Vec C‑50/21

Prestige and Limousine, S. L.

proti

Área Metropolitana de Barcelona a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Cataluña)

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 8. júna 2023

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 49 ZFEÚ – Článok 107 ods. 1 ZFEÚ – Služby prenájmu osobných vozidiel s vodičom (PVV) – Systém povoľovania zahŕňajúci získanie popri povolení umožňujúcom poskytovať služby mestskej a medzimestskej dopravy na celom vnútroštátnom území aj druhú prevádzkovú licenciu na umožnenie poskytovania služieb mestskej dopravy v metropolitnej oblasti – Obmedzenie počtu licencií na služby PVV na tridsatinu licencií na taxislužby“

1. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Formulácia otázok, ktorá môže ovplyvniť Súdny dvor – Neexistencia vplyvu na prípustnosť

   [Článok 267 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 94 písm. a) a c)]

   (pozri bod 44)

2. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Otázka, ktorá môže byť predmetom jasnej odpovede – Neexistencia vplyvu na prípustnosť

   (Článok 267 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 99)

   (pozri bod 45)

3. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Predchádzajúce preskúmanie potenciálnej relevantnosti ustanovení práva Únie uvedených vnútroštátnym súdom, ktoré vykonal vnútroštátny najvyšší súd – Neexistencia vplyvu na prípustnosť

   (Článok 267 ZFEÚ)

   (pozri bod 47)

4. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Otázka položená v súvislosti so sporom sústredeným v jednom členskom štáte – Vnútroštátne ustanovenia uplatniteľné tak na vlastných štátnych príslušníkov, ako aj na štátnych príslušníkov iných členských štátov – Právomoc vzhľadom na prípadnú dotknutosť osôb pochádzajúcich z iných členských štátov

   (Články 49 a 267 ZFEÚ)

   (pozri body 48, 49)

5. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Pojem štátne prostriedky

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 53, 54)

6. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie výhody zo štátnych prostriedkov pripísateľné štátu – Režim udeľovania povolení zahŕňajúci okrem povolenia na poskytovanie mestskej a medzimestskej dopravy na celom vnútroštátnom území aj druhú prevádzkovú licenciu na poskytovanie služieb mestskej dopravy v metropolitnej oblasti – Obmedzenie počtu licencií na takéto služby na tridsiatu licenciu na taxislužby – Neexistencia použitia štátnych prostriedkov – Neexistencia pomoci

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 55 – 58, bod 1 výroku)

7. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Obmedzenia – Režim udeľovania povolení zahŕňajúci okrem povolenia na poskytovanie mestskej a medzimestskej dopravy na celom vnútroštátnom území aj druhú prevádzkovú licenciu na poskytovanie služieb mestskej dopravy v metropolitnej oblasti – Odôvodnenie naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu – Prípustnosť – Podmienky – Overenie vnútroštátnym súdom

   (Článok 106 ods. 2 ZFEÚ)

   (pozri body 61 – 64, 69 – 74, 81, 82, 85 – 93, bod 2 výroku)

8. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Obmedzenia – Obmedzenie počtu licencií na služby prenájmu osobných automobilov s vodičom v metropolitnej oblasti na tridsatinu licencií na taxislužby – Odôvodnenie naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu – Neprípustnosť – Zásada proporcionality – Porušenie

   (Článok 106 ods. 2 ZFEÚ)

   (pozri body 61 – 64, 69 – 74, 81, 82, 97 – 100, 102, bod 3 výroku)

9. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Vnútroštátna a miestna právna úprava v oblasti taxislužby a prenájmu vozidiel s vodičom – Služby všeobecného hospodárskeho záujmu – Určenie – Právomoc posúdenia členských štátov – Rozsah – Podmienky – Okolnosti nedostatočné na konštatovanie existencie služby všeobecného hospodárskeho záujmu

   (Článok 106 ods. 2 ZFEÚ)

   (pozri body 75 – 80)

