PRÍLOHA 1

OZNÁMENIE

[maximálny formát: A 4 (210 × 297 mm)]

Text obrazu

Text obrazu

PRÍLOHA 2

OZNÁMENIE

[maximálny formát: A 4 (210 × 297 mm)]

Text obrazu

PRÍLOHA 3

PRÍKLADY USPORIADANIA SCHVAĽOVACEJ ZNAČKY

PRÍLOHA 4

Príklady usporiadania označenia charakteristických hodnôt

1.

Všetky mechanické spojovacie zariadenia alebo komponenty sa označia triedou zariadenia alebo komponentu. Opatria sa ďalej označením udávajúcim výkonnosť vyjadrenú charakteristickými hodnotami definovanými v bode 2.11 tohto predpisu.

1.1.

Výška všetkých písmen a čísel sa nestanoví nižšie ako pri schvaľovacom čísle, t. j. a/3 kde a je 8 mm.

1.2.

Charakteristické hodnoty uplatniteľné na každé zariadenie alebo komponent, ktoré majú byť označené, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke – pozri taktiež bod 7.3 tohto predpisu: Tabuľka 1 Príslušné charakteristické hodnoty, ktoré sa majú vyznačiť na spojovacích zariadeniach alebo komponentoch Opis mechanického spojovacieho zariadenia alebo komponentu Príslušné charakteristické hodnoty, ktoré sa majú vyznačiť Trieda D Dc S U V Spojovacie gule, konzoly – pozri prílohu 5 bod 1 tohto predpisu * *   *     Spojovacie hlavice * *   *     Závesy * * * *   * Oká oja * * * *   * Oje * * * *   * Nosníky * * * *   * Točnice * *     *   Návesné čapy * *         Montážne dosky točnice * *     *   Hákové spojenia * * * *   * Príklady: C50-X D130 Dc 90 S1000 V35 označuje neštandardný záves triedy C50-X s maximálnou hodnotou D 130 kN, s maximálnou povolenou hodnotou Dc 90 kN, s maximálnou povolenou statickou vertikálnou hmotnosťou 1 000 kg a s maximálnou povolenou hodnotou V 35 kN. A50-X D20 S120 označuje štandardnú konzolu so spojovacou guľou triedy A50-X s maximálnou hodnotou D 20 kN a s maximálnou povolenou statickou vertikálnou hmotnosťou 120 kg.

PRÍLOHA 5

Požiadavky na mechanické spojovacie zariadenia alebo komponenty

1.   SPOJOVACIE GULE A KONZOLY

Požiadavky uvedené v bodoch 1.1 až 1.5 tejto prílohy sú uplatniteľné na všetky spojovacie gule a konzoly triedy A. V bode 1.6 sú podrobne uvedené ďalšie požiadavky, ktoré musia spĺňať štandardné spojovacie gule s priemerom 50 mm so skrutkovým upevnením prírubového typu.

1.1.

Spojovacie gule triedy A majú zodpovedať obrázku 2 vonkajším tvarom a vonkajšími rozmermi. Obrázok 2 Spojovacia guľa triedy A Text obrazu (1) Spojovací polomer medzi guľou a driekom má byť dotyčnicou k drieku a k spodnej horizontálnej ploche spojovacej gule.

1.2.

Tvar a rozmery konzol musia spĺňať požiadavky výrobcu vozidla týkajúce sa bodov pripevnenia a v prípade potreby ďalších montážnych zariadení alebo komponentov.

1.3.

Odstrániteľné spojovacie gule: 1.3.1. V prípade odstrániteľných spojovacích gúľ alebo komponentov skrutkového upevnenia, napríklad triedy A50-X, usporiadanie bodu spojenia a systému uzamknutia sa navrhnú na účely pozitívneho mechanického zapojenia. 1.3.2. V prípade odstrániteľnej spojovacej gule alebo komponentu, ktoré môžu byť schválené jednotlivo na používanie s celým radom konzol na rôzne použitie na vozidlách, napríklad triedy A50-X, má byť voľný priestor okolo spojovacej gule upevnenej na konzole taký, ako je predpísaný v prílohe 7, obrázok 25.

1.4.

Spojovacie gule a ťažné zariadenia musia vyhovovať skúškam uvedeným v bode 3.1 alebo v bode 3.10 prílohy 6 podľa voľby výrobcu. Vždy však platia požiadavky uvedené v bodoch 3.1.7 a 3.1.8.

1.5.

Výrobcovia konzol zabudujú upevňovacie body, na ktoré sa môžu pripevniť sekundárne spojenia alebo zariadenia potrebné na to, aby v prípade rozpojenia hlavného spojovacieho zariadenia umožnili automatické zastavenie prívesu. Táto požiadavka je nevyhnutná, aby vozidlá spĺňali požiadavky bodu 5.2.2.9 predpisu EHR OSN č. 13 – Jednotné ustanovenia týkajúce sa schválenia vozidiel kategórií M, N a O s ohľadom na brzdenie.

1.5.1.

Upevňovacie body pre sekundárne spojovacie zariadenie a/alebo ťažné lano sa umiestnia tak, aby počas používania sekundárne spojenie alebo ťažné lano neobmedzovali obvyklý pohyb spojovacieho zariadenia ani nezasahovali do obvyklej činnosti systému zotrvačného brzdenia. Jeden upevňovací bod sa umiestni vo vzdialenosti 100 mm od vertikálnej roviny, ktorá prechádza stredom pohybu spojovacieho zariadenia. Ak to nie je možné, tak sa dva upevňovacie body umiestnia spôsobom jeden na každej strane vertikálnej osi a rovnako vzdialené od osi maximálne 250 mm. Upevňovací(-ie) bod(-y) sa umiestnia čo najďalej a najvyššie, ako je to možné.

1.6.

Osobitné požiadavky na štandardné spojovacie gule a konzoly prírubového typu tried A50-1 až A50-5 vrátane: 1.6.1. rozmerov spojovacích gúľ a konzol prírubového typu triedy A50-1 musia byť také, ako sú uvedené na obrázku 3 a v tabuľke 2; 1.6.2. rozmerov spojovacích gúľ a konzol prírubového typu triedy A50-2. A50-3, A50-4 a A50-5 musia byť také, ako sú uvedené na obrázku 4 a v tabuľke 2; 1.6.3. spojovacích gúľ a konzol prírubového typu tried A50-1 až A50-5 musia byť vhodné a preskúšajú sa pre charakteristické hodnoty uvedené v tabuľke 3. Obrázok 3 Rozmery štandardných spojovacích gúľ prírubového typu triedy A50-1 (pozri tabuľku 2) Obrázok 4 Rozmery štandardných spojovacích gúľ triedy A50-2 až A50-5 (pozri tabuľku 2) Tabuľka 2 Rozmery štandardných spojovacích gúľ prírubového typu (mm) (pozri obrázky 3 a 4) Trieda A50-1 A50-2, A50-4 A50-3, A50-5 Pripomienky e1 90 83 120 ± 0,5 e2 — 56 55 ± 0,5 d2 17 10,5 15 H13 f 130 110 155 ± 6,0 – 0 g 50 85 90 ± 6,0 – 0 c 15 15 15 maximum l 55 110 120 ± 5,0 h 70 80 80 ± 5,0 Tabuľka 3 Charakteristické hodnoty pre štandardné spojovacie gule prírubového typu Trieda A50-1 A50-2 A50-3 A50-4 A50-5 D 17 20 30 20 30 S 120 120 120 150 150 D = maximálna hodnota D (kN); S = maximálna statická vertikálna záťaž (kg).

1.7.

Výrobcovia spojovacích gúľ a konzol určených na montáž po predaji, ktorí vyrábajú bez spolupráce s príslušným výrobcom vozidiel, si budú vedomí požiadaviek kladených na pohyb spojovacieho zariadenia uvedených v bode 2 tejto prílohy a splnia príslušné požiadavky uvedené v prílohe 7 k tomuto predpisu.

2.   SPOJOVACIE HLAVICE

2.1.

Spojovacie hlavice triedy B50 sa navrhnú tak, aby sa mohli bezpečne používať so spojovacími guľami opísanými v bode 1 tejto prílohy, a tým zodpovedali predpísaným charakteristikám. Spojovacie hlavice sa navrhnú tak, aby bolo zaručené bezpečné spojenie s ohľadom na opotrebovanie spojovacích zariadení.

2.2.

Spojovacie hlavice vyhovejú skúškam uvedeným v bode 3.2 prílohy 6.

2.3.

Akékoľvek doplnkové zariadenie (napr. brzdenie, stabilizátor atď.) nesmie mať nepriaznivý vplyv na mechanické spojenie.

2.4.

Musí byť možná horizontálna výchylka spojovacej hlavice aspoň 90° na obe strany od osi spojovacej gule a montáže opísanej v bode 1 tejto prílohy, keď nie je upevnená na vozidle. Súčasne musí byť zabezpečený voľný vertikálny pohyb 20° nad a pod horizontálou. V spojení s horizontálnym uhlom výchylky 90° musí byť tiež možné pootočenie 25° v oboch smeroch okolo horizontálnej osi. Musia byť možné nasledujúce kombinácie pohybov vo všetkých uhloch horizontálnej výchylky: i) vertikálny rozostup ± 15° pri osovom pootočení ± 25°; ii) osové pootočenie ± 10° pri vertikálnom rozostupe ± 20°.

3.   ZÁVESY

Požiadavky bodov 3.1 až 3.6 tejto prílohy sú uplatniteľné na všetky závesy triedy C50. V bode 3.7 sú uvedené dodatočné požiadavky, ktoré musia spĺňať štandardné závesy tried C50-1 až C50-6.

3.1.   Výkonové požiadavky – všetky závesy musia vyhovovať skúškam uvedeným v bode 3.3 prílohy 6.

3.2.   Vhodné oká oja – závesy triedy C50 musia byť kompatibilné so všetkými okami oja a závesmi so špecifikovanými charakteristikami triedy D50.

3.3.   Hubica

Závesy triedy C50 sa vybavia hubicou navrhnutou tak, aby príslušné oko oja bolo usmernené do spojovacieho zariadenia.

Ak sa hubica alebo jej podopierajúca časť môžu otáčať okolo vertikálnej osi, musí sa automaticky vrátiť do normálnej polohy a s otvoreným závesným čapom sa musí v tejto polohe udržať tak, aby spoľahlivo naviedla oko oja počas postupu spojenia.

Ak sa hubica alebo jej podopierajúca časť môžu otáčať okolo horizontálnej priečnej osi, kĺb zabezpečujúci rotačnú schopnosť sa musí udržať vo svojej normálnej polohe blokovacím momentom. Tento moment musí byť dostatočný na to, aby zabránil sile 200 N pôsobiacej vertikálne smerom hore na hornú časť hubice spôsobiť vychýlenie kĺbu z jeho normálnej polohy. Blokovací moment bude väčší ako ten, ktorý vznikol obsluhou ručnej páky opísanej v bode 3.6 tejto prílohy. Bude možné uviesť hubicu do obvyklej pozície manuálne. Hubica, ktorá sa otáča okolo horizontálnej priečnej osi, je schválená len pre vertikálne nosné zaťaženie S do 50 kg a pre hodnotu V do 5 kN.

Ak sa hubica alebo jej podopierajúca časť otáča okolo pozdĺžnej osi, rotácia musí byť obmedzovaná blokovacím momentom aspoň 100 Nm.

Minimálna požadovaná veľkosť hubice závisí od hodnoty spojenia D:

hodnota D ≤ 18 kN– šírka 150 mm, výška 100 mm;

hodnota D > 18 kN ≤ 25 kN– šírka 280 mm, výška 170 mm;

hodnota D > 25 kN– šírka 360 mm, výška 200 mm;

vonkajšie okraje hubice môžu byť zaoblené.

