Vec T‑514/19

DI

proti

Európskej centrálnej banke

Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 9. júna 2021

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Náhrada liečebných nákladov a nákladov na vzdelanie – Falšovanie – Disciplinárne konanie – Prepustenie – Trestné konanie – Zastavenie trestného konania – Oslobodenie spod obžaloby – Právomoci Výkonnej rady – Právna istota – Premlčanie v disciplinárnom konaní – Pravidlo, podľa ktorého prebiehajúce trestné konanie bráni pokračovaniu disciplinárneho konania – Prezumpcia neviny – Nestrannosť disciplinárneho výboru – Nesprávne právne posúdenie – Dôkazná sila dôkazných prostriedkov – Primeraná lehota – Primeranosť postihu – Intenzita súdneho preskúmania – Zodpovednosť“

1. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Zastúpenie – Výbor zamestnancov – Povinná konzultácia – Rozsah – Rozhodnutie Výkonnej rady Banky o tom, že vykoná disciplinárnu právomoc voči zamestnancovi namiesto orgánu povereného na základe prenesenia právomoci – Vylúčenie

   [Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, článok 11.6; Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 44 bod ii) a články 48 a 49; Pravidlá pre zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 8.3.17]

   (pozri body 46 – 52)

2. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Konanie – Začatie – Lehota – Kogentná povaha

   (Pravidlá pre zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 8.3.2)

   (pozri bod 58)

3. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Konanie – Začatie – Lehota – Začiatok plynutia – Zistenie skutkových okolností – Pojem – Potreba presnej znalosti skutkového stavu – Neexistencia

   (Pravidlá pre zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 8.3.2, 8. 3.14 a 8.3.15)

   (pozri body 63 – 66)

4. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Konanie – Zásada neupravovať postavenie zamestnanca, ktorý je trestne stíhaný za tie isté skutky – Uplatniteľnosť v Banke – Neexistencia

   [Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, článok 25; Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 9 písm. c)]

   (pozri body 103 – 106)

5. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Postih – Prepustenie – Rozhodnutie prijaté voči zamestnancovi, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie za tie isté skutky, bez toho, aby sa rozhodlo o vine dotknutej osoby v trestnom konaní – Porušenie práva na prezumpciu neviny – Neexistencia

   (pozri body 120, 121)

6. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Konanie – Disciplinárny výbor – Povinnosť overiť dostatočnosť dôkazov, ktoré má k dispozícii – Zákonnosť – Súdne preskúmanie – Hranice

   (Pravidlá pre zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 8.3.14)

   (pozri body 139, 140)

7. Žaloby úradníkov – Žalobné dôvody – Žalobný dôvod založený na porušení práva na obhajobu – Žalobný dôvod týkajúci sa v skutočnosti nedosiahnutia žiadaného výsledku prostredníctvom výkonu práv na obhajobu – Zamietnutie

   (pozri bod 156)

8. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Postih – Prepustenie – Súdne preskúmanie – Rozsah

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47)

   (pozri body 160, 161, 195 – 197)

9. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Konanie – Priebeh – Lehoty – Nepodliehanie preklúzii – Dodržanie primeranej lehoty – Kritériá posúdenia

   (Pravidlá pre zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 8.3.15 až 8.3.17)

   (pozri body 177, 178)

10. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Konanie – Priebeh – Lehoty – Nedostatok rýchlosti – Porušenie povinnosti starostlivosti – Dôsledky – Zrušenie postihu – Neexistencia

    (Pravidlá pre zamestnancov Európskej centrálnej banky, články 8.3.15 až 8.3.17)

    (pozri bod 180)

11. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Postih – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

    (pozri bod 183)

12. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Postih – Priťažujúca okolnosť – Nevrátenie nesprávne vyplatenej sumy, ktorá viedla k disciplinárnemu konaniu – Zahrnutie – Strata vzťahu dôvery – Zahrnutie – Potreba situácie recidívy – Neexistencia

    (Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 45 ôsma zarážka)

    (pozri body 204 – 206, 211, 212, 224)

13. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Postih – Priťažujúca okolnosť – Pojem

    (Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 45 ôsma zarážka)

    (pozri bod 209)

14. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Postih – Poľahčujúca okolnosť – Dosiahnutie určitej platovej triedy a menšieho počtu odpracovaných rokov – Disciplinárne konanie týkajúce sa prijatia neoprávnených súm – Vylúčenie

    (Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 45 piata zarážka)

    (pozri bod 216)

15. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Postih – Priťažujúca okolnosť – Správanie, ktoré môže ovplyvniť dobrú povesť a dôveryhodnosť Banky ako finančnej inštitúcie – Zahrnutie – Potreba preukázať, že osoby, ktoré nie sú členmi inštitúcie, boli oboznámené so skutkovým stavom – Neexistencia

