(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4) sa požaduje, aby štandardizované zmluvy o mimoburzových derivátoch boli zúčtované prostredníctvom centrálnej protistrany v súlade s podobnými požiadavkami v ostatných krajinách G20. V uvedenom nariadení sa zaviedli aj prísne požiadavky na prudenciálne, organizačné a obchodné správanie centrálnych protistrán a stanovil sa rámec prudenciálneho dohľadu nad nimi s cieľom minimalizovať riziká pre používateľov centrálnych protistrán a posilniť finančnú stabilitu.

(2)

Od prijatia nariadenia (EÚ) č. 648/2012 objem činností centrálnych protistrán v Únii a vo svete rýchle rástli, pokiaľ ide o veľkosť a rozsah. Rozšírenie činností centrálnych protistrán má v nasledujúcich rokoch pokračovať zavedením dodatočných zúčtovacích povinností a nárastom dobrovoľného zúčtovania protistranami, ktoré nepodliehajú zúčtovacej povinnosti. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/834 (5) cieleným spôsobom mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, zlepšuje jeho účinnosť a proporcionalitu, vytvára ďalšie stimuly pre centrálne protistrany, aby protistranám ponúkali centrálne zúčtovanie derivátov a uľahčuje prístup k zúčtovaniu pre malé finančné a nefinančné protistrany. Prehĺbené a integrovanejšie kapitálové trhy vyplývajúce z únie kapitálových trhov ešte viac zvýšia potrebu cezhraničného zúčtovania v Únii, čím sa ešte viac prehĺbi význam a vzájomná prepojenosť centrálnych protistrán v rámci finančného systému.

(3)

Počet centrálnych protistrán, ktoré sú v súčasnosti usadené v Únii a ktorým bolo udelené povolenie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, zostáva relatívne nízky, keďže v auguste 2019 ich bolo 16. Na základe uvedeného nariadenia Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) uznal 33 centrálnych protistrán z tretích krajín, čo im umožňuje, aby ponúkali služby zúčtovacím členom a miestam obchodovania usadeným v Únii. Zúčtovacie trhy sú dobre integrované v celej Únii, ale sú vysoko koncentrované v niektorých triedach aktív a sú navzájom veľmi úzko prepojené. Koncentrácia rizika spôsobuje, že zlyhanie centrálnej protistrany je síce málo pravdepodobné, ale môže mať potenciálne mimoriadne závažný vplyv. V súlade s konsenzom skupiny G20 prijala Komisia v novembri 2016 návrh nariadenia o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán s cieľom zabezpečiť, aby boli orgány primerane pripravené riešiť zlyhávajúcu centrálnu protistranu, zabezpečiť finančnú stabilitu a obmedziť náklady daňovníkov.

(4)

Bez ohľadu na tento legislatívny návrh a vzhľadom na rastúci rozsah, zložitosť a cezhraničný rozmer zúčtovania v Únii a na celom svete by sa rámec dohľadu nad centrálnymi protistranami z Únie a tretích krajín mal prehodnotiť. Riešením zistených problémov v počiatočnom štádiu a stanovením jasných a zosúladených rámcov dohľadu pre centrálne protistrany z Únie a tretích krajín by sa posilnila celková stabilita finančného systému Únie a ešte viac by sa malo znížiť potenciálne riziko zlyhania centrálnej protistrany.

(5)

Na základe uvedených úvah Komisia 4. mája 2017 prijala oznámenie o reakciách na výzvy pre zásadné infraštruktúry finančného trhu a ďalší rozvoj únie kapitálových trhov, v ktorom uviedla, že na zlepšenie súčasného rámca, ktorým sa zabezpečuje finančná stabilita a podporuje ďalší rozvoj a prehĺbenie únie kapitálových trhov, sú potrebné ďalšie zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(6)

Rámec dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa opiera najmä o orgán domovskej krajiny. V súčasnosti centrálnym protistranám usadeným v Únii udeľujú povolenia a vykonávajú nad nimi dohľad príslušné orgány členských štátov v spolupráci s kolégiami pozostávajúcimi z vnútroštátnych orgánov dohľadu, orgánu ESMA, príslušných členov Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a iných príslušných orgánov. Kolégiá sa spoliehajú na koordináciu a poskytovanie informácií zo strany príslušnej centrálnej protistrany, ktorý nesie zodpovednosť za presadzovanie ustanovení stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Rozdielne postupy dohľadu pre centrálne protistrany v celej Únii môžu vytvárať riziká pre regulačnú arbitráž a arbitráž dohľadu ohrozujúc tak finančnú stabilitu a vytvárajúc nezdravú hospodársku súťaž. Komisia upozornila na tieto vznikajúce riziká a potrebu väčšej konvergencie dohľadu vo svojom oznámení o únii kapitálových trhov zo 14. septembra 2016 a pri verejnej konzultácii o činnosti európskych orgánov dohľadu (ESA). ESMA by sa v rámci svojej už existujúcej všeobecnej právomoci, ktorou je plniť koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi a rôznymi kolégiami s cieľom vytvoriť spoločnú kultúru dohľadu a zaviesť konzistentné postupy dohľadu, zabezpečiť používanie rovnakých postupov a konzistentného prístupu a posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu, mal zamerať najmä na oblasti dohľadu, ktoré majú cezhraničný rozmer alebo možný cezhraničný vplyv. ESMA by mal na základe svojich odborných znalostí a skúseností s uplatňovaním nariadenia (EÚ) č. 648/2012 určiť oblasti dohľadu, ktoré majú cezhraničný rozmer alebo možný cezhraničný vplyv.

(7)

Vzhľadom na celosvetovú povahu finančných trhov a potrebu riešiť nekonzistentnosť v dohľade nad centrálnymi protistranami z Únie a tretích krajín by sa mala posilniť schopnosť ESMA podporovať konvergenciu dohľadu nad centrálnymi protistranami. Na uvedený účel by sa mal vytvoriť stály vnútorný výbor pre centrálne protistrany (ďalej len „výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami“), ktorý by sa zaoberal úlohami súvisiacimi s centrálnymi protistranami povolenými v rámci Únie a centrálnymi protistranami z tretích krajín. Zriadenie, funkcie a zloženie výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami vytvoreného v rámci ESMA by malo byť výnimočným riešením s cieľom prepojiť odborné znalosti v oblasti dohľadu nad centrálnymi protistranami a nemalo by pre európske orgány dohľadu predstavovať precedens.

(8)

Výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami by mal byť zodpovedný za osobitné úlohy, ktoré mu boli pridelené podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie vnútorného trhu, ako aj finančná stabilita Únie a jej členských štátov.