Pre závesy triedy C50-X sú prípustné menšie hubice ak sa ich použitie obmedzí na prívesy s nápravou v strede s maximálne prípustnou hmotnosťou do 3,5 tony alebo ak použitie hubíc uvedených predtým v tabuľke nie je možné z technických dôvodov a ak okrem toho existujú zvláštne okolnosti, ako sú vizuálne pomôcky pre zaistenie bezpečnej realizácie automatického postupu zapojenia, a ak je oblasť použitia obmedzená v schválení podľa informácií uvedených výrobcom spojovacieho zariadenia vo formulári o oznámení, ktorý je zobrazený v prílohe 1.

3.4.   Minimálny pohyb oka oja

Ak je oko oja spojené so závesom, ale neupevnené na vozidlo, musí vykazovať ďalej uvedené stupne otáčania. Ak je časť pohybu zabezpečená zvláštnym spojením (iba závesy triedy C50-X), oblasť použitia uvedená vo formulári o oznámení zobrazenom v prílohe 1 sa obmedzí na prípady uvedené v prílohe 7 bode 1.3.8.

3.4.1.

± 90° horizontálne okolo vertikálnej osi od pozdĺžnej osi vozidla – pozri obrázok 5. Obrázok 5 Horizontálna rotácia spojeného oka oja

3.4.2.

± 20° vertikálne okolo priečnej osi od horizontálnej roviny vozidla – pozri obrázok 6. Obrázok 6 Vertikálna rotácia spojeného oka oja

3.4.3.

± 25° osová rotácia okolo pozdĺžnej osi od horizontálnej roviny vozidla – pozri obrázok 7. Obrázok 7 Osová rotácia spojeného oka oja

3.5.   Zabezpečenie proti neúmyselnému rozpojeniu:

V uzavretej polohe sa závesný čap zaistí dvoma pozitívnymi mechanickými zabezpečovacími zariadeniami, z ktorých každý si zachová účinnosť v prípade poruchy druhého zariadenia.

Uzavretá a zaistená poloha zapojenia sa zreteľne navonok naznačí mechanickým zariadením. Bude možné overiť polohu oznamovača hmatom, napr. v tme.

Mechanické ukazovacie zariadenie musí naznačovať zapojenie obidvoch zabezpečovacích zariadení (podmienka AND).

Je však dostatočné naznačiť zapojenie len jedného zabezpečovacieho zariadenia, ak je v tejto situácii zapojenie druhého zabezpečovacieho zariadenia základným prvkom konštrukcie.

3.6.   Ručné páky

Ručné páky musia byť konštruované tak, aby sa dali ľahko používať a mali zaoblený koniec. Záves nesmie mať ostré hrany alebo blízko ručnej páky miesta, o ktoré by sa dalo zachytiť, čo by mohlo viesť k poraneniu v priebehu spájania. Sila potrebná na uvoľnenie spojenia, meraná bez oka oja, nesmie presiahnuť 250 N kolmo na ručnú páku pozdĺž čiary pohybu.

3.7.   Špeciálne požiadavky na štandardné závesy triedy C50-1 až C50-6.

3.7.1.

Otáčavý pohyb oka oja okolo priečnej osi sa dosiahne pomocou guľového tvaru závesného čapu (a nie pomocou kĺbu).

3.7.2.

Ťažné a tlačné nárazové zaťaženia pozdĺž pozdĺžnej osi z dôvodu voľného priestoru medzi závesným čapom a okom oja sa musia zoslabiť pomocou pružiny a/alebo tlmiaceho zariadenia (okrem C50-1).

3.7.3.

Rozmery sa dodržia, ako sú uvedené na obrázku 8 a v tabuľke 4.

3.7.4.

Závesy musia vyhovovať charakteristickým hodnotám uvedeným v tabuľke 5 a musia byť na ne skúšané.

3.7.5.

Záves sa musí otvoriť pomocou ručnej páky pri závese (nie diaľkovým ovládačom).

Obrázok 8

Rozmery štandardných závesov (mm) (pozri tabuľku 4)

Tabuľka 4

Rozmery štandardných závesov (mm) (pozri obrázok 8)

Trieda	C50-1	C50-2	C50-3	C50-4	C50-5	C50-6 C50-7	Poznámky
e1	83	83	120	140	160	160	± 0,5
e2	56	56	55	80	100	100	± 0,5
d1	—	54	74	84	94	94	maximum
d2	10,5	10,5	15	17	21	21	H13
f	110	110	155	180	200	200	+ 6,0 – 0
g	85	85	90	120	140	140	± 3,0
a	100	170	200	200	200	200	+ 20,0 – 0
b	150	280	360	360	360	360	+ 20,0 – 0
c	20	20	24	30	30	30	maximum
h	150	190	265	265	265	265	maximum
l1	—	150	250	300	300	300	maximum
l2	150	300	330	330	330	330	maximum
l3	100	160	180	180	180	180	± 20,0
T	—	15	20	35	35	35	maximum

Tabuľka 5

Charakteristické hodnoty pre štandardné závesy

Trieda	C50-1	C50-2	C50-3	C50-4	C50-5	C50-6	C50-7
D	18	25	70	100	130	190	190
Dc	18	25	50	70	90	120	130
S	200	250	650	900	1 000	1 000	1 000
V	12	10	18	25	35	50	75

D= maximálna hodnota D (kN);

Dc = maximálna hodnota D (kN) pre príves s nápravou v strede;

S= maximálne statické vertikálne nosné zaťaženie na spojovacie zariadenie (kg);

V= maximálna hodnota V (kN).

4.   OKÁ OJA

4.1.   Všeobecné požiadavky na oká oja triedy D50:

Všetky oká oja triedy D50 vyhovejú skúškam uvedeným v bode 3.4 prílohy 6.

Oká oja triedy D50 sú určené na používanie so závesmi C50. Oká oja sa nesmú osovo vychyľovať (pretože sa môžu vychyľovať príslušné závesy).

Ak sú oká oja triedy D50 vybavené puzdrami, musia zodpovedať rozmerom znázorneným na obrázku 9 (okrem triedy D50-C) alebo na obrázku 9 (nie sú povolené pre triedu D50-C), alebo na obrázku 10.

Puzdrá nesmú byť privarené na oká oja.

Oká oja triedy D50 musia mať rozmery uvedené v bode 4.2. Tvar drieku oka oja triedy D50-X nie je špecifikovaný, ale vo vzdialenosti 201 mm od stredu oka oja musí byť výška „h“ a šírka „b“ v rámci limitov uvedených v tabuľke 6.

Obrázok 9

Puzdro s drážkou pre oká oja triedy D50

Obrázok 10

Puzdro bez drážky pre oká oja triedy D50-C

Tabuľka 6

Rozmery pre oká oja D50-A a D50-X (pozri obrázok 11)

Trieda	h (mm)	b (mm)
D50-A	65 + 2/– 1	60 + 2/– 1
D50-X	80 maximum	62 maximum

Tabuľka 7

Charakteristické hodnoty pre štandardné oká oja

Trieda	D	Dc	S	V
D50-A	130	90	1 000	30
D50-B	130	90	1 000	25
D50-C	190	120	1 000	50
D50-D	190	130	1 000	75

4.2.   Osobitné požiadavky na oká oja triedy D50:

4.2.1.

Oká oja triedy D50-A a D50-X budú mať rozmery uvedené na obrázku 11. Obrázok 11 Rozmery oka oja tried D50-A a D50-X (pozri tabuľku 6)

4.2.2.

Oká oja triedy D50-B musia mať rozmery zobrazené na obrázku 12. Obrázok 12 Rozmery oka oja triedy D50-B (ostatné rozmery pozri na obrázku 11)

4.2.3.

Oká oja triedy D50-C a D50-D musia mať rozmery uvedené na obrázku 13. Obrázok 13 Rozmery oka oja tried D50-C a D50-D (ostatné rozmery pozri na obrázku 11) Text obrazu (1) Pre oká oja triedy D50-D musí byť tento rozmer „80 max.“.

4.2.4.

Oká oja tried D50-C a D50-D sa upevnia puzdrami bez drážky znázornenými na obrázku 10.

4.3.   Hodnoty zaťaženia pre štandardné oká oja

Štandardné oká oja a prostriedky na pripevnenie musia byť vyhovujúce a skúšané na hodnoty zaťaženia uvedené v tabuľke 7.

4.4.   Všeobecné požiadavky na toroidné oká oja triedy L:

4.4.1.

Toroidné oká oja triedy L sú určené na používanie s hákovými spojeniami triedy K.

4.4.2.

Ak sa používajú s hákovými spojeniami triedy K, musia spĺňať požiadavky na pohyb uvedené v bode 10.2 tejto prílohy.

4.4.3.

Toroidné oká oja triedy L musia mať rozmery uvedené na obrázku 14 a v tabuľke 8. Obrázok 14 Rozmery toroidného oka oja triedy L (pozri tabuľku 8)

4.4.4.

Toroidné oká oja triedy L musia vyhovieť skúškam uvedeným v bode 3.4 prílohy 6 a musia vyhovovať charakteristickým hodnotám uvedeným v tabuľke 9.

Tabuľka 8

Rozmery toroidného oka oja triedy L (pozri obrázok 14)

(rozmery v mm)
Trieda	L1	L2	L3	L4	L5	Poznámky
a	68 + 1,6/– 0,0	76,2 ± 0,8	76,2 ± 0,8	76,2 ± 0,8	68 + 1,6/– 0,0
b	41,2 ± 0,8	41,2 ± 0,8	41,2 ± 0,8	41,2 ± 0,8	41,2 ± 0,8
c	70	65	65	65	70	min.

Tabuľka 9

Charakteristické hodnoty pre toroidné oká oja triedy L

Trieda	L1	L2	L3	L4	L5
D kN	30	70	100	130	180
Dc kN	27	54	70	90	120
S kg	200	700	950	1 000	1 000
V kN	12	18	25	35	50

5.   OJA

5.1.   Oja triedy E musia vyhovieť skúškam predpísaným v bode 3.3 prílohy 6.

5.2.   Aby sa zabezpečilo spojenie s ťažným vozidlom, môže byť oje vybavené buď spojovacou hlavicou, ako je uvedené v bode 2, alebo okom oja, ako je uvedené v bode 4 tejto prílohy. Spojovacie hlavice a oká oja môžu byť pripevnené skrutkami, skrutkami s matkou alebo privarením.

5.3.   Zariadenia na nastavenie výšky pre sklopné oja

5.3.1.

Sklopné oje musí byť vybavené zariadením na jeho nastavenie na výšku spojovacieho zariadenia alebo hubice. Tieto zariadenia musia byť konštruované tak, aby oje mohlo byť nastavené jednou osobou bez použitia nástrojov alebo bez akýchkoľvek iných pomôcok.

5.3.2.

Zariadenia na nastavenie výšky musia byť schopné nastaviť oko oja alebo spojovaciu guľu z horizontály nad zemou aspoň 300 mm smerom hore alebo dole. V tomto rozsahu musí byť oje nastaviteľné postupne alebo po maximálnych krokoch 50 mm meraných pri oku oja alebo pri spojovacej guli.

5.3.3.

Zariadenie na nastavenie výšky nesmie prekážať ľahkému pohybu oja po dokončení spojenia.

5.3.4.

Zariadenie na nastavenie výšky nesmie prekážať činnosti akejkoľvek nájazdovej brzdy.

5.4.   V prípade oja kombinovaného s nájazdovými brzdami vzdialenosť medzi stredom oka oja a koncom voľného drieku oka oja nesmie byť menšia než 200 mm, keď je brzda v činnosti. Keď je driek oja úplne zasunutý, vzdialenosť nesmie byť menšia než 150 mm.

5.5.   Oje pre prívesy s nápravou v strede musí mať voči priečnym vertikálnym silám aspoň polovicu z momentu odolnosti, ktorý má voči vertikálnym silám.

6.   NOSNÍKY

6.1.

Nosníky triedy F musia vyhovovať skúškam predpísaným v bode 3.3 prílohy 6.

6.2.

Schéma vŕtania pre montáž štandardných závesov triedy C musí byť v súlade s obrázkom 15 a tabuľkou 10.

6.3.

Nosníky nesmú byť privarené k podvozku, karosérii ani k inej časti vozidla.

