EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018AE2955

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch [COM(2018) 324 final — 2018/0136 (COD)]

EESC 2018/02955

Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, p. 173–177 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 62/173


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch

[COM(2018) 324 final — 2018/0136 (COD)]

(2019/C 62/28)

Spravodajca:

Jukka AHTELA

Konzultácia

Európska komisia, 18. 6. 2018

Právny základ

článok 304 ZFEÚ

 

 

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

26. 9. 2018

Prijaté v pléne

17. 10. 2018

Plenárne zasadnutie č.

538

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

156/2/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh nariadenia predložený Komisiou, ktorým sa vytvára nový nástroj, ktorý by umožnil prijať ekonomické nápravné opatrenia voči členským štátom, ktoré sa dopúšťajú závažných a trvalých porušení hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). Európsky hospodársky a sociálny výbor poukazuje na to, že Komisia už má podobné nápravné právomoci na podporu súladu s pravidlami riadnej správy hospodárskych záležitostí (1), a priaznivo hodnotí súčasný návrh za vypracovanie nápravných opatrení na ochranu zásady právneho štátu. V tejto súvislosti EHSV víta skutočnosť, že vykonávacie akty navrhnuté Komisiou podľa tohto nariadenia sa prijmú prostredníctvom hlasovania na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny v Rade.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že zásada právneho štátu je dôležitá pre občanov, ako aj pre podnikateľské iniciatívy, inovácie a investície. Odporúča však, aby sa návrh zmenil tak, aby obsahoval širšie ponímanie zásady právneho štátu, ktoré zahŕňa ochranu základných práv a zaručuje ochranu pluralitnej demokracie. Právny štát je len jednou z hodnôt, na ktorých je EÚ založená, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ. Právny štát existuje v trojstrannom vzťahu so základnými právami a demokraciou, pričom tieto tri hodnoty sú navzájom prepojené a neoddeliteľné. Iba vtedy, keď sú tieto tri hodnoty zaručené v spojení jedna s druhou, je možné zabrániť zneužívaniu štátnej moci.

1.3.

EHSV súhlasí s tým, že účinné dodržiavanie zásady právneho štátu je predpokladom na to, aby verejnosť mala istotu, že výdavky EÚ v členských štátoch sú dostatočne chránené. EHSV víta skutočnosť, že návrhom sa ešte viac posilní ochrana finančných záujmov EÚ. Zdôrazňuje však, že mechanizmus navrhnutý Komisiou by sa mal automaticky aktivovať, keď hrozí, že všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu by poškodil finančné záujmy EÚ.

1.4.

Okrem toho EHSV zastáva názor, že hlavným cieľom návrhu by mala byť ochrana hodnôt článku 2 prostredníctvom ochrany financií EÚ. EHSV preto odporúča, aby sa návrh zmenil tak, aby Komisii umožňoval navrhnúť vykonávací akt vo forme nariadenia v prípadoch, keď existuje závažná, trvalá a systémová hrozba pre právny štát, základné práva alebo normy, ktoré sú zárukou pluralitnej demokracie, keďže takéto opatrenia môžu zo svojej podstaty predstavovať priame riziko pre finančné záujmy EÚ.

1.5.

EHSV nabáda Komisiu, aby ako preventívne opatrenie ďalej rozvíjala kanály pre politickú diskusiu o hodnotách článku 2 v členských štátoch. EHSV preto nalieha na Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie systému pravidelného a nezávislého monitorovania uplatňovania týchto hodnôt v členských štátoch podľa pokynov, ktoré už navrhol EHSV a Európsky parlament.

1.6.

EHSV odporúča, aby bol zaradený medzi orgány, ktoré bude Komisia informovať o opatreniach navrhovaných alebo prijatých podľa tohto právneho predpisu, a aby bol osobitne uvedený medzi relevantnými zdrojmi informácií, ktoré bude Komisia využívať, aby mohla určiť, či existuje závažný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu. To by mu umožnilo zmysluplne a účinne prispievať k ochrane hodnôt článku 2 a zabezpečiť, že budú vypočuté názory organizovanej občianskej spoločnosti.

2.   Úvod a zhrnutie návrhu

2.1.

