This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32019L0879
Directive (EU) 2019/879 of the European Parliament and of the Council of 20 May 2019 amending Directive 2014/59/EU as regards the loss-absorbing and recapitalisation capacity of credit institutions and investment firms and Directive 98/26/EC
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES
PE/48/2019/REV/1
Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, p. 296–344
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force: This act has been changed. Current consolidated version: 07/06/2019
7.6.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 150/296 |
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/879
z 20. mája 2019,
ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),
keďže:
(1) |
Rada pre finančnú stabilitu zverejnila 9. novembra 2015 normu týkajúcu sa hlavných prvkov celkovej kapacity na absorpciu strát (ďalej len „norma TLAC“), ktorá bola schválená na samite G20 v novembri 2015. Cieľom normy TLAC je zabezpečiť, aby globálne systémovo dôležité banky, ktoré sa v rámci Únie označujú ako globálne systémovo dôležité inštitúcie (ďalej len „inštitúcie G-SII“), mali kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu potrebné na to, aby pomohli zabezpečiť, že počas riešenia krízovej situácie a ihneď po nej môžu uvedené inštitúcie pokračovať vo výkone kľúčových funkcií bez toho, aby boli finančné prostriedky daňovníkov t. j. verejné finančné prostriedky alebo finančná stabilita vystavené riziku. Komisia sa vo svojom oznámení z 24. novembra 2015 Na ceste k dobudovaniu bankovej únie zaviazala, že do konca roka 2016 predloží legislatívny návrh, ktorý umožní implementáciu normy TLAC do práva Únie v medzinárodne dohodnutom termíne, ktorým je rok 2019. |
(2) |
Pri vykonávaní normy TLAC v práve Únie sa musí vziať do úvahy existujúca minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL“) špecifická pre jednotlivé inštitúcie, ktorá sa uplatňuje na všetky úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej len „inštitúcie“) usadené v Únii ako aj pre akýkoľvek iný subjekt, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (4) (ďalej len „subjekty“). Keďže norma TLAC a MREL sledujú ten istý cieľ, a to zabezpečiť, aby mali inštitúcie a subjekty usadené v Únii dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu, tieto dve požiadavky by mali byť doplnkovými prvkami spoločného rámca. Z prevádzkového hľadiska by sa harmonizovaná minimálna úroveň normy TLAC pre G-SII („minimálna požiadavka na TLAC“) mala zahrnúť do právnych predpisov Únie prostredníctvom zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5), zatiaľ čo dodatočná hodnota špecifická pre jednotlivé inštitúcie G-SII a špecifická požiadavka na jednotlivé inštitúcie, ktoré nie sú globálne systémovo významné, ktorá sa označuje ako MREL, by sa mali riešiť prostredníctvom cielených zmien smernice 2014/59/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (6). Ustanovenia smernice 2014/459/EÚ v znení zmenenom touto smernicou o kapacite úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, by sa mali konzistentne uplatňovať s ustanoveniami v nariadeniach (EÚ) č. 575/2013 a (EÚ) č. 806/2014 a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (7). |
(3) |
Neexistencia harmonizovaných pravidiel Únie, pokiaľ ide o vykonávanie normy TLAC v Únii, vytvára dodatočné náklady a právnu neistotu a sťažuje uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov pre cezhraničné inštitúcie a subjekty. Táto neexistencia harmonizovaných pravidiel Únie takisto vedie k narušeniam hospodárskej súťaže na vnútornom trhu vzhľadom na to, že náklady inštitúcií a subjektov na dodržiavanie súladu s existujúcimi požiadavkami a normou TLAC by sa mohli naprieč Úniou značne odlišovať. Preto je nevyhnutné odstrániť tieto prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z neexistencie harmonizovaných pravidiel Únie, pokiaľ ide o vykonávanie normy TLAC. Z tohto dôvodu je vhodným právnym základom tejto smernice článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. |
(4) |
V súlade s normou TLAC by smernica 2014/59/EÚ mala naďalej uznávať stratégiu riešenia krízových situácií v jednom okamihu (ďalej len „SPE“) aj stratégiu riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch (ďalej len „MPE“). Podľa stratégie riešenia krízových situácií v SPE sa riešia krízové situácie iba jedného subjektu skupiny, zvyčajne materského podniku, zatiaľ čo krízové situácie iných subjektov skupiny, zvyčajne prevádzkových dcérskych spoločností, sa neriešia, ale tieto presúvajú svoje straty a potreby na rekapitalizáciu na subjekt, ktorého krízová situácie by sa mohla riešiť. Podľa stratégie riešenia MPE by sa mohli riešiť krízové situácie viac ako jedného subjektu skupiny. Pre účinné uplatňovanie žiaducej stratégie riešenia krízových situácií je dôležitá jednoznačná identifikácia subjektov, ktorých krízová situácia sa má riešiť (ďalej len „subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši“), to znamená, subjekty na ktoré by sa mohli uplatňovať opatrenia na riešenie krízových situácií, spolu s dcérskymi spoločnosťami, ktoré k nim patria („skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši“). Táto identifikácia je takisto dôležitá pre určenie úrovne uplatňovania pravidiel týkajúcich sa kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ktoré by inštitúcie a subjekty mali uplatňovať. Preto treba zaviesť koncepcie „subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši“ a „skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši“, ako aj zmeniť smernicu 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o plánovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny s cieľom výslovne požadovať od orgánov pre riešenie krízových situácií, aby identifikovali subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši, v rámci skupiny a náležitým spôsobom zvážili dôsledky každého plánovaného opatrenia v rámci skupiny na zabezpečenie účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. |
(5) |
Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali inštitúcie a subjekty dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu s cieľom zabezpečiť hladkú a rýchlu absorpciu strát a rekapitalizáciu s minimálnym vplyvom na daňovníkov a finančnú stabilitu. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť tým, že inštitúcie dosiahnu súlad s MREL špecifickou pre jednotlivé inštitúcie, ako je stanovené v smernici 2014/59/EÚ. |
(6) |
Na to, aby sa zosúladili menovatele na meranie kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu inštitúcií a subjektov s menovateľmi stanovenými v norme TLAC, by mala byť MREL vyjadrená ako percentuálny podiel z celkovej hodnoty rizikovej expozície a veľkosti celkovej expozície príslušnej inštitúcie alebo subjektu a inštitúcie alebo subjekty by mali zároveň spĺňať úrovne vyplývajúce z týchto dvoch meraní. |
(7) |
S cieľom uľahčiť dlhodobé plánovanie pre emisiu nástrojov a vytvoriť istotu, pokiaľ ide o potrebné vankúše, potrebujú trhy včasné objasnenie kritérií oprávnenosti požadovaných na to, aby sa nástroje uznali ako oprávnené záväzky TLAC alebo MREL. |
(8) |
S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre inštitúcie a subjekty usedené v Únii, a to aj na globálnej úrovni, by sa kritériá oprávnenosti pre záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, v prípade MREL mali úzko zosúladiť s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013 pre minimálnu požiadavku na TLAC, ale mali by podliehať doplnkovým úpravám a požiadavkám zavedeným v tejto smernici. Najmä niektoré dlhové nástroje s vloženým derivátovým prvkom, ako napríklad niektoré štruktúrované cenné papiere, by mali byť oprávnené - za predpokladu splnenia určitých podmienok - na splnenie MREL, a to v rozsahu, v akom majú pevne stanovenú alebo zvyšujúcu sa sumu istiny splatnú k dátumu splatnosti, ktorý je vopred známy, pričom iba dodatočný výnos je viazaný na derivátový prvok a závisí od výkonnosti referenčného aktíva. Vzhľadom na uvedené podmienky sa od týchto dlhových nástrojov očakáva, že budú mať veľmi vysokú kapacitu na absorpciu strát a pri riešení krízovej situácie by mali byť ľahko použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov. Ak inštitúcie alebo subjekty držia vlastné zdroje nad rámec požiadaviek na vlastné zdroje, táto skutočnosť by sama osebe nemala ovplyvňovať rozhodnutia týkajúce sa stanovenia MREL. Okrem toho by inštitúcie a subjekty mali mať možnosť splniť akúkoľvek časť svojej MREL pomocou vlastných zdrojov. |
(9) |
Rozsah záväzkov použitých na splnenie MREL zahŕňa v zásade všetky záväzky vyplývajúce z pohľadávok bežných nezabezpečených veriteľov (nepodriadené záväzky) s výnimkou prípadu, keď tieto nespĺňajú špecifické kritériá oprávnenosti stanovené v tejto smernici. Na posilnenie riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií a subjektov účinným využívaním nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť vyžadovať, aby sa MREL splnila pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, najmä ak existujú jasné náznaky, že veritelia zapojení do záchrany pomocou vnútorných zdrojov budú pravdepodobne znášať straty pri riešení krízových situácií, ktoré by prekročili straty, ktoré by vznikli počas bežného insolvenčného konania. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali posúdiť, či je potrebné vyžadovať od inštitúcií a subjektov, aby splnili MREL pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, ak suma záväzkov, ktoré sú vylúčené z uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, dosiahne určitú hranicu v rámci triedy záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky v rámci MREL. Inštitúcie a subjekty by mali splniť MREL pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov v rozsahu, ktorý je potrebný na zabránenie tomu, aby straty ich veriteľov pri riešení krízových situácií boli vyššie ako straty, ktoré by im inak vznikli počas bežného insolvenčného konania. |
(10) |
Žiadnym podriadením dlhových nástrojov vyžadovaných orgánmi pre riešenie krízových situácií v prípade MREL by nemala byť dotknutá možnosť čiastočne spĺňať minimálnu požiadavku na TLAC nepodriadenými dlhovými nástrojmi v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, ako je povolené normou TLAC. Pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a sú zároveň G-SII, pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, s aktívami nad 100 miliárd EUR (banky najvyššieho stupňa), a pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, určitých menších skupín, ktorých krízová situácia sa rieši a v súvislosti s ktorými je pravdepodobné, že v prípade zlyhania budú predstavovať systémové riziko, pri zohľadnení prevalencie vkladov a absencie dlhových nástrojov v modele financovania, obmedzeného prístupu na kapitálové trhy pre oprávnené záväzky a spoliehanie sa na vlastný kapitál Tier 1 s cieľom splniť MREL, by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť požadovať, aby sa časť MREL, ktorá sa rovná úrovni absorpcie strát a rekapitalizácie uvedenej v článku 37 ods. 10 a článku 44 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ v znení tejto smernice, plnila pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov vrátane vlastných zdrojov použitých na splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ. |
(11) |
Na žiadosť subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť znížiť časť MREL, ktorej splnenie sa vyžaduje pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, až na limit, ktorý predstavuje proporcionálny podiel možného zníženia podľa článku 72b ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k minimálnej požiadavke na TLAC ustanovenej v tomto nariadení. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť požadovať v súlade so zásadou proporcionality, aby bola MREL splnená pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, a to v takom rozsahu, aby celková úroveň požadovanej podriadenosti vo forme vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov v dôsledku povinnosti inštitúcií a subjektov dodržiavať minimálnu požiadavku TLAC, MREL, a prípadne aj požiadavku na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ, nepresiahla úroveň absorpcie strát a rekapitalizácie uvedenú v článku 37 ods. 10 a článku 44 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ v znení zmenenom touto smernicou alebo výslednú hodnotu vzorca stanovenú v tejto smernici na základe prudenciálnych požiadaviek piliera 1 a piliera 2 a požiadavky na kombinovaný vankúš podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. |
(12) |
Pre konkrétne banky najvyššieho stupňa by mali orgány pre riešenie krízových situácií, v závislosti od podmienok, ktoré posúdi príslušný orgán pre riešenie krízových situácií, obmedziť úroveň minimálnej požiadavky podriadenosti na určitú hranicu, pričom by mali zohľadniť aj možné riziko neprimeraného vplyvu na obchodný model uvedených inštitúcií. Uvedeným obmedzením by nemala byť dotknutá možnosť stanoviť požiadavku podriadenosti nad touto hranicou prostredníctvom požiadavky podriadenosti podľa piliera 2, čo tiež podlieha podmienkam, ktoré sa uplatňujú na pilier 2, a to na základe alternatívnych kritérií, konkrétne prekážok riešenia krízových situácií alebo uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti stratégie riešenia krízovej situácie, alebo rizikovosti danej inštitúcie. |
(13) |
MREL by mala inštitúciám a subjektom umožniť absorbovať straty očakávané pri riešení krízových situácií alebo prípadne v situácii, keď už nie sú životaschopné, a aby boli rekapitalizované po vykonaní opatrení stanovených v pláne riešenia krízovej situácie alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali na základe nimi zvolenej stratégie riešenia krízových situácií náležite zdôvodniť uloženú úroveň MREL a mali by danú úroveň preskúmať bez zbytočného odkladu s cieľom premietnuť akékoľvek zmeny v úrovni požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ. Táto stanovená úroveň MREL by mala byť súčtom očakávanej sumy strát pri riešení krízových situácií zodpovedajúcim požiadavkám na vlastné zdroje a rekapitalizáciu inštitúcie alebo subjektu a mala by inštitúcii alebo subjektu umožniť po riešení krízových situácií alebo po výkone právomocí na odpísanie alebo konverziu splniť jej požiadavky na vlastné zdroje nevyhnutné na to, aby jej bolo povolené vykonávať jej činnosti v rámci zvolenej stratégie riešenia krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal v dôsledku akýchkoľvek zmien vyplývajúcich z opatrení stanovených v pláne riešenia krízových situácií upraviť sumy rekapitalizácie smerom nadol alebo nahor. |