Obrázok 15

Montážne rozmery pre štandardné závesy (pozri tabuľku 10)

Tabuľka 10

Montážne rozmery štandardných závesov (pozri obrázok 15)

(mm)
Trieda	C50-1	C50-2	C50-3	C50-4	C50-5	C50-6C50-7	Poznámky
e1	83	83	120	140	160	160	± 0,5
e2	56	56	55	80	100	100	± 0,5
d1	—	55	75	85	95	95	+ 1,0/– 0,5
d2	10,5	10,5	15	17	21	21	H13
T	—	15	20	35	35	35	maximum
F	120	120	165	190	210	210	minimum
G	95	95	100	130	150	150	minimum
L1	—	200	300	400	400	400	minimum

7.   TOČNICE A RIADIACE KLINY

Požiadavky bodov 7.1 až 7.7 sú uplatniteľné na všetky točnice triedy G50.

Dodatočné požiadavky, ktoré musia spĺňať štandardné spojovacie zariadenia, sú uvedené v bode 7.9.

Riadiace kliny musia spĺňať požiadavky uvedené v bode 7.8.

7.1.   Vyhovujúce návesné čapy

Točnice triedy G50 musia byť navrhnuté tak, aby sa dali používať s návesnými čapmi triedy H50 a aby spolu dosahovali predpísané charakteristiky.

7.2.   Vodidlá

Točnice sa vybavia vodidlom, ktoré zaistí bezpečné a správne zapojenie návesného čapu. Vstupná šírka vodidla pre štandardné točnice s priemerom 50 mm musí byť aspoň 350 mm (pozri obrázok 16).

Pre malé, neštandardné točnice triedy G50-X a s maximálnou hodnotou „D“ 25 kN musí byť vstupná šírka aspoň 250 mm.

Obrázok 16

Rozmery štandardných točníc (pozri tabuľku 11)

Obrázok 16a

Tolerancie montážnych otvorov montážnych dosiek triedy J pre točnice (pozri bod 9.1 tejto prílohy)

Tabuľka 11

Rozmery štandardných točníc (pozri obrázok 16)

(mm)
Trieda	G50-1	G50-2	G50-3	G50-4	G50-5	G50-6
H	140 – 159	160 – 179	180 – 199	200 – 219	220 – 239	240 – 260

7.3.   Minimálny pohyb točnice

Bez toho, aby bola točnica pripevnená k vozidlu alebo k montážnej doske s ohľadom na montážne skrutky, musí točnica so zapojeným návesným čapom umožniť otáčanie návesného čapu v jazdnej polohe v nasledujúcich hodnotách:

7.3.1.

± 90° okolo vertikálnej osi (neplatí pre točnice s korekciou trajektórie návesu).

7.3.2.

± 12° okolo horizontálnej osi, priečne k smeru jazdy. Tento uhol sa nemusí nevyhnutne dodržať pri použití mimo komunikácie.

7.3.3.

Osové otáčanie okolo pozdĺžnej osi v rozmedzí ± 3° je prípustné. Na plne oscilujúcej točnici však môže byť tento uhol väčší za predpokladu, že zabezpečovací mechanizmus umožňuje obmedzenie otáčania na ± 3°.

7.4.   Zabezpečovacie zariadenia na zabránenie rozpojenia točnice

Točnica sa uzavrie po spojení dvoch pozitívnych mechanických zabezpečovacích zariadení, z ktorých každé zostane účinné v prípade poruchy druhého zariadenia.

Prvé zabezpečovacie zariadenie musí pracovať automaticky, ale druhé zabezpečovacie zariadenie môže byť buď automatické, alebo obsluhované ručne. Druhé zabezpečovacie zariadenie môže byť navrhnuté tak, aby pracovalo v spojení s prvým zariadením a zabezpečovalo dodatočné pozitívne mechanické uzamknutie prvého zariadenia. Druhé zabezpečovacie zariadenie sa uzavrie iba v prípade, ak sa riadne uzavrelo prvé zariadenie.

Nebude možné neúmyselne uvoľniť zabezpečovacie zariadenia. Uvoľnenie si vyžaduje zámerný úkon vodiča alebo prevádzkovateľa vozidla.

Uzatvorená alebo uzamknutá poloha spojenia sa indikuje vizuálne alebo bude možné overiť polohu oznamovača hmatom, napríklad v prípade kontroly polohy v tme. Ukazovacie zariadenie musí naznačovať zapojenie obidvoch zabezpečovacích zariadení, Je však dostatočné naznačiť zapojenie len jedného zabezpečovacieho zariadenia, ak je v tejto situácii zapojenie druhého zabezpečovacieho zariadenia základným prvkom konštrukcie.

7.5.   Manipulačné zariadenia alebo uvoľňovacie mechanizmy

V uzatvorenej polohe sa zamedzí neúmyselnej alebo náhodnej prevádzke manipulačných zariadení a uvoľňovacích mechanizmov. Obsluha záverného systému na uvoľnenie zabezpečovacieho zariadenia si vyžaduje pozitívnu a vedomú činnosť.

7.6.   Povrchová úprava

Povrch dosky točnice a uzáveru musí byť funkčne uspokojivo a starostlivo opracovaný, vykovaný, odliaty alebo lisovaný.

7.7.   Požiadavky na zaťaženie

Všetky točnice musia vyhovovať skúškam opísaným v bode 3.7 prílohy 6.

7.8.   Riadiace kliny

7.8.1.

Rozmery riadiacich klinov pre riadenie trajektórie návesov musia zodpovedať rozmerom uvedeným na obrázku 17. Obrázok 17 Rozmery pružinových riadiacich klinov Text obrazu (1) Uplatniteľné iba na riadiace kliny hrubšie ako 60 mm. (2) Tento rozmer sa týka iba funkčného povrchu: samotný riadiaci klin môže byť dlhší.

7.8.2.

Riadiace kliny musia umožňovať bezpečné a spoľahlivé zapojenie. Riadiace kliny musia byť na pružinách. Dĺžka pružiny sa vyberie tak, aby bolo možné zapojiť prázdny, ako aj plne naložený náves, pričom sú riadiace kliny počas jazdy stále v kontakte s bokmi točnice. Rozpojenie točnice musí byť možné s prázdnym, ako aj naloženým návesom.

7.9.   Špeciálne požiadavky na štandardné točnice:

7.9.1.

Musia mať rozmery uvedené na obrázku 16 a v tabuľke 11.

7.9.2.

Musia byť vhodné a skúšané na hodnotu D 150 kN a na hodnotu U 20 ton.

7.9.3.

Uvoľnenie musí byť možné pomocou ručnej páky, ktorá je priamo na točnici.

7.9.4.

Musia byť vhodné na riadenie trajektórie návesu pomocou riadiacich klinov – pozri bod 7.8.

8.   NÁVESNÉ ČAPY

8.1.

Návesné čapy triedy H50 (ISO 337) musia mať rozmery uvedené na obrázku 18. Obrázok 18 Rozmery návesných čapov triedy H50

8.2.

Návesné čapy musia vyhovieť skúškam uvedeným v bode 3.9 prílohy 6.

9.   MONTÁŽNE DOSKY

9.1.

Montážne dosky triedy J pre točnice musia mať kruhové montážne otvory umiestnené tak, aby to zodpovedalo obrázku 16a, pokiaľ sú určené pre štandardné točnice. Montážne otvory však musia mať priemer 17 mm + 2,0 mm/– 0,0 mm. Otvory musia byť kruhové, BEZ drážky (pozri obrázok 16a).

9.2.

Montážne dosky pre štandardné točnice musia byť vhodné na riadenie trajektórie návesu pomocou riadiacich klinov. Montážne dosky pre neštandardné točnice, ktoré sú nevhodné na riadenie trajektórie návesu, musia byť príslušne označené.

9.3.

Montážne dosky pre točnice musia vyhovieť skúškam uvedeným v bode 3.8 prílohy 6.

10.   HÁKOVÉ SPOJENIA

10.1.   Všeobecné požiadavky na hákové spojenia triedy K:

10.1.1.

Všetky hákové spojenia triedy K musia vyhovieť skúškam uvedeným v bode 3.5 prílohy 6 a musia byť vyhovujúce charakteristických hodnotám uvedeným v tabuľke 13.

10.1.2.

Hákové spojenia triedy K musia mať rozmery uvedené na obrázku 19 a v tabuľke 12. Spojky triedy K1 až K4 sú nesamočinné spojovacie zariadenia určené na použitie iba s prívesmi, ktorých maximálne prípustná hmotnosť nepresahuje 3,5 tony a spojky triedy KA1 až KA3 sú samočinné spojovacie zariadenia. Obrázok 19 Rozmery a otáčanie hákových spojení triedy K

10.1.3.

Hákové spojenie sa môže používať iba s toroidným okom oja, a ak sa používa s toroidným okom oja triedy L, tak spojenie triedy K musí mať stupne otáčania uvedené v bode 10.2 tejto prílohy.

10.1.4.

Hákové spojenie triedy K sa musí používať s toroidným okom, ktoré umožňuje minimálny voľný priestor alebo voľný pohyb 3 mm a maximálny voľný priestor 5 mm, ak je nové. Vyhovujúce oká oja uvádza výrobca spojenia na formulári o oznámení znázornenom v prílohe 1.

10.2.   Spojenie triedy K, ak sa používa s toroidným okom triedy L bez upevnenia na vozidle, musí mať tieto nesúčasné uhly pohybu – pozri tiež obrázok 19:

10.2.1.

± 90° horizontálne okolo vertikálnej osi spojenia;

10.2.2.

± 40° vertikálne okolo horizontálnej priečnej vertikálnej osi spojenia;

10.2.3.

± 20° osovej rotácie okolo horizontálnej pozdĺžnej osi spojenia.

10.3.   Samočinné hákové spojenia triedy K musia mať hubicu navrhnutú tak, aby bolo oko oja usmernené do spojenia.

10.4.   Zabezpečenie zamedzujúce neúmyselnému rozpojeniu:

V zatvorenej polohe bude spojenie uzamknuté dvoma pozitívnymi mechanickými zabezpečovacími zariadeniami, z ktorých každé si musí zachovať účinnosť v prípade poruchy druhého zariadenia.

Uzavretá a zaistená poloha zapojenia musí byť zreteľne navonok naznačená mechanickým zariadením. Musí byť možné overiť polohu oznamovača hmatom, napr. v tme.

Mechanické zariadenie musí naznačovať zapojenie oboch zabezpečovacích zariadení (podmienka AND).

Je však dostatočné naznačiť zapojenie len jedného zabezpečovacieho zariadenia, ak je v tejto situácii zapojenie druhého zabezpečovacieho zariadenia základným prvkom konštrukcie.

10.5.   Ručné páky

Ručné páky musia byť konštruované tak, aby sa dali ľahko používať a mali zaoblený koniec. Záves nesmie mať ostré hrany alebo blízko ručnej páky miesta, o ktoré by sa dalo zachytiť, čo by mohlo viesť k poraneniu v priebehu spájania. Sila potrebná na uvoľnenie spojenia, meraná bez oka oja, nesmie presiahnuť 250 N kolmo na ručnú páku pozdĺž čiary pohybu.

Tabuľka 12

Rozmery hákových spojení triedy K (pozri obrázok 19)

Trieda	K1	K2	K3	K4	KA1	KA2	KA3	Poznámky
e1	—	83	83	120	120	140	160	± 0,5
e2	—	56	56	55	55	80	100	± 0,5
d3	90	—	—	—	—	—	—	± 0,5
d2	17	10,5	10,5	15	15	17	21	H13
c	3	3	3	3	3	3	3	min.
f	130	175	175	180	180	200	200	max.
g	100	100	100	120	120	140	200	max.
a	45	45	45	45	45	45	45	+ 1,6/– 0,0
L1	120	120	120	120	250	300	300	max.
L2	74	74	63	74	90	90	90	max.
L3	110	130	130	150	150	200	200	max.

