Spojené veci C‑702/20 a C‑17/21

„DOBELES HES“ SIA (C‑702/20)

Sabiedrisko pakalpojumu regulēšanas komisija (C‑17/21)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Senāts)]

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 12. januára 2023

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Štátna pomoc – Článok 107 ods. 1 ZFEÚ – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca povinnosť verejného prevádzkovateľa získavať dodávky od výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov za cenu vyššiu, ako je trhová cena – Nevyplatenie časti predmetnej pomoci – Žiadosť o kompenzáciu podaná týmito výrobcami na iný verejný orgán, ako je ten, ktorý je v zásade povinný vyplácať túto pomoc na základe tejto vnútroštátnej právnej úpravy, pričom jeho rozpočet je určený výlučne na zabezpečenie jeho vlastnej prevádzky – Nová pomoc – Notifikačná povinnosť – Pomoc de minimis – Nariadenie (EÚ) č. 1407/2013 – Článok 5 ods. 2 – Kumulácia – Zohľadnenie súm pomoci, ktoré už boli vyplatené počas referenčného obdobia na základe uvedenej vnútroštátnej právnej úpravy“

1. Pomoc poskytnutá štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Pojem štátne prostriedky – Verejná politika podpory, ktorá sa poskytuje výrobcom elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie – Kompenzácia dodatočných nákladov uložených hospodárskemu subjektu z dôvodu povinnosti nákupu nadprodukcie za cenu vyššiu, ako je trhová cena – Finančné prostriedky získané na základe poplatku uloženého konečným spotrebiteľom – Zahrnutie – Podmienky – Poplatok porovnateľný s poplatkom nedaňového charakteru – Právna úprava správy a prerozdeľovania takto spravovaných finančných prostriedkov – Nepretržitá štátna kontrola nad týmito finančnými prostriedkami – Alternatívne podmienky

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 35 – 39, 42, 43, výrok 1)

2. Pomoc poskytnutá štátmi – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Verejná politika podpory, ktorá sa poskytuje výrobcom elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie – Povinnosť nákupu nadprodukcie za cenu vyššiu, ako je trhová cena – Pomoc, ktorá môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a skresliť podmienky hospodárskej súťaže – Nadobudnutie účinnosti pred úplnou liberalizáciou trhu s elektrickou energiou – Neexistencia vplyvu

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 51 – 54, výrok 2)

3. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Obmedzenia – Preskúmanie súladu pomoci s vnútorným trhom – Vylúčenie – Poskytnutie všetkých výkladových prvkov vyplývajúcich z práva Únie vnútroštátnemu súdu – Výklad pojmu pomoc – Zahrnutie

   (Článok 107 ods. 1 a článok 267 ZFEÚ)

   (pozri body 56 – 58, 97)

4. Pomoc poskytnutá štátmi – Pojem – Náhrada škody z titulu ujmy, ktorú spôsobil štát a povinnosť nahradenia ktorej bola tomuto štátu uložená – Vylúčenie – Vyplatenie sumy požadovanej v súdnom konaní na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa zaviedla právna pomoc – Zahrnutie

   (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 59, 60, 64, 65, výrok 3)

5. Pomoc poskytnutá štátmi – Pojem – Poskytnutie výhod pripísateľné štátu – Vnútroštátna právna úprava, ktorou sa zavádza právny nárok na zvýšenú platbu v prospech výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov – Príslušné právomoci Komisie a vnútroštátnych súdov – Úloha vnútroštátnych súdov – Povinnosť lojálnej spolupráce – Návrhy na začatie súdneho konania s cieľom dosiahnuť plný prospech z právneho nároku zavedeného predmetnou vnútroštátnou právnou úpravou – Poskytnutie odlišnej štátnej pomoci – Neexistencia – Zavedenie štátnej pomoci, ktoré nepatrí medzi úlohy súdu

   (Článok 4 ods. 3 ZEÚ; článok 107 ods. 1 a článok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ)

   (pozri body 75 – 79, výrok 4)

6. Pomoc poskytnutá štátmi – Zákaz – Výnimky – Kategórie pomoci vymedzené právnym predpisom, ktoré možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom – Nariadenie č. 1407/2013 – Pomoc de minimis – Podmienky výnimky z povinnosti notifikácie – Posúdenie dodržania stropnej hodnoty de minimis

   (Článok 108 ods. 3 ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 1407/2013, článok 3 ods. 2 a článok 5 ods. 2)

   (pozri body 91 – 93, výrok 5)

7. Pomoc poskytnutá štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Pristúpenie nového členského štátu k Európskej únii – Rozlišovanie v závislosti od osobitných pravidiel stanovených v prílohe IV k aktu o pristúpení – Kvalifikácia novej pomoci – Kritériá vylúčenia – Overenia prináležiace vnútroštátnemu súdu

