STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 7. septembra 2021

k návrhu smernice, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a nariadenie (EÚ) č. 537/2014, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (CON/2021/27)

(2021/C 446/02)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 29. júna 2021 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a nariadenie (EÚ) č. 537/2014, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (1) (ďalej len „navrhovaná smernica“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhovaná smernica obsahuje ustanovenia, ktoré patria do oblastí pôsobnosti ECB vrátane uskutočňovania menovej politiky podľa článku 127 ods. 2 prvej zarážky a článku 282 ods. 1 zmluvy, obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami podľa článku 127 ods. 6 zmluvy a prispievania k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú stability finančného systému podľa článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1.   Všeobecné pripomienky

1.1

ECB víta cieľ navrhovanej smernice zlepšiť kvantitu, kvalitu a dostupnosť informácií o udržateľnosti v rámci širšej agendy Európskej komisie pre udržateľné financovanie (2) a v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody (3). ECB ďalej víta harmonogram stanovený v navrhovanej smernici a najmä prijatie prvého súboru štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti do októbra 2022.

1.2

Súčasný režim Európskej únie (EÚ), pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o udržateľnosti podnikov, nezabezpečuje dostatočné, jednotné a porovnateľné informácie pre súkromný sektor ani verejné orgány. Zainteresované strany nedokážu posúdiť vplyv spoločností na udržateľnosť, a najmä na zmenu klímy. Lepšie zverejňovanie informácií o výhľadových ukazovateľoch by nielen umožnilo zainteresovaným stranám monitorovať pokrok spoločností pri zosúlaďovaní ich obchodných modelov a operácií s trajektóriami, ktoré sú v súlade s nízkouhlíkovým hospodárstvom a následne s hospodárstvom s nulovou bilanciou emisií uhlíka, ako sa predpokladá v Európskej zelenej dohode, ale pomohlo by aj posúdiť riziká pre spoločnosti vyplývajúce z potenciálneho preceňovania aktív v prípade nezosúladených trajektórií. V tejto súvislosti navrhovaná smernica podporuje a dopĺňa informácie, ktoré spoločnosti budú musieť zverejňovať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (4) (ďalej len „nariadenie o taxonómii“), a približuje hospodárstvo EÚ k cieľom Európskej zelenej dohody.

1.3

Štandardy týkajúce sa zverejňovania informácií o udržateľnosti, ktoré v súčasnosti prevládajú na finančných trhoch, nie sú dostatočné na to, aby zabezpečili, že všetci účastníci trhu riadne pochopia finančné riziká súvisiace s udržateľnosťou a v plnej miere ich ocenia. Obmedzená kvalita a kvantita informácií o udržateľnosti na úrovni podnikov obmedzuje informácie dostupné pre investorov a účastníkov finančného trhu. Znižuje transparentnosť, zvyšuje informačnú asymetriu, poškodzuje porovnateľnosť a vo všeobecnosti bráni rozvoju udržateľného financovania a prijímaniu investičných rozhodnutí na základe dostatočných informácií. Okrem toho, ako sa uvádza aj v odôvodneniach navrhovanej smernice, viaceré investičné rozhodnutia, v ktorých sa primerane nezohľadňujú riziká súvisiace s udržateľnosťou, môžu viesť k zoskupeným a znásobeným účinkom, ktoré majú potenciál vytvárať systémové riziká ohrozujúce finančnú stabilitu (5). Zlý stav zverejňovania informácií o udržateľnosti podnikov navyše bráni regulačným orgánom, orgánom dohľadu, orgánom finančnej stability a centrálnym bankám v primeranom posudzovaní expozície spoločností a úverových a finančných inštitúcií, ktoré využívajú zverejňovanie informácií podnikov pri prijímaní rozhodnutí o financovaní, voči rizikám súvisiacim s udržateľnosťou, a najmä s klímou. ECB preto považuje navrhovanú smernicu za nevyhnutný krok k riešeniu nedostatkov v údajoch, ktorý v súčasnosti bráni rozvoju vhodných rámcov politiky v oblasti udržateľnosti, posudzovania rizík a monitorovania rizík pre finančný sektor (6).

1.4

ECB považuje navrhovanú smernicu za dôležitý krok smerom k dobudovaniu únie kapitálových trhov, a najmä k rozvoju integrovaných, rozsiahlych a vyspelých zelených kapitálových trhov EÚ, ktoré presahujú hranice jednotlivých krajín (7). Zelená únia kapitálových trhov by ešte viac podporila úlohu EÚ, pokiaľ ide o zelené kapitálové trhy na úrovni celého sveta (8), a tým by posilnila úlohu eura ako globálnej meny. Vytvorili by sa jednotné štandardy a infraštruktúry pre zelené kapitálové trhy EÚ, takže by mohla vo všeobecnosti pôsobiť ako katalyzátor integrácie kapitálových trhov EÚ (9). Najmä štandardizované a spoľahlivé zverejňovanie informácií (o udržateľnosti) je predpokladom, aby sa zaistilo, že investori majú správne a porovnateľné údaje, na základe ktorých môžu prijímať investičné rozhodnutia, a teda je nevyhnutné na podporu alokácie kapitálu na najžiadanejšie projekty naprieč EÚ v súlade s cieľmi jednotného trhu. Výsledná lepšia alokácia kapitálu môže pomôcť zlepšiť súkromné cezhraničné rozdelenie rizík a odolnosť hospodárstva EÚ (10). V tejto súvislosti ECB víta aj skutočnosť, že navrhovaná smernica predpokladá potrebu začleniť informácie o udržateľnosti zverejnené podnikmi do plánovaného jednotného európskeho miesta prístupu (11). Začlenením zverejňovania informácií o udržateľnosti medzi finančné údaje by sa vytvorilo jednotné kontaktné miesto so všetkými dôležitými informáciami o podniku vrátane jeho ekologického záväzku, ktoré by bolo prínosom nielen pre investorov, ale aj pre všetky súkromné a verejné zainteresované strany, ktoré by mali záujem o finančné vykazovanie a vykazovanie informácií o udržateľnosti.

