Spojené veci C‑29/22 P a C‑44/22 P

KD
a
KS

proti

Rade Európskej únie a i.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 10. septembra 2024

„Odvolanie – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) – Jednotná akcia Rady 2008/124/SZBP – Misia Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (Eulex Kosovo) – Žaloba o náhradu škody – Ujma, ktorá údajne vznikla v dôsledku rôznych konaní a opomenutí Rady Európskej únie, Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v rámci vykonávania tejto jednotnej akcie – Nedostatočné vyšetrovania mučenia, zmiznutia a vraždy osôb – Právomoc Súdneho dvora Európskej únie rozhodnúť o tomto odvolaní – Článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ – Článok 275 ZFEÚ“

1. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Právomoc súdu Únie – Žaloba o náhradu škody – Žaloba týkajúca sa aktov alebo opomenutí v rámci tejto politiky – Žaloba, ktorej cieľom nie je dohliadať na dodržiavanie článku 40 ZEÚ alebo reštriktívnych opatrení voči fyzickým alebo právnickým osobám – Vylúčenie – Zlučiteľnosť tohto obmedzenia právomoci Súdneho dvora s článkom 47 Charty základných práv, článkami 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach, článkom 6 ods. 2 ZEÚ a článkami 268 a 340 ZFEÚ

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47, článok 51 ods. 1 a článok 52 ods. 7; článok 2, článok 3 ods. 5, článok 5 ods. 1 a 2, článok 6, článok 13 ods. 2, články 19, 21, 23, článok 24 ods. 1 a článok 40 ZEÚ; článok 268, 275 druhý pododsek, články 340 a 344 ZFEÚ; jednotná akcia Rady 2008/124)

   (pozri body 62, 63, 66 – 73, 77 – 82, 85 – 87, 90– 92, 94)

2. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Právomoc súdu Únie – Žaloba o náhradu škody – Žaloba súvisiaca s aktami alebo opomenutiami v rámci tejto politiky – Žaloba, ktorej cieľom nie je dohliadať na dodržiavanie článku 40 ZEÚ alebo reštriktívnych opatrení voči fyzickým alebo právnickým osobám – Predmetné akty alebo opomenutia, ktoré priamo nesúvisia s politickými alebo strategickými rozhodnutiami inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie v rámci uvedenej politiky – Zahrnutie – Predmetné akty alebo opomenutia, ktoré priamo súvisia s takýmito rozhodnutiami – Vylúčenie

   (Články 24 až 26, 28, 29, 37, 38, 42 a 43 ZEÚ; článok 275 ZFEÚ; jednotná akcia Rady 2008/124)

   (pozri body 115 – 119)

3. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Právomoc súdu Únie – Žaloba o náhradu škody – Žaloba týkajúca sa aktov alebo opomenutí v rámci tejto politiky – Žaloba, ktorej cieľom nie je dohliadať na dodržiavanie článku 40 ZEÚ alebo reštriktívnych opatrení voči fyzickým alebo právnickým osobám – Predmetné akty alebo opomenutia, ktoré priamo súvisia s politickými alebo strategickými rozhodnutiami inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie v rámci uvedenej politiky – Prostriedky poskytnuté misii Únie – Rozhodnutie odňať výkonný mandát tejto misii – Vylúčenie

   [Článok 24 ods. 1 druhý pododsek, článok 28 ods. 1 a článok 43 ods. 2 ZEÚ; článok 275 ods. 1 ZFEÚ; jednotná akcia Rady 2008/124, článok 3 písm. d); rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/856]

   (pozri body 120, 121, 124, 126, 136, 137)

4. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Právomoc súdu Únie – Žaloba o náhradu škody – Žaloba týkajúca sa aktov alebo opomenutí v rámci tejto politiky – Žaloba, ktorej cieľom nie je dohliadať na dodržiavanie článku 40 ZEÚ alebo reštriktívnych opatrení voči fyzickým alebo právnickým osobám – Predmetné akty alebo opomenutia, ktoré priamo nesúvisia s politickými alebo strategickými rozhodnutiami inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie v rámci uvedenej politiky – Nedostatok vhodného personálu misie Únie – Porušenia ľudských práv, ktorých sa dopustila táto misia – Komisia preskúmavajúca sťažnosti podané pre tieto porušenia – Neexistencia procesných ustanovení o právnej pomoci – Neexistencia vykonávacích právomocí – Nedostatok individuálnych opatrení týkajúcich sa konkrétnych situácií žalobkýň – Zahrnutie

   (Článok 24 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, článok 275 druhý odsek ZFEÚ; jednotná akcia Rady 2008/124, články 1 a 2; rozhodnutie 2014/349/SZBP, článok 15a)

   (pozri body 120, 121, 124, 127, 128, 130, 131, 133 – 135, 137)

5. Odvolanie – Odvolanie posúdené ako čiastočne dôvodné – Riešenie sporu vo veci samej odvolacím súdom – Podmienka – Stav konania dovoľujúci rozhodnúť – Neexistencia – Vrátenie veci Všeobecnému súdu – Záverečné preskúmanie právomoci prejednať odvolanie odvolacím súdom

   (Štatút Súdneho dvora, článok 61 prvý odsek)

   (pozri body 159, 163 – 166)

Zhrnutie

Zrušením uznesenia Všeobecného súdu KS a KD/Rada a i. ( 1 ) (ďalej len „napadnuté uznesenie“) v rozsahu, v akom tento súd rozhodol, že zjavne nemá právomoc rozhodnúť o žalobe, ktorú podali KS a KD, z dôvodu, že sa týka politických alebo strategických rozhodnutí prijatých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“) ( 2 ), Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore spresnil rozsah obmedzenia právomoci súdov Únie vo veciach SZBP, ktorá je stanovená v článku 24 ods. 1 druhom pododseku poslednej vete ZEÚ ( 3 ) a v článku 275 prvom odseku ZFEÚ ( 4 ). KS a KD sú blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré boli mučené, zmizli alebo boli zabité v Kosove v roku 1999 počas tamojšieho konfliktu. V roku 2008 Európska únia prostredníctvom jednotnej akcie 2008/124 ( 5 ) zriadila v tejto tretej krajine civilnú misiu na podporu právneho štátu s názvom Eulex Kosovo, ktorej úlohou je najmä vyšetriť takéto trestné činy. V roku 2009, na základe tejto jednotnej akcie, Únia zriadila kontrolnú komisiu pre dodržiavanie ľudských práv (ďalej len „kontrolná komisia“) na preskúmanie sťažností podaných pre porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopustila Eulex Kosovo pri výkone svojho mandátu.

Na základe sťažností, ktoré podali KS a KD, kontrolná komisia v novembri 2015 a októbri 2016 dospela k záveru, že došlo k porušeniu viacerých základných práv chránených Európskym dohovorom o ľudských právach („EDĽP“) ( 6 ). V marci 2017 sa kontrolná komisia rozhodla príslušné veci uzavrieť, pričom v každom prípade konštatovala, že vedúci misie Eulex Kosovo vykonal jej odporúčania len čiastočne.

V decembri 2017 Všeobecný súd uznesením KS/Rada a i. ( 7 ) zamietol žalobu, ktorú podala KS proti Rade Európskej únie, Európskej komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorou sa okrem iného domáhala „zrušenia alebo zmeny jednotnej akcie 2008/124“ a mimozmluvnej zodpovednosti za porušenie viacerých ustanovení EDĽP, z dôvodu, že zjavne nemá právomoc o nej rozhodnúť.

V novembri 2021 Všeobecný súd napadnutým uznesením zamietol z rovnakého dôvodu žalobu, ktorú podali KS a KD o náhradu škody a ktorú podľa ich názoru utrpeli v dôsledku rôznych aktov a opomenutí Rady, Komisie a ESVČ, najmä v súvislosti s vyšetrovaním mučenia, zmiznutia a vraždy ich rodinných príslušníkov počas misie Eulex Kosovo. KS a KD medzitým v júni 2021 podali návrh na vykonanie dokazovania, ktorým sa domáhali predloženia úplného znenia operačného plánu misie Eulex Kosovo (OPLAN) od jej zriadenia v roku 2008.