   [Článok 107 ods. 1 a 3 ZFEÚ; Akt o pristúpení z roku 2003, bod 3 ods. 1 druhý pododsek prílohy IV; nariadenie Rady 2015/1589, článok 1 písm. b) bod i)]

   (pozri body 99 – 103)

8. Pomoc poskytnutá štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Kvalifikácia existujúcej pomoci – Kritériá – Nenotifikované opatrenia pomoci – Schválenie len z dôvodu neuskutočnenia žiadneho úkonu zo strany Komisie – Vylúčenie

   [Článok 108 ods. 3 ZFEÚ; nariadenie Rady 2015/1589, článok 1 písm. b) body ii) a iii)]

   (pozri bod 104)

9. Pomoc poskytnutá štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Kvalifikácia existujúcej pomoci – Kritériá – Uplynutie desaťročnej premlčacej doby – Začiatok plynutia premlčacej doby – Deň poskytnutia pomoci príjemcovi

   [Článok 108 ods. 3 ZFEÚ; nariadenie Rady 2015/1589, článok 1 písm. b) bod iv) a článok 17 ods. 1 a 2]

   (pozri body 108, 109)

10. Pomoc poskytnutá štátmi – Príslušné právomoci Komisie a vnútroštátnych súdov – Úloha vnútroštátnych súdov – Ochrana práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci v prípade porušenia povinnosti predchádzajúcej notifikácie – Povinnosť vnútroštátnych súdov vyvodiť všetky dôsledky z tohto porušenia v súlade s vnútroštátnym právom – Rozsah – Návrhy s cieľom dosiahnuť plný prospech z protiprávnej pomoci – Prípustnosť kladného rozhodnutia podmieneného získaním súhlasu Komisie po notifikovaní predmetnej pomoci

    (Článok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ; nariadenie Rady 2015/1589, článok 2 ods. 1 a 3)

    (pozri body 119 – 123, výrok 7)

11. Pomoc poskytnutá štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Návrhy podané výrobcami energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom dosiahnuť plný prospech z podpory stanovenej vnútroštátnou právnou úpravou – Absencia totožnosti medzi orgánom verejnej moci, na ktorý bola podaná žiadosť, a orgánom verejnej moci, ktorý je v zásade zodpovedný za vyplácanie predmetnej pomoci – Chýbajúca relevantnosť

    (Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

    (pozri body 125 – 127, výrok 8)

Zhrnutie

Spoločnosti „DOBELES HES“ SIA a „GM“ SIA (ďalej len „dotknutí výrobcovia“) prevádzkujú vodné elektrárne v Lotyšsku a vyrábajú elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

Do 7. júna 2005 určité ustanovenie lotyšského zákona o energetike priznávalo výrobcom elektrickej energie za určitých podmienok právo predať svoj prebytok produkcie elektrickej energie autorizovanému distribútorovi elektrickej energie za preferenčnú cenu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej tarify za predaj elektrickej energie, tak ako je táto určená vnútroštátnym regulačným orgánom. Od 8. júna 2005, keď nadobudli účinnosť nové ustanovenia upravujúce predaj nadprodukcie výrobcami elektrickej energie za preferenčnú sadzbu, jedno ustanovenie umožnilo výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorí už k tomuto dátumu svoju činnosť začali, zachovať si výhodu vyplývajúcu z predchádzajúceho systému.

Regulačný orgán si toto ustanovenie vyložil tak, že vo vzťahu k týmto výrobcom má za dôsledok zablokovanie preferenčnej sadzby uplatniteľnej v jej hodnote platnej k 7. júnu 2005, a preto ju prestal aktualizovať. Od tohto dátumu tak dotknutí výrobcovia predávali prebytok svojej produkcie za cenu zodpovedajúcu dvojnásobku vtedy platnej priemernej tarify za predaj elektrickej energie. Rozhodnutím z 20. januára 2010 však Latvijas Republikas Satversmes tiesa (Ústavný súd, Lotyšsko) rozhodol, že výklad predmetného ustanovenia zo strany regulačného orgánu je nesprávny v rozsahu, v akom regulačný orgán konštatoval, že pojem „cena“ sa má chápať ako pevná cena, a nie ako mechanizmus určovania cien, a teda že sa regulačný orgán tiež dopustil pochybenia vo svojom úsudku, podľa ktorého už od 8. júna 2005 nemá právomoc určovať priemernú sadzbu za predaj elektrickej energie.