1.5

ECB podporuje navrhované požiadavky, aby veľké podniky z EÚ a podniky kótované na regulovaných trhoch EÚ vrátane úverových inštitúcií zverejňovali celý rad informácií o cieľoch v oblasti udržateľnosti a pokroku pri ich dosahovaní. Riziko straty dobrého mena, ktorému budú čeliť podniky, ktoré nedodržia svoj záväzok dosiahnuť súlad s Parížskou dohodou, pomôže podporiť trhovú disciplínu a bude predstavovať dôležitý faktor pre stratégie úverových inštitúcií v oblasti riadenia rizík a dosahovania súladu.

1.6

ECB sa tiež domnieva, že finančné inštitúcie by s cieľom zlepšiť transparentnosť a podporiť riadne monitorovanie zo strany orgánov dohľadu, najmä pokiaľ ide o klimatické a environmentálne riziká, mali zverejňovať svoje plány prechodu na udržateľnosť a dekarbonizácie vrátane strednodobých a dlhodobých cieľov a informácií o tom, ako plánujú znížiť svoju environmentálnu stopu, ako navrhuje Komisia v novej stratégii udržateľného financovania (12). Môže ísť o účinný nástroj na nasmerovanie finančného systému k jasným medzníkom na dosiahnutie súladu s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C v súlade s Parížskou dohodou. Príslušným orgánom by sa mali poskytnúť nástroje na monitorovanie rizík vyplývajúcich z nesúladu portfólií úverových inštitúcií s cieľmi prechodu a reagovanie na ne.

2.   Význam navrhovanej smernice z hľadiska cieľov a úloh ECB a Eurosystému

2.1

Otázky súvisiace s udržateľnosťou, a najmä so zmenou klímy, môžu ovplyvniť spôsob, akým centrálne banky uskutočňujú svoje mandáty, ako sa uvádza ďalej (13). ECB v rámci svojich úloh v oblasti prudenciálneho dohľadu a svojho príspevku k finančnej stabilite podporuje politické úsilie EÚ zamerané na zlepšenie identifikácie a riadenia finančných rizík súvisiacich s udržateľnosťou s cieľom zvýšiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému. V tejto súvislosti dostatočne komplexné a podrobné zverejňovanie informácií o environmentálnych rizikách takisto umožní trhové oceňovanie súvisiacich rizík v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva (14). Takéto postupy zverejňovania informácií by okrem toho tiež zlepšili schopnosť Eurosystému monitorovať a posudzovať vplyv zmeny klímy na transmisiu menovej politiky.

2.2   Význam pre menovú politiku

2.2.1

Zmena klímy a prechod na udržateľnejšie hospodárstvo ovplyvňujú výhľad cenovej stability, hlavného cieľa ESCB, prostredníctvom vplyvu, ktorý majú na makroekonomické ukazovatele, ako je inflácia, produkcia, zamestnanosť, úrokové sadzby, investície a produktivita, na finančnú stabilitu a na transmisiu menovej politiky (15). Fyzické riziká a riziká prechodu spojené so zmenou klímy môžu mať okrem iného vplyv na oceňovanie a úverovú bonitu spoločností s následnými nepriaznivými účinkami na úverové inštitúcie a finančný systém (16). Hoci metodiky na posudzovanie rozsahu rizík súvisiacich s klímou pre banky a finančnú stabilitu sa stále vyvíjajú, dostupné odhady naznačujú, že vplyv týchto rizík bude pravdepodobne významný (17). To by zase mohlo ovplyvniť transmisiu menovej politiky, napríklad prostredníctvom straty hodnoty aktív a náhleho precenenia finančných rizík súvisiacich s klímou. Okrem toho, pokiaľ ide o bankový sektor, hodnota zábezpeky sa môže znížiť a môžu sa vyskytnúť úverové straty, čo by mohlo narušiť kapitálovú a likviditnú pozíciu úverových inštitúcií a ostatných finančných sprostredkovateľov, a tým oslabiť ich schopnosť smerovať finančné prostriedky do reálnej ekonomiky. Sieť centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System – NGFS) preto odporúča, aby centrálne banky zvážili možné účinky zmeny klímy na hospodárstvo. Sieť NGFS tvrdí, že tieto účinky môžu byť pre menovú politiku dôležité aj v prípade, že sa prejavia len nad rámec bežného strednodobého horizontu menovej politiky (18).

2.2.2

Okrem toho musí Eurosystém pri plnení svojho cieľa cenovej stability zabezpečiť prostredníctvom rámca na kontrolu rizika primeranú ochranu svojej súvahy pred rizikom. Eurosystém preto musí identifikovať, monitorovať a zmierňovať riziká, ktoré sa spájajú s jeho zmluvnými stranami, so zábezpekou, ktorú prijíma pri refinančných operáciách, a s držbou aktív z priamych obchodov, a to aj v rámci nemenovopolitického portfólia.

2.2.3

V tejto súvislosti by lepšie postupy zverejňovania informácií o udržateľnosti podnikov výrazne zlepšili schopnosť Eurosystému monitorovať a posudzovať vplyv zmeny klímy na transmisiu menovej politiky, riešiť finančné riziká súvisiace s klímou, ktoré už sú v jeho súvahe, a zabezpečovať primeranú ochranu súvahy Eurosystému pred rizikom.

2.2.4

Eurosystém okrem toho zavedie požiadavky na zverejňovanie informácií o aktívach súkromného sektora ako nové kritérium akceptovateľnosti alebo ako základ pre diferencovaný prístup ku kolaterálu a nákupom aktív, ako už oznámil v akčnom pláne integrácie aspektov klimatických zmien do svojej stratégie menovej politiky (19). V týchto požiadavkách sa zohľadnia politiky a iniciatívy EÚ vrátane navrhovanej smernice, a tým sa podporia jednotné postupy zverejňovania informácií na trhu.

2.3   Význam pre finančnú stabilitu

2.3.1

Cieľ navrhovanej smernice, ktorým je zabezpečiť spoľahlivé, jednotné a porovnateľné informácie o vystavení podnikov v rôznych sektoroch rizikám súvisiacim so zmenou klímy, je nevyhnutným predpokladom presného posudzovania finančných rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy (20). Lepšie zverejňovanie informácií o udržateľnosti založené na jednotných štandardoch vykazovania a ich predkladanie v strojovo čitateľnej forme by výrazne posilnilo schopnosť ECB monitorovať a riešiť vplyv zmeny klímy na finančnú stabilitu.

