Vec C‑4/23 ( i )

M.‑A. A.

proti

Direcţia de Evidenţă a Persoanelor Cluj, Serviciul stare civilă
a
Direcţia pentru Evidenţa Persoanelor şi Administrarea Bazelor de Date din Ministerul Afacerilor Interne
a
Municipiul Cluj‑Napoca

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Sectorului 6 București)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 4. októbra 2024

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Občianstvo Únie – Články 20 a 21 ZFEÚ – Články 7 a 45 Charty základných práv Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Občan Únie, ktorý počas výkonu tohto práva a počas pobytu v inom členskom štáte legálne dosiahol zmenu svojho krstného mena a rodovej identity – Povinnosť členského štátu pôvodu uznať a zapísať túto zmenu krstného mena a rodovej identity do rodného listu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá neumožňuje takéto uznanie a takýto zápis a núti dotknutú osobu iniciovať nové súdne konanie o zmene rodovej identity v členskom štáte pôvodu – Dosah vystúpenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie“

Občianstvo Únie – Ustanovenia Zmluvy – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Občan Únie, ktorý počas výkonu tohto práva a počas pobytu v inom členskom štáte legálne dosiahol zmenu svojho krstného mena a rodovej identity – Povinnosť členského štátu pôvodu legálne uznať a zapísať túto zmenu do rodného listu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá neumožňuje takéto uznanie a takýto zápis – Vnútroštátna právna úprava, ktorá núti dotknutú osobu iniciovať nové súdne konanie o zmene rodovej identity v členskom štáte pôvodu – Neprípustnosť – Vystúpenie iného členského štátu z Únie – Neexistencia vplyvu

(Články 20 a 21 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 45)

(pozri body 53 – 57, 62, 68 – 71 a výrok)

Zhrnutie

Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore, na ktorý sa s návrhom na začatie prejudiciálneho konania obrátil Judecătoria Sectorului 6 Bucureşti (Súd prvej inštancie pre obvod 6 Bukurešť, Rumunsko), spresnil rozsah povinnosti členského štátu pôvodu uznať a zapísať do rodného listu jedného zo svojich štátnych príslušníkov zmenu krstného mena a rodovej identity legálne získanú týmto občanom Európskej únie pri uplatnení jeho slobody pohybu a pobytu v inom členskom štáte.

M.‑A. A. je osoba narodená v roku 1992 v Rumunsku, ktorej pohlavie bolo pri narodení zapísané ako ženské. Po tom, čo sa M.‑A. A. v roku 2008 presťahoval do Spojeného kráľovstva, nadobudol naturalizáciou britské štátne občianstvo.

Vo februári 2017 zmenil M.‑A. A. v Spojenom kráľovstve svoje krstné meno a znenie svojho občianskeho oslovenia zo ženského na mužské v rámci postupu Deed Poll ( 1 ) a následne si nechal vymeniť niektoré úradné doklady vydané britskými orgánmi. V júni 2020 získal v Spojenom kráľovstve Gender Identity Certificate (osvedčenie o rodovej identite), teda dokument, ktorý potvrdzuje jeho mužskú rodovú identitu.

V máji 2021 na základe vyhlásenia podaného v rámci postupu Deed Poll a osvedčenia o rodovej identite M.‑A. A. požiadal príslušné rumunské orgány, aby do jeho rodného listu zapísali údaje týkajúce sa zmeny jeho krstného mena, rodu a osobného identifikačného čísla tak, aby zodpovedali mužskému pohlaviu. Požiadal tiež o nový rodný list obsahujúci tieto nové údaje. Rozhodnutím z 21. júna 2021 rumunské orgány zamietli žiadosť M.‑A. A. najmä z dôvodu, že podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy možno údaj o zmene rodovej identity osoby zapísať do rodného listu len vtedy, ak bol schválený právoplatným súdnym rozhodnutím.