(9)

Výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami by sa v záujme zahrnutia širokej škály praktických skúseností a prevádzkových odborných znalostí týkajúcich sa dohľadu nad centrálnymi protistranami mal skladať z predsedu, nezávislých členov a príslušných orgánov členských štátov s povolenou centrálnou protistranou. Ak sa zasadnutie výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami týka povolených centrálnych protistrán, emisné centrálne banky mien Únie, v ktorých sú denominované finančné nástroje zúčtovávané uvedenými centrálnymi protistranami, by sa s cieľom uľahčiť prístup k informáciám, ktoré by mohli byť relevantné pre vykonávanie ich úloh, mohli zúčastňovať na výbore pre dohľad nad centrálnymi protistranami na báze dobrovoľnosti, a to pokiaľ ide o oblasti posudzovania odolnosti centrálnych protistrán voči nepriaznivému vývoju na trhu vykonávaného na úrovni celej Únie a relevantný vývoj na trhu. Ak sa zasadnutie výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami týka centrálnych protistrán z tretích krajín, emisné centrálne banky všetkých mien Únie, v ktorých sú denominované finančné nástroje, ktoré zúčtováva alebo má zúčtovávať príslušná centrálna protistrana z tretej krajiny, by sa mohli na báze dobrovoľnosti zúčastňovať na výbore pre dohľad nad centrálnymi protistranami v prípade vypracúvania rozhodnutí týkajúcich sa centrálnych protistrán z tretích krajín, ktoré sú pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov systémovo dôležité alebo sa systémovo dôležitými pravdepodobne stanú (ďalej len „centrálne protistrany Tier 2“). Emisné centrálne banky by mali byť členmi výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami bez hlasovacieho práva. Predseda výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami by mal mať možnosť prizvať členov kolégií ako pozorovateľov s cieľom zabezpečiť, aby výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami zohľadnil názory ostatných príslušných orgánov.

(10)

Aby sa zabezpečila primeraná úroveň odbornosti a zodpovednosti, predseda a nezávislí členovia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami by mali byť vymenovaní radou orgánov dohľadu ESMA (ďalej len „rada orgánov dohľadu“) na základe zásluh, znalostí o zúčtovaní, poobchodných záležitostiach, prudenciálnom dohľade a finančných záležitostiach, ako aj na základe skúseností relevantných pre dohľad nad centrálnymi protistranami a ich reguláciu, a to v otvorenom výberovom konaní organizovanom a riadenom radou orgánov dohľadu s pomocou Komisie, pri ktorom by sa mali rešpektovať zásady rodovej rovnováhy. Pred vymenovaním predsedu a nezávislých členov výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami a do jedného mesiaca od ich výberu radou orgánov dohľadu by mal Európsky parlament nomináciu týchto osôb po ich vypočutí schváliť alebo zamietnuť. Rada orgánov dohľadu môže vymenovať len vybraných kandidátov, ktorých schválil Európsky parlament.

(11)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť a demokratickú kontrolu, ako aj ochranu práv inštitúcií Únie, by predseda a nezávislí členovia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami mali zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade za každé rozhodnutie prijaté na základe nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(12)

Predseda a nezávislí členovia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami by mali konať nezávisle a objektívne v záujme Únie. Mali by zabezpečiť, aby sa v každom členskom štáte, či už s povolenými centrálnymi protistranami alebo bez nich, ako aj v Únii, náležite zohľadňovalo riadne fungovanie vnútorného trhu a finančná stabilita.

(13)

V záujme zabezpečenia vhodného, účinného a rýchleho rozhodovacieho procesu vo výbore pre dohľad nad centrálnymi protistranami by predseda, nezávislí členovia a príslušné orgány členských štátov s povolenou protistranou, mali mať hlasovacie právo. Zástupcovia centrálnej banky (centrálnych bánk) a pozorovatelia by nemali mať hlasovacie právo. Výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami by mal prijímať rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov, pričom každý člen s hlasovacím právom by mal mať jeden hlas a v prípade rovnosti hlasov by mal mať rozhodujúci hlas predseda. Rada orgánov dohľadu by mala mať naďalej právomoc prijímať konečné rozhodnutia.

(14)

S cieľom zabezpečiť zosúladený a konzistentný prístup dohľadu v rámci Únie by mal výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami zodpovedať za vypracúvanie určitých špecifických rozhodnutí a vykonávanie určitých úloh, ktorými je poverený ESMA. Touto zodpovednosťou sa posilňuje koordinačná úloha ESMA medzi príslušnými orgánmi a rôznymi kolégiami s cieľom vytvoriť spoločnú kultúru dohľadu a zaviesť konzistentné postupy dohľadu, a to najmä pokiaľ ide o oblasti dohľadu, ktoré majú cezhraničný rozmer alebo možný cezhraničný vplyv. V uvedenej súvislosti by takéto relevantné činnosti a rozhodnutia týkajúce sa dohľadu mohli zahŕňať najmä tie oblasti dohľadu, v ktorých rozdielne postupy dohľadu môžu spôsobiť riziko regulačnej arbitráže a arbitráže dohľadu alebo môžu ohroziť finančnú stabilitu. ESMA by okrem toho mal byť informovaný o všetkých stanoviskách prijatých kolégiami v oblastiach stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012 vrátane základu pre rozhodovanie, ktorého sa stanovisko kolégia týka, a všetkých odporúčaní, ktoré sa k týmto stanoviskám kolégia pripoja.

(15)

Okrem toho by sa v rámci výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami mala uskutočňovať povinná výmena informácií a diskusia ex ante o návrhoch rozhodnutí príslušných orgánov centrálnych protistrán týkajúcich sa určitých oblastí dohľadu s osobitným významom. Predmetom výmeny informácií ex ante by mohli byť navyše všetky návrhy rozhodnutí, a to na báze dobrovoľnosti a na základe iniciatívy príslušných orgánov centrálnych protistrán. ESMA by nemal poskytovať stanovisko v prípade, ak sa na základe diskusie v rámci výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami nezistili rozdielne názory. Touto právomocou ESMA poskytovať stanoviská by sa malo zabezpečiť, že príslušný orgán centrálnej protistrany dostane na návrhy rozhodnutí doplňujúcu reakciu od skupiny orgánov dohľadu, ktoré sa špecializujú na dohľad nad centrálnymi protistranami a majú s ním skúsenosti. Takéto stanoviská ESMA by nemali žiadny vplyv na zodpovednosť príslušného orgánu centrálnej protistrany prijať konečné rozhodnutie, čo znamená, že konečný obsah príslušného rozhodnutia by zostal v plnej miere na vlastnom uvážení príslušného orgánu centrálnej protistrany. Ak príslušný orgán so stanoviskom ESMA nesúhlasí, mal by tomuto orgánu poskytnúť pripomienky týkajúce sa každej významnej odchýlky od tohto stanoviska. Príslušný orgán by mal mať možnosť poskytovať pripomienky pred prijatím rozhodnutia, počas jeho prijímania alebo po jeho prijatí. Ak však príslušný orgán pripomienky poskytne po prijatí rozhodnutia, mal by tak urobiť bez zbytočného odkladu. Stanovisko ESMA by v relevantných prípadoch nemalo zasahovať do právomoci kolégií, aby na základe vlastného uváženia určili obsah svojich stanovísk.