2.4   Význam pre prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami

2.4.1

Od významných inštitúcií, nad ktorými ECB vykonáva priamy dohľad, sa očakáva, že budú zverejňovať informácie o klimatických rizikách, ktoré sú významné (21). Predovšetkým sa očakáva, že budú zverejňovať informácie o emisiách skleníkových plynov za celú skupinu vrátane nadväzujúcich emisií v odberateľskom reťazci, ako aj kľúčové výkonnostné ukazovatele (key performance indicators – KPI) a kľúčové rizikové ukazovatele (key risk indicators – KRI), ktoré používajú na účely stanovovania stratégie a riadenia rizík (22). ECB má okrem toho v úmysle vypracovať nové ukazovatele, ktoré pomôžu posúdiť uhlíkovú stopu úverových inštitúcií (23).

2.4.2

Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) okrem toho v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 449a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (24) (ďalej len „nariadenie o kapitálových požiadavkách“) uverejnil v marci 2021 návrh vykonávacích technických predpisov (25), v ktorých navrhuje porovnateľné kvantitatívne zverejnenia informácií o rizikách prechodu a fyzických rizikách súvisiacich so zmenou klímy pre určité úverové inštitúcie vrátane informácií o expozíciách voči aktívam súvisiacim s uhlíkom a aktívam, ktoré sú vystavené chronickým a akútnym zmenám klímy.

2.4.3

Spoľahlivé a porovnateľné údaje od spoločností súvisiace s klímou a životným prostredím sú preto kľúčové, aby finančné inštitúcie vrátane úverových inštitúcií mohli správne počítať a následne zverejňovať klimatické a environmentálne ukazovatele vrátane príslušných informácií podľa prudenciálneho rámca. Návrh na rozšírenie súčasného rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ (26) (ďalej len „smernica o zverejňovaní nefinančných informácií“) na všetky veľké podniky podporí úsilie inštitúcií zbierať príslušné údaje. Podrobnejšie požiadavky navrhovanej smernice a navrhovaná digitalizácia požadovaných údajov umožnia ich zber jednotným spôsobom.

2.5   Význam pre zber štatistických informácií

2.5.1

Článok 5 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky udeľuje ECB právomoc s pomocou národných centrálnych bánk zbierať štatistické informácie, ktoré sú potrebné na vykonávanie úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a prispievať k zbližovaniu pravidiel a praktík, ktorými sa riadi zber, zostavovanie a šírenie štatistických údajov v oblasti jej pôsobnosti. ECB sa pri vykonávaní svojich úloh a činností v čo najväčšej možnej miere spolieha na existujúce údaje, aby obmedzila záťaž spravodajských jednotiek. Ako už bolo uvedené, dostupnosť vysokokvalitných informácií o udržateľnosti na podrobnej a agregovanej úrovni je nevyhnutným predpokladom prijímania rozhodnutí na základe dostatočných informácií v súvislosti s vykonávaním menovej politiky, prudenciálnym dohľadom nad úverovými inštitúciami a prispievaním k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú stability finančného systému. V tejto súvislosti by vypracovanie štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré stanovujú informácie, ktoré majú podniky zverejňovať o faktoroch udržateľnosti, umožnilo ECB lepšie plniť svoje funkcie zostavovaním štatistických ukazovateľov týkajúcich sa udržateľného financovania (27). To by potom ECB umožnilo potenciálne zlepšiť vlastné zbieranie štatistických informácií s cieľom zohľadniť faktory environmentálnej udržateľnosti a zamerať sa na ne.

2.5.2

Z týchto dôvodov ECB víta to, že podľa navrhovanej smernice budú podniky vypracúvať svoje vykazovanie informácií o udržateľnosti v jednotnom elektronickom formáte vykazovania (XHTML) (28). Množstvo údajov, ktoré pri vykonávaní navrhovanej smernice získa, by malo byť v súlade s cieľmi dátovej stratégie EÚ a stratégie v oblasti digitálnych financií (29), a to najmä s cieľom vytvoriť jednotný trh, na ktorom môžu údaje prúdiť v rámci EÚ a naprieč sektormi, aby sa využil potenciál údajov novej generácie vo verejnom záujme a aby sa podporilo financovanie založené na údajoch. Splnenie týchto cieľov by oficiálnym štatistikom pomohlo zlepšiť význam, včasnosť a hĺbku údajov a metaúdajov.

2.5.3

S týmto cieľom ECB dôrazne podporuje myšlienku, aby vykazujúce subjekty používali ako jedinečné identifikátory na splnenie požiadaviek na vykazovanie medzinárodne dohodnuté štandardy, ako je globálny identifikátor právneho subjektu podľa odporúčaní Európskeho výboru pre systémové riziká z roku 2020 (30), alebo iné dohodnuté štandardy. ECB sa domnieva, že ak sa v prípadoch, keď to je možné, budú v štandardoch vykazovania, ktoré sa majú vypracovať, používať tieto identifikátory, zlepší sa spoľahlivosť štatistických informácií, ako aj ich rozsah, pretože údaje o udržateľnosti podnikov bude možné prepojiť s inými zdrojmi štatistických informácií zozbieraných ESCB (napr. s údajmi o individuálnej súvahe a/alebo s údajmi o jednotlivých bankových úveroch AnaCredit), čím sa uľahčí analytická práca a podporí tvorba politiky.

2.6   Nemenovopolitické portfóliá

2.6.1

Spoľahlivé údaje o otázkach udržateľnosti budú rovnako kľúčové aj pre udržateľné investície do nemenovopolitických portfólií. Eurosystém sa nedávno dohodol na spoločnom postoji k udržateľným a zodpovedným investíciám do nemenovopolitických portfólií v eurách v spojitosti s klimatickými zmenami s cieľom začať v nasledujúcich dvoch rokoch zverejňovať informácie súvisiace s klímou v spojitosti s týmito typmi portfólií (31).

3.   Uplatňovanie navrhovanej smernice na centrálne banky

3.1

V navrhovanej smernici sa stanovuje, že členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať povinnosť zverejňovať informácie o udržateľnosti na určité podniky vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (32) (ďalej len „smernica o kapitálových požiadavkách“) vrátane centrálnych bánk (33). Keďže určité centrálne banky podľa smernice o účtovníctve skutočne možno považovať za podniky (34), a preto by v zásade patrili do rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice, možnosť, aby dotknuté členské štáty vylúčili centrálne banky z tohto rozsahu pôsobnosti, je vítaná.