Tabuľka 13

Charakteristické hodnoty pre hákové spojenia triedy K

Trieda	K1	K2	K3	K4	KA1	KA2	KA3
D kN	17	20	20	25	70	100	130
Dc kN	—	—	17	20	54	70	90
S kg	120	120	200	250	700	900	1 000
V kN	—	—	10	10	18	25	35

11.   JEDNOÚČELOVÉ SPOJOVACIE ZARIADENIA TYPU OJA TRIEDY T

11.1.

Jednoúčelové spojovacie zariadenia typu oja triedy T sú určené na používanie na špecifických súpravách vozidiel, napr. na zariadeniach na prepravu osobných automobilov. Tieto vozidlá majú zvláštne konštrukcie a môžu si vyžadovať príslušné a neobvyklé umiestnenie spojovacieho zariadenia.

11.2.

Používanie spojok triedy T je obmedzené na prívesy s nápravou v strede a toto obmedzenie sa oznámi vo formulári o oznámení zobrazenom v prílohe 1.

11.3.

Spojovacie zariadenia triedy T sa schvaľujú ako páry a spojovacie zariadenie sa neoddelí iným spôsobom ako v dielni s použitím nástrojov, ktoré sa zvyčajne vo vozidle nenachádzajú.

11.4.

Spojovacie zariadenia triedy T nie sú počas prevádzky samočinné.

11.5.

Spojovacie zariadenia triedy T musia vyhovieť príslušným skúšobným požiadavkám uvedeným v bode 3.3 prílohy 6 s výnimkou bodu 3.3.4.

11.6.

V prípade spojovacieho zariadenia bez upevnenia na vozidle, ale zmontovaného v rovnakej bežnej polohe, ako keď je upevnené na vozidle, musí mať tieto minimálne a súčasné uhly voľného pohybu: 11.6.1. ± 90° horizontálne okolo vertikálnej osi; 11.6.2. ± 8° vertikálne okolo horizontálnej priečnej osi; 11.6.3. ± 3° osová rotácia okolo horizontálnej pozdĺžnej osi.

12.   ZARIADENIA NA DIAĽKOVÉ OZNAMOVANIE A DIAĽKOVÉ OVLÁDANIE

12.1.   Všeobecné požiadavky

Zariadenia na diaľkové oznamovanie a diaľkové ovládanie sú povolené len na samočinných spojovacích zariadeniach tried C50-X a G50-X.

Zariadenia na diaľkové oznamovanie a diaľkové ovládanie nesmú obmedzovať minimálny voľný pohyb zapojeného oka oja alebo zapojeného návesu. Musia byť trvalo spojené s vozidlom.

Pre všetky zariadenia na diaľkové oznamovanie a diaľkové ovládanie platí rozsah skúšania a schvaľovania ako pre spojovacie zariadenie spolu so všetkými časťami manipulačných a prevodových zariadení.

12.2.   Diaľkové oznamovanie

12.2.1.

Pri postupe automatického spojovania musia zariadenia na diaľkové oznamovanie udávať uzavretú a dvojmo zabezpečenú polohu spojenia optickým spôsobom podľa bodu 12.2.2. Otvorená poloha môže byť navyše oznámená spôsobom uvedeným v bode 12.2.3. Zariadenie diaľkového oznamovania sa automaticky po každom otvorení a uzatvorení spojovacieho zariadenia zaktivuje a odstaví.

12.2.2.

Zmena z otvorenej na uzavretú a dvojmo zabezpečenú polohu sa oznámi zeleným optickým signálom.

12.2.3.

Otvorená a/alebo nezabezpečená poloha sa oznámi červeným svetlom.

12.2.4.

V prípade oznámenia o ukončení automatického postupu zapojenia diaľkový oznamovač zabezpečí, že návesný čap sa dostal do konečnej dvojmo zabezpečenej polohy.

12.2.5.

Ak sa nedosiahne konečná poloha, systém diaľkového oznamovania nesmie oznamovať uzavretú a zabezpečenú polohu v dôsledku akejkoľvek chyby v tomto systéme.

12.2.6.

Vypnutie jedného z dvoch zabezpečovacích zariadení musí vyvolať zhasnutie zeleného optického signálu a/alebo zapnutie červeného optického signálu.

12.2.7.

Ponechajú sa mechanické oznamovače, ktoré sú priamo na spojovacom zariadení.

12.2.8.

Aby vodič nebol rozptyľovaný počas normálnej jazdy, musí mať možnosť vypnúť zariadenie na diaľkové oznamovanie, avšak toto zariadenie musí byť po najbližšom otvorení a zatvorení spojovacieho zariadenia samočinne znovu aktivované – pozri bod 12.2.1.

12.2.9.

Prevádzkové ovládače a oznamovače diaľkových oznamovacích zariadení sa musia inštalovať v ploche výhľadu vodiča a musia byť permanentne a jasne identifikovateľné.

12.3.   Diaľkové ovládanie

12.3.1.

Ak sa použije diaľkové ovládacie zariadenie, ako je definované v bode 2.8 tohto predpisu, použije sa tiež diaľkové oznamovacie zariadenie, ako je opísané v bode 12.2, ktoré musí oznamovať otvorenú polohu zapojenia.

12.3.2.

Musí byť inštalovaný jednoúčelový spínač (t. j. hlavný spínač, páka alebo klapka), ktorý umožňuje otvorenie alebo uzavretie zapojenia pomocou diaľkového ovládacieho zariadenia. Ak tento hlavný spínač nie je umiestnený v kabíne vodiča, nebude v polohe, v ktorej je voľne prístupný neoprávnenej osobe, alebo sa uzamkne. Skutočné zapojenie môže byť z kabíny vodiča možné len vtedy, keď je vylúčené neúmyselné uvedenie do činnosti napríklad pri operácii, ktorá si vyžaduje použitie obidvoch rúk. Bude možné zistiť, či bolo otvorenie zapojenia pod diaľkovým ovládaním ukončené, alebo nie.

12.3.3.

Ak sa diaľkové ovládanie týka zapojenia, ktoré sa otvára vonkajšou silou, stav, za ktorého vonkajšia sila pôsobí na spojovacie zariadenie, musí byť vhodne oznámený vodičovi. Nie je to potrebné v prípade, keď vonkajšia sila pôsobí len vtedy, keď je v činnosti diaľkové ovládanie.

12.3.4.

Ak sa aktivizačné zariadenie na otváranie zapojenia pod diaľkovým ovládaním montuje externe na vozidle, musí byť možné kontrolovať oblasť medzi spojenými vozidlami, ale nie je nutné vstúpiť do tejto oblasti na účely jeho obsluhy.

12.3.5.

Akákoľvek porucha v činnosti alebo jednotlivá chyba v systéme nespôsobí otvorenie zapojenia počas normálnej jazdy na ceste. Akékoľvek chyby v systéme sa oznámia priamo alebo ihneď zreteľne pri nasledujúcej činnosti, napr. nesprávnou činnosťou.

12.3.6.

V prípade poruchy diaľkového ovládania sa v naliehavom prípade umožní otvorenie zapojenia minimálne jedným iným spôsobom. Ak si to vyžaduje použitie nástroja, tento nástroj musí byť súčasťou nástrojového vybavenia vozidla. Požiadavky bodu 3.6 tejto prílohy sa nevzťahujú na ručné páky používané výhradne na otváranie zapojenia v naliehavom prípade.

12.3.7.

Diaľkové ovládače a oznamovače pre diaľkové ovládacie zariadenia musia byť permanentne a zreteľne identifikovateľné.

PRÍLOHA 6

Skúšky mechanických spojovacích zariadení alebo komponentov

1.   VŠEOBECNÉ SKÚŠOBNÉ POŽIADAVKY

1.1.

Vzorky spojovacích zariadení sa musia skúšať na pevnosť, ako aj na funkčnosť. Fyzické skúšanie sa musí vykonávať zakaždým, keď je to možné; ak však nie je stanovené inak, orgán pre typové schvaľovanie alebo technická služba môže upustiť od fyzickej skúšky pevnosti, ak jednoduchá konštrukcia komponentu umožňuje teoretickú kontrolu. Teoretické kontroly sa môžu vykonávať na stanovenie podmienok najhorších prípadov. Vo všetkých prípadoch teoretické kontroly zabezpečia rovnakú kvalitu výsledkov ako dynamické a statické skúšanie. V prípadoch pochybností sú rozhodujúce výsledky skúšok fyzického skúšania. Pozri taktiež bod 4.8 tohto predpisu.

1.2.

Pevnosť spojovacích zariadení sa overí dynamickou skúškou (skúška odolnosti). V niektorých prípadoch môžu byť potrebné doplnkové statické skúšky (pozri bod 3 tejto prílohy).

1.3.

Dynamická skúška (okrem skúšky podľa bodu 3.10 tejto prílohy) sa vykonáva približne so sínusoidným zaťažením (striedavým a/alebo pulzujúcim) s určitým počtom záťažových cyklov primerane k materiálu. Nesmú sa vyskytnúť žiadne praskliny ani zlomeniny.

1.4.

Pri predpísaných statických skúškach je povolená iba malá stála deformácia. Pokiaľ nie je stanovené inak, stála plastická deformácia po uvoľnení nesmie byť väčšia ako 10 % maximálnej deformácie nameranej počas skúšky. V prípade, že meranie deformácie počas skúšky skúšajúceho ohrozuje, potom za predpokladu, že ten istý parameter sa skontroloval inými skúškami, ako je dynamická skúška, sa môže táto časť statickej skúšky vynechať.

1.5.

Predpokladané zaťaženia pri dynamických skúškach sú založené na zložke horizontálnej sily v pozdĺžnej osi vozidla a zložke vertikálnej sily. Zložky horizontálnej sily priečne k pozdĺžnej osi vozidla a momenty sa neberú do úvahy za predpokladu, že majú len malý význam. Toto zjednodušenie neplatí pre skúšobný postup podľa bodu 3.10 tejto prílohy. Ak konštrukcia spojovacieho zariadenia alebo jeho upevnenia k vozidlu alebo upevnenie doplnkových systémov (ako sú stabilizátory, systémy krátkeho spojenia atď.) vyvoláva dodatočné sily alebo momenty, technická služba môže požadovať doplnkové skúšky. Zložka horizontálnej sily v pozdĺžnej rovine vozidla je reprezentovaná teoreticky stanovenou referenčnou silou, hodnotou D alebo Dc. Zložka vertikálnej sily je v prípade potreby reprezentovaná statickým vertikálnym nosným zaťažením S v bode spojenia a predpokladaným vertikálnym zaťažením V alebo statickým vertikálnym nosným zaťažením U v prípade točníc.

1.6.

Charakteristické hodnoty D, Dc, S, V a U, na ktorých sú založené skúšky a ktoré sú definované v bode 2.11 tohto predpisu, sa prevezmú zo žiadosti výrobcu o typové schválenie – pozri formulár oznámenia uvedený v prílohách 1 a 2.

1.7.

Akékoľvek pozitívne zabezpečovacie zariadenie, ktoré je udržiavané vo svojej polohe silou pružiny, zostane vo svojej zabezpečenej polohe, ak je vystavené účinkom sily pôsobiacej v najnepriaznivejšom smere a rovnajúcej sa trojnásobku hmotnosti zabezpečovacieho mechanizmu.

2.   SKÚŠOBNÉ POSTUPY

Ak sa uplatní skúšobný postup podľa bodu 3.10 tejto prílohy, body 2.1, 2.2, 2.3 a 2.5 sa neuplatňujú.

2.1.

Pri dynamických a statických skúškach musí byť vzorka umiestnená vo vhodnom zariadení s primeraným pôsobením sily tak, aby nebola vystavená pôsobeniu akýchkoľvek ďalších síl alebo momentov okrem stanovenej skúšobnej sily. V prípade skúšok so striedavým zaťažením sa smer pôsobenia sily neodchýli o viac než ± 1° od stanoveného smeru. V prípade skúšok s pulzujúcim zaťažením alebo statických skúšok sa nastaví uhol pre hornú hodnotu sily. Toto si bude vyžadovať spojenie v bode pôsobenia sily (t. j. v bode spojenia) a druhé spojenie v príslušnej vzdialenosti.

2.2.