(16)

Ak sa pri činnostiach dohľadu nad povolenými centrálnymi protistranami ukáže nedostatočná konvergencia a súdržnosť pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 648/2012, okrem iného na základe povinných a dobrovoľných konzultácií príslušných orgánov s ESMA a rokovaní vo výbore pre dohľad nad centrálnymi protistranami, mal by ESMA podporovať potrebnú mieru konvergencie a konzistentnosti, okrem iného tým, že by vydával usmernenia, odporúčania a stanoviská. Na uľahčenie uvedeného procesu by mal výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami mať možnosť požiadať, aby rada orgánov dohľadu zvážila prijatie usmernení, odporúčaní a stanovísk ESMA. Výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami by tiež mal mať možnosť predkladať stanoviská rade orgánov dohľadu týkajúce sa rozhodnutí, ktoré má ESMA prijať v súvislosti s úlohami a činnosťami príslušných orgánov centrálnych protistrán. Výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami by mal napríklad poskytovať stanoviská k návrhom technických predpisov alebo návrhom usmernení vypracovaných ESMA v oblasti udeľovania povolení centrálnym protistranám a dohľadu nad nimi.

(17)

Aby sa vo vzťahu k centrálnym protistranám z tretích krajín zabezpečil účinný dohľad, mal by výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami vypracúvať úplné návrhy rozhodnutí na schválenie radou orgánov dohľadu ESMA a vykonávať úlohy, ktorými je poverený ESMA, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa uznávania centrálnych protistrán z tretích krajín a dohľadu nad nimi uvedené v nariadení (EÚ) č. 648/2012. Keďže spolupráca a informácie majú zásadný význam, výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami by mal v prípade, keď zasadá v súvislosti s centrálnymi protistranami z tretích krajín, poskytovať kolégiu pre centrálne protistrany z tretích krajín relevantné informácie vrátane úplných návrhov rozhodnutí, ktoré predkladá rade orgánov dohľadu, konečných rozhodnutí prijatých radou orgánov dohľadu, programov a zápisníc zo zasadnutí výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami a žiadostí o uznanie centrálnych protistrán usadených v tretej krajine.

(18)

Aby sa zabezpečilo účinné plnenie úloh výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, mal by mu pomáhať špecializovaný personál ESMA, ktorý by pripravoval zasadnutia výboru, vypracúval analýzy potrebné na vykonávanie jeho úloh a podporoval ho v medzinárodnej spolupráci.

(19)

Emisné centrálne banky by mali byť zapojené do vypracúvania rozhodnutí výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, pokiaľ ide o klasifikáciu centrálnych protistrán z tretích krajín na základe ich systémového významu a dohľad nad centrálnymi protistranami Tier 2, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie ich úloh súvisiacich s menovou politikou a plynulé fungovanie platobných systémov. Keďže rozhodnutia ESMA vo vzťahu k centrálnym protistranám Tier 2 týkajúce sa maržových požiadaviek, kontroly rizika likvidity, kolaterálu, vyrovnania a schvaľovania dohôd o interoperabilite by mohli mať pre úlohy centrálnych bánk mimoriadny význam, výbor pre dohľad nad centrálnymi protistranami by mal s emisnými centrálnymi bankami všetkých mien Únie, v ktorých sú denominované finančné nástroje, ktoré zúčtovávajú alebo majú zúčtovávať centrálne protistrany z tretích krajín, konzultovať na základe mechanizmu „dodržiavaj alebo vysvetli“.

(20)

Rada orgánov dohľadu by mala prijímať návrhy rozhodnutí predložené výborom pre dohľad nad centrálnymi protistranami konajúc v súlade s rozhodovacím procesom stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (6). V záujme zabezpečenia účinného a rýchleho rozhodovacieho procesu by mala rada orgánov dohľadu prijímať určité rozhodnutia, ktoré sa netýkajú uznania centrálnych protistrán z tretích krajín, ich klasifikácie, osobitných požiadaviek uložených centrálnym protistranám Tier 2, preskúmania alebo zrušenia uznania, alebo ktoré sa netýkajú základných prvkov prebiehajúceho dohľadu nad centrálnymi protistranami z tretích krajín, v prípade ktorých sa vyžaduje konzultácia s emisnými centrálnymi bankami, do troch pracovných dní.

(21)

V záujme ďalšej podpory konvergencie rozhodnutí v oblasti dohľadu by sa mali ESMA udeliť nové mandáty na vypracovanie návrhu regulačných technických predpisov týkajúcich sa rozširovania činností a služieb, ako aj na spresnenie podmienok, podľa ktorých sú zmeny modelov a parametrov považované za významné. ESMA by mal okrem toho vydávať potrebné usmernenia s cieľom podrobnejšie stanoviť spoločné postupy pre postup preskúmania a hodnotenia centrálnych protistrán orgánmi dohľadu.

(22)

Pre účinný dohľad nad centrálnymi protistranami je nevyhnutné fungovanie kolégií zriadených pre centrálne protistrany z Únie. S cieľom zabezpečiť súlad postupov v rámci kolégií v celej Únii by sa písomné dohody, ktorými sa stanovujú praktické dojednania pre fungovanie kolégií, mali spresniť a mali by byť štandardizovanejšie. Aby sa ešte viac podporila úloha členov kolégií, mali by byť oprávnení prispievať k stanovovaniu programov zasadnutí kolégia. V záujme zvýšenia transparentnosti kolégií by informácie o ich zložení mali byť verejné. S cieľom predísť akýmkoľvek konfliktom záujmov sa v nariadení Rady (EÚ) č. 1024/2013 (7) ustanovuje, že ECB by svoje úlohy v oblasti dohľadu, úlohy súvisiace s menovou politikou a akékoľvek iné úlohy mala vykonávať úplne oddelene. Toto konkrétne oddelenie povinností ECB by sa malo zohľadniť. Na základe toho by ECB v prípade, keď je členom kolégia zriadeného pre centrálnu protistranu z Únie z dôvodu svojej funkcie ako príslušného orgánu zúčtovacieho člena v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, ako aj z dôvodu svojej funkcie ako emisnej centrálnej banky zastupujúcej Eurosystém, mala mať v kolégiu nárok na dva hlasy.