Na základe dvoch odvolaní, ktoré podali KS a KD (vec C‑29/22 P) a Komisia (vec C‑44/22 P), Súdny dvor čiastočne zrušil toto uznesenie Všeobecného súdu a vrátil mu vec, aby rozhodol o prípustnosti žaloby, a prípadne o veci samej.

V napadnutom uznesení Všeobecný súd najmä konštatoval, že žaloba, ktorú podali KS a KD, je dôsledkom aktov alebo konaní v rámci politických alebo strategických otázok súvisiacich s vymedzovaním činností, priorít a zdrojov misie Eulex Kosovo, ako aj s rozhodnutím zriadiť kontrolnú komisiu v rámci tejto misie, a že v súlade s jednotnou akciou 2008/124 sa na zriadenie a činnosti misie Eulex Kosovo vzťahujú ustanovenia Zmluvy o EÚ týkajúce sa SZBP. Okrem toho Všeobecný súd v podstate rozhodol, že podľa článku 24 ods. 1 druhého pododseku poslednej vety ZEÚ a článku 275 prvého odseku ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie v zásade nemá právomoc ani pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa SZBP, ani pokiaľ ide o akty prijaté na základe týchto ustanovení, a že výnimky z tejto zásady uvedené v tomto prvom ustanovení a v článku 275 druhom odseku sa v prejednávanej veci neuplatnia z dôvodu, že táto žaloba sa netýka reštriktívnych opatrení voči fyzickým alebo právnickým osobám v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, ani dodržiavania článku 40 ZEÚ ( 8 ).

Posúdenie Súdnym dvorom

Keďže KS a KD, ako aj Komisia toto posúdenie spochybnili, Súdny dvor skúmal, či je výklad týchto aspektov, ktorý podal Všeobecný súd, dôvodný.

O výklade článku 24 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ a článku 275 prvom odseku ZFEÚ

Na účely výkladu ustanovení Zmlúv, ktoré stanovujú obmedzenie právomoci súdov Únie v oblasti SZBP, Súdny dvor predovšetkým konštatoval, že zahrnutie tejto politiky do ústavného rámca Únie znamená, že základné zásady právneho poriadku Únie sa uplatňujú aj v rámci tejto politiky. Medzi tieto zásady patrí najmä dodržiavanie právneho štátu a základných práv, ktoré okrem iného vyžadujú, aby orgány Únie podliehali súdnemu preskúmaniu.

Súdny dvor však po prvé poznamenal, že podľa článku 24 ods. 1 druhého pododseku prvej vety ZEÚ „[SZBP] podlieha osobitným pravidlám a postupom“ vrátane tých, ktoré obmedzujú právomoc Súdneho dvora Európskej únie, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa SZBP a akty prijaté na jej základe. Takéto obmedzenie je však zlučiteľné s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj s článkami 6 a 13 EDĽP.

V prvom rade Súdny dvor v tomto ohľade už rozhodol, že článok 47 Charty nemôže založiť jeho právomoc, ak ju Zmluvy vylučujú, ani zmeniť systém súdneho preskúmavania upravený Zmluvami, ku ktorému patria pravidlá o prípustnosti priamych žalôb. Okrem toho zásady prenesenia právomocí a inštitucionálnej rovnováhy sa uplatňujú aj v oblasti SZBP. V dôsledku toho tvrdenie, že akty alebo opomenutia, ktoré sú predmetom žaloby jednotlivca, porušujú jeho základné práva, samo osebe nestačí na to, aby Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že má právomoc o nej rozhodnúť. V druhom rade je pravda, že Súdny dvor musí dbať na to, aby ním poskytnutý výklad článku 47, ktorého prvý a druhý odsek zodpovedajú článku 6 ods. 1 a článku 13 EDĽP, zabezpečil takú úroveň ochrany, ktorá nenarušuje úroveň zaručenú v týchto ustanoveniach EDĽP, tak ako ich vykladá Európsky súd pre ľudské práva. Právo zaručené týmto článkom 6 ods. 1 EDĽP však na jednej strane nie je absolútne a môže podliehať legitímnym obmedzeniam. Na druhej strane ochranu poskytovanú článkom 13 EDĽP, ktorý zaručuje vo vnútroštátnom práve existenciu opravného prostriedku umožňujúceho dovolávať sa práv a slobôd zakotvených v EDĽP, nemožno považovať za absolútnu, pretože kontext, v ktorom k údajnému porušeniu došlo, alebo kategória údajných porušení, môžu odôvodniť obmedzenie možných opravných prostriedkov.