Skúšobná frekvencia nesmie prekročiť 35 Hz. Zvolená frekvencia sa riadne oddelí od rezonančných frekvencií pri nastavení skúšky vrátane skúšobného zariadenia. Pri asynchrónnom skúšaní sa frekvencie dvoch zložiek sily líšia približne v rozmedzí od 1 % do maximálne 3 %. Pre spojovacie zariadenia vyrobené z ocele je počet zaťažovacích cyklov 2 × 106. Pre zariadenia vyrobené z iných materiálov ako oceľ môže byť počet záťažových cyklov vyšší. Na skúšanie trhlín sa použije metóda farebnej kvapaliny alebo iná ekvivalentná metóda.

2.3.

Pri skúškach s pulzujúcim zaťažením sa skúšobná sila rovná hornej hodnote sily; dolná hodnota sily môže dosahovať 5 % hornej hodnoty sily, pokiaľ nie je stanovené inak v špecifických podmienkach skúšania.

2.4.

Pri iných statických skúškach, ako sú špeciálne skúšky vyžadované podľa bodu 3.2.3 tejto prílohy, musí skúšobná sila pôsobiť plynulo a rýchlo a musí pôsobiť aspoň 60 sekúnd.

2.5.

Spojovacie zariadenia sa pri skúške montujú čo najpevnejšie na skúšobné zariadenie v skutočnej polohe, v ktorej sa budú na vozidle používať. Použijú sa pripevňovacie zariadenia špecifikované výrobcom alebo žiadateľom a zariadenia určené na pripevnenie spojovacieho zariadenia k vozidlu a/alebo tie, ktoré majú identické mechanické charakteristiky.

2.6.

Spojovacie zariadenia alebo komponenty sa musia skúšať za podmienok, ktoré sa predpokladajú pri jeho použití na ceste. Avšak podľa uváženia výrobcu a po dohode s technickou službou sa pružné komponenty môžu vyradiť z činnosti, ak je to pre skúšku nevyhnutné a ak to nemá podstatný vplyv na výsledky skúšky. Pružné komponenty, ktoré sú prehriate pri zrýchlenom postupe skúšky, sa môžu počas skúšky vymeniť. Skúšobné zaťaženia sa môžu aplikovať pomocou špeciálnych bezvôľových zariadení.

3.   ŠPECIFICKÉ SKÚŠOBNÉ POŽIADAVKY

Ak sa uplatní skúšobný postup podľa bodu 3.10 tejto prílohy, požiadavky bodov 3.1.1 až 3.1.6 sa neuplatňujú.

3.1.   Spojovacie gule a konzoly

3.1.1.   Mechanické spojovacie zariadenia, ktoré predstavujú spojovacie gule, môžu byť nasledujúceho typu:

i)	jednokusové spojovacie gule vrátane zariadení s nevymeniteľnými, nerozoberateľnými guľami (pozri obrázky 20a a 20b);

ii)	spojovacie gule skladajúce sa z niekoľkých častí, ktoré sa môžu rozoberať (pozri obrázky 20c, 20d a 20e);

iii)	konzoly bez upevnenej gule (pozri obrázok 20f).

Obrázok 20

Zostavy konzol guľového typu

Text obrazu

3.1.2.   Hlavnou skúškou je dynamická skúška pevnosti. Skúšobná vzorka pozostáva zo spojovacej gule, drieku gule a montážnych prvkov potrebných na pripevnenie k vozidlu. Spojovacia guľa a konzoly sa pevne upevnia v polohe, ktorá je určená na ich používanie, na skúšobné zariadenie schopné vyvinúť striedavé sily.

3.1.3.   Polohy upevňovacích bodov pre pripevnenie spojovacej gule a konzoly sú špecifikované výrobcom vozidla (pozri bod 5.3.2 tohto predpisu).

3.1.4.   Zariadenia predkladané na skúšku sa opatria všetkými časťami a konštrukčnými prvkami, ktoré môžu mať vplyv na kritérium pevnosti (napríklad elektrický zásuvkový panel, akékoľvek označenie atď.). Do skúšobnej vzorky sa zahrnú všetky časti až po ukotvovacie body alebo upevňovacie body na vozidle. Geometrickú polohu spojovacej gule a upevňovacích bodov spojovacieho zariadenia vo vzťahu k referenčnej čiare poskytne výrobca vozidla a uvedie sa v skúšobnom protokole. Všetky vzájomné polohy ukotvovacích bodov vo vzťahu k referenčnej čiare, o ktorých poskytne výrobca ťažného vozidla všetky potrebné informácie výrobcovi ťažného zariadenia, sa znova použijú na skúšobnom stanovišti.

3.1.5.   Vzorka namontovaná v skúšobnom zariadení sa podrobí skúške ťahom so striedavým zaťažením pôsobiacim v uhle voči guli ako na obrázku 21 alebo 22.

Smer uhla skúšky sa určí vertikálne medzi horizontálnou referenčnou čiarou prechádzajúcou stredom gule a horizontálnou čiarou prechádzajúcou upevňovacím bodom spojovacieho zariadenia, ktorý je najvyšší z najbližších, vtedy, ak sa meria v horizontálnej rovine priečnej na vertikálnu rovinu prechádzajúcu stredom gule. Ak je čiara upevňovacieho bodu nad horizontálnou referenčnou čiarou, skúška sa vykoná pod uhlom α = + 15° ± 1°, ak je pod ňou, potom sa skúška vykoná pod uhlom a = – 15° ± 1° (pozri obrázok 21). Upevňovacie body, ktoré sa musia posudzovať pri určovaní uhla skúšky, sú tie, ktoré uviedol výrobca vozidla a ktoré prenášajú hlavné ťažné sily na konštrukciu ťažného vozidla.

Tento uhol je zvolený s cieľom zohľadniť vertikálne statické a dynamické zaťaženie a je použiteľný iba pre prípustné statické vertikálne zaťaženie, ktoré nie je väčšie než:

S = 120 × D [N]

Tam, kde statické vertikálne zaťaženie prevyšuje predtým vypočítané zaťaženie, musí sa uhol v obidvoch prípadoch zväčšiť o 20°.

Dynamická skúška sa musí vykonať s nasledujúcou skúšobnou silou:

Fhs res = ± 0,6 D

3.1.6.   Postup skúšky je uplatniteľný na rôzne typy spojovacích zariadení (pozri bod 3.1.1 tejto prílohy) nasledujúcim spôsobom:

3.1.6.1.

jednokusové spojovacie gule vrátane zariadení s nevymeniteľnými nerozoberateľnými guľami (pozri obrázky 20a a 20b); 3.1.6.1.1. skúška na pevnosť zariadení zobrazených na obrázkoch 20a a 20b sa vykoná podľa požiadaviek bodu 3.1.5; Obrázok 21 Uhly pôsobenia skúšobnej sily Obrázok 22 Uhly pôsobenia skúšobnej sily

3.1.6.2.

spojovacie gule obsahujúce časti, ktoré sa môžu rozoberať. Sú definované nasledujúce kategórie: a) konzola a guľa (pozri obrázok 20c); b) konzola a guľa v jednom kuse s držiakom (pozri obrázok 20d); c) konzola s oddeliteľnou guľou (pozri obrázok 20e); d) konzola bez gule (pozri obrázok 20f); 3.1.6.2.1. skúška na pevnosť pre zariadenia uvedené na obrázkoch 20c až 20f sa vykoná podľa požiadaviek bodu 3.1.5. Rozmery „e“ a „f“ s výrobnou toleranciou ± 5 mm sa uvedú v skúšobnom protokole. Skúška konzoly (pozri obrázok 20f) sa vykoná s namontovanou guľou (na držiaku). Zohľadní sa iba výsledok skúšky na konzole medzi upevňovacími bodmi a montážnym povrchom držiaka gule. Rozmery „e“ a „f“ majú výrobnú toleranciu ± 5 mm a špecifikuje ich výrobca spojovacieho zariadenia;

3.1.6.3.

spojovacie zariadenia s variabilnými rozmermi „e“ a „f“ pre rozoberateľné a vymeniteľné spojovacie gule – pozri obrázok 22. 3.1.6.3.1. Skúšky na pevnosť pre takéto konzoly sa vykonajú podľa požiadaviek bodu 3.1.5. 3.1.6.3.2. Ak sa môže po dohode výrobcu s technickou službou určiť najhoršia konfigurácia, je postačujúce skúšanie tejto konfigurácie. Inak sa skúša niekoľko polôh gule jednoduchým skúšobným programom podľa bodu 3.1.6.3.3. 3.1.6.3.3. V jednoduchom skúšobnom programe má byť hodnota pre „f“ medzi stanovenou hodnotou fmin a fmax, ktorá nepresahuje 100 mm. Guľa je od držiaka vo vzdialenosti (emax) 130 mm. Aby sa použili všetky možné polohy gule, v oblasti určenej horizontálnou vzdialenosťou od montážneho povrchu a vertikálnym rozpätím f (fmin až fmax) sa musia skúšať dve zariadenia: i) jedno s guľou v hornej polohe (fmax) a ii) jedno s guľou v dolnej polohe(fmin). Uhol pôsobenia skúšobnej sily sa bude meniť pozitívne alebo negatívne v závislosti od pomeru medzi horizontálnou referenčnou čiarou stredu gule a rovnobežnou čiarou prechádzajúcou najvyšším a najbližším upevňovacím bodom spojovacieho zariadenia. Uhly, ktoré sa majú použiť, sú zobrazené na obrázku 22.

3.1.7.   V prípade oddeliteľných guľových jednotiek namontovaných inak ako skrutkovými upevneniami, napríklad pružinovými svorkami, a tam, kde sa počas dynamickej skúšky neskúša pozitívne mechanické zapojenie danej zostavy, sa zostava podrobí statickej skúške, ktorá sa vzťahuje na guľu alebo na zostavu pozitívneho mechanického zapojenia v príslušnom smere. Tam, kde zostava pozitívneho mechanického zapojenia má guľovú jednotku vo vertikálnej polohe, sa vykoná statická skúška na guľu vertikálnou silou pôsobiacou smerom nahor s hodnotou „D“. V prípade, že zostava pozitívneho mechanického zapojenia má guľovú jednotku upevnenú spôsobom priečnej horizontálnej konštrukcie, sa statická skúška vykoná silou v tomto smere s hodnotou 0,25 D. Nesmie dôjsť k žiadnej poruche zariadenia pozitívneho mechanického zapojenia ani k žiadnej deformácii, ktorá by pravdepodobne mala nepriaznivý vplyv na jeho činnosť.

3.1.8.   Upevňovacie body pre sekundárne zapojenie uvedené v prílohe 5 bode 1.5 znesú horizontálnu statickú silu rovnajúcu sa 2D maximálne 15 kN. Tam, kde existuje samostatný upevňovací bod pre ťažné lano, znesie horizontálnu statickú silu rovnajúcu sa D.

3.2.   Spojovacie hlavice

3.2.1.   Základnou skúškou je skúška odolnosti so striedavou skúšobnou silou a statická skúška (zdvihová skúška) s každou skúšobnou vzorkou.

3.2.2.   Dynamická skúška sa vykoná so spojovacou guľou triedy A primeranej pevnosti. Na skúšobnom stanovišti musia byť spojovacia hlavica a spojovacia guľa umiestnené podľa pokynov výrobcu a orientované spôsobom zodpovedajúcim príslušným polohám pri bežnom používaní. Nesmú pôsobiť žiadne ďalšie vonkajšie sily okrem skúšobnej sily pôsobiacej na vzorku. Skúšobná sila musí pôsobiť pozdĺž čiary prechádzajúcej stredom gule a naklonenej smerom dolu a dozadu pod uhlom 15° (pozri obrázok 23). Skúška na pevnosť sa musí vykonať na vzorke nasledujúcou skúšobnou silou:

Fhs res w= ± 0,6 D

Ak maximálne prípustná statická vertikálna hmotnosť S prekročí 120 D, skúšobný uhol sa zväčší na 20°.