3.2

Hoci ECB nepatrí do rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice, spoločné štandardy vykazovania informácií podľa navrhovanej smernice by mohli byť prínosom pre jej vlastné zverejňovanie informácií v rozsahu, v akom ich možno prispôsobiť osobitným účelom ECB. ECB už napríklad v roku 2021 začala pracovať na rozšírení svojho existujúceho rámca pre vykazovanie environmentálnych informácií tak, aby zahŕňal hospodárske otázky, otázky riadenia a sociálne otázky, so zreteľom na požiadavky smernice o zverejňovaní nefinančných informácií (35). ECB má v úmysle začať zverejňovať informácie o udržateľnosti v roku 2022 vo vzťahu k činnosti ECB v roku 2021 (36).

3.3

Ako už bolo uvedené, Eurosystém sa zaviazal začať v nasledujúcich dvoch rokoch zverejňovať informácie o svojich nemenovopolitických portfóliách v eurách týkajúce sa klimatických zmien (37) a od prvého štvrťroka 2023 začne zverejňovať informácie o aktívach nakúpených v rámci menovopolitického programu nákupu aktív podnikového sektora týkajúce sa klimatických zmien. Navyše, vykonávanie nedávno predstaveného akčného plánu ECB s cieľom integrácie aspektov klimatických zmien do svojej stratégie menovej politiky bude prinajmenšom v súlade s pokrokom dosiahnutým v súvislosti s politikami a iniciatívami EÚ v oblasti zverejňovania a vykazovania informácií o environmentálnej udržateľnosti, a to vrátane súladu s navrhovanou smernicou (38). Zverejňovaniu informácií Eurosystému o udržateľnosti by vzhľadom na súčasný nedostatok vysokokvalitných údajov výrazne prospelo zverejňovanie informácií zo strany podnikov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice, keď budú k dispozícii. Podpora štandardizácie vykazovania informácií súvisiacich so zmenami klímy by preto mohla spôsobiť, že štandardy zverejňovania informácií podľa navrhovanej smernice by následne mohli uľahčiť budúce zverejňovanie informácií Eurosystému o klíme. ECB zváži, či by spoločné štandardy vykazovania alebo ich časti bolo možné v budúcnosti použiť ako základ pre jej vlastné zverejňovanie informácií o klíme, pričom bude dbať na osobitosti úloh a cieľov ECB.

4.   Rozsah pôsobnosti navrhovanej smernice

4.1

Podľa navrhovanej smernice by sa zverejňovanie informácií o udržateľnosti od 1. januára 2023 stalo povinným pre všetky veľké podniky a od 1. januára 2026 pre všetky malé a stredné podniky, ktorých prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ (39). ECB víta rozšírenie rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice na všetky veľké podniky podľa vymedzenia v smernici o účtovníctve v porovnaní s užším rozsahom pôsobnosti podľa smernice o zverejňovaní nefinančných informácií, v ktorej sa vyžadovalo povinné zverejňovanie informácií len od veľkých subjektov verejného záujmu s aspoň 500 zamestnancami (40). ECB tiež víta rozšírenie rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice na malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), ktoré sú kótované na regulovaných trhoch EÚ. Rozšírenie rozsahu zverejňovania informácií podnikov je potrebné na to, aby mohli finančné inštitúcie, a najmä úverové inštitúcie, jednoduchšie plniť svoje vlastné požiadavky na zverejňovanie informácií o udržateľnosti, a umožní im to riadiť svoje expozície voči rizikám súvisiacim s udržateľnosťou, a najmä s klímou. Najmä MSP zohrávajú v európskom hospodárstve ústrednú úlohu a okrem toho, že sú vystavené rizikám súvisiacim s klímou, zohrávajú aj dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prechodu EÚ na nízkouhlíkové hospodárstvo. Získavanie spoľahlivých, jednotných a porovnateľných zverejnených informácií o udržateľnosti od MSP je preto dôležité pre všetky zainteresované strany vrátane, ako už bolo uvedené, finančných inštitúcií, ktoré potrebujú získať príslušné informácie o svojich protistranách, aby mohli zlepšiť vlastné riadenie rizík a prijímať rozhodnutia o financovaní v súvislosti s MSP na základe dostatočných informácií.

4.2

ECB zároveň uznáva, že administratívna záťaž spojená s dodatočnými požiadavkami na vykazovanie môže mať neprimeraný vplyv na menšie spoločnosti, a zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť nadmernému administratívnemu zaťaženiu MSP. V tejto súvislosti ECB víta, že navrhovaná smernica sa usiluje zmierniť dodatočné zaťaženie menších spoločností spojené s vykazovaním tým, že stanovuje prístup postupného zavádzania a zjednodušené štandardy vykazovania pre kótované MSP, ktoré má vypracovať Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (41). Tento primeraný prístup by mal takisto zabezpečiť, aby dodatočné požiadavky na vykazovanie pre úverové inštitúcie týkajúce sa ich protistrán nemali nepriaznivý vplyv na prístup MSP k financovaniu.

4.3

Hoci ECB z uvedených dôvodov vo všeobecnosti podporuje primeraný prístup k MSP, zastáva názor, že harmonogram uplatňovania zjednodušených štandardov vykazovania by sa mohol urýchliť v porovnaní s aktuálnym predpokladom v navrhovanej smernici. Okrem toho bude dôležité, aby zjednodušené štandardy vykazovania navrhnuté pre MSP zaistili dostatočnú úroveň porovnateľných a jednotných informácií, ktoré umožnia primerané posúdenie rizík súvisiacich s udržateľnosťou a zosúladenie príslušných MSP s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo.