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v podstate rozhodol, že ani článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ, ani článok 275 ZFEÚ na jednej strane, ( 9 ) ani odvolávanie sa na porušenie základných práv na strane druhej samy osebe neodôvodňujú, aby konštatoval, že má právomoc rozhodovať o žalobe, ktorú podali KS a KD. Okrem toho článok 6 ods. 2 ZEÚ, ktorý stanovuje pristúpenie Únie k EDĽP, nemožno vykladať v tom zmysle, že rozširuje právomoci Súdneho dvora Európskej únie v oblasti SZBP, keďže v dohode o pristúpení sa stanovuje, že týmto pristúpením nebudú dotknuté právomoci Únie alebo právomoci jej inštitúcií.

V druhom rade, pokiaľ ide konkrétne o uplatnenie článku 24 ods. 1 druhého pododseku poslednej vety ZEÚ a článku 275 ZFEÚ na žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Únie upravené článkami 268 a 340 ZFEÚ, Súdny dvor pripomenul, že ani výlučná povaha právomoci zverenej Súdnemu dvoru Európskej únie rozhodovať o takýchto žalobách, ani autonómia tejto kategórie žalôb nemôžu mať za následok rozšírenie vymedzenia právomoci, ktorú tejto inštitúcii priznávajú Zmluvy. Článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ a článok 275 ZFEÚ, ktoré obmedzujú právomoc súdov Únie v oblasti SZBP, pritom treba, pokiaľ ide o žaloby v tejto oblasti SZBP, považovať vo vzťahu k článkom 268 a 340 ZFEÚ za leges speciales. Nemožno preto súhlasiť s tým, že sa článok 24 ods. 1 druhý pododsek posledná veta ZEÚ a článok 275 ZFEÚ nevzťahujú na žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Únie.

V treťom rade a napokon Súdny dvor, odvolávajúc sa na rozsudok Carvalho a i./Parlament a Rada ( 10 ), ktorý vyjadruje zásadu výkladu uplatniteľnú na všetky opravné prostriedky stanovené Zmluvami, tiež potvrdil výklad ustanovení Zmlúv týkajúcich sa právomoci súdov Únie vykonaný Všeobecným súdom v zmysle základného práva na účinnú súdnu ochranu v tom zmysle, že toto základné právo nemôže viesť k vylúčeniu podmienok výslovne stanovených v Zmluve o FEÚ.

O spojení medzi predmetnými aktmi a opomenutiami týkajúcimi sa politických alebo strategických rozhodnutí prijatých v rámci SZBP a týkajúcimi sa vymedzenia a vykonávania SZBP