(14) |
Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať možnosť zvýšiť sumy rekapitalizácie na zabezpečenie dostatočnej dôvery trhu v inštitúciu alebo subjekt po vykonaní opatrení stanovených v pláne riešenia krízových situácií. Požadovaná úroveň vankúša dôvery trhu by mala umožniť inštitúcii alebo subjektu, aby mohla naďalej plniť podmienky na udelenie povolenia počas primeraného obdobia, a to aj tým, že sa inštitúcii alebo subjektu umožní kryť náklady týkajúce sa reštrukturalizácie jej činností po vyriešení krízových situácií, ako aj udržať dostatočnú dôveru trhu. Vankúš dôvery trhu by sa mal nastaviť tak, aby odkazoval na časť o požiadavke na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali upraviť úroveň vankúša dôvery trhu smerom nadol, ak na zabezpečenie dostatočnej dôvery trhu stačí nižšia úroveň, alebo smerom nahor, ak je na zabezpečenie toho, aby subjekt po opatreniach stanovených v pláne riešenia krízových situácií naďalej spĺňal podmienky pre udelenie povolenia počas primeraného obdobia, potrebná vyššia úroveň, ako aj na udržanie dostatočnej dôvery trhu. |
(15) |
V súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/1075 (8) by orgány pre riešenie krízových situácií mali preskúmať investorskú základňu, pokiaľ ide o nástroje MREL jednotlivých inštitúcií alebo subjektov. Ak držia významnú časť nástrojov MREL konkrétnej inštitúcie alebo subjektu retailoví investori, ktorí možno nedostali primerané informácie o príslušných rizikách, môže to samo osebe predstavovať prekážku riešiteľnosti krízovej situácie. Okrem toho, ak držia veľkú časť nástrojov MREL konkrétnej inštitúcie alebo subjektu iné inštitúcie alebo subjekty, mohli by systémové dôsledky odpísania alebo konverzie tiež predstavovať prekážku riešiteľnosti krízovej situácie. Ak orgán pre riešenie krízových situácií zistí prekážku riešiteľnosti krízovej situácie vyplývajúcu z veľkosti a povahy určitej investorskej základne, mal by danej inštitúcii alebo subjektu odporučiť, aby sa takouto prekážku zaoberala. |
(16) |
S cieľom zaistiť, aby retailoví investori neinvestovali nadmerne do určitých dlhových nástrojov, ktoré sú oprávnené pre MREL, by členské štáty mali zabezpečiť, aby minimálna nominálna hodnota takýchto nástrojov bola relatívne vysoká alebo aby investície do takýchto nástrojov nepredstavovali nadmernú časť portfólia investora. Táto požiadavka by sa mala uplatňovať len na nástroje emitované po dátume transpozície tejto smernice. Táto požiadavka nie je dostatočne pokrytá v smernici 2014/65/EÚ, a preto by sa jej plnenie malo presadzovať podľa smernice 2014/59/EÚ a nemali by ňou byť dotknuté pravidlá ochrany investorov ustanovené v smernici 2014/65/EÚ. Ak orgány pre riešenie krízových situácií pri výkone svojich úloh nájdu dôkazy týkajúce sa potenciálnych porušení smernice 2014/65/EÚ, mali by mať možnosť vymieňať si na účely presadzovania uvedenej smernice dôverné informácie s orgánmi pre dodržiavanie primeraného správania na trhu. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť ďalej obmedziť pre určitých investorov marketing a predaj určitých iných nástrojov. |
(17) |
S cieľom zlepšiť riešiteľnosť krízových situácií jednotlivých inštitúcií by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť uložiť MREL špecifickú pre jednotlivé inštitúcie na G-SII popri minimálnej požiadavke na TLAC stanovenej v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Táto MREL špecifická pre jednotlivé inštitúcie by sa mala uložiť vtedy, ak minimálna požiadavka na TLAC nestačí na absorbovanie strát a rekapitalizáciu G-SII v rámci zvolenej stratégie riešenia krízovej situácie. |
(18) |
Pri stanovení úrovne MREL by orgány pre riešenie krízových situácií mali zvážiť systémový význam inštitúcie alebo subjektu a potenciálny nepriaznivý vplyv jej zlyhania na finančnú stabilitu. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali zohľadniť potrebu rovnakých podmienok pre G-SII a iné podobné inštitúcie alebo subjekty so systémovým významom v rámci Únie. Teda MREL inštitúcií alebo subjektov, ktoré nie sú G-SII, ale ich systémový význam v rámci Únie je porovnateľný so systémovým významom G-SII, by sa nemala neprimerane líšiť od úrovne a zloženia MREL všeobecne stanovenej pre G-SII. |
(19) |
V súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 inštitúcie alebo subjekty, ktoré sú identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, by mali podliehať MREL len na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. To znamená, že subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, by s cieľom splniť ich MREL mali mať povinnosť emitovať oprávnené nástroje a položky v prospech externých veriteľov ako tretích strán, na ktorých by sa vzťahovala záchrana pomocou vnútorných zdrojov, ak by subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, vstúpil do riešenia krízovej situácie. |
(20) |
Inštitúcie alebo subjekty, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by mali dodržiavať MREL na individuálnej úrovni. Potreby absorpcie a rekapitalizácie týchto inštitúcií alebo subjektov by mali byť vo všeobecnosti stanovené ich príslušnými subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, prostredníctvom priameho alebo nepriameho nadobudnutia nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov týmito subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, emitovaných týmito inštitúciami alebo subjektmi a prostredníctvom ich odpísania alebo konverzie na nástroje vlastníctva v okamihu, keď tieto inštitúcie alebo subjekty už nie sú životaschopné. MREL, ktorá sa uplatňuje na inštitúcie alebo subjekty, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by sa ako taká mala uplatňovať spolu a konzistentne s požiadavkami uplatniteľnými na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši. Toto by malo umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií, aby vyriešili krízovú situáciu skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, bez toho, aby uplatnili riešenie krízovej situácie v prípade niektorých jej dcérskych spoločností, čím by sa zabránilo potenciálne rušivým účinkom na trh. Uplatňovanie MREL na inštitúcie a subjekty, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by malo byť v súlade so zvolenou stratégiou riešenia krízových situácií, najmä by nemalo zmeniť vlastnícky vzťah medzi inštitúciami alebo subjektmi a ich skupinou, ktorej krízová situácia sa rieši, po tom, ako boli tieto inštitúcie alebo subjekty rekapitalizované. |
(21) |
Ak subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti sú usadené v tom istom členskom štáte a sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať možnosť udeliť výnimku z uplatňovania MREL pre tie dcérske spoločnosti, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo im povoliť, aby MREL splnili kolateralizovanými zárukami medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami, ktoré sa môžu uplatniť vtedy, ak sú splnené časové podmienky rovnocenné s tými, ktoré umožňujú odpísanie alebo konverziu oprávnených záväzkov. Kolaterál, ktorý podporuje záruku, by mal byť vysoko likvidným kolaterálom s minimálnym trhovým a úverovým rizikom. |
(22) |
V nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje, že príslušné orgány môžu upustiť od uplatňovania niektorých požiadaviek na platobnú schopnosť a likviditu pre úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu („siete spolupracujúcich spoločností“), ak sú splnené určité osobitné podmienky. S cieľom zohľadniť špecifiká týchto sietí spolupracujúcich spoločností by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať aj možnosť udeliť výnimku z uplatňovania MREL, ktorá sa uplatňuje pre také úverové inštitúcie a ústredný orgán podľa podobných podmienok, aké sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ak sú úverové inštitúcie a ústredný orgán usadené v tom istom členskom štáte. Pri posudzovaní podmienok riešenia krízových situácií a v závislosti od prvkov mechanizmu solidarity by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať tiež možnosť zaobchádzať s úverovými inštitúciami a ústredným orgánom ako celkom. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali byť schopné zabezpečiť súlad s vonkajšou požiadavkou MREL skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako celku, rôznymi spôsobmi v závislosti od prvkov mechanizmu solidarity každej skupiny, započítaním oprávnených záväzkov subjektov, od ktorých orgány pre riešenie krízových situácií vyžadujú, aby v súlade s plánom riešenia krízových situácií emitovali nástroje oprávnené na MREL mimo skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. |
(23) |
Aby sa zabezpečila primeraná úroveň MREL na účely riešenia krízových situácií, orgánmi zodpovednými za stanovenie úrovne MREL by mali byť orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, čo je orgán pre riešenie krízových situácií hlavnej materskej spoločnosti, ako aj orgány pre riešenie krízových situácií iných subjektov skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Akékoľvek spory medzi orgánmi by mali podliehať právomoci Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9) s výhradou podmienok a obmedzení stanovených v tejto smernici. |
(24) |
Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by mali primerane riešiť a napraviť akékoľvek porušenia minimálnej požiadavky na TLAC a MREL. Vzhľadom na to, že porušenie týchto požiadaviek by mohlo predstavovať prekážku riešiteľnosti krízových situácií inštitúcie alebo skupiny, existujúce postupy na odstraňovanie prekážok pre riešiteľnosť krízových situácií by sa mali skrátiť s cieľom vhodne riešiť každé porušenie požiadaviek. Orgány pre riešenie krízových situácií by takisto mali mať možnosť požadovať od inštitúcií alebo subjektov zmenu profilov splatnosti oprávnených nástrojov a položiek, ako aj pripraviť a vykonávať plány na obnovenie úrovne týchto požiadaviek. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť aj zakázať určité rozdeľovanie výnosov, ak sa domnievajú, že určitá inštitúcia alebo subjekt neplní požiadavky na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ, keď sa to posudzuje navyše k MREL. |
(25) |
V záujme zabezpečenia transparentného uplatňovania MREL by inštitúcie a subjekty mali podávať správy svojim príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií a mali by pravidelne sprístupňovať verejnosti svoje MREL, úrovne oprávnených záväzkov a záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, ako aj zloženie týchto záväzkov vrátane ich profilu splatnosti a postavenia v bežnom insolvenčnom konaní. Pre inštitúcie alebo subjekty, ktoré podliehajú minimálnej požiadavke TLAC, by mala existovať konzistentnosť vo frekvencii podávania správ na účely dohľadu a zverejňovania MREL špecifickej pre jednotlivé inštitúcie, ako je ustanovené v tejto smernici, s tými správami, ktoré sú ustanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 pre minimálnu požiadavku TLAC. Hoci by v určitých prípadoch upresnených v tejto smernici mali byť pre konkrétne inštitúcie alebo subjekty možné úplné alebo čiastočné výnimky z povinností podávania správ a zverejňovania, takéto výnimky by nemali obmedzovať právomoc orgánov pre riešenie krízových situácií požadovať informácie na účely plnenia svojich úloh podľa smernice 2014/59/EÚ v znení zmenenom touto smernicou. |
(26) |
Požiadavka zahrnúť zmluvné uznávanie účinkov nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov do dohôd alebo nástrojov vytvárajúcich záväzky, ktoré sa upravujú právom tretích krajín, by mala uľahčiť a zlepšiť proces použiteľnosti týchto záväzkov na záchranu pomocou vlastných zdrojov v prípade riešenia krízových situácií. Zmluvné dojednania, ak sú správne naformulované a všeobecne prijaté, môžu byť vhodným riešením v prípadoch cezhraničného riešenia krízových situácií, pokiaľ sa nevypracuje zákonný prístup podľa práva Únie alebo stimuly zvoliť právo členského štátu pre uzatváranie zmlúv, alebo pokiaľ sa vo všetkých jurisdikciách tretích krajín neprijmú zákonné rámce uznávania, ktoré umožnia efektívne cezhraničné riešenie krízových situácií. Dokonca aj keď sú zavedené zákonné rámce uznávania, zmluvné dojednania uznávaní by mali pomôcť zvýšiť informovanosť veriteľov podľa zmluvných dojednaní, ktoré neupravuje právo členského štátu, o možných opatreniach na riešenie krízových situácií s ohľadom na inštitúcie alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. Môžu však existovať prípady, keď je pre inštitúcie alebo subjekty prakticky neuskutočniteľné, aby zahrnuli tieto zmluvné podmienky do dohôd alebo nástrojov, ktoré vytvárajú určité záväzky, najmä záväzky, ktoré nie sú vylúčené z pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa smernice 2014/59/EÚ, kryté vklady alebo nástroje vlastných zdrojov. Napríklad, za určitých okolností by sa mohlo považovať za prakticky neuskutočniteľné zahrnúť zmluvné uznávanie do zmlúv o povinnom poistení zodpovednosti za škodu v prípadoch, ak inštitúcia alebo subjekt nesmie podľa práva tretej krajiny zahrnúť takéto doložky do dohôd alebo nástrojov vytvárajúcich záväzky upravené právom danej tretej krajiny, keď inštitúcia alebo subjekt individuálne nemajú žiadnu právomoc meniť zmluvné podmienky, keďže tieto sú uložené medzinárodnými protokolmi alebo sú založené na medzinárodne dohodnutých štandardných podmienkach alebo vtedy, keď záväzok, na ktorý by sa vzťahovala podmienka zmluvného uznávania, je podmienený porušením zmluvy alebo vyplýva zo záruk, protizáruk alebo iných nástrojov používaných v rámci obchodných finančných operácií. Zamietnutie protistranou súhlasiť s tým, aby bola viazaná zmluvnou doložkou o uznaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, by sa však samo osebe nemalo považovať za dôvod takejto neuskutočniteľnosti. EBA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov, ktoré by prijala Komisia v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom presnejšie určiť prípady neuskutočniteľnosti. Orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní týchto regulačných technických predpisov a zohľadnení dôkazov osobitostí príslušného trhu by mal stanoviť, ak to považuje za potrebné, kategórie záväzkov, v prípade ktorých by mohli existovať dôvody neuskutočniteľnosti. V uvedenom rámci by to mala byť práve inštitúcia alebo subjekt, ktorá by určili, či sa vloženie doložky o uznaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov do zmluvy alebo triedy zmlúv nedá prakticky uskutočniť. Inštitúcie a subjekty by mali poskytovať orgánom pre riešenie krízových situácií pravidelné aktualizácie, aby boli informované o pokroku pri plnení podmienok zmluvného uznávania. V tejto súvislosti by inštitúcie a subjekty mali uviesť zmluvy alebo triedy zmlúv, pre ktoré sa vloženie doložky o uznaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov nedá uskutočniť a uviesť dôvod pre toto rozhodnutie. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali v primeranom časovom rámci posúdiť určenie inštitúcie alebo subjektu, že nie je prakticky možné zahrnúť zmluvné uznávanie do zmlúv o povinnom poistení zodpovednosti za škodu, a mali by konať tak, aby sa vyriešili akékoľvek chybné posúdenia a prekážky brániace riešiteľnosti krízových situácií, ktoré sú výsledkom toho, že zmluvné uznávanie nebolo zahrnuté. Na požiadanie orgánu pre riešenie krízových situácií by mali byť inštitúcie alebo subjekty pripravené svoje určenie zdôvodniť. Okrem toho na to, aby sa zabezpečila nedotknuteľnosť riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo subjektov, záväzky, pre ktoré nie sú zahrnuté príslušné zmluvné ustanovenia, by nemali byť oprávnené na MREL. |