Súčasný návrh Komisie je určený na ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch. Komisia svoj návrh odôvodňuje potrebou chrániť finančné prostriedky Únie tým, že sa od členských štátov bude požadovať, aby zachovávali dostatočne spoľahlivé záruky týkajúce sa spôsobu hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ a ich čerpania. Členské štáty už teraz musia preukázať, že majú dostatočné inštitucionálne a procesné záruky, ktoré zabezpečujú, že finančné prostriedky EÚ sa používajú účinne a v súlade so zákonom. Správne fungovanie týchto vnútroštátnych overovacích mechanizmov však nie je možné zaručiť bez dohľadu vo forme nezávislého súdnictva, generálnej prokuratúry a vyšetrovacích orgánov, ktoré sa zaoberajú podvodmi a korupciou.

2.2.

V návrhu Komisie sa počíta s pozastavením alebo opravou platieb, zákazom nových právnych záväzkov, znížením záväzkov alebo prerušením platobných termínov v reakcii na odhalenie všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu. Tieto opatrenia sa budú uplatňovať ma všetky fondy EÚ. Komisia môže dospieť k záveru, že vzniklo riziko všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, najmä vtedy: keď je ohrozená nezávislosť súdnictva; keď sa nezabráni svojvoľnému alebo nezákonnému správaniu verejných orgánov alebo keď nedôjde k jeho náprave či potrestaniu; keď sa verejným orgánom neposkytnú zdroje, čo naruší ich fungovanie; keď sa neprijmú nijaké opatrenia na zabránenie konfliktom záujmov medzi verejnými orgánmi; keď štát obmedzí dostupnosť a účinnosť právnych opravných prostriedkov.

2.3.

Podľa návrhu sa zavedú nápravné opatrenia vtedy, ak existuje riziko, že uvedené nedostatky budú mať vplyv na správne finančné hospodárenie alebo na ochranu finančných záujmov Únie, a to tým, že poškodzujú: vnútroštátne orgány, ktoré plnia rozpočet EÚ; vyšetrovanie alebo trestné stíhanie podvodov a korupcie; účinné súdne preskúmanie vnútroštátnych orgánov; predchádzanie podvodom a korupcii a ukladanie účinných a odrádzajúcich sankcií; spätné získanie neoprávnene vyplatených prostriedkov; spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom a s Európskou prokuratúrou pri ich vyšetrovaniach alebo stíhaniach.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Európska únia je založená na hodnotách spoločných pre jej členské štáty vrátane zásady právneho štátu, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ. Dodržiavanie zásady právneho štátu takisto zabezpečuje právnu istotu a rovnaké podmienky pre podnikateľské iniciatívy, inovácie, investície a spravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu v prospech spotrebiteľov a občanov. Ide o nevyhnutný predpoklad vzájomnej dôvery, ktorá je dôležitá pre hladké fungovanie EÚ. Nerešpektovanie zásady právneho štátu bráni vyváženému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ktorý predstavuje nástroj, ktorý EÚ a jej vládam umožňuje usilovať sa o dosiahnutie spoločného cieľa Únie „presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov,“ ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o EÚ.

3.2.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v zmluvách EÚ výslovne neuvádza, že členské štáty musia naďalej po pristúpení spĺňať kodanské kritéria (2). EHSV poukazuje na to, že inštitúcie EÚ nemajú k dispozícii dostatočne silné a dobre navrhnuté nástroje, ktoré by boli schopné chrániť zásadu právneho štátu, základné práva a pluralitnú demokracia v členských štátoch pred súčasnými hrozbami.

3.3.

Zásada právneho štátu je neoddeliteľne vzájomne prepojená so zárukami, ktoré chránia pluralitnú demokraciu a dodržiavanie základných práv. Zásada právneho štátu zabezpečuje, že vlády dodržiavajú normy v oblasti základných práv, pluralitná demokracia zaručuje, že vlády budú vykonávať politiky, ktoré zlepšujú životné podmienky občanov. Presadzovanie zásady právneho štátu nie je samo osebe zárukou, že sa v právnom predpise uznávajú základné práva, ani že bude právny predpis vypracovaný v súlade s inkluzívnym a legitímnym procesom založeným na riadne podloženej, pluralitnej a vyváženej verejnej diskusii a účasti verejnosti. V záujme zabrániť uplatňovaniu obyčajnej „vlády podľa právnych predpisov“ je nevyhnutné dodržiavať základné práva a normy v oblasti pluralitnej demokracie spolu so zásadou právneho štátu.

3.4.

Komisia navrhované nariadenie charakterizuje ako prostriedok na ochranu rozpočtu EÚ, ktorý zároveň chráni aj zásadu právneho štátu. EHSV súhlasí s tým, že účinné dodržiavanie zásady právneho štátu je predpokladom na to, aby verejnosť mala istotu, že výdavky EÚ v členských štátoch sú dostatočne chránené. Výbor však návrh chápe skôr ako potenciálny nástroj na ochranu všetkých hodnôt článku 2 prostredníctvom rozpočtu EÚ.