(23)

Počet emisných centrálnych bánk a príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad zúčtovacími členmi členských štátov, ktoré sú zastúpené v kolégiách zriadených pre centrálne protistrany z Únie, je v súčasnosti obmedzený. Aby sa umožnil prístup k informáciám väčšiemu okruhu emisných centrálnych bánk a príslušných orgánov ostatných členských štátov, ktorých finančná stabilita by mohla byť finančnými ťažkosťami niektorej centrálnej protistrany ovplyvnená, možnosť zúčastňovať sa na kolégiách by na požiadanie mali mať aj ďalšie emisné centrálne banky a príslušné orgány. V záujme podpory konzistentnosti dohľadu nad centrálnymi protistranami v celej Únii by sa na kolégiách mal zúčastňovať aj predseda alebo nezávislý člen výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami. Emisné centrálne banky a príslušné orgány, ktoré sa zúčastňujú na základe žiadosti, ako aj predseda alebo nezávislý člen výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, by v záujme zabezpečenia náležitého, účinného a rýchleho rozhodovacieho procesu nemali mať hlasovacie právo.

(24)

Kolégiá by v záujme posilnenia svojej úlohy mali mať možnosť poskytovať stanoviská k dodatočným oblastiam dohľadu so zásadným vplyvom na obchodné činnosti centrálnej protistrany vrátane stanovísk k posudzovaniu akcionárov a členov centrálnych protistrán s kvalifikovanou účasťou a k externému zabezpečovaniu prevádzkových funkcií, služieb alebo činností. Kolégium by okrem toho malo mať možnosť na žiadosť ktoréhokoľvek člena kolégia začleniť do svojich stanovísk odporúčania zamerané na nápravu nedostatkov v riadení rizík tejto centrálnej protistrany a na zvýšenie jej odolnosti, ak ich väčšinovým rozhodnutím schváli kolégium. Hlasovanie kolégia o začlenení takýchto odporúčaní by sa malo uskutočniť oddelene od hlasovania kolégia o stanovisku. S cieľom posilniť vplyv stanovísk a odporúčaní kolégia by ich príslušné orgány mali náležite zvážiť a v prípade značných odchýlok od týchto stanovísk alebo odporúčaní by mali poskytnúť odôvodnenie.

(25)

Revíziu si takisto vyžaduje rámec dohľadu v nariadení (EÚ) č. 648/2012 týkajúci sa centrálnych protistrán z tretích krajín, ktoré ponúkajú zúčtovacie služby v rámci Únie. Je potrebné zlepšiť prístup k informáciám, schopnosť vykonávať kontroly na mieste a vyšetrovania, možnosť vymieňať si informácie o centrálnych protistranách z tretích krajín medzi príslušnými orgánmi Únie a orgánmi členských štátov, ako aj možnosť presadzovať rozhodnutia ESMA vo vzťahu k centrálnym protistranám z tretích krajín, aby sa predišlo závažným dôsledkom pre finančnú stabilitu subjektov v Únii. Existuje tiež riziko, že zmeny pravidiel pre centrálne protistrany z tretích krajín alebo zmeny regulačného rámca tretej krajiny nebude možné zohľadniť a mohli by negatívne ovplyvniť výsledky v oblasti regulácie alebo dohľadu, čo by viedlo k nerovnakým podmienkam medzi centrálnymi protistranami Únie a centrálnymi protistranami z tretích krajín.

(26)

Značné množstvo finančných nástrojov denominovaných v menách Únie zúčtovávajú centrálne protistrany z tretích krajín. Pre orgány Únie a členských štátov z toho vyplývajú významné výzvy pri zabezpečovaní finančnej stability.

(27)

V rámci svojho záväzku voči integrovaným finančným trhom by Komisia mala prostredníctvom rozhodnutí o rovnocennosti naďalej rozhodovať o tom, či právne rámce a rámce dohľadu tretích krajín spĺňajú požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012. S cieľom zlepšiť uplatňovanie súčasného režimu rovnocennosti vo vzťahu k centrálnym protistranám by Komisia mala mať v prípade potreby možnosť spresniť kritériá na posúdenie rovnocennosti režimov centrálnych protistrán z tretích krajín. Je tiež potrebné, aby bol ESMA poverený monitorovaním vývoja v oblasti regulácie a dohľadu v tých režimoch centrálnych protistrán z tretích krajín, ktoré Komisia považuje za rovnocenné. Cieľom tohto kroku je zabezpečiť, aby tretie krajiny naďalej spĺňali kritériá rovnocennosti a akékoľvek osobitné podmienky stanovené na ich používanie. ESMA by mal svoje zistenia oznamovať Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a kolégiu pre centrálne protistrany z tretích krajín ako dôverné.

(28)

Komisia je v súčasnosti schopná kedykoľvek zmeniť, pozastaviť, preskúmať alebo zrušiť rozhodnutie o rovnocennosti, najmä ak v tretej krajine dochádza k vývoju, ktorý má podstatný vplyv na prvky posudzované v súlade s požiadavkami rovnocennosti podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Ak dotknuté orgány tretej krajiny už nespolupracujú s ESMA alebo inými orgánmi dohľadu Únie v dobrej viere alebo ak sústavne nedodržiavajú požiadavky rovnocennosti, ktoré sa na nich vzťahujú, Komisia je okrem iného oprávnená upozorniť na to dané orgány alebo zverejniť konkrétne odporúčanie. Ak sa Komisia rozhodne kedykoľvek zrušiť rozhodnutie o rovnocennosti, môže odložiť dátum uplatňovania tohto rozhodnutia s cieľom riešiť riziká týkajúce sa finančnej stability alebo narušení trhu. Okrem týchto právomocí, ktoré má v súčasnosti k dispozícii, by Komisia mala mať možnosť stanoviť aj konkrétne podmienky na zabezpečenie toho, aby tretie krajiny, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o rovnocennosti, naďalej priebežne plnili kritériá rovnocennosti. Komisia by tiež mala mať možnosť stanoviť podmienky, ktorými sa zabezpečí, že ESMA bude schopný účinne vykonávať svoje povinnosti vo vzťahu k centrálnym protistranám z tretích krajín uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo v súvislosti s monitorovaním vývoja v oblasti regulácie a dohľadu v tretích krajinách, ktorý je relevantný pre prijaté rozhodnutia o rovnocennosti.

(29)

Vzhľadom na rastúci cezhraničný rozmer centrálnych protistrán a prepojení vo finančnom systéme Únie je potrebné zlepšiť schopnosť Únie identifikovať, monitorovať a zmierňovať potenciálne riziká spojené s centrálnymi protistranami z tretích krajín. Preto by sa mala posilniť úloha ESMA s cieľom účinne dohliadať na centrálne protistrany z tretích krajín, ktoré žiadajú o uznanie na účely poskytovania zúčtovacích služieb v Únii. Malo by sa tiež zlepšiť zapojenie emisných centrálnych bánk Únie do uznávania centrálnych protistrán z tretích krajín, ktoré sú aktívne v mene, ktorú tieto banky emitujú, ako aj do dohľadu nad nimi a preskúmania a zrušenia uznania. Preto by mali prebiehať konzultácie s emisnými centrálnymi bankami Únie o určitých aspektoch, ktoré ovplyvňujú ich zodpovednosť v oblasti menovej politiky vo vzťahu k finančným nástrojom denominovaným v menách Únie, ktoré zúčtovávajú alebo majú zúčtovávať centrálne protistrany nachádzajúce sa mimo Únie.