Obrázok 23

Dynamická skúška

3.2.3.   Musí sa vykonať taktiež statická skúška oddelenia. Spojovacia guľa používaná pri takejto skúške musí mať priemer 49,00 až 49,13 mm, tak aby zodpovedala opotrebovanej spojovacej guli. Oddeľovacia sila Fa bude pôsobiť kolmo tak na priečnu, ako aj na pozdĺžnu os spojovacej hlavice a zvýši sa plynule a rýchle na hodnotu:

Fa = g (C + S/1 000) kN

a bude pôsobiť 10 sekúnd.

Spojovacia hlavica sa neoddelí od gule a ani akýkoľvek komponent spojovacej hlavice nevykáže žiadnu trvalú deformáciu, ktorá by mohla mať nepriaznivý vplyv na jeho funkčnosť.

3.3.   Závesy a nosníky

3.3.1.   Na skúšobnej vzorke sa musí vykonať skúška na pevnosť. Spojovacie zariadenie musí byť vybavené upevňovacím príslušenstvom potrebným na jeho pripevnenie na vozidlo. Akékoľvek medziľahlé zariadenia namontované medzi závesným zariadením a rámom vozidla (t. j. nosníky) sa musia skúšať rovnakými silami ako záves. Pri skúšaní nosníkov určených pre štandardné závesy sa vertikálne zaťaženie aplikuje v horizontálnej vzdialenosti od vertikálnej roviny upevňovacích bodov, ktorá je zhodná s polohou zodpovedajúceho štandardného závesného zariadenia.

3.3.2.   Závesy pre sklopné oje (S = 0)

Dynamická skúška sa vykoná s horizontálnou striedavou silou Fhw = ± 0,6 D pôsobiacou v priamke rovnobežnej so zemou a v pozdĺžnej strednej rovine ťažného vozidla prechádzajúcej stredom čapu.

3.3.3.   Závesy pre prívesy s nápravou v strede (S > 0).

3.3.3.1.

Príves s nápravou v strede s hmotnosťou menšou alebo rovnajúcou sa 3,5 tony. Závesy pre prívesy s nápravou v strede s hmotnosťou menšou alebo rovnajúcou sa 3,5 tony sa skúšajú rovnakým spôsobom ako spojovacie gule a konzoly opísané v bode 3.1 tejto prílohy.

3.3.3.2.

Prívesy s nápravou v strede s hmotnosťou nad 3,5 tony: Pri asynchrónnej skúške pevnosti sa na vzorku aplikujú skúšobné zaťaženia v horizontálnom a vertikálnom smere. Horizontálny smer pôsobenia musí byť rovnobežný so zemou v pozdĺžnej strednej rovine ťažného vozidla a musí prechádzať stredom čapu. Vertikálny smer pôsobenia musí byť kolmý na horizontálny smer pôsobenia a musí pôsobiť pozdĺž pozdĺžnej osi návesného čapu. Upevňovacie príslušenstvo pre závesy a oko oja na skúšobnom stanovišti budú také, ako sú určené na jeho pripevnenie k vozidlu v súlade s montážnymi pokynmi výrobcu. Na čap sa pôsobí týmito skúšobnými silami: Tabuľka 14 Skúšobné sily Skúšobná sila Priemerná hodnota (kN) Amplitúda (kN) Horizontálna sila 0 ± 0,6 Dc (pozri poznámku) Vertikálna sila S × g/1 000 ± 0,6 V (pozri poznámku) Poznámka: V prípade jednoúčelových závesov triedy T sa tieto hodnoty znížia na ± 0,5 Dc a ± 0,5 V. Vertikálne a horizontálne zložky majú sínusový priebeh a pôsobí sa nimi asynchrónne, pričom rozdiel ich frekvencií sa pohybuje medzi 1 % až 3 %.

3.3.4.   Statická skúška na čape zabezpečovacieho zariadenia

Pri závesoch je taktiež potrebné skúšať uzatváracie a akékoľvek zabezpečovacie zariadenia pomocou statickej sily 0,25 D pôsobiacej v smere otvárania. Skúška nesmie spôsobiť otvorenie uzáveru a nesmie spôsobiť žiadne poškodenie. Skúšobná sila 0,1 D je dostatočná v prípade valcových čapov.

3.4.   Oká oja

3.4.1.   Oká oja sa musia podrobiť rovnakému dynamickému skúšaniu ako závesy. Oká oja používané výhradne pre prívesy so sklopnými ojami umožňujúcimi vertikálny pohyb sa podrobia striedavému zaťaženiu, ako je opísané v bode 3.2. Oká oja, ktoré sú tiež určené pre prívesy s nápravou v strede, sa skúšajú rovnako ako hlavice guľových spojení (bod 3.2) pre prívesy s hmotnosťou C menšou ako 3,5 tony alebo rovnajúcej sa 3,5 tony a rovnako ako závesy (bod 3.3.3.2) pre prívesy s nápravou v strede s hmotnosťou C nad 3,5 tony.

3.4.2.   Toroidné oká triedy L sa skúšajú rovnako ako štandardné oká oja.

3.4.3.   Skúšanie oka oja sa vykoná takým spôsobom, aby striedavá sila pôsobila aj na časti používané na upevnenie oka oja k oju. Všetky pružné medziľahlé komponenty sa pripevnia upnutím.

3.5.   Hákové spojenia

3.5.1.   Hákové spojenia triedy K vyhovejú dynamickej skúške uvedenej v bode 3.5.2 tejto prílohy.

3.5.2.   Dynamická skúška:

3.5.2.1.

Dynamická skúška je skúška s pulzujúcim zaťažením na toroidné oko triedy L, tak ako keby bolo namontované na vozidle so všetkými časťami potrebnými na montáž na vozidlo. Všetky pružné komponenty sa môžu so súhlasom orgánu pre typové schvaľovanie alebo technickej služby vyradiť z činnosti.

3.5.2.2.

V prípade hákových spojení určených pre sklopné prívesy, kde je pôsobiace vertikálne zaťaženie na spojovacie zariadenie S nula, sa pôsobí skúšobnou silou v horizontálnom smere, simulujúc ťažnú silu na hák, ktorá sa pohybuje v rozsahu od 0,05 D do 1,00 D.

3.5.2.3.

V prípade hákových spojení určených pre prívesy s nápravou v strede predstavuje skúšobná sila výslednicu horizontálnej a vertikálnej sily pôsobiacej na spojovacie zariadenie a pôsobí pozdĺž uhla – α, t. j. od hornej prednej strany k zadnej spodnej strane (pozri obrázok 21), rovnajúceho sa vypočítanému uhlu výslednice medzi horizontálnymi a vertikálnymi silami pôsobiacimi na spojovacie zariadenie. Sila, Fhs res sa vypočíta takto: pričom a

3.5.2.4.

Pôsobiaca sila sa pohybuje od 0,05 Fhs res do 1,00 Fhs res.

3.5.3.   Statická skúška spojovacieho zabezpečovacieho zariadenia

Pri hákových spojeniach je taktiež potrebné odskúšať uzáver a všetky blokovacie zariadenia pomocou statickej sily 0,25 D pôsobiacej v smere rozpojenia. Skúška nesmie spôsobiť otvorenie uzáveru ani žiadne poškodenia.

3.6.   Oje

3.6.1.   Oja sa musia skúšať rovnako ako oká oja (pozri bod 3.4). Orgán pre typové schvaľovanie alebo technická služba môže upustiť od skúšky pevnosti, ak jednoduchá konštrukcia komponentu umožňuje teoretickú kontrolu jeho možnej pevnosti. Konštrukčné zaťaženia pre teoretické overenie oja prívesov s nápravou v strede s hmotnosťou C menšou ako 3,5 tony alebo rovnajúcou sa 3,5 tony sa prevezmú z ISO 7641/1:1983. Konštrukčné zaťaženia pre teoretické overenie oja prívesov s nápravou v strede s hmotnosťou C nad 3,5 tony sa vypočítajú takto:

Fsp = (g × S/1 000) + V

pričom amplitúda sily V je daná v bode 2.11.4 tohto predpisu.

Prípustné namáhanie založené na konštrukčnom zaťažení pre prívesy s celkovou hmotnosťou C nad 3,5 tony budú v súlade s bodom 5.3 ISO 7641/1:1983. Pre ohnuté oje (napr. labutí krk) a pre oje úplných prívesov sa berie do úvahy horizontálna zložka sily Fhp= 1,0 × D.

3.6.2.   Pri oji pre úplné prívesy s voľným pohybom vo vertikálnej rovine sa okrem skúšky pevnosti alebo teoretického overenia pevnosti musí overiť vzperná pevnosť buď teoretickým výpočtom s konštrukčným zaťažením 3,0 × D, alebo vzpernou skúškou s konštrukčným zaťažením 3,0 × D. Prípustné namáhanie v prípade výpočtu musí byť v súlade s bodom 5.3 ISO 7461/1:1983.

3.6.3.   V prípade riadených náprav sa odolnosť voči pohybu overí teoretickými výpočtami alebo skúškou na ohyb. Horizontálna priečna statická sila pôsobí v strede čapu. Veľkosť tejto sily sa vyberie tak, aby moment 0,6 × Av × g (kNm) pôsobil okolo stredu prednej nápravy. Prípustné namáhanie musí byť v súlade s bodom 5.3 ISO 7641/1:1983.

Avšak v prípade, keď riadené nápravy vytvárajú páry osového predného vozíka (riadeného podvozku), moment sa zvýši na 0,95 × Av × g (kNm).

3.7.   Točnicové spojenia

3.7.1.   Základnými skúškami pevnosti je dynamická skúška a statická skúška (zdvihová skúška). Točnice určené na riadenie trajektórie návesu sa podrobia doplnkovej statickej skúške (skúška na ohyb). Spôsob montáže musí byť identický so spôsobom použitým na samotnom vozidle. Nie je prípustné použiť metódu výpočtu ako alternatívu fyzickej skúšky.

3.7.2.   Statická skúška

3.7.2.1.

Štandardné točnice skonštruované pre riadiaci klin alebo podobné zariadenie určené na riadenie trajektórie návesov (pozri bod 2.7 tohto predpisu) sa skúša na príslušnú pevnosť pomocou statickej ohybovej skúšky v prevádzkovom rozsahu riadiaceho zariadenia so súčasným pôsobením zaťaženia na točnicu. Maximálne prípustné vertikálne zaťaženie točnice U musí pôsobiť vertikálne na spojenie v jeho prevádzkovej polohe pomocou tuhej platne dostatočného rozmeru, aby úplne pokrývala spojenie. Výslednica pôsobiaceho zaťaženia prechádza stredom horizontálneho spoja točnice. Súčasne musí pôsobiť priečna horizontálna sila, reprezentujúca silu potrebnú na riadenie trajektórie návesu na bok vodidla pre návesný čap. Veľkosť tejto sily a smer, ktorým pôsobí, sa musia zvoliť tak, aby moment 0,75 m × D pôsobil okolo stredu návesného čapu. Moment sa vyvinie pomocou sily pôsobiacej na rameno páky dlhé 0,5 m ± 0,1 m. Je prípustná trvalá plastická deformácia do 0,5 % všetkých menovitých rozmerov. Nesmú sa objaviť žiadne praskliny.

3.7.2.2.

Statická zdvihová skúška sa vykoná na všetkých točniciach. So zdvihovou silou dosahujúcou hodnoty Fa = g.U sa neprejaví žiadne väčšie trvalé ohnutie dosky točnice presahujúce 0,2 % jej šírky. V prípade štandardných točníc triedy G50 a porovnateľných spojení pre rovnaký priemer návesného čapu sa nesmie oddeliť návesný čap od točnice zdvihovou silou Fa = g × 2,5. V prípade neštandardných spojení s čapom s priemerom väčším ako 50 mm, napríklad spojení s čapom s priemerom 90 mm, predstavuje zdvihová sila: Fa = g × 1,6 U s minimálnou hodnotou 500 kN. Sila sa vyvinie pomocou páky, ktorá jedným koncom spočíva na platni doske točnice a na druhom konci sa dvíha vo vzdialenosti 1,0 až 1,5 m od stredu návesného čapu – pozri obrázok 24. Rameno páky zviera so smerom vstupu čapu do točnice uhol 90°. Ak je zrejmý najnepriaznivejší stav, skúša sa tento stav. Ak nie je ľahké zistiť najnepriaznivejší stav, o tom, ktorá strana sa bude skúšať, rozhodne orgán pre typové schvaľovanie alebo technická služba. Nevyžaduje sa žiadna druhá skúška. Obrázok 24 Zdvihová skúška na točniciach

3.7.3.   Dynamická skúška

Točnica sa podrobí striedavému zaťaženiu na skúšobnom zariadení (asynchrónna dynamická skúška) s horizontálnymi striedavými a vertikálnymi pulzujúcimi silami pôsobiacimi súčasne.