3.5.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité ukázať občanom Európskej únie, že finančné prostriedky EÚ sa spravujú bez korupcie a v súlade s právnymi predpismi EÚ. Rovnako je dôležité, aby EÚ chránila hodnoty, na ktorých je založená a ktoré boli vytvorené v prospech jej občanov. Komisia by podľa tohto nariadenia mala mať právomoc zasiahnuť, kedykoľvek dôjde k závažnému, systémovému a trvalému ohrozeniu hodnôt článku 2, keďže táto hrozba môže zo svojej podstaty predstavovať priame riziko pre financie EÚ.

3.6.

Ako sa uvádza v nedávnych uzneseniach Európskeho parlamentu a vyhláseniach Európskej komisie a predsedníctva Rady, zásada právneho štátu, základné práva a normy v oblasti pluralitnej demokracie sú v EÚ čoraz viac ohrozované. Situácia v určitých členských štátoch predstavuje najväčšie výzvy a populistické autoritárstvo, ktoré stojí v protiklade k základným hodnotám EÚ a často proti samotnej Únii, naďalej v členských štátoch silnie.

3.7.

EHSV konštatuje nedostatky súčasných nástrojov, ktoré majú inštitúcie EÚ k dispozícii na ochranu hodnôt uvedených v článku 2. Na to, aby zabránili spoločným útokom proti zásadám právneho štátu alebo ich napravili, majú postupy v prípade nesplnenia povinnosti zvyčajne príliš úzky rozsah vo svojom zameraní na technické právne otázky. Hoci článok 7 Zmluvy o EÚ Rade umožňuje holistickým spôsobom riešiť opatrenia oslabujúce právny štát, ukázalo sa nesmierne náročné zorganizovať dostatočnú politickú vôľu na aktiváciu postupu.

3.8.

Pokiaľ ide o „rámec“ zásady právneho štátu, hoci je jednoduchšie ho aktivovať než článok 7, ide o nezáväzný postup, ktorého účinnosť je neistá v prípade vlád, ktoré nie sú ochotné spolupracovať v dobrej viere s Komisiou. Prahové hodnoty, ktorých prekročenie je potrebné na aktiváciu rámca pre právny štát a článku 7, sú také vysoké, že než sa tieto nástroje použijú, nedostatky pri uskutočňovaní hodnôt článku 2 dosiahnu mimoriadnu závažnosť a následkom toho je ťažšie ich vyriešiť.

3.9.

V súvislosti s rastúcimi výzvami a nedostatkom vhodných a účinných nástrojov EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby so zvýšenou naliehavosťou ďalej viedla politickú diskusiu o tom, ako by EÚ mohla lepšie chrániť hodnoty článku 2, a aby vypracovala dodatočné nástroje na ochranu zásady právneho štátu, základných práv a záruk pluralitnej demokracie.

3.10.

EHSV pripomína svoje stanovisko na tému Európsky kontrolný mechanizmus právneho štátu a základných práv, v ktorom podporil vytvorenie mechanizmu na úrovni EÚ na monitorovanie dodržiavania zásady právneho štátu a základných práv prostredníctvom pravidelného, nezávislého monitorovania a dialógu medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ (3).

3.11.

EHSV naďalej zastáva názor, že vytvorením takéhoto preventívneho mechanizmu, ako predložil Európsky parlament, by sa doplnili existujúce nástroje EÚ na ochranu hodnôt článku 2 (4) a určili by sa nedostatky pri uplatňovaní týchto hodnôt, len čo by sa objavili na vnútroštátnej úrovni, a umožnilo by sa ich riešenie už v rannej fáze.

3.12.

EHSV ako ďalšie opatrenie navrhuje, aby sa v spolupráci s EHSV na úrovni Európy vytvorila platforma občianskej spoločnosti alebo výročné fórum, po prvé na to, aby rozhodujúci činitelia EÚ dostali včasné varovanie o vznikajúcich problémoch týkajúcich sa hodnôt článku 2 Zmluvy o EÚ priamo od základných organizácií, a po druhé, aby sa uľahčilo vzájomné učenie a nadnárodná spolupráca medzi organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pracujú najmä na vnútroštátnej úrovni.

3.13.