Zhrnutie

Prestige and Limousine, SL (ďalej len „P&L“) ponúka služby prenájmu osobných vozidiel s vodičom (ďalej len „služby PVV“) v aglomerácii Barcelona (Španielsko). P&L a ďalších štrnásť podnikov, ktoré poskytujú rovnaké služby, vrátane podnikov prepojených s medzinárodnými online platformami, napadli na Tribunal Superior de Justicia de Cataluña (Vyšší súd Katalánska, Španielsko) platnosť právnej úpravy Área Metropolitana de Barcelona (Metropolitná oblasť Barcelona, Španielsko, ďalej len „AMB“) týkajúcej sa organizácie takýchto služieb v aglomerácii Barcelona. V rámci tohto sporu má tento súd pochybnosti o zlučiteľnosti predmetnej právnej úpravy najmä so slobodou usadiť sa.

Táto právna úprava vyžaduje na jednej strane okrem vnútroštátneho povolenia vyžadovaného na poskytovanie mestských a medzimestských služieb PVV v Španielsku, získanie dodatočnej licencie na výkon služieb PVV v aglomerácii Barcelona. Na druhej strane obmedzuje počet licencií na služby PVV na tridsatinu licencií pre taxislužby udelených pre túto aglomeráciu. Podľa vnútroštátneho súdu bolo hlavným cieľom, ktorý sledovala uvedená právna úprava, obmedziť hospodársku súťaž medzi službami PVV a taxislužbami.

Na odôvodnenie predmetných opatrení sa AMB odvoláva najmä na cieľ zabezpečiť kvalitu, bezpečnosť a dostupnosť taxislužby. Uvádza, že tieto služby sa považujú za „službu všeobecného záujmu“, keďže činnosť taxislužieb je silne regulovaná, pretože taxislužby podliehajú najmä kvótam na licencie, regulovaným tarifám, záväzku univerzálnej dopravy a prístupnosti pre osoby so zníženou mobilitou. AMB v tejto súvislosti uvádza, že hospodárska životaschopnosť tejto činnosti sa zdá byť ohrozená rastúcou hospodárskou súťažou vyplývajúcou z činnosti služieb PVV.

Súdny dvor vo svojom rozsudku dospel k záveru, že požiadavka dodatočného osobitného povolenia na poskytovanie služieb PVV v aglomerácii Barcelona môže byť za určitých podmienok zlučiteľná s článkom 49 ZFEÚ. Tento článok naopak bráni obmedzeniu počtu licencií na služby PVV, keďže sa zdá, že toto opatrenie ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riadnej správy dopravy, premávky a verejného priestranstva tejto aglomerácie a ochrany životného prostredia.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor odmietol tvrdenia účastníkov konania vo veci samej na podporu údajnej neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Podľa Súdneho dvora okolnosť, že odpovede na prejudiciálne otázky jasne vyplývajú z jeho judikatúry, nemá za následok neprípustnosť takéhoto návrhu, ale umožňuje mu na tento návrh prípadne odpovedať uznesením. ( 1 ) Okrem toho okolnosť, že vnútroštátny Najvyšší súd už v rámci sporu, ktorý je podobný sporu vo veci samej, preskúmal potenciálnu relevantnosť ustanovení práva Únie uvedených vnútroštátnym súdom, nemôže spôsobiť neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania smerujúceho k tomu, aby Súdny dvor rozhodol o výklade týchto ustanovení v súlade s článkom 267 ZFEÚ.

V druhom rade Súdny dvor po tom, čo dospel k záveru, že sa nezdá, že by obe opatrenia stanovené dotknutou právnou úpravou priznávali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ podnikom poskytujúcim taxislužby, skúmal zlučiteľnosť týchto opatrení s článkom 49 ZFEÚ. V tejto súvislosti Súdny dvor v prvom rade uviedol, že skutočne obmedzujú prístup na trh pre všetkých nových účastníkov trhu a obmedzujú počet poskytovateľov služieb PVV usadených v AMB, a preto ich treba kvalifikovať ako obmedzenia slobody usadiť sa zaručenej týmto posledným uvedeným ustanovením.