    (Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 45 druhá zarážka)

    (pozri bod 219)

16. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Postih – Priťažujúca okolnosť – Správanie zamestnanca, ktorý má chrániť finančné záujmy Banky, v rozpore s týmito záujmami – Zahrnutie

    (Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 45 druhá zarážka)

    (pozri bod 220)

17. Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Postih – Poľahčujúca okolnosť – Dĺžka disciplinárneho konania – Vylúčenie

    (Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 45)

    (pozri bod 227)

Zhrnutie

Voči žalobcovi, DI, zamestnancovi Európskej centrálnej banky (ďalej len „Banka“), bolo vedené disciplinárne konanie, začaté v novembri 2016, týkajúce sa žiadostí o náhradu určitých zdravotných nákladov a nákladov na doučovanie, ktoré boli údajne predložené protiprávne. Voči DI boli zároveň vedené tri trestné konania, ktoré začala nemecká prokuratúrou na základe tých istých skutkov.

Na konci disciplinárneho konania, po zastavení jedného trestného konania a oslobodení spod obžaloby v druhom trestnom konaní, ale pred vydaním rozhodnutia v treťom trestnom konaní, sa Banka rozhodla prepustiť DI bez výpovednej lehoty po tom, čo dospela k záveru, že je vinný po prvé z toho, že nesplnil svoju povinnosť lojálnosti voči inštitúcii, po druhé, že nesplnil svoju povinnosť dodržiavať spoločné hodnoty Banky a viesť svoj pracovný a súkromný život v súlade s jej služobným poriadkom, po tretie, že sústavne neplnil svoju povinnosť chrániť finančné záujmy inštitúcie, a po štvrté, že riskoval dobrú povesť Banky.

Po zastavení tretieho trestného konania DI požiadal Banku, aby prehodnotila svoje rozhodnutie o prepustení. V nadväznosti na zamietnutie tejto žiadosti Bankou podal DI na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť rozhodnutia o prepustení a rozhodnutia neobnoviť disciplinárne konanie.

Všeobecný súd, rozhodujúc v rozšírenom rozhodovacom zložení, zamietol žalobu a poskytol spresnenia týkajúce sa začiatku plynutia premlčacej lehoty v disciplinárnom konaní, autonómie právnej kvalifikácie určitého správania ako disciplinárneho previnenia vo vzťahu k jeho kvalifikácii trestným súdom, uplatnenia prezumpcie neviny v tejto oblasti a intenzity súdneho preskúmania.

Posúdenie Všeobecným súdom

Predovšetkým, pokiaľ ide o premlčaciu lehotu v disciplinárnom konaní, Všeobecný súd pripomenul, že účelom tejto lehoty je zabezpečiť právnu istotu a že táto podstatná podmienka bráni tomu, aby sa administratíva mohla neobmedzene omeškať vo výkone svojich právomocí. Preto v situácii, keď existujú ustanovenia stanovujúce premlčacie lehoty na začatie disciplinárneho konania netreba prihliadať na žiadne úvahy týkajúce sa primeranej lehoty. V disciplinárnej oblasti lehoty týkajúce sa priebehu disciplinárneho konania nie sú prekluzívne, ale lehoty týkajúce sa jeho začatia prekluzívne sú.

Pokiaľ ide o pojem zistenie skutkových okolností, od ktorého začína plynúť jednoročná premlčacia lehota, Všeobecný súd uviedol, že tento pojem nemôže vyžadovať presnú a podrobnú znalosť všetkých skutočností predstavujúcich nesplnenie disciplinárnych povinností. Tento pojem navyše nevyžaduje, aby bol skutkový stav s konečnou platnosťou preukázaný, pretože zistenie odkazuje na ich známosť, nie na dôkazy o nich. Preto sa zistenie skutkového stavu uskutoční v okamihu, keď sú známe skutočnosti dostatočné na to, aby umožnili prima facie posúdenie existencie nesplnenia pracovných povinností, ktoré zase závisí od prípadne porušených povinností a požiadaviek vlastných každej z týchto povinností. Všeobecný súd z toho v prejednávanej veci vyvodil, že Banka porušila pravidlá premlčania v prípade niektorých porušení povinností vytýkaných žalobcovi bez toho, aby to malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia o prepustení.