4.4

ECB poznamenáva, že väčšina častí navrhovanej smernice by sa vzťahovala aj na úverové inštitúcie. Od úverových inštitúcií sa podľa navrhovanej smernice bude predovšetkým vyžadovať, aby zverejňovali informácie o udržateľnosti. Zo súčasného navrhovaného znenia však nie je jasné, či sa navrhovaná smernica má vzťahovať na všetky úverové inštitúcie bez ohľadu na veľkosť, alebo len na úverové inštitúcie, ktoré sa považujú za veľké podniky alebo za podniky, ktorých prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch EÚ. V odôvodneniach navrhovanej smernice (42) sa uvádza, že úverové inštitúcie by mali podliehať požiadavkám na vykazovanie informácií o udržateľnosti za predpokladu, že spĺňajú určité kritériá veľkosti. Toto obmedzenie uplatniteľnosti na úverové inštitúcie na základe určitých kritérií veľkosti však jasne nevyplýva z článkov navrhovanej smernice (43). Príslušné ustanovenia by bolo možné vykladať tiež tak, že stanovujú, že koordinačné opatrenia sa na úverové inštitúcie budú vzťahovať bez ohľadu na veľkosť. ECB v súlade s legislatívnym zámerom navrhovanej smernice vyjadreným v odôvodneniach navrhuje objasniť tento bod tak, aby požiadavkám na vykazovanie informácií o udržateľnosti podliehali len úverové inštitúcie, ktoré spĺňajú aj kritériá veľkosti (44). Okrem toho by sa mala zabezpečiť minimálna harmonizácia s rozsahom zverejňovania informácií o environmentálnych a sociálnych rizikách a rizikách v oblasti správy a riadenia podľa nariadenia o kapitálových požiadavkách, a to najmä s článkom 449a uvedeného nariadenia, podľa ktorého sa pri posudzovaní toho, či sa úverová inštitúcia považuje za veľkú, zohľadňujú kritériá veľkosti aj zložitosti.

5.   Povinné spoločné štandardy vykazovania

5.1

Navrhovanou smernicou sa zavedú povinné spoločné štandardy vykazovania, ktoré Komisia prijme ako delegované akty (45). Dostatočne kvalitné spoločné štandardy vykazovania, ktoré sú základom porovnateľného, transparentného a spoľahlivého zverejňovania informácií o udržateľnosti, sú nevyhnutné na vypracovanie porovnateľnejších a spoľahlivejších metrík udržateľnosti, správne posúdenie (finančných a nefinančných) rizík súvisiacich s udržateľnosťou, a teda aj oceňovanie aktív a kalibráciu opatrení na kontrolu rizika. Úverovým inštitúciám by to pomohlo pri riadení rizík, internom vykazovaní informácií a zverejňovaní informácií o environmentálnych a sociálnych rizikách a rizikách v oblasti správy a riadenia a centrálnym bankám a orgánom dohľadu by to pomohlo, ako už bolo uvedené, pri vykonávaní analýz a začleňovaní aspektov súvisiacich s klímou do vykonávania svojich mandátov (46).

5.2

V súlade s obsahom navrhovanej smernice by spoločné štandardy vykazovania, ktoré sa majú prijať, mali obsahovať aj hľadisko dvojitej významnosti so zameraním na otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť, pozíciu a vývoj spoločností („finančná významnosť“), ale aj na informácie o širšom environmentálnom a sociálnom vplyve spoločností („environmentálna a sociálna významnosť“). Spoločné štandardy vykazovania by mali zahŕňať minimálne štandardizované a porovnateľné položky údajov, ktoré sú relevantné pre analýzu finančných rizík súvisiacich s klímou, a to rizík prechodu aj fyzických rizík (47). Patria sem napríklad geografické umiestnenie a obchodné činnosti aktív/facilít a súvisiace environmentálne tlaky, sektorová klasifikácia podnikov a príslušná sektorová koncentrácia finančných expozícií, emisie skleníkových plynov (rozsahov 1 – 3) (48) a uhlíková náročnosť. Spoločné štandardy vykazovania by mali obsahovať jasné usmernenia o metodikách, ktoré sa používajú na kvantifikáciu finančného vplyvu rizík súvisiacich so zmenou klímy na podnik zverejňujúci informácie. ECB tiež víta skutočnosť, že v navrhovanej smernici sa ustanovuje prijatie delegovaných aktov stanovujúcich informácie, ktoré musia podniky vykazovať, ktoré sú špecifické pre odvetvie, v ktorom pôsobia (49). V súlade s tým, čo už je obsiahnuté v navrhovanej smernici, by sa v spoločných štandardoch vykazovania malo ustanoviť aj komplexné a porovnateľné zverejňovanie informácií o politikách, ktoré podniky vykonávajú s cieľom riešiť a riadiť potenciálny vplyv týchto rizík (50). V tejto súvislosti by štandardy vykazovania mali zahŕňať kvantitatívne ukazovatele, ktoré presahujú prevažne kvalitatívny charakter existujúceho zverejňovania informácií a ktoré by podporili použiteľnosť a porovnateľnosť zverejnených informácií o udržateľnosti.

5.3

V tejto súvislosti ECB víta aj začlenenie výhľadových cieľov do návrhu. V smernici o zverejňovaní nefinančných informácií v súčasnosti chýbajú výhľadové metriky udržateľnosti, ktoré sú však kľúčovým prvkom pre včasnú identifikáciu rizík a proaktívnu formuláciu zmierňujúcich reakcií. Ide o nevyhnutnú zložku pre stanovenie cieľov a analýzu scenárov. ECB preto dôrazne podporuje ustanovenie v navrhovanej smernici, podľa ktorého by informácie, ktoré sa majú vykazovať, mali zahŕňať „[plány] podniku na zabezpečenie toho, aby jeho obchodný model a obchodná stratégia boli zlučiteľné s prechodom na udržateľné hospodárstvo a s obmedzovaním globálneho otepľovania na 1,5 °C v súlade s Parížskou dohodou“ (51). Takéto výhľadové informácie by mali byť vyjadrené štandardizovaným a ľahko porovnateľným spôsobom, podložené harmonizovanými metodikami a mali by ich externe overovať tretie strany, ako sa stanovuje v navrhovanej smernici, aby sa zabezpečila ich dôveryhodnosť a spoľahlivosť.

5.4

V navrhovanej smernici sa predpokladá konzultácia s ECB o štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti a uvádza sa v nej, že ak sa ECB rozhodne predložiť k týmto štandardom stanovisko, mala by to urobiť do dvoch mesiacov odo dňa, keď s ňou Komisia konzultovala (52). ECB je pripravená predložiť takéto stanovisko v rámci navrhovanej dvojmesačnej lehoty. ECB okrem toho víta veľkú dôležitosť, ktorá sa v súvislosti s legislatívnym procesom delegovaných aktov pripisuje verejným orgánom a európskym inštitúciám (53), a bude sa usilovať o spoluprácu medzi nimi.