(30)

Keď Komisia určí právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny za rovnocenný s rámcom Únie, v postupe uznávania centrálnych protistrán z tejto tretej krajiny by sa mali zohľadňovať riziká, ktoré tieto centrálne protistrany predstavujú pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov.

(31)

Pri posudzovaní žiadosti centrálnej protistrany z tretej krajiny o uznanie by mal ESMA posúdiť mieru systémového rizika, ktoré centrálna protistrana predstavuje pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, a to na základe objektívnych a transparentných kritérií stanovených v tomto nariadení. Uvedené kritériá by mali prispieť k celkovému posúdeniu. Žiadne z uvedených kritérií by sa samostatne nemalo považovať za rozhodujúce. ESMA by pri posudzovaní rizikového profilu centrálnej protistrany z tretej krajiny mal zvážiť všetky riziká vrátane prevádzkových rizík, ako sú podvody, trestná činnosť, riziko v oblasti informačných technológií a kybernetické riziko. Uvedené kritéria by sa mali podrobnejšie stanoviť v delegovanom akte Komisie. Pri vymedzovaní týchto kritérií by sa mala zvážiť povaha transakcií zúčtovávaných centrálnou protistranou vrátane ich zložitosti, volatility cien a priemernej splatnosti, ako aj transparentnosť a likvidita príslušných trhov a to, do akej miery sú zúčtovacie činnosti centrálnej protistrany denominované v eurách alebo iných menách Únie. V uvedenej súvislosti osobitné charakteristiky týkajúce sa niektorých zmlúv o poľnohospodárskych derivátoch kótovaných a realizovaných na regulovaných trhoch v tretích krajinách, ktoré sa vzťahujú na trhy, ktoré z veľkej časti slúžia domácim nefinančným protistranám v danej tretej krajine, ktoré prostredníctvom týchto zmlúv riadia svoje obchodné riziká, môžu pre zúčtovacích členov a miesta obchodovania v Únii predstavovať zanedbateľné riziko, pretože majú nízky stupeň systémového prepojenia so zvyškom finančného systému. Ak je v tretej krajine v platnosti rámec na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, ESMA by to mal tiež zohľadniť vo svojej analýze miery systémového rizika, ktoré centrálna protistrana žiadajúca o uznanie a usadená v danej tretej krajine predstavuje pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov.

(32)

Centrálne protistrany, ktoré nie sú systémovo dôležité pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, by sa mali považovať za centrálne protistrany „Tier 1“. Centrálne protistrany, ktoré sú pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov systémovo dôležité alebo sa systémovo dôležitými pravdepodobne stanú, by sa mali považovať za centrálne protistrany „Tier 2“. Ak ESMA rozhodne, že centrálna protistrana z tretej krajiny nie je systémovo dôležitá pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, na túto centrálnu protistranu by sa mali uplatňovať existujúce podmienky uznávania podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Ak ESMA určí, že centrálna protistrana z tretej krajiny je systémovo dôležitá, mali by sa tejto centrálnej protistrane uložiť osobitné požiadavky. ESMA by mal uznať takúto centrálnu protistranu iba vtedy, ak táto centrálna protistrana uvedené požiadavky dodržiava. Uvedené požiadavky by mali zahŕňať určité prudenciálne požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012, ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť a efektívnosť centrálnej protistrany. Za zabezpečenie toho, že systémovo dôležitá centrálna protistrana z tretej krajiny tieto požiadavky dodržiava, by mal byť priamo zodpovedný ESMA. Súvisiace požiadavky by mali ESMA takisto umožniť vykonávať nad touto centrálnou protistranou úplný a účinný dohľad podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(33)

S cieľom zabezpečiť náležité zapojenie emisnej centrálnej banky (emisných centrálnych bánk) všetkých mien Únie, v ktorých sú denominované finančné nástroje, ktoré zúčtovávajú alebo majú zúčtovávať centrálne protistrany z tretích krajín, do uznávania centrálnych protistrán Tier 2, mal by ESMA pri uznávaní takýchto centrálnych protistrán zohľadniť, či dodržiavajú osobitné požiadavky, ktoré tieto emisné centrálne banky mohli pri vykonávaní svojich úloh v oblasti menovej politiky uložiť. Uvedené požiadavky by sa mali týkať predkladania informácií emisnej centrálnej banke (emisným centrálnym bankám) na základe jej odôvodnenej žiadosti, spolupráce centrálnych protistrán s emisnou centrálnou bankou (emisnými centrálnymi bankami) v súvislosti s posudzovaním odolnosti centrálnych protistrán voči nepriaznivému vývoju na trhu vykonávaným ESMA, otvorenia jednodňového vkladového účtu v emisnej centrálnej banke (emisných centrálnych bankách), ako aj požiadaviek vo výnimočných situáciách, ktoré emisné centrálne banky považujú za potrebné. Kritériá a požiadavky prístupu emisných centrálnych bánk na otvorenie jednodňového vkladového účtu by nemali znamenať povinnosť premiestniť všetky zúčtovacie služby tejto centrálnej protistrany alebo ich časť.

(34)

Pokiaľ ide o požiadavky, ktoré by mohla emisná centrálna banka (emisné centrálne banky) uložiť vo výnimočných situáciách, transmisia menovej politiky alebo plynulé fungovanie platobných systémov by mohli byť ovplyvnené vývojom na centrálne zúčtovávaných trhoch v takých situáciách, ako je napätie na trhoch (najmä peňažných trhoch a trhoch s repo transakciami), na ktoré sa centrálna protistrana spolieha pri získavaní likvidity, situácie, keď činnosti centrálnych protistrán prispievajú k nedostatku likvidity na trhu alebo závažné narušenia platobných dohôd alebo dohôd o vyrovnaní, ktoré obmedzujú schopnosť centrálnej protistrany plniť si platobné záväzky alebo zvyšujú jej potreby likvidity. Určenie existencie takýchto výnimočných situácií závisí výlučne od zámerov menovej politiky a nemusí zodpovedať prípadným mimoriadnym situáciám týkajúcim sa centrálnej protistrany. V takýchto situáciách by preto nemusel prudenciálny rámec v plnej miere zmierňovať riziká, ktoré z toho vyplývajú, a v tom prípade by mohlo byť na zabezpečenie transmisie menovej politiky alebo plynulého fungovania platobných systémov potrebné priame opatrenie emisnej centrálnej banky (emisných centrálnych bánk).