Vnútroštátny súd, ktorý rozhodoval o žalobe M.‑A. A. podanej proti tomuto rozhodnutiu sa konkrétne pýta, či postavenie občana Únie, ako aj právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá dotknutej osobe povinnosť iniciovať nové konanie o zmene rodovej identity na vnútroštátnych súdoch, hoci už v konaní s týmto cieľom mala úspech v inom členskom štáte, ktorého je tiež štátnym príslušníkom. Vnútroštátny súd sa navyše pýta na vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie na riešenie sporu vo veci samej. ( 2 )

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor predovšetkým pripomenul, že za súčasného stavu práva Únie patrí osobný stav jednotlivcov, pod ktorý spadajú pravidlá týkajúce sa zmeny krstného mena a rodovej identity osoby, do právomoci členských štátov, pričom každý členský štát je pri výkone tejto právomoci povinný rešpektovať právo Únie.

V tomto kontexte už Súdny dvor rozhodol, že odmietnutie orgánov členského štátu uznať meno príslušníka tohto štátu, ktorý uplatnil svoje právo voľného pohybu a je tiež štátnym príslušníkom iného členského štátu, pričom ide o meno stanovené v tomto inom členskom štáte, môže narušiť uplatňovanie práva zakotveného v článku 21 ZFEÚ slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov. ( 3 ) Takáto prekážka môže tiež vyplývať z toho, že uvedené orgány odmietnu uznať zmenu rodovej identity vykonanú na základe postupov stanovených na tento účel v členskom štáte, v ktorom občan Únie uplatnil svoju slobodu pohybu a pobytu, bez ohľadu na to, či táto zmena súvisí so zmenou krstného mena, ako je to v prejednávanej veci, alebo nie. Rod totiž podobne ako meno definuje totožnosť a osobný status osoby. Odmietnutie zmeniť a uznať rodovú identitu, ktorú štátny príslušník členského štátu legálne získal v inom členskom štáte, preto môže tomuto štátnemu príslušníkovi spôsobiť vážne ťažkosti správneho, profesionálneho a súkromného charakteru. V prípade takého občana Únie teda existuje konkrétne riziko, že z dôvodu dvoch rôznych krstných mien a z dôvodu prisudzovania dvoch rôznych rodových identít bude musieť rozptýliť pochybnosti o svojej totožnosti, ako aj o pravosti dokumentov, ktoré predkladá, alebo pravdivosti údajov v nich obsiahnutých.

Z uvedeného vyplýva, že odmietnutie uznať a zapísať do matriky členského štátu zmenu krstného mena a rodovej identity, ktorú štátny príslušník tohto členského štátu legálne dosiahol v inom členskom štáte, a to na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje takéto uznanie a takýto zápis, v dôsledku čoho je dotknutá osoba nútená iniciovať nové súdne konanie o zmene rodovej identity v tomto prvom členskom štáte, ktoré nezohľadňuje už legálne uskutočnenú zmenu v tomto inom členskom štáte, môže obmedziť výkon práva voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území Únie.

Súdny dvor ďalej pripomenul, že vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje výkon práva zakotveného v článku 21 ZFEÚ, môže byť odôvodnená len vtedy, ak je v súlade so základnými právami zaručenými Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a najmä s právom na rešpektovanie súkromného života uvedeným v jej článku 7, pričom toto právo má rovnaký význam a rozsah ako právo zaručené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( 4 ), ( 5 ). Európsky súd pre ľudské práva pritom konštatoval, že postup uznania rodovej identity stanovený vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, treba považovať za nezlučiteľný s článkom 8 EDĽP, keďže nespĺňa požiadavky stanovené týmto ustanovením na preskúmanie žiadosti o zmenu rodu, ktorá bola prvýkrát podaná na vnútroštátny súd. ( 6 )

Uvedený postup tiež nemôže predstavovať účinný prostriedok umožňujúci občanovi Únie, ktorý počas svojho pobytu v inom členskom štáte, a teda pri výkone práva zaručeného článkom 21 ZFEÚ a článkom 45 Charty, už legálne dosiahol zmenu svojho krstného mena a rodovej identity, účinne uplatniť svoje práva priznané týmito článkami v spojení s článkom 7 Charty, a to tým viac, že tento postup ho vystavuje riziku, že bude viesť k inému výsledku, než aký prijali orgány tohto iného členského štátu.