6.   Súlad s inými právnymi predpismi EÚ

6.1

ECB dôrazne podporuje deklarovaný cieľ navrhovanej smernice, ktorým je zabezpečiť súlad štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti s požiadavkami stanovenými v iných právnych predpisoch EÚ (54). Štandardy by sa mali predovšetkým zosúladiť s požiadavkami na zverejňovanie informácií stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (55) a mali by zohľadňovať základné ukazovatele a metodiky stanovené v rôznych delegovaných aktoch prijatých podľa nariadenia o taxonómii, požiadavky na zverejňovanie informácií vzťahujúce sa na správcov referenčných hodnôt podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 (56), minimálne štandardy na vytvorenie referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčných hodnôt EÚ v súlade s Parížskou dohodou, ako aj prácu, ktorú uskutočnil Európsky orgán pre bankovníctvo pri vykonávaní požiadaviek piliera III na zverejňovanie informácií podľa nariadenia o kapitálových požiadavkách (57). ECB podporuje iniciatívy, ktorých cieľom je zabezpečiť jednotnosť a minimalizovať zložitosť povinností vykazovať informácie vyplývajúcich z rôznych legislatívnych textov. Duplicita povinností a nejednotnosť vymedzení pojmov, rozsahu a cieľov platných požiadaviek prinášajú podnikom zbytočné komplikácie a spôsobujú nejednoznačnosť (58) a celkovo znižujú transparentnosť a medzinárodnú príťažlivosť regulačného rámca EÚ. Ak takéto nadbytočné a nejednotné ustanovenia nemožno zosúladiť syntézou štandardov EÚ pre vykazovanie informácií o udržateľnosti, ako je to v prípadoch, keď vyplývajú z legislatívnych textov, Komisia by mala zvážiť celkovú revíziu legislatívneho rámca v oblasti udržateľného financovania vrátane možných cielených zmien právnych predpisov na zefektívnenie a zjednodušenie legislatívneho prostredia.

6.2

ECB zdôrazňuje, že navrhovaná smernica by sa mala usilovať o úplné zosúladenie s ostatnými legislatívnymi aktmi EÚ a mala by minimalizovať a v ideálnom prípade odstrániť riziko súčasnej alebo budúcej nejednotnosti, ktorá sa môže dynamicky objaviť pri tom, ako sa budú rôzne legislatívne nástroje v priebehu času paralelne vyvíjať. Keďže všetky uvedené legislatívne nástroje sú vzájomne prepojené a pri správnom fungovaní sa spoliehajú na požiadavky na informácie, ktoré si vzájomne stanovujú, rámec nemusí byť odolný voči nekoordinovaným zmenám jednotlivých zložiek. V navrhovanej smernici sa najmä stanovuje, že štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti je potrebné každé tri roky preskúmať (59), zatiaľ čo ostatné legislatívne texty zostanú bez zmeny. To so sebou prináša riziko, že časom vzniknú nezrovnalosti. ECB podporuje holistické preskúmanie rámca udržateľného financovania ako celku, a nie paralelné a nekoordinované individuálne preskúmania jednotlivých legislatívnych nástrojov.

6.3

Vzhľadom na ústrednú úlohu nariadenia o taxonómii v agende EÚ pre udržateľné financovanie by informácie zverejnené podľa navrhovanej smernice o zverejňovaní informácií o udržateľnosti podnikov mali byť v súlade s informačnými požiadavkami podľa nariadenia o taxonómii a umožniť spoločnostiam a všetkým ostatným subjektom v rozsahu pôsobnosti taxonomických povinností vyplývajúcich z nariadenia o taxonómii získať všetky relevantné informácie, ktoré potrebujú na splnenie povinností týkajúcich sa zverejňovania informácií na úrovni produktov a na úrovni podnikov stanovených v nariadení o taxonómii.

7.   Súlad s medzinárodnými iniciatívami

7.1

ECB tiež víta skutočnosť, že v navrhovanej smernici sa stanovuje, že štandardy EÚ pre vykazovanie informácií o udržateľnosti by mali stavať na medzinárodných iniciatívach v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti a prispievať k nim (60). Neexistencia globálne štandardizovaného rámca pre zverejňovanie informácií má za následok nedostatočnú porovnateľnosť a jednotnosť medzi jednotlivými jurisdikciami, môže vytvárať zbytočné prekážky pre medzinárodné toky udržateľného financovania a mohla by viesť k nerovnakým podmienkam medzi jednotlivými jurisdikciami, čo môže nepriaznivo ovplyvniť spoločnosti v EÚ a spôsobiť vyššie náklady pre spoločnosti a finančné inštitúcie z EÚ. ECB preto podporuje globálne koordinované úsilie zamerané na konvergenciu smerom k spoločným štandardom transparentnosti a zverejňovania informácií na globálnej úrovni, najmä návrh Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva, aby sa vytvorila nová rada pre štandardy v oblasti udržateľnosti a vypracovali štandardy pre vykazovanie informácií o klíme a o iných témach týkajúcich sa udržateľnosti. Nadácia pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva by mala vytvoriť takýto štandard spolu s Európskou poradnou skupinou pre finančné výkazníctvo, aby sa zabezpečilo zosúladenie a zlučiteľnosť štandardov medzinárodných štandardov finančného výkazníctva a štandardov EÚ. Každý medzinárodný štandard by mal spĺňať globálne osvedčené postupy a v ideálnom prípade by mal zahŕňať všetky aspekty udržateľnosti v súlade s obsahom navrhovanej smernice. Od spoločností by sa malo vyžadovať, aby okrem informácií týkajúcich sa otázok, ktoré ovplyvňujú hodnotu podniku, zverejňovali aj informácie o širšom environmentálnom a sociálnom vplyve spoločnosti („dvojitá významnosť“). Iniciatívy prijaté na regionálnej alebo globálnej úrovni by nemali brániť EÚ v tom, aby ďalej prispôsobovala svoje štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti podľa navrhovanej smernice v súlade s vlastnými ambíciami a právnym rámcom EÚ a zároveň zabezpečovala zosúladenie a jednotnosť s medzinárodným základným smerovaním.