(35)

V takýchto výnimočných situáciách by mohli emisné centrálne banky potrebovať uložiť dočasné požiadavky týkajúce sa rizika likvidity, dohôd o vyrovnaní, maržových požiadaviek, kolaterálu alebo dohôd o interoperabilite, a to v rozsahu, v akom to povoľuje ich príslušný inštitucionálny rámec. Nedodržiavanie takýchto dočasných požiadaviek môže spôsobiť, že ESMA uznanie centrálnej protistrany Tier 2 zruší. Tieto požiadavky by mohli zahŕňať najmä dočasné zlepšenia riadenia rizika likvidity niektorej centrálnej protistrany Tier 2, ako je napríklad zvýšenie vankúša likvidity, zvýšenie frekvencie výberu vnútrodenných marží a obmedzenia krížových menových expozícií alebo osobitné opatrenia vkladania hotovosti a vyrovnávanie platieb v mene centrálnej banky. Tieto požiadavky by sa nemali rozširovať na iné oblasti prudenciálneho dohľadu alebo automaticky viesť k zrušeniu uznania. Uplatňovanie uvedených požiadaviek by okrem toho malo byť podmienkou uznania len po obmedzené obdobie trvajúce najviac šesť mesiacov s možnosťou jedného predĺženia na ďalšie obdobie nepresahujúce šesť mesiacov. Po uplynutí tohto dodatočného obdobia by sa uvedené požiadavky mali prestať uplatňovať ako podmienka na uznanie centrálnej protistrany Tier 2. Emisným centrálnym bankám by sa však nemalo brániť v tom, aby v kontexte novej alebo inej výnimočnej situácie uložili dočasné požiadavky, ktorých uplatňovanie by bolo podmienkou na uznanie centrálnej protistrany Tier 2 podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(36)

Pred tým, ako sa tieto požiadavky začnú uplatňovať, alebo pred možným predĺžením, by emisná centrálna banka mala ESMA, ostatným emisným centrálnym bankám všetkých mien Únie, v ktorých sú denominované finančné nástroje, ktoré sa zúčtovávajú alebo sa majú zúčtovávať, ako aj členom kolégia pre centrálne protistrany z tretích krajín, poskytnúť vysvetlenie účinkov požiadaviek, ktoré má v úmysle uložiť, na efektívnosť, spoľahlivosť a odolnosť centrálnych protistrán, ako aj odôvodnenie, prečo sú tieto požiadavky potrebné a primerané na zabezpečenie transmisie menovej politiky alebo plynulého fungovania platobných systémov, pričom bude náležite rešpektovať nutnosť chrániť dôverné alebo citlivé informácie. S cieľom predísť duplicite by emisná centrálna banka mala v súvislosti s dočasnými požiadavkami uplatňovanými vo výnimočných situáciách spolupracovať a nepretržite si vymieňať informácie s ESMA a ostatnými emisnými centrálnymi bankami všetkých mien Únie, v ktorých sú denominované finančné nástroje, ktoré sa zúčtovávajú alebo sa majú zúčtovávať.

(37)

Emisné centrálne banky by mali ESMA potvrdiť, či centrálna protistrana Tier 2 dodržiava alebo nedodržiava akékoľvek dodatočné požiadavky, a to čo najskôr, najneskôr však do 30 pracovných dní od určenia, že centrálna protistrana z tretej krajiny nie je centrálnou protistranou Tier 1 alebo do 90 pracovných dní od uloženia dodatočných požiadaviek, pričom tieto požiadavky boli uložené potom, ako centrálna protistrana Tier 2 bola uznaná.

(38)

Miera rizika, ktorú predstavujú systémovo dôležité centrálne protistrany pre finančný systém a stabilitu Únie, je rôzna. Požiadavky na systémovo dôležité centrálne protistrany by sa preto mali uplatňovať spôsobom primeraným rizikám, ktoré by mohla centrálna protistrana predstavovať pre Úniu. Ak ESMA po konzultácii s Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) a po dohode s emisnými centrálnymi bankami všetkých mien Únie, v ktorých sú denominované finančné nástroje, ktoré zúčtováva alebo má zúčtovávať centrálna protistrana z tretej krajiny, dospeje na základe riadne odôvodneného posúdenia zahŕňajúceho aj kvantitatívne technické posúdenie nákladov a prínosov k záveru, že táto centrálna protistrana z tretej krajiny alebo niektoré z jej zúčtovacích služieb sú tak systémovo dôležité, že dodržiavaním osobitných požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012 by sa dostatočne neriešilo riziko pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, a ak sa iné opatrenia považujú za nedostatočné na riešenie rizík pre finančnú stabilitu, ESMA by mal odporučiť Komisii, aby táto centrálna protistrana alebo niektoré z jej zúčtovacích služieb neboli uznané. ESMA môže na základe uvedeného postupu odporučiť Komisii, aby centrálna protistrana nebola uznaná, a to bez ohľadu na to, či táto centrálna protistrana alebo niektoré jej služby boli predtým uznané ako Tier 2 alebo nie.

(39)

Na základe tohto odporúčania by sa Komisia mala splnomocniť prijať ako krajné opatrenie vykonávací akt, v ktorom stanoví, že dotknutá centrálna protistrana z tretej krajiny by nemala mať možnosť poskytovať niektoré alebo všetky zúčtovacie služby zúčtovacím členom a miestam obchodovania usadeným v Únii, pokiaľ na to v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 nemá v niektorom členskom štáte udelené povolenie. V uvedenom vykonávacom akte by sa tiež malo stanoviť vhodné adaptačné obdobie nepresahujúce dva roky, ktoré by sa mohlo predĺžiť raz o ďalších šesť mesiacov, a mali by sa v ňom uviesť podmienky, za ktorých táto centrálna protistrana môže počas adaptačného obdobia naďalej poskytovať určité zúčtovacie služby alebo činnosti, ako aj akékoľvek opatrenia, ktoré by sa počas uvedeného obdobia mali prijať s cieľom obmedziť potenciálne náklady pre zúčtovacích členov a ich klientov, najmä tých, ktorí sú usadení v Únii.

(40)

Je dôležité, aby ESMA s emisnými centrálnymi bankami konzultoval individuálne a aby tieto banky vyjadrili súhlas s každým prípadným odporúčaním odmietnuť uznanie niektorej centrálnej protistrany z tretej krajiny vzhľadom na vplyv, ktorý takéto rozhodnutie by mohlo mať na menu, ktorú emitujú, ako aj súhlas so správou ESMA o uplatňovaní vykonávacieho aktu Komisie, ktorý sa v nadväznosti na takéto odporúčanie prijme. V prípade takéhoto odporúčania alebo správy by sa však súhlas alebo obavy, ktoré môže emisná centrálna banka vyjadriť, mali týkať iba meny, ktorú emituje, a nie odporúčania ako celku alebo správy ako celku.