(27) |
Je užitočné a potrebné upraviť právomoc orgánov pre riešenie krízových situácií pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné povinnosti inštitúcií a subjektov. Konkrétne, malo by byť možné pre orgán pre riešenie krízových situácií využiť túto právomoc skôr, ako sa začne riešiť krízová situácia určitej inštitúcie alebo subjektu, a to od okamihu určenia, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak nie je okamžite dostupné opatrenie súkromného sektora, ktoré by podľa názoru orgánu pre riešenie krízových situácií zabránilo zlyhaniu danej inštitúcie alebo subjektu v primeranom časovom rámci, a ak využitie tejto právomoci sa považuje za potrebné na to, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu. V uvedenom kontexte by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť vykonať túto právomoc, ak nie sú spokojné s navrhovaným riešením súkromného sektora, ktoré je okamžite dostupné. Právomoc pozastaviť určité zmluvné záväzky by tiež umožnila orgánom pre riešenie krízových situácií stanoviť, či je vyriešenie krízovej situácie vo verejnom záujme, vybrať najvhodnejšie nástroje riešenia krízovej situácie alebo zabezpečiť účinné uplatňovanie jedného alebo viacerých nástrojov riešenia krízovej situácie. Obdobie pozastavenia by malo byť obmedzené najviac na dva pracovné dni. Pozastavenie by mohlo pokračovať aj po prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie, celkovo však môže trvať najviac dva pracovné dni. |
(28) |
Na to, aby sa právomoc pozastaviť určité zmluvné záväzky mohla využiť primeraným spôsobom, by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať možnosť zohľadniť okolnosti každého individuálneho prípadu a náležite určiť rozsah pozastavenia. Okrem toho by mali mať v jednotlivých prípadoch možnosť povoliť určité platby, a to najmä, avšak nie výlučne, administratívne výdavky dotknutej inštitúcie alebo subjektu. Malo by byť možné, aby sa právomoc na pozastavenie vzťahovala aj na oprávnené vklady. Orgány pre riešenie krízových situácií by však mali starostlivo posúdiť vhodnosť uplatnenia uvedenej právomoci pri určitých oprávnených vkladov, najmä krytých vkladov vo vlastníctve fyzických osôb, mikropodnikov a malých a stredných podnikov, pričom by mali posúdiť riziko spočívajúce v tom, že by uplatňovanie pozastavenia takýchto vkladov vážne narušilo fungovanie finančných trhov. Ak sa právomoc pozastaviť určité zmluvné záväzky vykoná vo vzťahu ku krytým vkladom, tieto vklady sa nepovažujú za nedostupné na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (10). S cieľom zabezpečiť, aby počas obdobia pozastavenia neboli vkladatelia vystavení finančným ťažkostiam, by členské štáty mali mať možnosť zabezpečiť, aby si vkladatelia mohli každý deň z účtu vybrať určitú sumu. |
(29) |
Počas obdobia pozastavenia by orgány pre riešenie krízových situácií mali, okrem iného na základe plánu riešenia krízovej situácie pre danú inštitúciu alebo subjekt, tiež zvážiť možnosť, že krízová situácia tejto inštitúcie alebo subjektu sa v konečnom dôsledku nezačne riešiť, ale sa zlikviduje podľa vnútroštátneho práva. V takých prípadoch by orgány pre riešenie krízových situácií mali prijať opatrenia, ktoré považujú za primerané, s cieľom dosiahnuť adekvátnu koordináciu s relevantným vnútroštátnymi orgánmi a zabezpečiť, aby pozastavenie negatívne nevplývalo na účinnosť procesu likvidácie. |
(30) |
Právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania by sa nemala uplatňovať na povinnosti voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určených podľa smernice 98/26/ES, alebo voči centrálnym bankám, centrálnym protistranám, ktorým bolo udelené povolenie alebo centrálnym protistranám z tretej krajiny, ktoré uznal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“). Smernicou 98/26/ES sa znižuje riziko spojené s účasťou v platobných systémoch a systémoch zúčtovania cenných papierov, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. V záujme toho, aby sa zaistilo, že sa tieto ochranné opatrenia primerane uplatnia v krízových situáciách, pričom sa zachová primeraná istota pre prevádzkovateľov platobných systémov a systémov zúčtovania cenných papierov a ďalších účastníkov trhu, by sa smernica 2014/59/EÚ mala zmeniť, aby sa stanovilo, že opatrenie na predchádzanie kríze, pozastavenie povinnosti podľa článku 33a alebo opatrenie krízového riadenia by sa ako také nemali považovať za bežné insolvenčné konanie v zmysle smernice 98/26/ES, pod podmienkou, že vecné povinnosti sa naďalej plnia v súlade so zmluvou. Žiadne ustanovenie smernice 2014/59/EÚ by však nemalo mať vplyv na fungovanie systému určeného podľa smernice 98/26/ES alebo práva na kolaterál zaručeného uvedenou smernicou. |
(31) |
Kľúčovým aspektom účinného riešenia krízových situácií je zabezpečenie toho, aby vtedy, keď sa začne riešiť krízová situácia inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, nemohli ich protistrany vo finančných zmluvách uzavrieť svoje pozície výhradne v dôsledku riešenia krízovej situácie daných inštitúcií alebo subjektov. Orgány pre riešenie krízových situácií by okrem toho mali mať právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania splniteľné na základe zmluvy s inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, ako aj právomoc obmedziť na časovo obmedzené obdobie práva protistrán na konečné zúčtovanie, urýchlenie alebo ukončenie finančných zmlúv iným spôsobom. Uvedené požiadavky sa priamo nevzťahujú na zmluvy podľa práva tretej krajiny. Členské štáty by v prípade neexistencie zákonného rámca cezhraničného uznávania mali vyžadovať, aby inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) smernice 2014/59/EÚ zahrnuli do príslušných finančných zmlúv zmluvnú podmienku uznávajúcu, že zmluva môže podliehať výkonu právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií pozastaviť určité povinnosti týkajúce sa platby a dodania, obmedziť vynucovanie záložných práv alebo dočasne pozastaviť uplatňovanie práva na ukončenie zmluvy, a aby boli viazané požiadavkami článku 68 tak, ako keby sa finančná zmluva upravovala právom príslušného členského štátu. Takáto povinnosť by sa mala zabezpečiť v takom rozsahu, v akom zmluva patrí do rozsahu pôsobnosti uvedených ustanovení. Preto povinnosť vložiť zmluvnú doložku, pokiaľ ide o články 33a, 69, 70 a 71 smernice 2014/59/EÚ zmenenej touto smernicou, nevzniká napríklad v zmluvách s centrálnymi protistranami alebo prevádzkovateľmi systémov určených na účely smernice 98/26/ES, keďže v súvislosti s týmito zmluvami, aj keď sa riadia právom príslušného členského štátu, orgány pre riešenie krízových situácií nemajú v uvedených článkoch právomoci. |
(32) |
Vyňatie špecifických záväzkov inštitúcií alebo subjektov z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo z právomoci pozastaviť určité povinnosti týkajúce sa platby a dodania, obmedziť vynucovanie záložných práv alebo dočasne pozastaviť práva ukončiť zmluvu, ako sa stanovuje v smernici 2014/59/EÚ, by sa malo vzťahovať aj na záväzky vo vzťahu k centrálnym protistranám so sídlom v Únii a na centrálne protistrany z tretej krajiny uznané orgánom ESMA. |
(33) |
S cieľom zabezpečiť spoločné chápanie pojmov použitých v rôznych právnych nástrojoch je vhodné zaviesť do smernice 98/26/ES vymedzenia pojmov a koncepcie zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (11) týkajúce sa „centrálnej protistrany“ a „účastníka“. |
(34) |
Smernicou 98/26/ES sa znižuje riziko spojené s účasťou inštitúcií alebo subjektov v platobných systémoch a systémoch zúčtovania cenných papierov, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. V odôvodnení 7 uvedenej smernice sa upresňuje, že členské štáty majú možnosť uplatňovať ustanovenia uvedenej smernice na svoje domáce inštitúcie, ktoré sa priamo podieľajú na systémoch, ktoré sa upravujú právom tretej krajiny, a na zabezpečenie záruky poskytnuté v súvislosti so zapojením do takýchto systémov. Vzhľadom na globálnu veľkosť a činnosti v rámci niektorých systémov, ktoré sa riadia zákonmi tretej krajiny, a zvýšenú účasť subjektov usadených v Únii na takýchto systémoch by Komisia mala preskúmať, ako členské štáty využívajú možnosť uvedenú v odôvodnení 7 uvedenej smernice, a posúdiť potrebu akýchkoľvek ďalších úprav uvedenej smernice, pokiaľ ide o takéto systémy. |
(35) |
S cieľom umožniť účinné uplatňovanie právomocí znižovať, odpisovať alebo konvertovať položky vlastných zdrojov bez porušenia ochranných opatrení týkajúcich sa veriteľov, ktoré sú uvedené v tejto smernici, by členské štáty mali zabezpečiť, aby mali pohľadávky vyplývajúce z položiek vlastných zdrojov v bežnom insolvenčnom konaní nižšie postavenie ako akékoľvek iné podriadené pohľadávky. S nástrojmi, ktoré sa ako vlastné zdroje uznali len čiastočne, by sa aj tak malo zaobchádzať ako s pohľadávkami vyplývajúcimi z vlastných zdrojov, a to v celej ich výške. Čiastočné uznanie by mohlo byť výsledkom napríklad uplatňovania ustanovení týkajúcich sa zachovania predchádzajúceho stavu, ktorými sa určitému nástroju čiastočne odoberá uznanie alebo výsledkom uplatňovania splátkového kalendára týkajúceho sa nástrojov Tier 2 v nariadení (EÚ) č. 575/2013. |
(36) |
Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie jednotných požiadaviek na rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. |
(37) |
S cieľom poskytnúť členským štátom primeraný čas na transpozíciu a uplatňovanie tejto smernice vo svojich vnútroštátnych právnych predpisov, mali by mať na to 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia jej účinnosti. Avšak ustanovenia tejto smernice týkajúce sa zverejňovania by sa mali uplatňovať od 1. januára 2024 s cieľom zabezpečiť, aby dostali inštitúcie a subjekty v celej Únii primeraný čas na dosiahnutie požadovanej úrovne MREL riadnym spôsobom, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny smernice 2014/59/EÚ
Smernica 2014/59/EÚ sa mení takto:
1. |
Článok 2 odsek 1 sa mení takto:
|
2. |
Článok 10 sa mení takto:
|
3. |
Článok 12 sa mení takto:
|
4. |
Článok 13 sa mení takto:
|
5. |
Článok 16 sa mení takto:
|
6. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 16a Právomoc zakázať určité rozdeľovanie výnosov 1. Ak sa subjekt nachádza v situácii, že spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše ku každej z požiadaviek uvedených v článku 141a ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2013/36/EÚ, nespĺňa však túto požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše k požiadavkám uvedeným v článkoch 45c a 45d tejto smernice, ak sa vypočítavajú v súlade s článkom 45 ods. 2 písm. a) tejto smernice, orgán pre riešenie krízovej situácie daného subjektu má v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku právomoc zakázať subjektu rozdeľovanie výnosov vyššie ako maximálna rozdeliteľná suma súvisiaca s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky („M-MDA“) vypočítanou v súlade s odsekom 4 tohto článku, a to prostredníctvom niektorého z týchto úkonov:
Ak sa subjekt ocitne v situácii uvedenej v prvom pododseku, bezodkladne to oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií. 2. V situácii uvedenej v odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií subjektu po porade s príslušným orgánom posúdi bez zbytočného meškania, či má vykonať právomoc uvedenú v odseku 1, pri zohľadnení všetkých týchto prvkov:
Orgán pre riešenie krízových situácií opätovne posúdi, či je potrebné opakovať výkon právomoci uvedenej v odseku 1 aspoň raz za mesiac, pokiaľ je daný subjekt v situácii uvedenej v odseku 1. 3. Ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že subjekt je stále v situácii uvedenej v odseku 1 deväť mesiacov po tom, ako daný subjekt takúto situáciu oznámil, orgán pre riešenie krízových situácií vykoná po konzultácii s príslušným orgánom právomoc uvedenú v odseku 1, okrem prípadov, keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:
Ak sa uplatní výnimka uvedená v prvom pododseku, orgán pre riešenie krízových situácií informuje príslušný orgán o svojom rozhodnutí a písomne vysvetlí motívy svojho rozhodnutia. Orgán pre riešenie krízových situácií každý mesiac opakovane posúdi, či sa uplatňuje výnimka uvedená v prvom pododseku. 4. Hodnota M-MDA sa získa vynásobením sumy vypočítanej podľa odseku 5 koeficientom určeným podľa odseku 6. Hodnota M-MDA sa zníži o akúkoľvek sumu vyplývajúcu z ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), b) alebo c). 5. Suma, ktorá sa má v súlade s odsekom 4 vynásobiť, je zložená z:
6. Koeficient uvedený v odseku 4 sa vypočíta takto:
Dolná a horná hranica každého kvartilu požiadavky na kombinovaný vankúš sa vypočíta takto:
kde „Qn“ = poradové číslo príslušného kvartilu.“ |
7. |
Článok 17 sa mení takto:
|
8. |
V článku 18 sa odseky 1 až 7 nahrádzajú takto: „1. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s kolégiom dohľadu a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, zvážia posúdenie vyžadované podľa článku 16 v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií a prijmú všetky náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o uplatňovaní opatrení určených v súlade s článkom 17 ods. 4 vo vzťahu ku všetkým skupinám, ktorých krízová situácia sa rieši, a ich dcérskym spoločnostiam, ktoré sú subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 a sú súčasťou skupiny. 2. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a EBA v súlade s článkom 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pripraví správu a predloží ju materskej spoločnosti v Únii, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré ju poskytnú dcérskym spoločnostiam spadajúcim do ich právomoci, a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky. Správa sa pripraví po konzultácii s príslušnými orgánmi a zanalyzujú sa v nej podstatné prekážky účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávania právomocí v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k skupine a aj vo vzťahu k skupinám, ktorých krízová situácia sa rieši, ak sa skupina skladá z viac ako jednej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. V správe sa zváži vplyv na obchodný model skupiny a odporučia sa akékoľvek primerané a cielené opatrenia, ktoré sú podľa názoru orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny potrebné alebo vhodné na odstránenie týchto prekážok. Ak je prekážka riešiteľnosti krízových situácií skupiny zapríčinená situáciou subjektu skupiny uvedenej v článku 17 ods. 3 druhom pododseku, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi svoje hodnotenie tejto prekážky materskej spoločnosti v Únii po tom, ako uskutočnil konzultácie s orgánom pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych inštitúcií. 3. Materská spoločnosť v Únii môže do štyroch mesiacov od prijatia správy predložiť pripomienky a navrhnúť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny alternatívne opatrenia na odstránenie prekážok identifikovaných v správe. Ak sú prekážky, ktoré sa identifikovali v správe, zapríčinené situáciou subjektu skupiny uvedenej v článku 17 ods. 3 druhom pododseku tejto smernice, materská spoločnosť v Únii navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny do dvoch týždňov od dátumu doručenia oznámenia v súlade s druhým pododsekom odseku 2 tohto článku možné opatrenia a harmonogram ich vykonania, aby sa zabezpečilo, že subjekt skupiny splní požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f tejto smernice, vyjadrené ako percentuálny podiel z celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a prípadne požiadavku na kombinovaný vankúš a požiadavky uvedené v článkoch 45e a 45f tejto smernice vyjadrené ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície uvedenej v článkoch 429 a 429a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V harmonograme na vykonávanie opatrení navrhovaných podľa druhého pododseku sa zohľadnia dôvody predmetnej podstatnej prekážky. Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom posúdi, či sa týmito opatreniami účinne rieši alebo odstraňuje predmetná podstatná prekážka. 4. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi všetky opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, orgánu EBA, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií týkajúce sa identifikovania podstatných prekážok, a v prípade potreby posúdenia opatrení navrhovaných materskou spoločnosťou v Únii a opatrení požadovaných orgánmi s cieľom riešiť alebo odstrániť takéto prekážky, v ktorom sa zohľadní potenciálny vplyv opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. 5. Spoločné rozhodnutie sa dosiahne do štyroch mesiacov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskou spoločnosťou v Únii. Ak materská spoločnosť v Únii nepredloží žiadne pripomienky, spoločné rozhodnutie sa prijme do jedného mesiaca od uplynutia štvormesačnej lehoty uvedenej v prvom pododseku odseku 3. Spoločné oznámenie týkajúce sa prekážky riešiteľnosti krízových situácií, ktorá je zapríčinená situáciou uvedenou v článku 17 ods. 3 druhom pododseku, sa dosiahne do dvoch týždňov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskou spoločnosťou v Únii v súlade s odsekom 3. Spoločné rozhodnutie je odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne materskej spoločnosti v Únii. EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 druhým odsekom písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 6. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v príslušnej lehote uvedenej v odseku 5, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 17 ods. 4 na úrovni skupiny. Toto rozhodnutie je plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Únii orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. Ak do konca príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Príslušné lehoty uvedené v odseku 5 tohto článku sa v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny. 6a. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v príslušnej lehote uvedenej v odseku 5 tohto článku, orgán pre riešenie krízových situácií príslušného subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, prijme svoje rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 17 ods. 4 na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku je plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady orgánov pre riešenie krízových situácií iných subjektov tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. Príslušný orgán pre riešenie krízových situácií poskytne rozhodnutie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. Ak do konca príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 tohto článku EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Príslušné lehoty uvedené v odseku 5 tohto článku sa v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. 7. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme, orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, prijmú vlastné rozhodnutia o vhodných opatreniach, ktoré majú prijať dcérske spoločnosti individuálne v súlade s článkom 17 ods. 4. Toto rozhodnutie je plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie sa poskytne dotknutej dcérskej spoločnosti a subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, v tej istej skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a ak sú rôzne, orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. Ak do konca príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku orgán pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 tohto článku EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Príslušné lehoty uvedené v odseku 5 tohto článku sa v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 tohto článku alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu dcérskej spoločnosti pre riešenie krízových situácií.“ |
9. |
V článku 32 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:
|
10. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 32a Podmienky riešenia krízovej situácie pre ústredný orgán a úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k ústrednému orgánu a všetkým úverovým inštitúciám, ktoré sú k nemu trvalo pridružené, a ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, keď táto skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, spĺňa ako celok podmienky stanovené v článku 32 ods. 1. Článok 32b Insolvenčné konanie vo vzťahu k inštitúciám a subjektom, na ktoré sa nevzťahuje opatrenie na riešenie krízovej situácie Členské štáty zabezpečia, aby sa inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), v súvislosti s ktorými sa orgán pre riešenie krízových situácií domnieva, že podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b) sú splnené, avšak opatrenie na riešenie krízovej situácie by nebolo vo verejnom záujme v súlade s článkom 32 ods. 1 písm. c), zlikvidovali riadnym spôsobom v súlade s príslušným vnútroštátnym právom.“ |
11. |
V článku 33 sa odseky 2, 3 a 4 nahrádzajú takto: „2. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d), ak daný subjekt spĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1. 3. Ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, plán riešenia krízovej situácie stanoví, že sprostredkujúca finančná holdingová spoločnosť je identifikovaná ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia na riešenie krízovej situácie na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny prijali vo vzťahu k sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti. Členské štáty zabezpečia, že orgány pre riešenie krízových situácií neprijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou. 4. S výhradou odseku 3 tohto článku a bez ohľadu na skutočnosť, že subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) nespĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1, platí, že orgány pre riešenie krízových situácií môžu prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d), ak sú splnené všetky tieto podmienky:
|
12. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 33a Právomoc pozastaviť určité povinnosti 1. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali po konzultácií s príslušnými orgánmi, ktoré reagujú včas, právomoc pozastaviť akékoľvek povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania podľa akejkoľvek zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ak sú splnené všetky tieto podmienky:
2. Právomoc uvedená v odseku 1 tohto článku sa nevzťahuje na povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania voči:
Orgány pre riešenie krízových situácií stanovia rozsah právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku so zreteľom na okolnosti každého prípadu. Orgány pre riešenie krízových situácií predovšetkým starostlivo posúdia vhodnosť predĺženia pozastavenia oprávnených vkladov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2014/49/EÚ, najmä krytých vkladov v držbe fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov. 3. Členské štáty môžu ustanoviť, aby v prípade, že sa právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania vykonáva vo vzťahu k oprávneným vkladom, orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby vkladatelia mali prístup k primeranej dennej sume týchto vkladov. 4. Obdobie pozastavenia podľa odseku 1 je čo najkratšie a neprekročí minimálne časové obdobie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za nevyhnutné na účely uvedené v odseku 1 písm. c) a d), a v žiadnom prípade nepresiahne obdobie od zverejnenia oznámenia o pozastavení podľa odseku 8 do polnoci v členskom štáte orgánu pre riešenie krízových situácií inštitúcie alebo subjektu na konci obchodného dňa nasledujúceho po dni zverejnenia. Po uplynutí obdobia pozastavenia uvedeného v prvom pododseku pozastavenie stráca účinnosť. 5. Pri vykonávaní právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov a posúdia existujúce vnútroštátne pravidlá, ako aj právomoci dohľadu a súdnej moci, na ochranu práv veriteľov a rovnosť zaobchádzania s veriteľmi v bežnom insolvenčnom konaní. Orgány pre riešenie krízových situácií predovšetkým zohľadňujú prípadné uplatňovanie vnútroštátneho insolvenčného konania na danú inštitúciu alebo subjekt ako dôsledok konštatovania v článku 32 ods. 1 písm. c) a príjmu opatrenia, ktoré považujú za vhodné, s cieľom zabezpečiť primeranú koordináciu s vnútroštátnymi administratívnymi alebo súdnymi orgánmi. 6. Ak sú zmluvné povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania pozastavené podľa odseku 1, na rovnaký čas sa pozastavia aj zmluvné povinnosti akejkoľvek protistrany týkajúce sa platieb alebo dodania. 7. Povinnosť týkajúca sa platieb alebo dodania, ktorá by sa splniť počas obdobia pozastavenia, sa vykoná bezodkladne po skončení tohto obdobia. 8. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne informovali inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) a orgány uvedené v článku 83 ods. 2 písm. a) až h) o výkone právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku po konštatovaní, že daná inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a), a pred prijatím rozhodnutia o riešení krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií zverejní alebo zaistí zverejnenie príkazu alebo nástroja, ktorými sa pozastavujú záväzky podľa tohto článku, a podmienky a lehota pozastavenia prostriedkami uvedenými v článku 83 ods. 4. 9. Týmto článkom nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva členských štátov, ktoré priznávajú právomoci pozastaviť povinnosti inštitúcií a subjektov uvedených v odseku 1 tohto článku týkajúce sa platieb alebo dodania pred konštatovaním, že tieto inštitúcie alebo subjekty zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú podľa článku 32 ods. 1 písm. a), alebo pozastaviť povinnosti inštitúcií alebo subjektov, ktoré sa majú zlikvidovať v rámci bežného insolvenčného konania a ktoré presahujú rozsah a trvanie stanovené v tomto článku, týkajúce sa platieb alebo dodania. Tieto právomoci sa vykonávajú v súlade s rozsahom, trvaním a za podmienok stanovených v príslušnom vnútroštátnom práve. Podmienkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté podmienky týkajúce sa takejto právomoci pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania. 10. Členské štáty zabezpečia, aby vtedy, keď orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) podľa odseku 1 tohto článku, orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť počas uvedeného pozastavenia právomoc:
11. V prípade, že po konštatovaní, že inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a), uplatnil orgán pre riešenie krízových situácií právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania za okolností stanovených v odseku 1 alebo 10 tohto článku, a ak sa následne prijalo opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k danej inštitúcii alebo subjektu, orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje svoje právomoci podľa článku 69 ods. 1, 70 ods. 1 alebo článku 71 ods. 1 vo vzťahu k danej inštitúcii alebo subjektu.“ |