Súdny dvor v rámci preskúmania právomoci Súdneho dvora Európskej únie rozhodovať o žalobe, ktorej predmetom sú akty alebo opomenutia spadajúce do oblasti SZBP, pripomenul, že v prvom rade treba overiť, či sa na predmetnú situáciu vzťahuje niektorý z prípadov stanovených v článku 24 ods. 1 druhom pododseku poslednej vete ZEÚ a článku 275 druhom odseku ZFEÚ, v ktorých je táto právomoc výslovne uznaná. ( 11 ) Ak to tak nie je, treba v druhom rade posúdiť, či uvedená právomoc môže byť založená na tom, že predmetné akty a opomenutia priamo nesúvisia s politickými alebo strategickými rozhodnutiami inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie v rámci SZBP, a najmä spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). ( 12 ) Hoci má teda Súdny dvor Európskej únie právomoc posudzovať zákonnosť aktov alebo opomenutí, ktoré priamo nesúvisia s týmito politickými alebo strategickými rozhodnutiami, alebo ich vykladať, nemá takúto právomoc, ak tieto akty alebo opomenutia priamo súvisia s týmito politickými alebo strategickými rozhodnutiami. ( 13 )

Súdny dvor v tejto súvislosti preskúmal posúdenie vykonané Všeobecným súdom ( 14 ) týkajúce sa analýzy každého z aktov a opomenutí, ktoré spadajú do oblasti SZBP, a najmä SBOP, na ktoré sa odvoláva žaloba, ktorú podali KS a KD. ( 15 )

Po prvé v prejednávanej veci z napadnutého uznesenia vyplýva, že Všeobecný súd konštatoval, že žaloba nepatrí medzi prípady, v ktorých ustanovenia Zmlúv výslovne stanovujú, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc v oblasti SZBP, pričom táto skutočnosť nebola v odvolacom konaní spochybnená. Po druhé Všeobecný súd v podstate konštatoval, že akty a opomenutia, ktorých sa uvedená táto žaloba ( 16 ) týka, priamo súvisia s touto politikou vzhľadom na ich politickú a strategickú povahu, ako aj ich súvislosť s vymedzením a vykonávaním SZBP, čo je dôvod, pre ktorý rozhodol, že nemá právomoc rozhodovať o tejto žalobe.

Všeobecný súd v tejto súvislosti po prvé poznamenal, že prostriedky poskytnuté misii SZBP, a najmä SBOP, priamo súvisia, ako to v podstate správne konštatoval Všeobecný súd, s politickými alebo strategickými rozhodnutiami uskutočnenými v rámci SZBP.

Všeobecný súd sa naopak dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že údajný nedostatok vhodného personálu patrí medzi politické alebo strategické otázky, ktoré sa týkajú vymedzenia a vykonávania SZBP. Schopnosť misie Eulex Kosovo zamestnávať personál ( 17 ) predstavuje akt bežného riadenia v rámci výkonu mandátu uvedenej misie. Rozhodnutia prijaté misiou Eulex Kosovo, pokiaľ ide o výber personálu, ktorý táto misia zamestnáva, tak priamo nesúvisia s politickými alebo strategickými rozhodnutiami, ktoré uvedená misia uskutočňuje v rámci SZBP.

Po druhé Súdny dvor dospel k rovnakému záveru, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o neexistenciu ustanovení upravujúcich právnu pomoc v rámci konaní pred kontrolnou komisiou. Táto časť žaloby, ktorú podali KS a KD, sa týka procesných pravidiel tejto komisie, ktoré však priamo nesúvisia s politickými alebo strategickými rozhodnutiami uskutočnenými v rámci SZBP.

Podobne, pokiaľ ide o neexistenciu vykonávacích právomocí zverených kontrolnej komisii alebo opravných prostriedkov v prípade porušení konštatovaných touto komisiou, Súdny dvor, vychádzajúc z cieľov, ktoré boli základom zriadenia misie Eulex Kosovo, ( 18 ) uviedol, že rozhodnutie o tom, či sa na akty a opomenutia tejto misie vzťahuje kontrolný mechanizmu zodpovedajúci týmto normám, priamo nesúvisí s politickými alebo strategickými rozhodnutiami týkajúcimi sa uvedenej misie, ale len s jedným aspektom jej administratívneho riadenia.