(41)

ESMA by mal pravidelne prehodnocovať uznanie centrálnych protistrán z tretích krajín, ako aj ich klasifikáciu ako centrálne protistrany Tier 1 alebo Tier 2. V uvedenej súvislosti by mal ESMA okrem iného zvážiť zmeny v povahe, veľkosti a zložitosti obchodnej činnosti centrálnej protistrany tretej krajiny. Takéto preskúmanie by sa malo uskutočňovať najmenej každých päť rokov a vždy po tom, ako uznaná centrálna protistrana z tretej krajiny rozšíri alebo obmedzí rozsah svojich činností a služieb v Únii. Ak ESMA po tomto preskúmaní rozhodne, že niektorá centrálna protistrana Tier 1 by mala byť klasifikovaná ako centrálna protistrana Tier 2, mal by stanoviť vhodné adaptačné obdobie nepresahujúce 18 mesiacov, v rámci ktorého by táto centrálna protistrana mala splniť požiadavky vzťahujúce sa na centrálne protistrany Tier 2.

(42)

Na žiadosť centrálnej protistrany Tier 2 by mal ESMA mať aj možnosť vziať do úvahy rozsah, v akom možno porovnať dodržiavanie požiadaviek uplatniteľných v tejto tretej krajine takouto centrálnou protistranou s dodržiavaním požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 648/2012 touto centrálnou protistranou. Pri vykonávaní tohto posúdenia by mal ESMA vziať do úvahy vykonávací akt prijatý Komisiou, v ktorom sa určí, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny, v ktorej je centrálna protistrana usadená, sú rovnocenné s právnym rámcom a rámcom dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a všetky podmienky, ktoré by sa mohli vzťahovať na uplatňovanie tohto vykonávacieho aktu. V záujme zabezpečenia proporcionality by ESMA pri vykonávaní tohto posúdenia mal zohľadniť aj to, do akej miery sú finančné nástroje zúčtovávané centrálnou protistranou denominované v menách Únie. Komisia by mala prijať delegovaný akt, v ktorom sa stanovia spôsoby a podmienky na posúdenie takéhoto porovnateľného dodržiavania požiadaviek.

(43)

ESMA by mal mať všetky právomoci potrebné na dohľad nad uznanými centrálnymi protistranami z tretích krajín, aby sa zabezpečilo, že budú neustále dodržiavať požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(44)

ESMA by mal v záujme uľahčenia výmeny informácií a spolupráce medzi ESMA, členskými štátmi, príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad centrálnymi protistranami a príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad subjektmi, na ktoré by činnosti centrálnych protistrán z tretích krajín mohli mať vplyv, zriadiť kolégium pre centrálne protistrany z tretích krajín. Členovia kolégia by mali mať možnosť požiadať o to, aby sa vo výbore pre dohľad nad centrálnymi protistranami prerokovala akákoľvek osobitná záležitosť súvisiaca s centrálnymi protistranami z tretích krajín.

(45)

S cieľom umožniť ESMA účinne vykonávať úlohy v súvislosti s centrálnymi protistranami z tretích krajín by centrálne protistrany z tretích krajín mali platiť poplatky za úlohy orgánu ESMA súvisiace s dohľadom a administratívou. Poplatky by mali pokryť náklady spojené so žiadosťami o uznanie centrálnych protistrán z tretích krajín a dohľadom nad nimi. Komisia by mala prijať delegovaný akt, v ktorom podrobnejšie stanoví druhy, predmet a výšku poplatkov a spôsob ich úhrady.

(46)

ESMA by mal mať možnosť vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v prípade centrálnych protistrán Tier 2 a súvisiacich tretích strán, prostredníctvom ktorých tieto centrálne protistrany externe zabezpečujú prevádzkové funkcie, služby alebo činnosti. V relevantných prípadoch by o zisteniach týchto vyšetrovaní a kontrol na mieste mali byť informované príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad zúčtovacími členmi usadenými v Únii. Emisné centrálne banky všetkých mien Únie, v ktorých sú denominované finančné nástroje, ktoré zúčtováva alebo by mala zúčtovávať táto centrálna protistrana, by mali mať možnosť požiadať o účasť na takýchto kontrolách na mieste, ak je to relevantné z hľadiska vykonávania ich úloh týkajúcich sa menovej politiky.

(47)

ESMA by mal mať možnosť ukladať pravidelné platby penále s cieľom prinútiť centrálne protistrany z tretej krajiny ukončiť porušovanie, poskytnúť úplné a správne informácie požadované ESMA alebo podriadiť sa vyšetrovaniu či kontrole na mieste.

(48)

ESMA by mal mať možnosť ukladať pokuty centrálnym protistranám Tier 1 aj Tier 2, ak zistí, že sa dopustili porušenia nariadenia (EÚ) č. 648/2012 úmyselne alebo z nedbanlivosti tým, že ESMA poskytli nesprávne alebo zavádzajúce informácie. ESMA by okrem toho mal mať možnosť ukladať pokuty centrálnym protistranám Tier 2, ak zistí, že úmyselne alebo z nedbanlivosti porušili dodatočné požiadavky, ktoré sa na ne vzťahujú podľa uvedeného nariadenia. Ak ESMA posúdil, že to, že centrálna protistrana Tier 2 dodržiava uplatniteľný právny rámec tretej krajiny sa považuje za dodržiavanie požiadaviek ustanovených v článku 16 a hlavách IV a V nariadenia (EÚ) č. 648/2012, konanie tejto centrálnej protistrany by sa nemalo považovať za porušenie uvedeného nariadenia, pokiaľ uvedené porovnateľné požiadavky dodržiava.

(49)

Pokuty by sa mali ukladať podľa závažnosti porušenia. Porušenia by sa mali rozdeliť na rôzne skupiny, pre ktoré by sa mali určiť konkrétne pokuty. Pri výpočte pokuty týkajúcej sa určitého porušenia by mal ESMA uplatniť dvojkrokovú metodiku pozostávajúcu zo stanovenia základnej výšky pokuty a prípadnej úpravy tejto základnej výšky pokuty prostredníctvom určitých koeficientov. Základná výška by sa mala stanoviť s prihliadnutím na ročný obrat dotknutých centrálnych protistrán z tretích krajín a úpravy by sa mali vykonať zvýšením alebo znížením základnej výšky pokuty prostredníctvom uplatnenia príslušných koeficientov v súlade s týmto nariadením.

(50)

V tomto nariadení sa stanovujú koeficienty súvisiace s priťažujúcimi a poľahčujúcimi okolnosťami s cieľom poskytnúť ESMA potrebné nástroje na uloženie pokuty, ktorá je úmerná závažnosti porušenia, ktorého sa dopustila centrálna protistrana z tretej krajiny, berúc do úvahy okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

(51)

Rozhodnutie o uložení pokút alebo pravidelných platieb penále, by malo byť založené na nezávislom vyšetrovaní.