Ďalej, pokiaľ ide o existenciu naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť takéto obmedzenia, Súdny dvor sa domnieval, že cieľ riadnej správy dopravy, premávky a verejného priestoru aglomerácie, ako aj cieľ ochrany životného prostredia v takej aglomerácii môžu predstavovať takéto dôvody. To však nie je prípad cieľa spočívajúceho v zabezpečení ekonomickej životaschopnosti taxislužby, keďže zachovanie rovnováhy medzi oboma predmetnými druhmi mestskej dopravy patrí medzi úvahy čisto ekonomickej povahy. Okolnosť, že taxislužby sú v španielskom práve kvalifikované ako „služba všeobecného záujmu“, nie je v tejto súvislosti relevantná. Hoci totiž z charakteristík, ktoré uvádza AMB, vyplýva, že cieľom právnej úpravy taxislužby je najmä zabezpečiť kvalitu, bezpečnosť a dostupnosť taxislužby v prospech užívateľov, zdá sa, že opatrenia, o ktoré ide vo veci samej, samy osebe nesledujú tieto ciele. Súdny dvor tiež konštatoval, že sa nezdá, že by osobitné poslanie verejnej služby, na ktoré by sa prípadne mohol vzťahovať pojem služba všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) v zmysle článku 106 ods. 2 ZFEÚ, bolo zverené poskytovateľom taxislužby.

Napokon Súdny dvor analyzoval proporcionalitu jednak požiadavky dodatočného povolenia a jednak obmedzenia licencií na služby PVV na tridsatinu licencií na taxislužby. Dospel k záveru, že prvé uvedené opatrenie sa zdá byť vhodné na dosiahnutie uvedených cieľov a možno ho považovať za nevyhnutné na ich dosiahnutie. Vzhľadom na povahu predmetnej služby, ako aj nemožnosť rozlišovať medzi vozidlami používanými na poskytovanie služieb PVV a vozidlami používanými na súkromné účely na rozsiahlom území mesta sa možno domnievať, že následná kontrola by bola vykonaná príliš neskoro na to, aby sa zaručila jej skutočná účinnosť. Požiadavka dodatočného povolenia tak môže byť odôvodnená, avšak pod podmienkou, že toto povolenie je založené na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách, ktoré vylučujú akúkoľvek svojvoľnosť a neduplikujú kontroly, ktoré už boli vykonané v rámci vnútroštátneho povoľovacieho konania, ale zodpovedajú osobitným potrebám dotknutej aglomerácie. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či sú tieto podmienky v prejednávanej veci splnené.

Druhé opatrenie sa však nezdá vhodné na zabezpečenie dosiahnutia cieľov riadnej správy dopravy, premávky a verejného priestoru. V prvom rade totiž pred Súdnym dvorom neboli vyvrátené tvrdenia uvedené v prospech služieb PVV, ktoré smerujú k preukázaniu, že tieto služby môžu v skutočnosti podporovať dosiahnutie uvedených cieľov, najmä prostredníctvom zníženia používania súkromného vozidla, prínosom týchto služieb k cieľu efektívnej a inkluzívnej mobility vďaka ich úrovni digitalizácie, ako aj ich flexibilite pri poskytovaní služieb a používaním vozidiel na alternatívne energie podporovaným štátnou právnou úpravou týkajúcou sa služieb PVV.

Ďalej nemožno vylúčiť, že prípadný vplyv vozového parku PVV na dopravu, premávku a verejné priestranstvá v aglomerácii Barcelony by mohol byť primerane obmedzený menej obmedzujúcimi opatreniami, než je obmedzenie licencií. Súdny dvor sa tak odvolával napríklad na opatrenia na organizáciu služieb PVV, na obmedzenia týchto služieb počas určitých časových úsekov alebo na obmedzenia premávky v určitých priestoroch. Súdny dvor dodal, že nemožno vylúčiť, že cieľ ochrany životného prostredia v aglomerácii Barcelona možno dosiahnuť opatreniami, ktoré menej zasahujú do slobody usadiť sa, akými sú emisné limity uplatňované na vozidlá premávajúce v tejto aglomerácii.

( 1 ) Pozri článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.