Po tretie Súdny dvor uviedol, že neexistencia týchto nápravných opatrení umožňujúcich napraviť porušenia základných práv konštatovaných kontrolnou komisiou, ako aj riadneho právneho preskúmania prípadu KD sa týkajú neprijatia individuálnych opatrení týkajúcich sa konkrétnych situácií KS a KD, a teda priamo nesúvisia s politickými alebo strategickými rozhodnutiami uskutočnenými v rámci SZBP. To isté platí pre tvrdenie Rady a ESVČ, podľa ktorého táto misia urobila všetko pre to, aby vyšetrila predmetné trestné činy. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide aj o tieto aspekty žaloby.

Po štvrté rozhodnutie o odňatí výkonného mandátu misie SZBP, a najmä misie SBOP, naopak priamo súvisí s takýmito politickými a strategickými rozhodnutiami uskutočnenými v rámci SZBP v zmysle článku 28 ods. 1 a článku 43 ods. 2 ZEÚ. V dôsledku toho sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že nemá právomoc rozhodnúť o výhradách týkajúcich sa odňatia výkonného mandátu misie Eulex Kosovo rozhodnutím 2018/856 ( 19 ).

O žalobe na Všeobecnom súde

Súdny dvor konštatoval, že nemá k dispozícii informácie potrebné na to, aby s konečnou platnosťou rozhodol o výhradách neprípustnosti vznesených Radou, Komisiou a ESVČ, alebo o dôvodnosti žaloby, ktorú podali KS a KD, a preto vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o prípustnosti, a prípadne o dôvodnosti tejto žaloby a o žiadosti o prístup k OPLAN‑u misie Eulex Kosovo.

( 1 ) Uznesenie z 10. novembra 2021, KS a KD/Rada a i. (T‑771/20, EU:T:2021:798).

( 2 ) Uvedené uznesenie sa zrušilo v rozsahu, v akom sa žaloba, ktorú podali KS a KD, týkala okrem iného porušenia viacerých základných práv a obídenia alebo zneužitia výkonnej moci zo strany orgánu a inštitúcií Únie. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamietlo.

( 3 ) V zmysle tohto ustanovenia „Súdny dvor Európskej únie nemá vo vzťahu k [ustanoveniam týkajúcim sa SZBP] právomoc s výnimkou jeho právomoci monitorovať súlad s článkom 40 [ZEÚ] a preskúmavať zákonnosť niektorých rozhodnutí, ako sa ustanovuje v článku 275 druhom odseku [ZFEÚ]“.

( 4 ) V zmysle tohto článku 275 ZFEÚ „Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa [SZBP], ani pokiaľ ide o akty prijaté na ich základe. Súdny dvor Európskej únie má však právomoc dohliadať na dodržiavanie článku 40 [ZEÚ] a rozhodovať o žalobách podaných v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 263 štvrtom odseku [ZFEÚ], ktorými sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí upravujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 [ZEÚ]“.

( 5 ) Jednotná akcia Rady 2008/124/SZBP zo 4. februára 2008 o Misii Európskej únie v Kosove na podporu právneho štátu, EULEX KOSOVO (Ú. v. EÚ L 42, 2008, s. 92).

( 6 ) Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaný v Ríme 4. novembra 1950.

( 7 ) Uznesenie zo 14. decembra 2017, KS/Rada a i. (T‑840/16, EU:T:2017:938).

( 8 ) Tento článok uvádza: „Uskutočňovaním [SZBP] nie je dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených zmluvami na výkon právomocí Únie uvedených v článkoch 3 až 6 [ZFEÚ]. Rovnako nie je uskutočňovaním politík uvedených v týchto článkoch dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených zmluvami na výkon právomocí Únie podľa tejto kapitoly. “

( 9 ) V zmysle článku 47 Charty, článku 6 ods. 1 a článku 13 EDĽP, ako aj článku 2, článku 3 ods. 5 a článkov 6, 19, 21 a 23 ZEÚ.

( 10 ) Rozsudok z 25. marca 2021, Carvalho a i./Parlament a Rada (C‑565/19 P, EU:C:2021:252, body 69 a 78).

( 11 ) Rozsudky z 28. marca 2017, Rosneft (C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 60), a zo 6. októbra 2020, Bank Refah Kargaran/Rada (C‑134/19 P, EU:C:2020:793, bod 27).