8.   Ustanovenia o audite

8.1

ECB víta zavedenie overovacieho procesu v súvislosti s vykazovaním informácií o udržateľnosti podnikov, ktorý sa zavádza prostredníctvom povinného auditu (61). Rozšírenie povinného auditu nielen na retrospektívne, ale aj výhľadové informácie je nevyhnutné na poskytnutie istoty pre všetky zainteresované strany a zabezpečenie dôveryhodnosti zverejnených informácií a záväzkov. Zvýšenie spoľahlivosti poskytovaných informácií podporí rozvoj a následné prehĺbenie finančných trhov, a to nielen pokiaľ ide o potrebné financovanie prechodov, ale aj v súvislosti so zabezpečením rizík súvisiacich s udržateľnosťou. V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovanej smernice, navrhované znenie príslušných zmien je uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webových stránkach EUR-Lex.

---

(1)  COM(2021) 189 final.

(2)  Pozri časť Overview of sustainable finance (Prehľad udržateľného financovania) dostupnú na webovom sídle Komisie na adrese www.ec.europa.eu.

(3)  Komisia uverejnila oznámenie o európskej zelenej dohode 11. decembra 2019 – pozri oznámenie COM(2019) 640 final.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(5)  Pozri odôvodnenie 12. Pozri tiež osobitný článok Climate-related risks to financial stability (Riziká pre finančnú stabilitu súvisiace s klímou) v preskúmaní finančnej stability vydanom ECB v máji 2021, ktoré je dostupné na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(6)  Pozri s. 24 a nasl. odpovede Eurosystému na verejné konzultácie Európskej komisie o obnovenej stratégii udržateľného financovania a o revízii smernice o zverejňovaní nefinančných informácií, ktorá je dostupná na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(7)  Pozri prejav Christine Lagarde Towards a green capital markets union for Europe (Na ceste k zelenej únii kapitálových trhov pre Európu) dostupný na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(8)  Napríklad približne 60 % všetkých zelených nadriadených nezabezpečených dlhopisov vydaných na celom svete v roku 2020 pochádzalo z EÚ. Environmentálne a sociálne investície a investície v oblasti správy a riadenia podnikov sa takisto sústreďujú v Európe, pričom viac ako polovica dlhopisových fondov domiciluje v eurozóne. V roku 2020 bola okrem toho približne polovica celosvetových zelených dlhopisov v eurách.

(9)  Pozri prejavy Christine Lagarde Towards a green capital markets union for Europe (Na ceste k zelenej únii kapitálových trhov pre Európu) a Financing a green and digital recovery (Financovanie zelenej a digitálnej obnovy) dostupné na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(10)  Trh so zelenými dlhopismi už vykazuje takmer dvojnásobnú úroveň cezhraničného vlastníctva v porovnaní s ostatnými európskymi trhmi s dlhopismi. To naznačuje, že ďalší rozvoj trhu so zelenými dlhopismi by prehĺbil finančnú integráciu EÚ. Pozri kapitolu 5 preskúmania finančnej stability vydaného ECB v novembri 2020, ktoré je dostupné na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(11)  Pozri odôvodnenie 48 navrhovanej smernice.

(12)  Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. júla 2021: Stratégia financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo, COM(2021) 390 final.

(13)  Pozri článok 2.4 stanoviska CON/2021/12. Všetky stanoviská ECB sú dostupné na webovom sídle EUR-Lex.

(14)  Pozri s. 2 odpovede Eurosystému, na ktorú odkazuje poznámka pod čiarou 6.

(15)  Pozri tlačovú správu s názvom ECB predstavila akčný plán integrácie aspektov klimatických zmien do svojej stratégie menovej politiky z 8. júla 2021, ktorá je dostupná na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(16)  Pozri osobitný článok Climate-related risks to financial stability (Riziká pre finančnú stabilitu súvisiace s klímou) v preskúmaní finančnej stability vydanom ECB v máji 2021, ktoré je dostupné na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(17)  Pozri odsek 2.4 stanoviska CON/2021/12; odsek 2.2 stanoviska CON/2021/22; prejav Isabel Schnabel Never waste a crisis: COVID-19, climate change and monetary policy (Nepremárnime krízu: COVID-19, zmena klímy a menová politika) v rámci virtuálnej diskusie za okrúhlym stolom Sustainable Crisis Responses in Europe (Udržateľné reakcie na krízu v Európe) organizovanej výskumnou sieťou INSPIRE 17. júla 2020, ktoré sú dostupné na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(18)  Pozri odsek 2.4 stanoviska CON/2021/12; s. 3 dokumentu Climate Change and Monetary Policy: Initial Takeaways (Zmena klímy a menová politika: počiatočné zistenia) z júna 2020 dostupného na webovom sídle Siete centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému na adrese www.ngfs.net.

(19)  Pozri tlačovú správu s názvom ECB predstavila akčný plán integrácie aspektov klimatických zmien do svojej stratégie menovej politiky z 8. júla 2021, ktorá je dostupná na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(20)  Pozri s. 9 dokumentu projektového tímu ECB/ESRB pre modelovanie klimatických rizík Climate-related risk and financial stability (Riziko súvisiace s klímou a finančná stabilita) z júla 2021, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(21)  Pozri dokument bankového dohľadu ECB Všeobecné zásady ku klimatickým a environmentálnym rizikám z mája 2020 dostupný na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(22)  Pozri dokument bankového dohľadu ECB Všeobecné zásady ku klimatickým a environmentálnym rizikám z mája 2020 dostupný na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(23)  Pozri tlačovú správu s názvom ECB predstavila akčný plán integrácie aspektov klimatických zmien do svojej stratégie menovej politiky z 8. júla 2021, ktorá je dostupná na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(25)  Pozri dokument Implementing Technical Standards (ITS) on prudential disclosures on ESG risks in accordance with Article 449a CRR (Vykonávacie technické predpisy o prudenciálnom zverejňovaní informácií o environmentálnych a sociálnych rizikách a rizikách v oblasti správy a riadenia v súlade s článkom 449a nariadenia o kapitálových požiadavkách) dostupný na webovom sídle EBA na adrese www.eba.europa.eu.

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1).