13. |
Článok sa 36 sa mení takto:
|
14. |
Článok 37 sa mení takto:
|
15. |
Článok 44 sa mení takto:
|
16. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 44a Predaj podriadených oprávnených záväzkov retailovým klientom 1. Členské štáty zabezpečia, aby predávajúci oprávnených záväzkov, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, s výnimkou podmienky uvedenej v článku 72a ods. 1 písm. b) a v článku 72b ods. 3 až 5 uvedeného nariadenia, predal takéto záväzky retailovým klientom vymedzeným v článku 4 ods. 1 bode 11 smernice 2014/65/EÚ, iba ak sú splnené všetky tieto podmienky:
Bez ohľadu na prvý pododsek môžu členské štáty rozhodnúť, že podmienky stanovené v písmenách a) až c) uvedeného pododseku sa uplatňujú na predávajúcich iných nástrojov, ktoré sa kvalifikujú ako vlastné zdroje alebo záväzky použiteľné na záchranu pomocou vnútorných zdrojov. 2. Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 a portfólio finančných nástrojov konkrétneho retailového klienta v čase nákupu nepresahuje 500 000 EUR, predávajúci na základe informácií poskytnutých týmto klientom v súlade s odsekom 3 zabezpečí, aby v čase nákupu boli splnené obidve tieto podmienky:
3. Retailový klient poskytne predávajúcemu presné informácie o svojom portfóliu finančných nástrojov vrátane všetkých investícií do záväzkov uvedených v odseku 1. 4. Na účely odsekov 2 a 3 zahŕňa portfólio finančných nástrojov retailového klienta hotovostné vklady a finančné nástroje, ale nezahŕňa žiadne finančné nástroje, ktoré boli poskytnuté ako kolaterál. 5. Bez toho, aby bol dotknutý článok 25 smernice 2014/65/EÚ, a odchylne od požiadaviek stanovených v tomto článku v odsekoch 1 až 4, môžu členské štáty stanoviť pre záväzky uvedené v odseku 1 minimálnu nominálnu hodnotu aspoň 50 000 EUR, pričom zohľadnia trhové podmienky a prax daného členského štátu, ako aj existujúce opatrenia na ochranu spotrebiteľov v jurisdikcii daného členského štátu. 6. Ak hodnota všetkých aktív subjektov uvedených v článku 1 ods. 1, ktoré sú usadené v členskom štáte a podliehajú požiadavkám uvedeným v článku 45e, nepresiahne 50 miliárd EUR, môže daný členský štát odchylne od požiadaviek stanovených v odsekoch 1 až 5 tohto článku uplatňovať len požiadavku stanovenú v odseku 2 písm. b) tohto článku. 7. Členské štáty nemusia uplatňovať tento článok na záväzky uvedené v odseku 1 emitované pred 28. decembrom 2020.“ |
17. |
Článok 45 sa nahrádza týmito článkami: „Článok 45 Uplatňovanie a výpočet minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky 1. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) nepretržite spĺňali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, keď sa to vyžaduje v tomto článku a článkoch 45a až 45i a v súlade s týmito článkami. 2. Požiadavka uvedená v odseku 1 tohto článku sa vypočíta v súlade s článkom 45c ods. 3, 5 alebo 7, podľa toho, ktorý je relevantný, ako suma vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov a vyjadrí sa ako percentuálny podiel:
Článok 45a Výnimka z minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky 1. Bez ohľadu na článok 45 orgány pre riešenie krízových situácií oslobodia hypotekárne úverové inštitúcie financované z krytých dlhopisov, ktoré podľa vnútroštátneho práva nesmú prijímať vklady, od požiadavky stanovenej v článku 45 ods. 1 pod podmienku, že sú splnené všetky tieto podmienky:
2. Inštitúcie, ktoré sú oslobodené od požiadavky stanovenej v článku 45 ods. 1, nie sú súčasťou konsolidácie v zmysle článku 45e ods. 1. Článok 45b Oprávnené záväzky v prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši 1. Záväzky sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, len v prípade, ak spĺňajú podmienky uvedené v týchto článkoch nariadenia (EÚ) č. 575/2013:
Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, ak sa v tejto smernici odkazuje na požiadavky uvedené v článku 92a alebo článku 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, oprávnené záväzky na účely uvedených článkov pozostávajú z oprávnených záväzkov vymedzených v článku 72k uvedeného nariadenia a určených v súlade s druhou časťou hlavou I kapitolou 5a uvedeného nariadenia. 2. Záväzky, ktoré vyplývajú z dlhových nástrojov s vloženými derivátmi, ako sú napríklad štruktúrované cenné papiere, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1 prvom pododseku, s výnimkou článku 72a ods. 2 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov iba vtedy, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
Dlhové nástroje uvedené v prvom pododseku vrátane ich vložených derivátov nepodliehajú žiadnej dohode o čistom zúčtovaní a na ocenenie takýchto nástrojov sa nevzťahuje článok 49 ods. 3. Záväzky uvedené v prvom pododseku sa zahŕňajú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov len pokiaľ ide o tú časť záväzku, ktorá zodpovedá sume istiny uvedenej v písmene a) uvedeného pododseku alebo pevnej alebo zvyšujúcej sa sume v zmysle písmena b) uvedeného pododseku. 3. Ak záväzky vydá dcérska spoločnosť usadená v Únii v prospech jedného z jej existujúcich akcionárov, ktorý nie je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a uvedená dcérska spoločnosť je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, tieto záväzky sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov uvedeného subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
4. Bez toho, aby bola dotknutá minimálna požiadavka stanovená v článku 45c ods. 5 alebo článku 45d ods. 1 písm. a), orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, splnili časť požiadavky uvedenej v článku 45e rovnajúcu sa 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, pomocou vlastných zdrojov a nástrojov, podriadených oprávnených nástrojov alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku. Orgán pre riešenie krízových situácií môže povoliť, aby úroveň, ktorá je nižšia ako 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, avšak vyššia ako suma vyplývajúca z použitia vzorca (1 – (X1/X2)) x 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, dosiahli subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, pomocou vlastných zdrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 72b ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vzhľadom na zníženie, ktoré je možné podľa článku 72b ods. 3 uvedeného nariadenia:
Ak v prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5, uplatňovanie prvého pododseku tohto odseku vedie k požiadavke prevyšujúcej 27 % celkovej rizikovej expozície, orgán pre riešenie krízových situácií obmedzí v prípade dotknutého subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, časť požiadavky uvedenej v článku 45e, ktorá musí byť splnená pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, na sumu rovnajúcu sa 27 % celkovej rizikovej expozície, ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdil, že:
Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadní pri vykonávaní posúdenia uvedeného v druhom pododseku aj riziko disproporčného vplyvu na obchodný model dotknutého subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. Druhý pododsek tohto odseku sa neuplatňuje na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 6. 5. V prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré nie sú ani G-SII ani subjektmi, na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, môže orgán pre riešenie krízových situácií rozhodnúť, že časť požiadavky uvedenej v článku 45e až do výšky 8 % celkových záväzkov, vrátane vlastných zdrojov, subjektu a až do výslednej hodnoty vzorca uvedeného v odseku 7, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, sa splní pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, ak sú splnené tieto podmienky:
Ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že v triede záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky, je výška záväzkov, ktoré sú vylúčené alebo na základe odôvodneného predpokladu môžu byť vylúčené z uplatnenia právomoci na odpísanie a konverziu v súlade s článkom 44 ods. 2 alebo 3, spolu viac ako 10 % uvedenej triedy, orgán pre riešenie krízových situácií posúdi riziko uvedené v písmene b) prvého pododseku tohto odseku. 6. Na účely odsekov 4, 5 a 7 sa derivátové záväzky zahŕňajú do celkových záväzkov na základe úplného uznania práv protistrany na čisté zúčtovanie. Vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, použité na splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš sú oprávnené na splnenie požiadaviek uvedených v odsekoch 4, 5 a 7. 7. Odchylne od odseku 4 tohto článku môže orgán pre riešenie krízových situácií rozhodnúť, že požiadavku uvedenú v článku 45e tejto smernice spĺňajú subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a na ktoré sa vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6 tejto smernice, pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, pokiaľ súhrn týchto vlastných zdrojov, nástrojov a záväzkov, vzhľadom na povinnosť subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, spĺňať požiadavku na kombinovaný vankúš a požiadavky uvedené v článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, článku 45c ods. 5 a článku 45e tejto smernice nepresahuje vyššiu z týchto hodnôt:
8. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu uplatniť právomoc uvedenú v odseku 7 tohto článku vo vzťahu k subjektom, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII alebo sa na ne vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6 a ktoré spĺňajú jednu z podmienok stanovených v druhom pododseku tohto odseku, až do limitu 30 % celkového počtu všetkých subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII alebo sa na ne vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, v prípade ktorých orgán pre riešenie krízových situácií stanoví požiadavku uvedenú v článku 45e. Orgány pre riešenie krízových situácií vezmú do úvahy tieto podmienky:
Na účely výpočtu percentuálnych hodnôt uvedených v prvom a druhom pododseku zaokrúhli orgán pre riešenie krízových situácií výsledok výpočtu na najbližšie celé číslo. Členské štáty môžu, berúc do úvahy osobitosti svojho vnútroštátneho bankového sektora vrátane najmä počtu subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII alebo sa na ne vzťahuje článok 45c ods. 5 alebo 6, v prípade ktorých orgán pre riešenie krízových situácií stanovuje požiadavku uvedenú v článku 45e, stanoviť percentuálnu hodnotu uvedenú v prvom pododseku na úrovni vyššej ako 30 %. 9. Orgán pre riešenie krízových situácií prijme po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnutia uvedené v odseku 5 alebo 7. Pri prijímaní týchto rozhodnutí orgán pre riešenie krízových situácií zároveň zohľadní:
Článok 45c Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky 1. Po konzultáciách s príslušným orgánom určí orgán pre riešenie krízových situácií požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1 na základe týchto kritérií:
2. Ak sa v pláne riešenia krízovej situácie stanovuje, že opatrenie na riešenie krízovej situácie sa prijíma, alebo že právomoci na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 sa majú vykonať v súlade s príslušným scenárom uvedeným v článku 10 ods. 3, požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 sa rovná sume dostatočnej na to, aby sa zabezpečilo, že:
Ak sa v pláne riešenia krízovej situácie stanovuje, že subjekt sa má zlikvidovať v rámci bežného insolvenčného konania alebo iných rovnocenných vnútroštátnych postupov, orgán pre riešenie krízových situácií posúdi, či je opodstatnené obmedziť požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1 pre daný subjekt, aby nepresiahla sumu postačujúcu na absorpciu strát v súlade s písmenom a) prvého pododseku. V posúdení orgánu pre riešenie krízových situácií sa zhodnotí najmä obmedzenie uvedené v druhom pododseku, pokiaľ ide o akýkoľvek možný vplyv na finančnú stabilitu a na riziko nákazy vo finančnom systéme. 3. Pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, suma uvedená v prvom pododseku odseku 2 predstavuje:
Na účely článku 45 ods. 2 písm. a) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. a) tohto odseku, vydelená celkovou hodnotou rizikovej expozície. Na účely článku 45 ods. 2 písm. b) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. b) tohto odseku, vydelená veľkosťou celkovej expozície. Pri stanovovaní individuálnej požiadavky ustanovenej v písmene b) prvého pododseku tohto odseku zohľadní orgán pre riešenie krízových situácií požiadavky uvedené v článku 37 ods. 10, článku 44 ods. 5 a 8. Pri stanovovaní súm rekapitalizácie uvedených v predchádzajúcich pododsekoch orgán pre riešenie krízových situácií:
Orgán pre riešenie krízových situácií bude môcť zvýšiť požiadavku stanovenú v prvom pododseku písm. a) bode ii) o primeranú sumu potrebnú na to, aby sa zabezpečilo, že po riešení krízovej situácie si subjekt bude schopný zachovať dostatočnú dôveru trhu počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok. Ak sa uplatňuje šiesty pododsek tohto odseku, suma uvedená v danom pododseku sa rovná požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorá sa má uplatniť po uplatnení nástrojov riešenia krízovej situácie, zníženej o sumu uvedenú v článku 128 bode 6 písm. a) smernice 2013/36/EÚ. Suma uvedená v šiestom pododseku tohto odseku sa upraví smerom nadol, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že by bolo primerané a dôveryhodné, aby na zachovanie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, stačila nižšia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, po implementácii stratégie riešenia krízových situácií. Uvedená suma sa upraví smerom nahor, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že na zachovanie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, je nevyhnutná vyššia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok. 4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa upresní metodika, ktorú majú orgány pre riešenie krízových situácií používať, s cieľom odhadnúť požiadavku uvedenú v článku 104a smernice 2013/36/EÚ a požiadavku na kombinovaný vankúš pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ak skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, nepodlieha požiadavkám v uvedenej smernici. EBA predloží tieto návrhy regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019. Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 5. Pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa nevzťahuje článok 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej celkové aktíva prevyšujú 100 miliárd EUR, úroveň požiadavky uvedenej v odseku 3 tohto článku sa rovná aspoň:
Odchylne od článku 45b subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, uvedené v prvom pododseku tohto odseku, spĺňajú úroveň požiadavky uvedenú v prvom pododseku tohto odseku, a to 13,5 % pri výpočte podľa článku 45 ods. 2 písm. a), a 5 % pri výpočte podľa článku 45 ods. 2 písm. b), pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo záväzkov uvedených v článku 45b ods. 3 tejto smernice. 6. Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnúť o uplatnení požiadaviek stanovených v odseku 5 tohto článku na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na ktorý sa nevzťahuje článok 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktorý je súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pričom jej celkové aktíva sú nižšie ako 100 miliárd EUR, a ktorý orgán pre riešenie krízových situácií hodnotí ako taký, ktorý s primeranou pravdepodobnosťou predstavuje systémové riziko v prípade úpadku. Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií:
Absenciou rozhodnutia podľa prvého pododseku tohto odseku nie je dotknuté žiadne rozhodnutie podľa článku 45b ods. 5. 7. V prípade subjektov, ktoré samy nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, je sumou uvedenou v prvom pododseku odseku 2:
Na účely článku 45 ods. 2 písm. a) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí ako percentuálny podiel sumy vypočítanej v súlade s prvým pododsekom písm. a) tohto odseku vydelenej celkovou hodnotou rizikovej expozície. Na účely článku 45 ods. 2 písm. b) sa požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. b) tohto odseku, vydelená veľkosťou celkovej expozície. Pri stanovovaní individuálnej požiadavky ustanovenej v písmene b) prvého pododseku tohto odseku zohľadní orgán pre riešenie krízových situácií požiadavky uvedené v článku 37 ods. 10, článku 44 ods. 5 a 8. Pri stanovovaní súm rekapitalizácie uvedených v predchádzajúcich pododsekoch orgán pre riešenie krízových situácií:
Orgán pre riešenie krízových situácií bude môcť zvýšiť požiadavku stanovenú v prvom pododseku písm. a) bode ii) tohto odseku o primeranú sumu potrebnú na to, aby sa zabezpečilo, že po výkone právomoci na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 daný subjekt je schopný si zachovať dostatočnú dôveru trhu počas primeraného obdobia, ktoré nepresiahne jeden rok. Ak sa uplatňuje šiesty pododsek tohto odseku, suma uvedené v danom pododseku sa rovná požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorá sa má uplatniť pri výkone právomoci uvedenej v článku 59 tejto smernice alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, zníženej o sumu uvedenú v článku 128 bode 6 písm. a) smernice 2013/36/EÚ Suma uvedená v šiestom pododseku tohto odseku sa upraví smerom nadol, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že by bolo primerané a dôveryhodné, aby na zabezpečenie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, stačila nižšia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, po výkone právomoci uvedenej v článku 59 alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Uvedená suma sa upraví smerom nahor, ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že na zachovanie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) c) a d), ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, je nevyhnutná vyššia suma, v súlade s článkom 44 ods. 5 a 8 a článkom 101 ods. 2, počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok. 8. Ak orgán pre riešenie krízových situácií očakáva, že určité triedy oprávnených záväzkov budú na základe odôvodneného predpokladu úplne alebo čiastočne vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 alebo by sa mohli v rámci čiastočného prevodu previesť na príjemcu v plnej výške, požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 sa splní pomocou vlastných zdrojov alebo iných oprávnených záväzkov postačujúcich na:
9. Každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií uložiť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa tohto článku obsahuje odôvodnenie tohto rozhodnutia vrátane úplného posúdenia prvkov uvedených v odsekoch 2 až 8 tohto článku, a orgán pre riešenie krízových situácií ho prehodnotí bez zbytočného odkladu s cieľom premietnuť všetky zmeny v úrovni požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ. 10. Na účely odsekov 3 a 7 tohto článku sa kapitálové požiadavky vykladajú v súlade s uplatňovaním prechodných ustanovení stanovených v desiatej časti hlave I kapitolách 1, 2 a 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušným orgánom a v ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov uplatňujúcich možnosti udelené príslušným orgánom na základe uvedeného nariadenia. Článok 45d Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty G-SII, ktorých krízová situácia sa rieši, a pre významné unijné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ 1. Požiadavka, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý je G-SII alebo je súčasťou G-SII, pozostáva z:
2. Požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 pre významné unijné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ, pozostáva z:
3. Orgán pre riešenie krízových situácií uloží dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) len:
4. Na účely článku 45h ods. 2, ak sú viaceré subjekty G-SII, ktoré patria do rovnakej G-SII, subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, príslušné orgány pre riešenie krízových situácií vypočítajú sumu uvedenú v odseku 3:
5. Každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií uložiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa odseku 1 písm. b) tohto článku alebo odseku 2 písm. b) tohto článku obsahuje odôvodnenie tohto rozhodnutia vrátane úplného posúdenia prvkov uvedených v odseku 3 tohto článku a orgán pre riešenie krízových situácií ho prehodnotí bez zbytočného odkladu s cieľom premietnuť všetky zmeny v úrovni požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ uplatniteľnej na skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši alebo na významnú unijnú dcérsku spoločnosť G-SII mimo EÚ. Článok 45e Uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši 1. Subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 45b až 45d na konsolidovanom základe na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. 2. Orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne o požiadavke, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 45h, na základe požiadaviek stanovených v článkoch 45b až 45d, ako aj na základe toho, či sa krízové situácie dcérskych spoločností skupiny, ktoré sú z tretej krajiny, majú riešiť samostatne podľa plánu riešenia krízovej situácie. 3. V prípade skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, identifikovaných v súlade s článkom 2 ods. 1 bodom 83b písm. b) príslušný orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne v závislosti od charakteristík mechanizmu solidarity a uprednostňovanej stratégie riešenia krízovej situácie, ktoré subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, musia spĺňať ustanovenia článku 45c ods. 3 a 5 a článku 45d ods. 1 písm. a), aby sa zabezpečilo, že skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, spĺňa ako celok ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku, a ako to takéto subjekty dosiahnu v súlade s plánom riešenia krízovej situácie. Článok 45f Uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na subjekty, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši 1. Inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo subjektu z tretej krajiny, a nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňajú požiadavky stanovené v článku 45c na individuálnom základe. Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnúť o uplatnení požiadavky stanovenej v tomto článku na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorý je dcérskou spoločnosťou subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, ale nie je sám subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši. Odchylne od prvého pododseku tohto odseku materské spoločnosti v Únii, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia rieši, ale sú dcérskymi spoločnosťami subjektov z tretích krajín, spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 45c a 45d na konsolidovanom základe. V prípade skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, identifikovaných v súlade s článkom 2 ods. 1 bodu 83b písm. b), tie úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ale samotné nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ústredný orgán, ktoré nie je sám subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, a akékoľvek subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ale na ktoré sa nevzťahuje požiadavka podľa článku 45e ods. 3, spĺňajú ustanovenia článku 45c ods. 7 na individuálnom základe. Požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 na subjekt uvedený v tomto odseku sa určí v súlade s článkami 45h a 89, ak je to uplatniteľné, a na základe požiadaviek stanovených v článku 45c. 2. Požiadavka, ktorá je uvedená v článku 45 ods. 1, na subjekty uvedené v prvom odseku tohto článku je splnená pomocou jednej alebo viacerých z týchto možností:
3. Orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti, ktorá nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, môže upustiť od uplatňovania tohto článku na túto dcérsku spoločnosť, ak:
4. Orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti, ktorá nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, môže upustiť od uplatňovania tohto článku na túto dcérsku spoločnosť, ak:
5. Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 3 písm. a) a b), orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti môže povoliť splnenie požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1 v plnom rozsahu alebo čiastočne so zárukou, ktorú poskytne subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorá spĺňa tieto podmienky:
Na účely prvého pododseku písm. g) subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, poskytne na základe žiadosti orgánu pre riešenie krízových situácií nezávislé písomné odôvodnené právne stanovisko alebo inak uspokojivo preukáže, že neexistujú žiadne právne, regulačné ani prevádzkové prekážky, ktoré by bránili prevodu kolaterálu zo subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na príslušnú dcérsku spoločnosť. 6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa ďalej upresnia metódy zabraňujúce tomu, aby nástroje uznané na účely tohto článku, ktoré subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nepriamo upísal, čiastočne alebo úplne, bránili plynulej implementácii stratégie riešenia krízových situácií. Takýmito metódami sa má zabezpečiť najmä riadny presun strát na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a riadny presun kapitálu zo subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši na subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ale oni samotné nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ako aj zabezpečiť mechanizmus na zabránenie dvojitého započítania oprávnených nástrojov uznaných na účel tohto článku. Pozostávajú z režimu odpočtu alebo rovnocenného spoľahlivého postupu a subjektom, ktoré samotné nie sú subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, sa má nimi zabezpečiť výsledok, ktorý je rovnocenný plnému priamemu upísaniu oprávnených nástrojov uznaných na účely tohto článku, ktoré vykonal subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši. EBA predloží tieto návrhy regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019. Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Článok 45g Oslobodenie ústredného orgánu a úverových inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu Orgán pre riešenie krízových situácií môže čiastočne alebo v plnej miere oslobodiť od uplatňovania článku 45f ústredný orgán alebo úverovú inštitúciu, ktorá je trvalo pridružená k ústrednému orgánu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
Článok 45h Postup pre stanovenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky 1. Orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny – ak je odlišný od predchádzajúceho orgánu – a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a na ktorú sa vzťahuje požiadavka uvedená v článku 45f na individuálnom základe, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o:
Spoločné rozhodnutie, ktorým sa zabezpečí dodržiavanie súladu s článkami 45e a 45f, je plne odôvodnené a stanovené pre:
Spoločným rozhodnutím prijatým v súlade s týmto článkom sa môže ustanoviť, že vtedy, keď sú v súlade so stratégiou riešenia krízovej situácie, pričom subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nekúpil, priamo či nepriamo, dostatok nástrojov spĺňajúcich ustanovenia článku 45f ods. 2, sú požiadavky uvedené v článku 45c ods. 7 čiastočne splnené dcérskou spoločnosťou v súlade s článkom 45f ods. 2 pomocou nástrojov, ktoré sú emitované pre subjekty, ktoré nepatria do skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a tieto subjekty ich aj nakúpili. 2. Ak viac ako jeden subjekt G-SII, ktorý je súčasťou tej istej G-SII, je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, orgány pre riešenie krízových situácií uvedené v odseku 1 prerokujú a prípadne sa v súlade so stratégiou riešenia krízových situácií G-SII dohodnú na uplatňovaní článku 72e nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na akejkoľvek úprave s cieľom minimalizovať alebo odstrániť rozdiel medzi súčtom súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. a) a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre jednotlivé subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a súčtom súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. b) a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Takáto úprava sa môže uplatniť za týchto podmienok:
Súčet súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. a) tejto smernice a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 pre jednotlivé subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, nesmie byť nižší ako súčet súm uvedených v článku 45d ods. 4 písm. b) tejto smernice a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 3. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rozhodnutie sa prijme v súlade s odsekmi 4 až 6. 4. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa konsolidovanej požiadavky pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, uvedenej v článku 45e, orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, prijme rozhodnutie o tejto požiadavke po náležitom zohľadnení:
Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. V rozhodnutí EBA sa zohľadnia písmená a) a b) prvého pododseku. Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi EBA po uplynutí tejto štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca od postúpenia veci nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. 5. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa úrovne požiadavky uvedenej v článku 45f, ktorá sa má uplatniť na subjekt skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe, rozhodnutie prijme orgán pre riešenie krízových situácií tohto subjektu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
Ak na konci štvormesačnej lehoty orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti na individuálnom základe odložia prijatie svojich rozhodnutí a počkajú na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje rozhodnutia v súlade s rozhodnutím EBA. V rozhodnutí EBA sa zohľadnia písmená a) a b) prvého pododseku. Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi EBA po uplynutí tejto štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nepostúpi túto vec EBA na záväznú mediáciu, ak úroveň, ktorú stanovil orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti:
Ak EBA do jedného mesiaca od postúpenia veci nerozhodne, uplatňujú sa rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností. Spoločné rozhodnutie, ako aj všetky rozhodnutia prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje. 6. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa úrovne konsolidovanej požiadavky pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, a úrovne požiadavky, ktorá sa má uplatniť na subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe, uplatňujú sa tieto ustanovenia:
7. Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 1, ako aj všetky rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií uvedenými v odsekoch 4, 5 a 6, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sú pre dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií záväzné. Spoločné rozhodnutie, ako aj všetky rozhodnutia prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje. 8. Orgány pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušnými orgánmi požadujú a overujú, že subjekty spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1, a prijímajú akékoľvek rozhodnutie podľa tohto článku súbežne s vypracovaním a udržiavaním plánov riešenia krízových situácií. Článok 45i Podávanie správ na účely dohľadu a zverejňovanie požiadavky 1. Subjekty uvedené v článku 1 ods. 1, na ktoré sa vzťahuje požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1, podávajú správy svojim príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií:
Povinnosť podávať správy o sumách o iných záväzkoch použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, uvedených v písmene b) prvého pododseku tohto odseku sa nevzťahuje na subjekty, ktoré k dátumu oznámenia uvedených informácií držia sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vo výške aspoň 150 % požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1 podľa výpočtu v súlade s písmenom a) prvého pododseku tohto odseku. 2. Subjekty uvedené v odseku 1 v správach oznamujú:
Avšak subjekty uvedené v odseku 1 oznamujú v správach informácie uvedené v odseku 1 aj častejšie na žiadosť príslušného orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií. 3. Subjekty uvedené v odseku 1 zverejňujú aspoň raz za rok tieto informácie:
4. Odseky 1 a 3 tohto článku sa neuplatňujú na subjekty, ktorých plán riešenia krízovej situácie stanovuje, že subjekt sa má zlikvidovať v rámci bežného insolvenčného konania. 5. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné vzory na podávanie správ, pokyny a metodiku, ako používať tieto vzory, frekvenciu a dátumy podávania správ, vymedzenia pojmov a riešenia v oblasti informačných technológií pre podávanie správ na účely dohľadu v zmysle odsekov 1 a 2. V takomto návrhu vykonávacích technických predpisov sa presne stanoví štandardizovaný spôsob poskytovania informácií o postavení položiek uvedených v odseku 1 písm. c) uplatniteľnom vo vnútroštátnom insolvenčnom konaní v jednotlivých členských štátoch. Pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) tejto smernice, na ktoré sa vzťahujú články 92a a 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa návrh vykonávacích technických predpisov v prípade potreby zosúladí s vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 430 uvedeného nariadenia. EBA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do 28. júna 2020. Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 6. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorom presne stanoví jednotné formáty zverejňovania informácií, frekvenciu a súvisiace pokyny, podľa ktorých sa vykonáva zverejnenie informácií požadované podľa odseku 3. Takéto jednotné formáty zverejňovania informácií poskytujú dostatočne komplexné a porovnateľné informácie na posúdenie rizikových profilov subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 a ich úrovne plnenia uplatniteľnej požiadavky uvedenej v článku 45e alebo článku 45f. Ak je to vhodné, formáty zverejňovania informácií majú formát tabuľky. Pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) tejto smernice, na ktoré sa vzťahujú články 92a a 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa takýto návrh vykonávacích technických predpisov v prípade potreby zosúladí s vykonávacími technickými predpismi prijatými v súlade s článkom 434a uvedeného nariadenia. EBA predloží Komisii návrh uvedených vykonávacích technických predpisov 28. júna 2020. Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 7. Ak boli zavedené opatrenia na riešenie krízových situácií alebo vykonaná právomoc na odpísanie alebo konverziu uvedená v článku 59, požiadavky na zverejňovanie uvedené v odseku 3 sa uplatňujú odo dňa lehoty na dosiahnutie súladu s požiadavkami článku 45e alebo článku 45f uvedenej v článku 45m. Článok 45j Podávanie správ orgánu EBA 1. Orgány pre riešenie krízových situácií informujú EBA o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá bola stanovená pre každý subjekt v súlade s článkom 45e alebo článkom 45f v jeho jurisdikcii. 2. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné vzory na podávanie správ, pokyny a metodiku týkajúce sa používania uvedených vzorov, frekvenciu a dátumy podávania správ, definície a riešenia v oblasti informačných technológií na identifikáciu a zasielanie informácií orgánmi pre riešenie krízových situácií, a to v koordinácii s príslušnými orgánmi, orgánu EBA na účely odseku 1. EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 28. júna 2020. Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Článok 45k Porušenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky 1. Relevantné orgány riešia každé porušenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedené v článku 45e alebo článku 45f, a to na základe aspoň jednej z týchto možností:
Relevantné orgány môžu vykonať aj posúdenie, či inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a to v súlade s článkom 32, 32a alebo článkom 33 podľa vhodnosti. 2. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uskutočňujú vzájomné konzultácie pri výkone svojich právomocí uvedených v ods. 1. Článok 45l Správy 1. EBA v spolupráci s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií predkladá Komisii raz za rok správu, ktorá obsahuje posúdenia aspoň týchto skutočností:
2. Okrem ročnej správy uvedenej v odseku 1 podáva EBA Komisii každé tri roky správu, v ktorej posúdi:
3. Správa uvedená v odseku 1 sa predkladá Komisii do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po poslednom roku, na ktorý sa vzťahuje daná správa. Prvá správa sa Komisii predloží do 30. septembra roka nasledujúceho po dátume začatia uplatňovania tejto smernice]. Správa uvedená v odseku 2 sa vzťahuje na dva kalendárne roky a Komisii sa predkladá do 31. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po poslednom roku, na ktorý sa vzťahuje daná správa. Prvá správa sa Komisii predloží do 31. decembra 2022. Článok 45m Prechodné opatrenia a opatrenia po riešení krízových situácií 1. Odchylne od článku 45 ods. 1, orgány pre riešenie krízových situácií určia primerané prechodné obdobia pre inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) s cieľom splniť požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f alebo požiadavku vyplývajúcu z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, podľa toho, čo je vhodné. Lehota pre inštitúcie a subjekty na splnenie požiadaviek uvedených v článku 45e alebo 45f alebo požiadavky vyplývajúcej z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7 je 1. január 2024. Orgán pre riešenie krízových situácií stanoví úrovne predbežného cieľa pre požiadavky uvedené v článku 45e alebo 45f alebo pre požiadavku vyplývajúcu z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7 – podľa toho, čo je vhodné –, ktorú inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) musia splniť k 1. januáru 2022. Úrovne predbežného cieľa spravidla zabezpečia lineárne zvyšovanie oprávnených záväzkov a vlastných zdrojov potrebných na splnenie požiadavky. Ak je to riadne odôvodnené a primerané orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť prechodné obdobie, ktoré trvá do 1. januára 2024, na základe kritérií uvedených v odseku 7, pričom sa zohľadní:
2. Lehota pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na splnenie minimálnej úrovne požiadaviek uvedených v článku 45c ods. 5 alebo 6 je 1. január 2022. 3. Minimálne úrovne požiadaviek uvedených v článku 45c ods. 5 a 6 sa neuplatňujú počas obdobia dvoch rokov odo dňa:
4. Požiadavky uvedené v článku 45b ods. 4 a 7, ako aj v článku 45c ods. 5 a 6, podľa toho, čo je vhodné, sa neuplatňujú počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dátume, keď subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo skupina, ktorej je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, súčasťou boli identifikované ako G-SII, alebo subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, začal byť v situácii uvedenej v článku 45c ods. 5 alebo 6. 5. Odchylne od článku 45 ods. 1 stanovia orgány pre riešenie krízových situácií primerané prechodné obdobie na dosiahnutie súladu s požiadavkami uvedenými v článku 45e alebo 45f alebo s požiadavkou vyplývajúcou z uplatňovania článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, podľa toho, čo je vhodné, pre inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), v súvislosti s ktorým sa použili nástroje riešenia krízových situácií alebo sa vykonala právomoc na odpísanie alebo konverziu uvedené v článku 59. 6. Orgány pre riešenie krízových situácií oznámia na účely odsekov 1 až 5 inštitúcii alebo subjektu uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) plánovanú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na každé 12-mesačné obdobie počas prechodného obdobia s cieľom umožniť postupné narastanie jeho kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu. Na konci prechodného obdobia sa minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky musí rovnať hodnote určenej podľa článku 45b ods. 4, 5 alebo 7, článku 45c ods. 5 alebo 6, článku 45e alebo článku 45f, podľa toho, čo je uplatniteľné. 7. Orgány pre riešenie krízových situácií pri určovaní prechodných období zohľadňujú:
8. S výhradou odseku 1 sa orgánu pre riešenie krízových situácií nesmie brániť v následnom preskúmaní prechodného obdobia alebo akejkoľvek plánovanej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky oznámenej podľa odseku 6.“ |
18. |
V článku 46 sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare. |
19. |
V článku 47 ods. 1 písm. b) bode ii) sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare. |
20. |
Článok 48 sa mení takto:
|
21. |
Článok 55 sa nahrádza takto: „Článok 55 Zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov 1. Členské štáty uložia inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci záväzok alebo nástroj uznajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci na odpísanie a konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré výkonom uvedených právomocí uskutoční orgán pre riešenie krízových situácií, za predpokladu, že daný záväzok spĺňa všetky tieto podmienky:
Orgány pre riešenie krízových situácií môžu rozhodnúť, že povinnosť v prvom pododseku tohto odseku sa neuplatňuje na inštitúcie alebo subjekty, vo vzťahu ku ktorým sa požiadavka podľa článku 45 ods. 1 rovná sume absorpcie strát v zmysle článku 45c ods. 2 písm. a), za predpokladu, že záväzky, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v písmenách a) až d) prvého pododseku, a ktoré nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v danom pododseku, sa do tejto požiadavky nezapočítavajú. Prvý pododsek sa neuplatňuje, keď orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu určí, že záväzky alebo nástroje uvedené v prvom pododseku môžu podliehať právomoci na odpísanie a konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií členského štátu podľa práva tretej krajiny alebo záväznej dohody uzatvorenej s danou treťou krajinou. 2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) konštatuje, že je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť do zmluvných ustanovení upravujúcich príslušný záväzok podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1, táto inštitúcia alebo subjekt oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií svoje konštatovanie vrátane označenia triedy záväzku spolu s odôvodnením uvedeného konštatovania. Inštitúcia alebo subjekt poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií všetky informácie, o ktoré orgán pre riešenie krízových situácií požiada v primeranom časovom rámci po prijatí oznámenia, aby orgán pre riešenie krízových situácií posúdil vplyv takéhoto oznámenia na riešiteľnosť krízovej situácie danej inštitúcie alebo subjektu. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade oznámenia podľa prvého pododseku tohto odseku povinnosť zahrnúť do zmluvných ustanovení podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 automaticky pozastavila, a to od okamihu, kedy orgán pre riešenie krízových situácií prijal oznámenie. V prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že so zreteľom na potrebu zabezpečiť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu nie je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť do zmluvných ustanovení podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1, požaduje v primeranej lehote po oznámení podľa prvého pododseku zahrnutie takejto zmluvnej podmienky. Orgán pre riešenie krízových situácií môže okrem toho požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt zmenili svoje postupy týkajúce sa uplatňovania výnimky zo zmluvného uznávania záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Záväzky uvedené v prvom pododseku tohto odseku nezahŕňajú nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, nástroje kapitálu Tier 2 a dlhové nástroje uvedené v článku 2 ods. 1 bode 48 bode ii), ak sú tieto nástroje nezabezpečenými záväzkami. Okrem toho, záväzky uvedené v prvom pododseku toho odseku majú postavenie nadradené záväzkom uvedeným v článku 108 ods. 2 písm. a), b) a c) a v článku 108 ods. 3. Ak orgán pre riešenie krízových situácií, v rámci posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkami 15 a 16, alebo v ktoromkoľvek inom čase zistí, že v rámci triedy záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky, výška záväzkov, ktoré v súlade s prvým pododsekom tohto odseku nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1, spolu so záväzkami, ktoré sú vylúčené z uplatňovania nástroja na záchranu pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 44 ods. 2, alebo ktoré budú pravdepodobne vylúčené v súlade s článkom 44 ods. 3, predstavuje viac ako 10 % tejto triedy, okamžite posúdi vplyv uvedenej konkrétnej skutočnosti na riešiteľnosť krízovej situácie danej inštitúcie alebo subjektu, vrátane vplyvu na riešiteľnosť krízovej situácie vyplývajúceho z rizika porušenia záruk pre veriteľov stanovených v článku 73 pri uplatnení právomocí na odpísanie a konverziu oprávnených záväzkov. Ak orgán pre riešenie krízových situácií dospeje na základe posúdenia uvedeného v piatom pododseku tohto odseku k záveru, že záväzky, ktoré v súlade s prvým pododsekom nezahŕňajú zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1, vytvárajú podstatnú prekážku riešiteľnosti krízovej situácie, náležite uplatní právomoci uvedené v článku 17 na odstránenie tejto prekážky riešiteľnosti krízovej situácie. Záväzky, v prípade ktorých inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 tohto článku, alebo v prípade ktorých sa v súlade s týmto odsekom uvedená požiadavky neuplatňuje, sa nezapočítavajú do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. 3. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) požadovať, aby orgánom poskytli právny posudok týkajúci sa právnej vymožiteľnosti a účinnosti zmluvnej podmienky uvedenej v odseku 1 tohto článku. 4. Skutočnosť, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení upravujúcich relevantný záväzok zmluvnú podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 tohto článku, nebráni orgánu pre riešenie krízových situácií vo výkone právomoci na odpísanie a konverziu vo vzťahu k uvedenému záväzku. 5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť zoznam záväzkov, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie uvedené v odseku 1, a obsah zmluvnej podmienky požadovanej v uvedenom odseku, a to s prihliadnutím na rôzne obchodné modely inštitúcií. EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015. Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presnejšie stanoviť:
EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2020. Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 7. Orgán pre riešenie krízových situácií presne stanoví, ak to považuje za potrebné, kategórie záväzkov, v súvislosti s ktorými môže inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) konštatovať, že na základe podmienok ďalej upresnených v dôsledku uplatňovania odseku 6 je právne alebo inak neuskutočniteľné zahrnúť zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1 tohto článku. 8. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť na účely odseku 2 jednotné formáty a vzory oznámenia určeného orgánom pre riešenie krízových situácií. EBA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júna 2020. Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“ |
22. |
Názov kapitoly V v hlave IV sa nahrádza takto: „Odpísanie alebo konverzia kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov“ |
23. |
Článok 59 sa mení takto:
|
24. |
Článok sa 60 mení takto:
|
25. |
V článku 61 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek: „Ak sa relevantné kapitálové nástroje alebo oprávnené záväzky, ako sa uvádza v článku 59 ods. 1a tejto smernice, vykazujú na účely splnenia požiadavky uvedenej v článku 45f ods. 1 tejto smernice, orgánom zodpovedným za konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 tejto smernice je náležitý orgán členského štátu, v ktorom bolo inštitúcii alebo subjektu uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice udelené povolenie v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ.“ |
26. |
Článok 62 sa mení takto:
|
27. |
V článku 63 ods. 1 písm. e), f) a j) sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare. |
28. |
V článku 66 ods. 4 sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare. |
29. |
Článok 68 sa mení takto:
|
30. |
Článok 69 sa mení takto:
|
31. |
V článku 70 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Orgány pre riešenie krízových situácií nesmú vykonávať právomoc uvedenú v odseku 1 tohto článku vo vzťahu k:
|
32. |
V článku 71 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Žiadne pozastavenie podľa odseku 1 alebo 2 sa neuplatňuje na:
|
33. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 71a Zmluvné uznávanie právomoci prerušiť proces riešenia krízovej situácie 1. Členské štáty vyžadujú od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), aby do každej finančnej zmluvy, ktorú uzavreli, a ktorá sa upravuje právom tretej krajiny, zahrnuli podmienky, na základe ktorej zmluvné strany uznávajú, že finančná zmluva môže podliehať uplatneniu právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií pozastaviť alebo obmedziť práva a povinnosti podľa článkov 33a, 69, 70 a 71 a uznávajú, že sú viazané požiadavkami uvedenými v článku 68. 2. Členské štáty môžu tiež vyžadovať, aby materské spoločnosti v Únii zabezpečili, že ich dcérske spoločnosti z tretích krajín zahrnú do finančných zmlúv uvedených v odseku 1podmienky, ktorými sa vylúči, aby uplatnenie právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií pozastaviť alebo obmedziť práva a povinnosti materskej spoločnosti z Únie v súlade s odsekom 1 predstavovalo platný dôvod na ukončenie, pozastavenie, zmenu, čisté zúčtovanie, vykonanie vzájomného započítania práv alebo vymáhanie záložného práva týkajúce sa týchto zmlúv. Požiadavka uvedená v prvom pododseku sa môže uplatňovať v súvislosti s dcérskymi spoločnosťami z tretích krajín, ktoré sú:
3. Odsek 1 sa uplatňuje na akúkoľvek finančnú zmluvu, ktorou sa:
4. Ak inštitúcia alebo subjekt neuvedú zmluvnú podmienku vyžadovanú v súlade s odsekom 1 tohto článku, takéto neuvedenie nebráni orgánu pre riešenie krízových situácií v uplatnení právomocí uvedených v článku 68, 33a, 69, 70 alebo 71 vo vzťahu k danej finančnej zmluve. 5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť obsah podmienky vyžadovanej v odseku 1, a to s prihliadnutím na rôzne obchodné modely inštitúcií a subjektov. EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2020. Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“ |
34. |
Článok 88 sa mení takto:
|
35. |
Článok 89 sa nahrádza takto: „Článok 89 Európske kolégiá pre riešenie krízových situácií 1. Ak má inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti usadené v Únii alebo materské spoločnosti v Únii usadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek v Únii, ktoré dva alebo viaceré členské štáty považujú za významné, orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sú tieto subjekty usadené alebo v ktorých sa uvedené významné pobočky nachádzajú, zriadia jedno jediné európske kolégium pre riešenie krízových situácií. 2. Európske kolégium pre riešenie krízových situácií uvedené v odseku 1 tohto článku vykonáva funkcie a plní úlohy vymedzené v článku 88 vo vzťahu k subjektom uvedeným v odseku 1 tohto článku, a pokiaľ sú uvedené úlohy relevantné, vo vzťahu k ich pobočkám. Úlohy uvedené v prvom pododseku tohto odseku zahŕňajú stanovenie požiadavky uvedenej v článkoch 45 až 45h. Pri stanovovaní požiadavky uvedenej v článkoch 45 až 45h členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií zohľadnia globálnu stratégiu riešenia krízových situácií, ak existuje, schválenú orgánmi tretích krajín. Ak v súlade s globálnou stratégiou riešenia krízových situácií dcérske spoločností usadené v Únii alebo materská spoločnosť v Únii a jej dcérske spoločnosti nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, a členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií súhlasia s touto stratégiou, dcérske spoločnosti usadené v Únii alebo, a to na konsolidovanom základe, materská spoločnosť v Únii dodržiavajú súlad s požiadavkou uvedenou v článku 45f ods. 1 tak, že vydajú nástroje uvedené v článku 45f ods. 2 písm. a) a b) v prospech konečnej materskej spoločnosti usadenej v tretej krajine alebo dcérskych spoločností konečnej materskej spoločnosti usadených v tej istej tretej krajine, alebo iných subjektov na základe podmienok stanovených v článku 45f ods. 2 písm. a) bode i) a v článku 45f ods. 2 písm. b) bode ii). 3. Ak len jedna materská spoločnosť v Únii vlastní všetky dcérske spoločnosti, ktoré sú z Únie, inštitúcie z tretej krajiny alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom je materská spoločnosť v Únii usadená. Ak sa neuplatňuje prvý pododsek, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá orgán pre riešenie krízových situácií materskej spoločnosti v Únii alebo dcérskej spoločnosti v Únii s najvyššou hodnotou držaných celkových súvahových aktív. 4. Členské štáty môžu prostredníctvom vzájomnej dohody všetkých príslušných zmluvných strán upustiť od požiadavky zriadiť európske kolégium pre riešenie krízových situácií, ak iná skupina alebo kolégium vykonávajú rovnaké funkcie a plnia rovnaké úlohy, ako sú funkcie a úlohy ustanovené v tomto článku, a dodržiavajú všetky podmienky a postupy – vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách pre riešenie krízových situácií – ustanovené v tomto článku a v článku 90. V takomto prípade sa všetky odkazy na európske kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá. 5. S výhradou odseku 3 a 4 tohto článku európske kolégium pre riešenie krízových situácií inak funguje v súlade s článkom 88.“ |
36. |
V bode 6 oddielu B a v bode 17 oddielu C prílohy sa výraz „oprávnené záväzky“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov“ v príslušnom tvare. |
Článok 2
Zmeny smernice 98/26/ES
Smernica 98/26/ES sa mení takto:
1. |
Článok 2 sa mení takto:
|
2. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 12a Komisia do 28. júna 2021 preskúma, ako členské štáty uplatňujú túto smernicu na svoje domáce inštitúcie s priamou účasťou v systémoch, ktoré sa upravujú právom tretej krajiny, a na kolaterál poskytnutý v súvislosti s účasťou v takýchto systémoch. Komisia predovšetkým posúdi, či sú potrebné akékoľvek ďalšie zmeny tejto smernice, a to so zreteľom na systémy, ktoré sa upravujú právom tretej krajiny. Komisia o tom predloží svoju správu Európskemu parlamentu a Rade, prípadne aj s návrhmi na revíziu tejto smernice.“ |
Článok 3
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 28. decembra 2020. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Členské štáty tieto opatrenia uplatňujú odo dňa ich nadobudnutia účinnosti vo vnútroštátnom práve, ktorý nastane najneskôr 28. decembra 2020.
Členské štáty uplatňujú článok 1 bod 17 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 45i ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, od 1. januára 2024. Ak v súlade s článkom 45m ods. 1 smernice 2014/59/EÚ orgán pre riešenie krízových situácií stanovil dátum splnenia požiadavky a tento dátum je neskôr ako 1. januára 2024, dátum začatia uplatňovania článku 1 bodu 17 tejto smernice, pokiaľ ide o článok 45i ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, bude ten istý ako dátum splnenia požiadavky.
2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
3. Členské štáty oznámia Komisii a orgánu EBA znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 4
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 5
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli 20. mája 2019
Za Európsky parlament
predseda
A. TAJANI
Za Radu
predseda
G. CIAMBA
(1) Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 17.
(2) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 36.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. mája 2019.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(8) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1075 z 23. marca 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi, pokiaľ ide o plány ozdravenia a plány ozdravenia na úrovni skupiny, podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny, požiadavky na nezávislých odhadcov, zmluvné uznanie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu, postupy oznamovania a obsah požiadaviek na oznamovanie, obsah oznámenia o pozastavení a prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 184, 8.7.2016, s. 1).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).