Je dôležité, aby EÚ zvážila spôsoby podpory organizácií občianskej spoločnosti a médií, ktoré monitorujú a nahlasujú vznikajúce problémy týkajúce sa článku 2. EHSV sa domnieva, že finančný nástroj na podporu organizácií občianskej spoločnosti presadzujúcich hodnoty článku 2 v členských štátoch by významne doplnil súčasný návrh tým, že vybuduje všeobecnú podporu verejnosti pre tieto hodnoty. V tejto súvislosti EHSV odkazuje na svoje súvisiace stanovisko týkajúce sa návrhov nového Fondu pre spravodlivosť, práva a hodnoty (5) a vyzýva Radu a Európsky parlament, aby podľa rozhodnutia o viacročnom finančnom rámci po roku 2020 výrazne zvýšili prostriedky pre tento fond.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV sa domnieva, že dostupnosť účinného súdneho preskúmania konania a nekonania verejných orgánov nezávislými súdmi je dôležité nielen ako záruka pre účinné nakladanie s finančnými prostriedkami EÚ v súlade s právom EÚ. Ide aj o jediný prostriedok, ako zaručiť účinnú ochranu práv všetkých občanov Európskej únie, ktoré vyplývajú z právnych predpisov EÚ, ako aj jednotný výklad právnych predpisov EÚ vo všetkých členských štátoch, od ktorých závisí spoločný trh a priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

4.2.

EHSV schvaľuje použitie hlasovania v Rade na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny ako prostriedku na prijatie vykonávacieho aktu o vhodných opatreniach, ktoré bude treba prijať. Tento krok umožní objektívne prijať opatrenia vo chvíli, keď Komisia usúdi, že členský štát postihol všeobecný nedostatok, a minimalizovať riziko nekonania alebo politickej selektívnosti, ktoré by mohli vyplývať z požiadavky na hlasovanie v rámci Rady.

4.3.

EHSV chápe, že je problematické poskytnúť podrobnejšie kritériá na určenie existencie všeobecného nedostatku. Zamýšľa sa však nad tým, či by začlenenie takýchto podrobných kritérií mohlo návrh posilniť. Existencia podrobnejších kritérií by mohla pomôcť zabezpečiť, že legitímnosť rozhodnutí Komisie neoslabia obvinenia z predpojatosti alebo nedostatku objektívnosti. Tieto kritériá by mohli byť začlenené v podobe usmernení vypracovaných Komisiou po prijatí návrhu a mohli by vychádzať z vlastných kritérií Komisie podľa „rámca“ zásad právneho štátu, ako aj z kontrolného zoznamu zásad právneho štátu Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia).

4.4.

Ako EHSV zdôraznil, zásada právneho štátu, demokracia a základné práva sú navzájom prepojené, ako sa uvádza v článku 2 návrhu Komisie. Okrem podrobnejších kritérií týkajúcich sa právneho štátu by návrh mal obsahovať aj kritériá, ktoré Komisii umožnia určiť, či existuje závažná, systémová a trvalá hrozba pre dodržiavanie základných práv alebo záruky pluralitnej demokracie. Ak situácia v členskom štáte spĺňa tieto kritériá, Komisia by mala mať oprávnenie prijať nápravné opatrenia podľa tohto nariadenia.

4.5.

EHSV poukazuje na to, že Komisia pri tom zohľadní všetky relevantné informácie vrátane rozhodnutí Súdneho dvora, správ Dvora audítorov a záverov a odporúčaní príslušných medzinárodných organizácií. Pri monitorovaní zásady právneho štátu v členských štátoch zohrávajú významnú úlohu určité orgány dohľadu Rady Európy, ako je Benátska komisia a Skupina štátov proti korupcii (GRECO). Benátska komisia vydala niekoľko stanovísk týkajúcich sa stavu právneho štátu v niekoľkých členských štátoch EÚ a skupina GRECO pravidelne vydáva odporúčania pre členské štáty. Podobne aj Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), vnútroštátni ombudsmani a združenia sudcov a justičné siete pravidelne vydávajú správy o stave vnútroštátnych justičných a protikorupčných mechanizmov a mechanizmov boja proti podvodom.

4.6.

Uplatňovanie noriem v oblasti základných práv a záruk pluralitnej demokracie v členských štátoch pravidelne monitorujú a posudzujú ďalšie medzinárodné subjekty vrátane Agentúry Európskej únie pre základné práva, komisára Rady Európy pre ľudské práva, Európskeho súdu pre ľudské práva, Rady OSN pre ľudské práva a zmluvné orgány OSN pre ľudské práva. Okrem toho spoľahlivým zdrojom informácií a analýz často bývajú aj nezávislé organizácie občianskej spoločnosti. Výslovné uvedenie týchto subjektov v návrhu by odzrkadľovalo osobitnú úlohu, ktorú zohrávajú pri ochrane hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ.