(52)

Pred rozhodnutím o uložení pokút alebo pravidelných platieb penále by mal ESMA poskytnúť osobám, voči ktorým sa vedie konanie, možnosť vyjadriť sa, aby bolo ich právo na obhajobu zachované.

(53)

ESMA by nemal ukladať pokuty ani pravidelné platby penále, ak v trestnom konaní podľa vnútroštátneho práva vo veci týkajúcej sa rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, bolo vydané oslobodzujúce alebo odsudzujúce rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

(54)

Rozhodnutia ESMA, ktorými sa ukladajú pokuty a pravidelné platby penále, by mali byť vykonateľné a ich výkon by mal podliehať pravidlám občianskeho súdneho konania platným v štáte, na území ktorého sa uskutočňuje. Pravidlá občianskeho súdneho konania by nemali zahŕňať pravidlá trestného konania, ale mohli by zahŕňať pravidlá správneho konania.

(55)

V prípade porušenia, ktorého sa dopustila centrálna protistrana Tier 2, by mal byť ESMA oprávnený uplatniť súbor opatrení dohľadu vrátane požiadavky, aby centrálna protistrana Tier 2 toto porušovanie ukončila, a v krajnom prípade zrušiť uznanie, ak centrálna protistrana Tier 2 závažne alebo opakovane porušila nariadenie (EÚ) č. 648/2012. ESMA by mal tieto opatrenia dohľadu uplatňovať s prihliadnutím na povahu a závažnosť porušenia a mal by rešpektovať zásadu proporcionality. Pred prijatím rozhodnutia o opatreniach dohľadu by ESMA mal umožniť osobám, voči ktorým sa vedie konanie, aby boli vypočuté s cieľom dodržať ich právo na obhajobu. Ak sa ESMA rozhodne zrušiť uznanie, mal by obmedziť prípadné narušenie trhu tým, že stanoví vhodné adaptačné obdobie nepresahujúce dva roky.

(56)

Pokiaľ ide o potvrdenie významných zmien v modeloch a parametroch prijatých na výpočet maržových požiadaviek, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, požiadaviek na kolaterál a iných mechanizmov na kontrolu rizika centrálnej protistrany zo strany príslušných orgánov a ESMA, mali by sa objasniť procesné aspekty a vzájomné uplatňovanie tohto potvrdenia a rozhodnutia kolégia. Predbežné prijatie výraznej zmeny týchto modelov alebo parametrov by malo byť možné tam, kde je to potrebné, najmä tam, kde je ich rýchla zmena potrebná na zabezpečenie spoľahlivosti riadenia rizika centrálnej protistrany.

(57)

Účinný dohľad nad centrálnymi protistranami spočíva na budovaní právomocí, získavaní odborných znalostí a spôsobilostí, ako aj na vytváraní vzťahov založených na spolupráci a výmenách medzi inštitúciami. Keďže vo všetkých prípadoch ide o procesy, ktoré sa postupom času vyvíjajú a majú svoju vlastnú dynamiku, mal by sa v návrhu funkčného, efektívneho a účinného systému dohľadu nad centrálnymi protistranami zohľadniť jeho prípadný vývoj v dlhodobom horizonte. Preto sa bude rozdelenie právomocí stanovené v tomto nariadení pravdepodobne meniť s tým, ako sa budú s podporou výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami vyvíjať úlohy a kapacity ESMA. Komisia by s ohľadom na vytvorenie účinného a odolného prístupu dohľadu nad centrálnymi protistranami mala preskúmať efektívnosť úloh ESMA, a to najmä úloh výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, pokiaľ ide o posilňovanie konvergencie a súdržnosti pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v Únii, a efektívnosť rozdelenia povinností medzi inštitúciami a orgánmi Únie a členských štátov. Komisia by mala tiež vypracovať správu o vplyve tohto nariadenia na rovnaké podmienky medzi centrálnymi protistranami a zhodnotiť rámec pre uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín a dohľad nad nimi. Komisia by mala túto správu predložiť Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadnými vhodnými návrhmi.

(58)

S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie pravidiel ustanovených v tomto nariadení vo vzťahu k centrálnym protistranám z tretích krajín by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o podrobnejšie stanovenie druhu, predmetu a výšky poplatkov, ktoré sa majú zaplatiť, a spôsobu ich úhrady; podrobnejšie stanovenie kritérií, na základe ktorých sa určí, či centrálna protistrana z tretej krajiny je systémovo dôležitá alebo sa pravdepodobne stane systémovo dôležitou pre finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov; podrobnejšie stanovenie kritérií, ktoré sa majú použiť pri posudzovaní rovnocennosti tretích krajín; stanovenie, ako a za akých podmienok musia centrálne protistrany z tretích krajín splniť určité požiadavky; podrobnejšie stanovenie procesných pravidiel týkajúcich sa ukladania pokút alebo pravidelných platieb penále vrátane ustanovení o práve na obhajobu, lehotách, výbere pokút alebo pravidelných platieb penále a premlčacích lehotách na uloženie a vymáhanie pravidelných platieb penále alebo pokút; a opatrenia na zmenu prílohy IV s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(59)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, a najmä pokiaľ ide o uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín a rovnocennosť právnych rámcov tretích krajín, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci sa vykonávajú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(60)

S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu pravidiel a prax dohľadu pri rozšírení činností a služieb, kolégií a preskúmania modelov, stresového testovania a spätného testovania, by Komisia mala byť splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy vypracované ESMA, s ohľadom na: podmienky, za ktorých sa na dodatočné služby alebo činnosti, o ktoré si centrálna protistrana želá rozšíriť svoju obchodnú činnosť, pôvodné povolenie nevzťahuje; podmienky, za ktorých sa meny Únie považujú za najdôležitejšie na účely členstva emisných centrálnych bánk v kolégiu a podrobnosti praktických opatrení pre fungovanie kolégií; a podmienky, za ktorých sa sú zmeny modelov a parametrov centrálnych protistrán významné. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov na základe článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(61)

Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne zvýšenie bezpečnosti a efektívnosti centrálnych protistrán stanovením jednotných požiadaviek na ich činnosti, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(62)

ESMA by mal použitie právomoci uznať centrálnu protistranu z tretej krajiny ako centrálnu protistranu Tier 1 alebo Tier 2 odložiť dovtedy, kým nebudú podrobnejšie stanovené kritériá umožňujúce: a) posúdenie, či je centrálna protistrana z tretej krajiny pre finančný systém Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov systémovo dôležitá, alebo či sa pravdepodobne systémovo dôležitou stane; a b) posúdenie porovnateľného dodržiavania požiadaviek.

(63)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,