3.7.3.1.

Pri točniciach, ktoré nie sú konštruované na riadenie trajektórie návesu, sa použijú nasledujúce sily:   horizontálna: Fhw = ± 0,6 × D   vertikálna: FsO = g × 1,2 U   FsU = g × 0,4 U Tieto dve sily pôsobia v pozdĺžnej strednej rovine vozidla, pričom smer pôsobenia obidvoch síl FsO a FsU prechádza stredom spojenia točnice. Vertikálna sila Fs sa pohybuje medzi limitami + g × 1,2 U + g × 0,4 U a horizontálna sila medzi ± 0,6 D.

3.7.3.2.

Pri točniciach, ktoré nie sú konštruované na riadenie trajektórie návesu, sa použijú nasledujúce sily:   horizontálna: Fhw = ± 0,675 D   vertikálna: FsO a FsU ako v bode 3.7.3.1. Smer pôsobenia síl je uvedený v bode 3.7.3.1.

3.7.3.3.

Pri dynamickej skúške točníc sa medzi dosku točnice a dosku návesu umiestni vhodný mazací materiál, tak aby sa zabezpečil maximálny koeficient trenia F = 0,15.

3.8.   Montážne dosky pre točnice

Dynamická skúška točnice opísaná v bode 3.7.3 a statické skúšky opísané v bode 3.7.2 sa vykonajú aj v prípade montážnych dosiek. Nie je potrebné túto skúšku vykonať vtedy, ak je montážna doska užšia a/alebo dlhšia a celková výška menšia, ale inak je doska identická s konštrukciou, ktorá sa už podrobila tejto skúške. Nie je prípustné použiť metódu výpočtu ako alternatívu fyzickej skúšky.

3.9.   Návesné čapy návesov

3.9.1.   Dynamická skúška so striedavým zaťažením sa vykoná na vzorke v skúšobnom zariadení. Skúšanie čapu sa nespojí so skúšaním točnice. Skúška sa vykoná tak, aby zaťaženie pôsobilo aj na upevnenia potrebné na pripevnenie čapu k návesu. Nie je prípustné použiť metódu výpočtu ako alternatívu fyzickej skúšky.

3.9.2.   Dynamická skúška s horizontálnym zaťažením Fhw = ± 0,6 D sa vykoná s čapom v prevádzkovej polohe.

Smer pôsobenia sily prechádza stredom najmenšieho priemeru valcovej časti čapu s priemerom 50,8 mm pre triedu H50 (pozri prílohu 5, obrázok 18).

3.10.   Alternatívna skúška odolnosti spojovacích gulí a konzol s D-hodnotou ≤ 14 kN

Ako alternatíva skúšobného postupu opísaného v bode 3.1 môžu sa spojovacie gule a konzoly s D-hodnotou ≤ 14 kN skúšať za týchto podmienok.

3.10.1.   Úvod

Skúška odolnosti opísaná nižšie pozostáva z viacosovej skúšky s tromi smermi zaťaženia, so súčasne pôsobiacimi silami, vymedzenými maximálnymi amplitúdami a ekvivalentnými únavovými namáhaniami (hodnoty intenzity zaťaženia sú v súlade s nižšie uvedeným vymedzením).

3.10.2.   Požiadavky skúšky

3.10.2.1.

Vymedzenie hodnoty intenzity zaťaženia (LIV): Hodnota intenzity zaťaženia je skalárna hodnota, ktorá predstavuje závažnosť časového priebehu jednorazového zaťaženia pri zohľadnení aspektov životnosti (identická so sumou poškodenia). Pre stanovenie kumulatívneho poškodenia sa použije Minerovo základné pravidlo. Pri jeho určení sa použijú amplitúdy záťaže a počet opakovaní každej amplitúdy (vplyvy priemerných záťaží sa nezohľadňujú). Krivka S-N (Basquinova krivka) predstavuje amplitúdy zaťaženia verzus počet opakovaní (SA,i vs. ni). Má konštantný sklon v dvojitom logaritmickom diagrame (t. j. každá amplitúda/uplatnená skúšobná sila SA,i súvisí s obmedzeným počtom cyklov Ni). Krivka predstavuje teoretický únavový limit pre analyzovanú konštrukciu. Časový priebeh zaťaženia sa meria pomocou súradnicového grafu, ktorý zobrazuje amplitúdy zaťaženia a počet opakovaní (SA,i vs. ni). Suma pomeru ni/Ni pre všetky dostupné úrovne amplitúd SA,i sa rovná hodnote intenzity zaťaženia.

3.10.2.2.

Požadovaná hodnota intenzity zaťaženia a maximálne amplitúdy Musí sa zohľadniť tento systém súradníc: x smer : pozdĺžny smer/opačný voči smeru premávky; y smer : napravo vzhľadom na smer premávky; z smer : vertikálne nahor. Časový priebeh zaťaženia teda možno vyjadriť pomocou medziľahlých smerov na základe hlavných smerov (x, y, z) pri zohľadnení týchto rovníc (α = 45°; α’ = 35,2°):   Fxy(t) = Fx(t) × cos(α) + Fy(t) × sin(α)   Fxz(t) = Fx(t) × cos(α) + Fz(t) × sin(α)   Fyz(t) = Fy(t) × cos(α) + Fz(t) × sin(α)   Fxyz(t) = Fxy(t) × cos(α’) + Fz(t) × sin(α’)   Fxzy(t) = Fxz(t) × cos(α’) – Fz(t) × sin(α’)   Fyzx(t) = Fyz(t) × cos(α’) – Fx(t) × sin(α’) Hodnoty intenzity zaťaženia vyjadrené v každom smere (takisto v kombinovaných smeroch) sa vypočítajú ako suma pomerov ni/Ni pre všetky dostupné úrovne amplitúd vymedzené v primeranom smere. Na účely zobrazenia minimálnej únavovej životnosti zariadenia, ktoré sa má typovo schváliť, musí skúška odolnosti dosiahnuť aspoň tieto hodnoty intenzity zaťaženia:   LIV (1 kN ≤ D ≤ 7 kN) LIV (7 kN < D ≤ 14 kN) LIVx 0,0212 0,0212 LIVy lineárna regresia medzi: D = 1 kN: 7,026 e-4; D = 7 kN: 1,4052 e-4 1,4052 e-4 LIVz 1,1519 e-3 1,1519 e-3 LIVxy lineárna regresia medzi: D = 1 kN: 6,2617 e-3; D = 7 kN: 4,9884 e-3 4,9884 e-3 LIVxz 9,1802 e-3 9,1802 e-3 LIVyz lineárna regresia medzi: D = 1 kN: 7,4988 e-4; D = 7 kN: 4,2919 e-4 4,2919 e-4 LIVxyz lineárna regresia medzi: D = 1 kN: 4,5456 e-3; D = 7 kN: 3,9478 e-3 3,9478 e-3 LIVxzy lineárna regresia medzi: D = 1 kN: 5,1977 e-3; D = 7 kN: 4,3325 e-3 4,3325 e-3 LIVyzx lineárna regresia medzi: D = 1 kN: 4,5204 e-3; D = 7 kN: 2,9687 e-3 2,9687 e-3 Na účely odvodenia časového priebehu zaťaženia z uvedených hodnôt intenzity zaťaženia musí byť sklon k = 5 (pozri vymedzenie v bode 3.10.2.1). Basquinova krivka musí prechádzať cez bod amplitúdy SA = 0,6 × D s počtom cyklov N = 2 × 106. Statická vertikálna záťaž S (podľa vymedzenia v bode 2.11.3 tohto predpisu) na spojovacom zariadení sa na základe vyhlásenia výrobcu musí pridať na vertikálne záťaže. Počas skúšky by nemali maximálne amplitúdy prekročiť tieto hodnoty:   Pozdĺžne Fx [–] laterálne Fy [–] vertikálne Fz [–] Maximum + 1,3 × D + 0,45 × D + 0,6 × D + S Minimum – 1,75 × D – 0,45 × D – 0,6 × D + S Príklad časového priebehu zaťaženia, ktoré spĺňa tieto požiadavky, možno nájsť na stránke: <http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29grrf/grrf-reg55.html>

3.10.3.   Skúšobné podmienky

Spojovacie zariadenie sa namontuje na pevný skúšobný podstavec alebo na vozidlo. Ak sa použije trojdimenzionálny signál časového priebehu, musí sa uplatniť tromi aktivátormi na simultánne uvedenie a kontrolu silových komponentov Fx (pozdĺžnych), Fy (laterálnych) a Fz (vertikálnych). V ostatných prípadoch možno určiť počet a polohu aktivátorov na základe dohody medzi výrobcom a technickými službami. V každom prípade však pomocou skúšobnej montáže musí byť možné súčasne uviesť potrebné sily na dosiahnutie hodnôt intenzity zaťaženia požadovaných v bode 3.10.2.2.

Všetky svorníky musia byť upevnené krútiacim pohybom podľa spresnení výrobcu.

3.10.3.1.   Spojovacie zariadenie namontované na pevnú podperu:

Súlad upevňovacích bodov spojovacieho zariadenia nesmie prekročiť 1,5 mm od referenčného bodu „0 – záťaž“ počas uplatnenia maximálnych a minimálnych síl Fx, Fy, Fz a každej z nich osobitne pôsobiacej na upevňovací bod.

3.10.3.2.   Spojovacie zariadenie namontované na teleso vozidla alebo časť telesa:

V tomto prípade sa spojovacie zariadenie musí namontovať na teleso vozidla alebo časť telesa typu vozidla, pre ktoré je spojovacie zariadenie navrhnuté. Vozidlo alebo časť telesa sa musí upevniť na vhodný skúšobný rám alebo skúšobný podstavec tak, aby sa eliminoval akýkoľvek vplyv zavesení náprav.

Presné podmienky počas skúšky musia byť opísané v súvisiacom skúšobnom protokole. Možné vplyvy rezonancie sa musia kompenzovať vhodným systémom kontroly skúšobného zariadenia a môžu byť znížené dodatočným upevnením medzi telesom vozidla a skúšobným rámom alebo zmenenou frekvenciou.

3.10.4.   Kritériá nesplnenia skúšky

Okrem kritérií uvedených v bode 4.1 tohto predpisu, overených penetračnou skúškou kvapalinou, sa spojovacie zariadenie považuje za nevyhovujúce skúške, ak:

a)	sa vyskytne akákoľvek viditeľná plastová deformácia;

b)	je ovplyvnená funkčnosť a bezpečnosť spojenia (t. j. bezpečné spojenie s prípojným vozidlom, maximálna vôľa);

c)	akákoľvek strata ohybnosti svorníkov presahujúca 30 % nominálneho krútiaceho momentu, meraného v smere zatvárania;

d)	spojovacie zariadenie s oddeliteľnou časťou sa nemôže odmontovať ani pripevniť prinajmenšom 3-krát. Pri prvom odmontovaní je povolený jeden náraz.

PRÍLOHA 7

INŠTALÁCIA A OSOBITNÉ POŽIADAVKY

1.   INŠTALÁCIA A OSOBITNÉ POŽIADAVKY

1.1.   Pripevnenie spojovacích gúľ a konzol

1.1.1.   Spojovacie gule a konzoly sa pripoja k vozidlám kategórií M1, M2 (s maximálnou prípustnou hmotnosťou nižšou ako 3,5 t) a N1 (1) spôsobom, ktorý zodpovedá rozmerom voľného priestoru a výšky uvedeným na obrázku 25. Výška sa bude merať v podmienkach zaťaženého vozidla uvedených v dodatku 1 k tejto prílohe.