Na to, aby sa vnútroštátna právna úprava týkajúca sa zápisu zmeny krstného mena a rodovej identity do matriky mohla považovať za zlučiteľnú s právom Únie, je totiž nevyhnutné, aby ustanovenia alebo vnútroštátne postupy, ktoré umožňujú podať žiadosť o takýto zápis, neznemožňovali alebo nadmerne nesťažovali výkon práv priznaných článkom 21 ZFEÚ, a najmä práva na uznanie tejto zmeny. Výkon tohto práva však môže byť spochybnený voľnou úvahou, ktorú majú k dispozícii príslušné orgány v rámci tohto postupu, pričom existencia takejto voľnej úvahy môže viesť k rozdielu medzi dvoma menami a dvoma rodmi tej istej osoby v súvislosti s preukázaním jej totožnosti, ako aj k vážnym ťažkostiam správneho, profesionálneho a súkromného charakteru. Vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, je preto v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 21 ZFEÚ.

Súdny dvor napokon spresnil, že v tejto súvislosti nie je relevantná skutočnosť, že žiadosť o uznanie a zápis zmeny krstného mena a rodovej identity bola podaná v deň, keď už bolo účinné vystúpenie členského štátu, v ktorom k tejto zmene legálne došlo, z Európskej únie. ( 7 )

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 1 ) Tento postup umožňuje britským občanom zmeniť svoje priezvisko alebo krstné meno jednoduchým vyhlásením.

( 2 ) Vnútroštátny súd uvádza, že v prejednávanej veci sa konanie o zmene rodovej identity začalo v Spojenom kráľovstve pred vystúpením tohto štátu z Únie, ale skončilo sa po jeho vystúpení počas prechodného obdobia, a preto sa tento súd pýta, či je Rumunsko za takýchto okolností povinné uznať právne účinky tohto konania o zmene rodovej identity uskutočneného v Spojenom kráľovstve.

( 3 ) Pozri rozsudok z 8. júna 2017, Freitag (C‑541/15, EU:C:2017:432). Súdny dvor v tomto rozsudku najmä konštatoval, že z rozdielu medzi dvoma menami, ktoré sa vzťahujú na tú istú osobu, môžu vzniknúť nejasnosti a ťažkosti, pretože mnohé úkony každodenného života tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére vyžadujú predloženie dôkazu o totožnosti (body 36 a 37).

( 4 ) Dohovor podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“).

( 5 ) Podľa článku 52 ods. 3 Charty.

( 6 ) Rozsudok ESĽP, 19. januára 2021, X a Y v. Rumunsko, CE:ECHR:2021:0119JUD000214516. Európsky súd pre ľudské práva v tomto rozsudku najmä konštatoval, že podľa článku 8 EDĽP sú štáty povinné stanoviť jasný a predvídateľný postup právneho uznania rodovej identity umožňujúci zmenu pohlavia, a teda mena alebo osobného digitálneho kódu, v úradných dokumentoch, a to rýchlo, transparentne a prístupne.

( 7 ) V tejto súvislosti Súdny dvor poukázal na to, že keďže M.‑A. A. ako občan Únie požaduje vo svojom členskom štáte pôvodu uznanie tak zmeny svojho krstného mena, ako aj zmeny svojej rodovej identity, ku ktorým došlo pri výkone jeho slobody pohybu a pobytu v Spojenom kráľovstve, v prvom prípade pred vystúpením tohto členského štátu z Únie a v druhom prípade pred 31. decembrom 2020, teda pred dátumom stanoveným dohodou ako koniec prechodného obdobia, môže sa voči tomuto členskému štátu pôvodu dovolávať práv súvisiacich s týmto postavením občana Únie, najmä práv stanovených v článkoch 20 a 21 ZFEÚ, a to aj po skončení tohto obdobia.