( 12 ) Vyplýva to z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 49 rozsudku z 12. novembra 2015, Elitaliana/Eulex Kosovo (C‑439/13 P, EU:C:2015:753), v bode 55 rozsudku z 19. júla 2016, H/Rada a i. (C‑455/14 P, EU:C:2016:569), ako aj v bode 66 rozsudku z 25. júna 2020, SATCEN/KF (C‑14/19 P, EU:C:2020:492).

( 13 ) V dôsledku toho Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc posudzovať zákonnosť alebo vykladať akty alebo opomenutia, ktoré priamo súvisia s vymedzením, vedením a vykonávaním SZBP, a najmä SBOP, konkrétne s určovaním strategických záujmov Únie, ako aj vymedzením činností a pozícií, ktoré má Únia prijať, ako aj všeobecných usmernení SZBP v zmysle článkov 24 až 26, 28, 29, 37, 38, 42 a 43 ZEÚ.

( 14 ) Toto posúdenie je uvedené v bodoch 28 a 39 napadnutého uznesenia.

( 15 ) Súdny dvor pritom zohľadnil skutočnosť, že cieľ právnej istoty si vyžaduje, aby súd Únie nebol povinný meritórne preskúmať vec samu, aby určil svoju právomoc.

( 16 ) Tieto akty a opomenutia sú uvedené v bode 20 rozsudku. Ide najmä o:

skutočnosť, že sa náležite nevyšetrilo zmiznutie a vražda rodinných príslušníkov KS a KD, a to z dôvodu nedostatku potrebných zdrojov a vhodného personálu tejto misie na výkon jej výkonného mandátu;

neexistenciu ustanovení o právnej pomoci osobám, ktoré vystupujú v konaní pred kontrolnou komisiou ako navrhovatelia, a z dôvodu, že táto kontrolná komisia bola zriadená bez právomoci vykonávať svoje rozhodnutia alebo možnosti podať opravný prostriedok pre konštatované porušenia;

neprijatie nápravných opatrení, ktoré by umožnili úplne alebo čiastočne napraviť porušenia uvedené v prvej a druhej zarážke, hoci vedúci misie Eulex Kosovo oznámil Únii závery kontrolnej komisie;

obídenie alebo zneužitie výkonnej moci Radou a ESVČ, pretože najmä tvrdili, že Eulex Kosovo urobila všetko pre to, aby vyšetrila únos a pravdepodobnú vraždu manžela KS, ako aj vraždu manžela a syna KD;

zneužitie alebo nevyužitie výkonnej moci náležitým spôsobom, a to z dôvodu, že rozhodnutím Rady (SZBP) 2018/856 z 8. júna 2018, ktorým sa mení jednotná akcia 2008/124 o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove (Ú. v. EÚ L 146, 2014, s. 5), došlo k odňatiu výkonného mandátu misie Eulex Kosovo, hoci porušovanie práv uvedené v prvej a druhej zarážke naďalej pokračovalo;

obídenie alebo zneužitie výkonnej moci alebo verejnej moci, keďže sa nezabezpečilo, aby bolo vo veci KD, ktorá sa prima facie týkala vojnového zločinu, vykonané riadne právne preskúmanie zo strany misie Eulex Kosovo a/alebo Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj stíhanie pred Špecializovanou komorou pre Kosovo.

( 17 ) Táto schopnosť vyplýva zo znenia článku 15a jednotnej akcie 2008/124 v znení rozhodnutia Rady 2014/349/SZBP z 12. júna 2014 (Ú. v. EÚ L 174, 2014, s. 42).

( 18 ) Pozri články 1 a 2 jednotnej akcie 2008/124.

( 19 ) Týmto rozhodnutím sa zrušila povinnosť tejto misie, ako je zakotvená v článku 3 písm. d) jednotnej akcie 2008/124, a to dbať na to, aby určité trestné činy „sa riadne vyšetrili a stíhali… aby sa o nich rozhodlo a rozsudok bol vykonaný“.