4.7.

EHSV sa navyše ako inštitúcia zastupujúca občiansku spoločnosť v EÚ domnieva, že jeho vlastné analýzy a pripomienky majú osobitný význam pre Komisiu pri určovaní, či sa vyskytli závažné nedostatky v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v danom členskom štáte, a to podľa tohto nariadenia, ako aj v rámci iných nástrojov. V tejto súvislosti EHSV upozorňuje Komisiu na vytvorenie pracovnej skupiny EHSV Základné práva a právny štát, ktorá sa bude osobitne zaoberať ochranou hodnôt článku 2 Zmluvy o EÚ.

4.8.

Začlenenie EHSV medzi orgány, ktoré bude Komisia informovať o opatreniach navrhovaných alebo prijatých podľa tohto právneho predpisu, a medzi relevantné zdroje informácií, aby Komisia mohla určiť, či existuje závažný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, mu umožní zmysluplne a účinne prispievať k ochrane hodnôt článku 2 a zabezpečiť, že budú vypočuté názory organizovanej občianskej spoločnosti.

4.9.

EHSV v plnej miere súhlasí s cieľom Komisie, že následky aktivácie navrhovaného mechanizmu by mali postihnúť tých, ktorí sú zodpovední za nedostatky, a nie jednotlivých príjemcov financovania z prostriedkov EÚ, ako sú študenti v programe Erasmus, výskumní pracovníci alebo organizácie občianskej spoločnosti (6).

4.10.

EHSV poukazuje na to, že podľa návrhu v prípade prijatia opatrení členský štát naďalej zodpovedá za rozdeľovanie dotknutých finančných prostriedkov. EHSV sa domnieva, že hoci to je právne odôvodnené, iba ťažko to členskému štátu zabráni, aby odmietol rozdeľovať dotknuté finančné prostriedky a aby vinu za situáciu nezvalil na Komisiu v snahe získať politické výhody. Keďže je málo pravdepodobné, že by si verejnosť uvedomovala delikátne fungovanie právnych predpisov EÚ, členské štáty by mohli poukázať na priamu súvislosť medzi zastavením financovania a rozhodnutím Komisie. Tým by vznikla situácia, v ktorej by potenciálnym odporom verejnej mienky bolo možné Komisiu zastrašiť, aby neprijímala opatrenia proti členskému štátu. Toto riziko platí najmä v členských štátoch, v ktorých vláda má kontrolu alebo vplyv nad verejnými a súkromnými médiami. Táto situácia sa obvykle týka členských štátov, ktoré trpia závažnými nedostatkami v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu.

4.11.

EHSV nabáda Komisiu, aby našla spôsoby na zmiernenie rizika možného negatívneho vplyvu na jednotlivých príjemcov a možnosti, že opatrenia prijaté podľa tohto nariadenia by mohli zneužiť na politické ciele vlády, ktoré porušujú hodnoty článku 2. Komisia by mala zvážiť alternatívne prístupy, prostredníctvom ktorých by sa zabezpečilo, že sa finančné prostriedky EÚ dostanú k ich zamýšľaným príjemcom. Jednou možnosťou by mohlo byť vytvorenie výkonnej agentúry, ktorá by prevzala zodpovednosť za priame riadenie príslušných fondov.

4.12.

EHSV zdôrazňuje, že pri odstraňovaní všeobecného nedostatku s cieľom zrušiť všetky opatrenia prijaté podľa tohto nariadenia má veľký význam otvorený dialóg medzi dotknutým členským štátom a inštitúciami EÚ, ako sa odporúča v návrhu. Tieto inštitúcie a členské štáty by mali zohľadniť názory organizácií občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o situáciu v dotknutom členskom štáte, primeranosť opatrení prijatých na odstránenie všeobecného nedostatku a primeranosť opatrení prijatých s cieľom zabrániť jeho opakovaniu v budúcnosti.

V Bruseli 18. októbra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320, článok 23.

(2)  Stanovené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v roku 1993.

(3)  Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 8.

(4)  2015/2254(INL)

(5)  SOC/599 (pozri stranu 178 tohto úradného vestníka), COM(2018) 383 final a COM(2018) 384 final.

(6)  COM(2018) 98 final, s. 16.


Top