Požiadavka na výšku sa neuplatňuje v prípade terénnych vozidiel kategórie G definovaných v prílohe 7 ku konsolidovanému uzneseniu o stavbe vozidiel (R.E.3) (dokument TRANS/WP.29/78/Rev.1/Amend.2).

1.1.1.1.

Voľný priestor znázornený na obrázkoch 25a a 25b sa smie vyplniť rozoberateľným zariadením, ako je náhradné koleso, za predpokladu, že vzdialenosť od stredu gule po vertikálnu rovinu v najvzdialenejšom bode zariadenia nepresahuje 300 mm. Zariadenie sa upevní tak, aby sa umožnil primeraný prístup na účely spájania a rozpájania bez nebezpečenstva úrazu užívateľa a bez ovplyvňovania pohybu spojenia.

1.1.2.   Výrobca vozidla poskytne pre spojovacie gule a konzoly montážne pokyny a uvedie, či je potrebné akékoľvek spevnenie plochy upevnenia.

1.1.3.   Musí byť možné zapojiť a rozpojiť spojovaciu guľu, keď pozdĺžna os spojovacej gule vo vzťahu k osovej čiare spojovacej gule a upevnenia:

sa otáča horizontálne 60° doprava alebo doľava (β = 60°, pozri obrázok 25);

sa otáča vertikálne 10° nahor alebo nadol (α = 10°, pozri obrázok 25);

sa otáča osovo 10° doprava alebo doľava.

Obrázok 25a

Voľný priestor a výška spojovacej gule – bokorys

Obrázok 25b

Voľný priestor spojovacej gule – pôdorys

1.1.4.   Ak nie je príves pripojený k ťažnému vozidlu, namontovaná konzola a spojovacia guľa nesmú zatieňovať montážny priestor alebo viditeľnosť zadnej registračnej tabuľky/licenčnej tabuľky ťažného vozidla. Ak spojovacia guľa alebo ostatné prvky zatieňujú zadnú registračnú tabuľku, budú snímateľné alebo prestaviteľné bez použitia náradia okrem napríklad uvoľňovacieho kľúča nachádzajúceho sa vo vozidle, ktorým sa dá ľahko manipulovať (t. j. sila nepresahujúca 20 Nm).

1.2.   Upevnenie spojovacích hlavíc

1.2.1.   Spojovacie hlavice triedy B sú prípustné pre prívesy s maximálnou hmotnosťou menšou ako 3,5 tony alebo rovnajúcou sa 3,5 tony. S prívesom v horizontálnej polohe a s maximálne prípustným nápravovým zaťažením sa spojovacie hlavice pripevnia tak, aby os guľovej plochy, na ktorú sa guľa upevní, sa nachádzala 430 ± 35 mm nad horizontálnou rovinou, na ktorej stoja kolesá prívesu.

V prípade karavanov a nákladných prívesov sa za horizontálnu rovinu považuje rovina, pri ktorej je podlaha alebo úložný povrch v horizontálnej polohe. V prípade prívesov bez takého referenčného povrchu (napr. člnový príves a podobne) musí výrobca prívesu uviesť vhodnú referenčnú čiaru určujúcu horizontálnu polohu. Požiadavka na výšku platí len pre prívesy určené na pripevnenie na vozidlá uvedené v odseku 1.1.1 tejto prílohy.

Horizontálna poloha sa určí vo všetkých prípadoch s presnosťou ± 1 %.

1.2.2.   Musí byť možné manipulovať so spojovacími hlavicami bezpečne vo voľnom priestore spojovacej gule, ako je uvedené na obrázkoch 25a a 25b, až do uhlov α = 25° a β = 60°.

1.3.   Pripevnenie závesov a montážnych blokov

1.3.1.   Montážne rozmery pre štandardné závesy:

V prípade typov štandardných závesov musia byť splnené montážne rozmery na vozidle uvedené na obrázku 15 a v tabuľke 10.

1.3.2.   Potreba spojenia s diaľkovým ovládaním.

Ak nemôže byť splnená jedna z nasledujúcich požiadaviek týkajúcich sa ľahkej a bezpečnej prevádzky (bod 1.3.3), prístupu (bod 1.3.5) alebo voľného priestoru pre ručnú páku (bod 1.3.6), použije sa spojenie s diaľkovým ovládaním opísané v bode 12.3 v prílohe 5.

1.3.3.   Ľahká a bezpečná prevádzka spojovacieho zariadenia

Závesy sa namontujú na vozidlo tak, aby boli ľahko a bezpečne prevádzkovateľné.

Okrem funkcie otvorenia (prípadne uzavretia) toto zahŕňa aj kontrolu polohy oznamovača pre otvorenú a uzavretú polohu spojovacieho čapu (zrakom a dotykom).

V priestore, v ktorom musí stáť osoba manipulujúca so spojovacím zariadením, nesmie byť žiadne miesto možného nebezpečenstva, ako sú ostré okraje, vrcholy atď. prislúchajúce konštrukcii, alebo musia byť chránené tak, aby bolo poranenie nepravdepodobné.

Úniková cesta z tohto priestoru nesmie byť obmedzená ani prehradená na oboch stranách akýmikoľvek pripevnenými predmetmi ani k spojovaciemu zariadeniu ani k vozidlám.

Ani jedno ochranné zariadenie proti podbehnutiu nesmie brániť osobe zaujať vhodnú polohu pri manipulácii so spojovacím zariadením.

1.3.4.   Minimálny uhol pre spojenie a rozpojenie

Spojenie a rozpojenie oka oja sa umožní, ak sa pozdĺžna os oka oja vzhľadom na os hubice súbežne otáča:

50° horizontálne doprava alebo doľava;

6° vertikálne nahor alebo nadol;

6° osovo doprava alebo doľava.

Táto požiadavka sa týka aj hákových spojení triedy K.

1.3.5.   Prístupnosť

Vzdialenosť medzi stredom čapu a okrajom karosérie vozidla neprekročí 550 mm. Ak vzdialenosť prekročí 420 mm, spojovacie zariadenie sa opatrí aktivačným mechanizmom, ktorý umožní bezpečnú prevádzku pri maximálnej vzdialenosti 420 mm od vonkajšieho okraja karosérie.

Vzdialenosť 550 mm sa môže presiahnuť, ak sa dá preukázať, že je to technicky nevyhnutné, a za predpokladu, že nie je nepriaznivo ovplyvnená ľahká a bezpečná aktivácia závesového spojenia:

i)	do vzdialenosti až 650 mm pre vozidlá so sklápacou karosériou alebo zariadením montovaným vzadu;

ii)	do vzdialenosti až 1 320 mm, ak je voľná výška apoň 1 150 mm;

iii)	v prípade prívesov na dopravu osobných automobilov najmenej s dvoma úložnými úrovňami, keď nie je prípojné vozidlo oddelené od ťažného vozidla počas bežnej dopravnej činnosti.

1.3.6.   Voľný priestor pre ručnú páku

Na umožnenie bezpečnej prevádzky závesného zariadenia musí byť okolo ručnej páky primeraný voľný priestor.

Voľný priestor zobrazený na obrázku 26 sa považuje za dostatočný. Ak sú pre vozidlo určené rôzne typy štandardného závesného zariadenia, voľný priestor musí byť taký, aby vyhovoval najväčším rozmerom spojovacieho zariadenia primeranej triedy uvedenej v bode 3 prílohy 5.

Obrázok 26

Voľný priestor pre ručnú páku

Rozmery voľného priestoru sú tiež uplatniteľné na závesné zariadenia, ktoré majú ručnú páku smerujúcu nadol alebo sú rôznej konštrukcie.

Voľný priestor sa zachová taktiež v rámci špecifikovaného minimálneho uhla pre zapojenie a rozpojenie uvedené v bode 1.3.4 tejto prílohy.

1.3.7.   Voľný priestor pre voľný pohyb závesu

Závesy pripevnené k vozidlu musia mať minimálny voľný rozstup 10 mm od každej inej časti vozidla pri zohľadnení všetkých možných geometrických polôh v súlade s bodom 3 prílohy 5.

Ak sú pre typ vozidla určené rozdielne typy štandardného závesného zariadenia, voľný priestor musí byť taký, aby vyhovoval najväčším možným rozmerom závesu primeranej triedy uvedeným v bode 3 prílohy 5.

1.3.8.   Prípustnosť závesov so špeciálnym kĺbom pre vertikálnu výchylku – pozri bod 3.4 prílohu 5.

Spojovacie zariadenia s valcovým čapom, ktoré môžu vertikálne vychyľovať zapojené oko oja pomocou špeciálneho kĺbu, budú povolené len vtedy, ak sa môže preukázať ich technická nevyhnutnosť. Môže to byť v prípade, keď napríklad spojovacia hlavica musí byť sklopná, alebo pri spojovacích zariadeniach ťažných prívesov, keď je z dôvodov pevnosti potrebné použiť valcové čapy.

1.4.   Pripevnenie oka oja na príves

1.4.1.   Oje pre prívesy s nápravou v strede sa vybavia podperným zariadením nastaviteľným na výšku, ak zaťaženie oka oja na prívese presahuje 50 kg, keď je príves rovnomerne naložený na jeho technicky prípustnú maximálnu hmotnosť.

1.4.2.   Pri pripevnení oka oja a oja k prívesu s nápravou v strede s maximálnou hmotnosťou C nad 3,5 tony a s viac než jednou nápravou sa musí použiť zariadenie na rozloženie nápravového zaťaženia.

1.4.3.   Sklopné oje musí byť voľne vzdialené od zeme. Nesmie klesnúť pod výšku 200 mm od zeme pri uvoľnení z horizontálnej polohy. Pozri taktiež body 5.3 a 5.4 prílohy 5.

1.5.   Pripevnenie točnice, montážnych dosiek a návesných čapov na vozidlá

1.5.1.   Točnice triedy G50 sa nemontujú priamo na rám vozidla, pokiaľ to nepovoľuje výrobca vozidla. Upevnia sa na rám pomocou montážnej dosky, pričom sa dodržia montážne pokyny výrobcu vozidla alebo výrobcu spojovacieho zariadenia.

1.5.2.   Návesy sa vybavia zasúvateľnou vzperou alebo akýmkoľvek iným zariadením, ktoré umožňuje rozpojenie a parkovanie návesu. Ak sú návesy vybavené tak, že zapojenie spojovacích zariadení, elektrických systémov a brzdových systémov pracuje automaticky, príves sa opatrí zasúvateľnou vzperou, ktorá sa uvedie do činnosti po dokončení zapojenia návesu.

Tieto požiadavky sa neuplatňujú v prípade návesov určených na osobitné operácie, keď sa obvykle dajú rozpojiť iba v dielni alebo keď sa nakladajú alebo vykladajú v osobitne vyčlenených priestoroch.

1.5.3.   Upevnenie návesného čapu na montážnu dosku návesu sa vykoná podľa pokynov výrobcu vozidla alebo výrobcu návesného čapu.

1.5.4.   Ak je náves vybavený riadiacim klinom, splnia sa požiadavky opísané v bode 7.8 prílohy 5.

2.   ZARIADENIA NA DIAĽKOVÉ OZNAMOVANIE A DIAĽKOVÉ OVLÁDANIE

2.1.   Pri inštalovaní zariadení na diaľkové oznamovanie a ovládanie sa zohľadnia všetky príslušné požiadavky uvedené v bode 12 prílohy 5.

---

(1)  Pozri vymedzenia v predpise č. 13 priložené k Dohode z roku 1958 o prijatí jednotných technických predpisov pre kolesové vozidlá, zariadenia a súčasti, ktoré je možné namontovať na kolesové vozidlá a/alebo použiť na kolesových vozidlách, a podmienkach pre vzájomné uznávanie schválení, ktoré sa udeľujú na základe týchto predpisov. Vymedzenie je tiež v prílohe 7 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R. E. 3) (dokument TRANS/WP.29/78/Rev. 1/Amend. 2).