Pokiaľ ide ďalej o pravidlo, podľa ktorého prebiehajúce trestné konanie bráni pokračovaniu disciplinárneho konania, Všeobecný súd poznamenal, že hoci ho článok 25 prílohy IX Služobného poriadku úradníkov Európskej únie označuje ako pravidlo, toto pravidlo Banku nezaväzuje od 1. januára 2008, dňa zrušenia analogického ustanovenia, ktoré sa nachádzalo v podmienkach zamestnávania zamestnancov Banky (ďalej len „podmienky zamestnávania“).

Pokiaľ ide o prezumpciu neviny, Všeobecný súd ďalej pripomenul po prvé, že prezumpcia neviny sa neobmedzuje na procesnú záruku v trestnej oblasti, ale že jej rozsah presahuje toto konanie, po druhé, že porušenie prezumpcie neviny môže spôsobiť akýkoľvek verejný orgán, a po tretie, že toto porušenie môže byť následkom vyhlásení alebo rozhodnutí, ktoré vyvolávajú dojem, že osoba je vinná, ktoré podnecujú verejnosť k presvedčeniu o jej vine alebo ktoré predvídajú posúdenie skutočností v trestnoprávnej rovine. Všeobecný súd v tejto súvislosti zdôraznil význam voľby výrazov použitých verejnými orgánmi. V tejto súvislosti je dôležité zohľadniť skutočný význam predmetných vyhlásení, a nie ich doslovné znenie, ako aj osobitné okolnosti, za ktorých boli tieto vyhlásenia formulované. V prejednávanej veci Všeobecný súd spresnil, že Banka sa vo svojom rozhodnutí o prepustení v podstate obmedzila na postihnutie nedbanlivosti, ktorá sa jej zdá byť osobitne závažná, pokiaľ ide o zamestnanca finančnej inštitúcie. Toto rozhodnutie teda neobsahuje nijaké konštatovanie o vine žalobcu vzhľadom na trestný čin podvodu, ktorý bol predmetom trestných konaní, a patrí do rámca autonómie právnej kvalifikácie nesplnenia disciplinárnych povinnosti administratívou v porovnaní s trestným stíhaním za tie isté skutky. Všeobecný súd preto dospel k záveru, že Banka neporušila právo DI na prezumpciu neviny tým, že prijala rozhodnutie o prepustení predtým, ako sa dozvedela o výsledku súdneho konania, ktoré sa ho týka.

Všeobecný súd navyše rozhodol, že zamietnutie žiadosti o opätovné začatie konania neporušilo právo žalobcu na prezumpciu neviny, keďže ani dôvody uvedené v tejto súvislosti neobsahujú žiadne konštatovanie o trestnej vine žalobcu.

Všeobecný súd ďalej pripomenul, že účinnosť súdneho preskúmania vyžaduje, aby súd Únie vykonal celkové preskúmanie vecnej správnosti skutkových okolností a správneho uplatňovania relevantných právnych predpisov. Súd Únie tiež v celom rozsahu preskúmava kvalifikáciu skutočností vzhľadom na objektívne právne pojmy. Takto preskúmava najmä otázku, či skutočnosť spadá pod právne pojmy priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti. Napokon, hoci podmienky zamestnávania neurčujú pevný vzťah medzi disciplinárnymi postihmi, ktoré stanovujú, a rôznymi druhmi nesplnení povinností, ktorých sa dopustili zamestnanci, a nespresňujú, do akej miery sa existencia priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností má odraziť vo výbere postihu, dodržanie článku 47 Charty základných práv Európskej únie predpokladá, že „trest“ stanovený správnym orgánom, ktorý sám nespĺňa podmienky stanovené v tomto článku, podlieha následnej kontrole súdnym orgánom, ktorý má právomoc plne posúdiť primeranosť postihu k pochybeniu. Súd Únie najmä overuje, či disciplinárny orgán zvážil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti primeraným spôsobom. Všeobecný súd v tejto súvislosti pripomenul, že priťažujúca okolnosť nie je základnou zložkou porušenia povinnosti, ktorého preukázanie si vyžaduje preukázanie materiálnych a prípadne morálnych skutočností. Preto neslúži na opísanie porušenia povinnosti ako takého, ale ovplyvňuje výšku trestu po tom, čo bolo porušenie povinností preukázané, a to s cieľom zohľadniť závažnosť skutkov ako celku a s cieľom zabezpečiť represívny a odstrašujúci účinok postihu za všetky tieto skutky. Všeobecný súd spresnil, že strata vzťahu dôvery teda nie je zakladajúcim prvkom disciplinárneho previnenia spočívajúceho v nedostatku lojálnosti, ale priťažujúcou okolnosťou z dôvodu obzvlášť škodlivej závažnej úrovne tohto porušenia povinnosti, najmä ak úradník alebo zamestnanec preukázal absolútny nedostatok úcty voči inštitúcii.