(27)  Pozri tiež tlačovú správu s názvom ECB predstavila akčný plán integrácie aspektov klimatických zmien do svojej stratégie menovej politiky z 8. júla 2021, ktorá je dostupná na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu a v ktorej sa potvrdzuje, že ECB vypracuje ukazovatele o ekologických finančných nástrojoch, vystavenosti finančných inštitúcií klimatickým fyzickým rizikám prostredníctvom portfólií a o uhlíkovej stope finančných inštitúcií.

(28)  Pozri odôvodnenie 48 a článok 1 ods. 4 navrhovanej smernice, ktorým sa vkladá nový článok 19d do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19) (ďalej len „smernica o účtovníctve“).

(29)  Pozri odôvodnenie 48 navrhovanej smernice.

(30)  Pozri odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká z 24. septembra 2020 o identifikácii právnických osôb (ESRB/2020/12).

(31)  Pozri tlačovú správu Eurosystem agrees on common stance for climate change-related sustainable investments in non-monetary policy portfolios (Eurosystém sa dohodol na spoločnom postoji k udržateľným investíciám do nemenovopolitických portfólií v spojitosti s klimatickými zmenami) zo 4. februára 2021, ktorá je dostupná na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(33)  Pozri článok 1 ods. 1 druhý pododsek navrhovanej smernice, ktorý odkazuje na článok 2 ods. 5 body 2 až 23 smernice o kapitálových požiadavkách.

(34)  Pozri prílohy I a II k smernici o účtovníctve.

(35)  Pozri dokument Odpoveď na podnety Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o výročnej správe ECB za rok 2019 dostupný na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(36)  Pozri dokument Odpoveď na podnety Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o výročnej správe ECB za rok 2019 dostupný na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(37)  Pozri tlačovú správu Eurosystem agrees on common stance for climate change-related sustainable investments in non-monetary policy portfolios (Eurosystém sa dohodol na spoločnom postoji k udržateľným investíciám do nemenovopolitických portfólií v spojitosti s klimatickými zmenami) zo 4. februára 2021, ktorá je dostupná na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(38)  Pozri tlačovú správu s názvom ECB predstavila akčný plán integrácie aspektov klimatických zmien do svojej stratégie menovej politiky z 8. júla 2021, ktorá je dostupná na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(39)  Pozri článok 1 ods. 3 navrhovanej smernice, ktorým sa nahrádza článok 19a smernice o účtovníctve.

(40)  „Veľké podniky“ sa v článku 3 ods. 4 smernice o účtovníctve vymedzujú ako podniky, „ktoré ku dňu, ku ktorému sa ich účtovná závierka zostavuje, prekročia aspoň dve z týchto troch kritérií: a) celková bilančná suma: 20 000 000 EUR; b) čistý obrat: 40 000 000 EUR; c) priemerný počet zamestnancov počas účtovného roka: 250“. Smernica o zverejňovaní nefinančných informácií sa naopak vzťahuje len na veľké podniky s viac ako 500 zamestnancami, ktoré sú subjektmi verejného záujmu vymedzenými v článku 2 ods. 1 smernice o účtovníctve (súčasný článok 19a ods. 1 smernice o účtovníctve).

(41)  Pozri článok 1 ods. 4 navrhovanej smernice, ktorým sa do smernice o účtovníctve vkladá článok 19c o štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti pre MSP.

(42)  Pozri odôvodnenie 23 navrhovanej smernice.

(43)  Pozri článok 1 ods. 1 navrhovanej smernice, ktorým sa mení článok 1 smernice o účtovníctve, a článok 1 ods. 3, ktorým sa nahrádza článok 19a smernice o účtovníctve.

(44)  Ako sa navrhuje v pripojenej technickej prílohe.

(45)  Pozri článok 1 ods. 4 navrhovanej smernice, ktorým sa do smernice o účtovníctve vkladá článok 19b.

(46)  Pozri s. 26 odpovede Eurosystému, na ktorú odkazuje poznámka pod čiarou 6.

(47)  Pozri tiež dokument bankového dohľadu ECB Všeobecné zásady ku klimatickým a environmentálnym rizikám z mája 2020 dostupný na webovom sídle ECB na adrese www.ecb.europa.eu.

(48)  Protokol o skleníkových plynoch rozlišuje medzi priamymi emisiami skleníkových plynov spoločností zo zdrojov, ktoré vlastnia alebo kontrolujú (rozsah 1), nepriamymi emisiami z kúpenej elektrickej energie, pary, kúrenia alebo chladenia (rozsah 2) a všetkými ostatnými nepriamymi emisiami, najmä vrátane emisií, ktoré sa vyskytujú v rámci hodnotového reťazca podniku, či už v dodávateľskom, alebo odberateľskom reťazci (rozsah 3); pozri webové sídlo Protokolu o skleníkových plynoch na adrese ghgprotocol.org.

(49)  Pozri článok 1 ods. 4 navrhovanej smernice, ktorým sa do smernice o účtovníctve vkladá článok 19b ods. 1 písm. b) bod ii).

(50)  Pozri tiež článok 1 ods. 3 navrhovanej smernice, v ktorom sa nahrádza článok 19a smernice o účtovníctve a do odseku 2 tohto článku sa zavádza nové písm. d).

(51)  Pozri článok 1 ods. 3 navrhovanej smernice, ktorým sa nahrádza článok 19a ods. 2 smernice o účtovníctve.

(52)  Pozri článok 1 ods. 11 navrhovanej smernice, ktorým sa mení článok 49 smernice o účtovníctve.

(53)  Pozri článok 1 ods. 11 navrhovanej smernice, ktorým sa mení článok 49 smernice o účtovníctve.

(54)  Pozri odôvodnenie 35 navrhovanej smernice.

(55)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1).

(56)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 1).

(57)  Pozri odôvodnenie 35 navrhovanej smernice.

(58)  Pozri s. 29 odpovede Eurosystému, na ktorú odkazuje poznámka pod čiarou 6.

(59)  Pozri článok 1 ods. 4 navrhovanej smernice, ktorým sa do smernice o účtovníctve vkladá článok 19b ods. 1.

(60)  Pozri odôvodnenie 37 navrhovanej smernice.

(61)  Pozri článok 3 navrhovanej smernice, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. ES L 157, 9.6.2006, s. 87).