Za týchto okolností podal každý z dotknutých výrobcov v rozsahu, v akom boli jednotlivo dotknutí, na regulačný orgán žiadosť o náhradu škody za straty vzniknuté z dôvodu neaktualizovania uvedenej priemernej sadzby od 8. júna 2005. Vzhľadom na to, že regulačný orgán príslušným žiadostiam dotknutých výrobcov odmietol vyhovieť, títo sa v roku 2011 obrátili so žalobou na správny súd, ktorý rozsudkami z 31. mája 2019 a z 10. júla 2019 čiastočne vyhovel ich príslušným návrhom, pričom vyplatenie súm, povinnosť poskytnutia ktorých z titulu vyplatenia štátnej pomoci bola regulačnému orgánu uložená, podmienil splnením podmienky, že Európska komisia prijme rozhodnutie o schválení takejto pomoci.

Proti týmto rozsudkom podal regulačný orgán kasačný opravný prostriedok na Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko). Najvyšší súd, ktorý sa zamýšľal predovšetkým nad tým, ako treba sporné sumy náhrady škody kvalifikovať s ohľadom na pojem „štátna pomoc“, ako aj nad požiadavkami, ktoré treba prípadne splniť s cieľom umožniť ich vyplatenie s ohľadom na právomoci Komisie v oblasti štátnej pomoci, rozhodol prerušiť konanie a obrátiť sa v tejto súvislosti na Súdny dvor s celým radom prejudiciálnych otázok, ktoré sú v obidvoch veciach formulované rovnako.

Súdny dvor svojím rozsudkom, ktorý bol vydaný vo veľkej komore, spresnil podmienky, za ktorých vnútroštátne opatrenie umožňujúce výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie využívať zvýšenú sadzbu možno kvalifikovať ako „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Okrem toho za predpokladu, že by sa vo vzťahu k predmetnému opatreniu rozhodlo, že ho takto možno kvalifikovať, pričom však táto pomoc nebola riadne notifikovaná Komisii, Súdny dvor napriek tomu pripustil, že vnútroštátny súd môže vyhovieť návrhu na vyplatenie sumy z titulu takéhoto opatrenia na podporu, pričom toto vyplatenie podmienil splnením požiadavky predchádzajúcej notifikácie pomoci Komisii, ako aj získaním súhlasu tejto inštitúcie v tejto súvislosti.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor v prvom rade poskytol výkladové prvky, o ktoré žiadal vnútroštátny súd, s cieľom umožniť mu rozhodnúť, či vnútroštátne opatrenie, ktoré viedlo k začatiu konaní vo veciach samých, v ktorých rozhoduje, možno kvalifikovať ako „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

Súdny dvor v tejto súvislosti v prvom rade preskúmal otázku, či vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá autorizovanému distribútorovi elektrickej energie povinnosť nakupovať elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie za cenu vyššiu, ako je trhová cena, a ktorá stanovuje, že dodatočné náklady, ktoré z toho vyplývajú, sú financované na základe povinného poplatku plateného konečnými spotrebiteľmi, predstavuje zásah „zo štátnych prostriedkov“ v zmysle tohto ustanovenia. V predmetnom prípade Súdny dvor pripomenul, že prostriedky získané z tohto poplatku, ktorého finančnú záťaž v skutočnosti znáša vymedzená kategória osôb, možno považovať za finančné prostriedky, ktoré majú charakter „štátnych prostriedkov“, iba vtedy, ak je predmetný poplatok povinný podľa vnútroštátneho práva. Preto finančné prostriedky pochádzajúce z dane alebo iných poplatkov, ktoré sú podľa vnútroštátnej právnej úpravy povinné a ktoré sú spravované a prerozdeľované v súlade s touto právnou úpravou, predstavujú „štátne prostriedky“ v zmysle tohto ustanovenia. V každom prípade skutočnosť, že finančné prostriedky zostávajú nepretržite pod kontrolou štátu, a teda k dispozícii príslušných vnútroštátnych orgánov, postačuje na to, aby boli kvalifikované ako „štátne prostriedky“. V dôsledku uvedeného, s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, finančné prostriedky, prostredníctvom ktorých sa na základe predmetnej lotyšskej právnej úpravy priznáva cenová výhoda výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, sú „štátnymi prostriedkami“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, so zreteľom na obidve alternatívne kritériá tohto pojmu.

Súdny dvor okrem toho spresnil, že dátum úplnej liberalizácie trhu s elektrickou energiou v Lotyšsku je irelevantný na účely posúdenia, či sa pomoc poskytovaná zo strany verejného prevádzkovateľa v tomto členskom štáte na základe nakupovania elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie za cenu vyššiu, ako je trhová cena, má kvalifikovať ako štátna pomoc.

Ďalej, pokiaľ vnútroštátna právna úprava zaviedla „štátnu pomoc“ v zmysle tohto ustanovenia, takúto pomoc predstavuje aj vyplatenie sumy požadovanej v súdnom konaní na základe tejto právnej úpravy. Podľa Súdneho dvora je na účely určenia, či sumy zodpovedajú „štátnej pomoci“, irelevantné, či žaloby o ich vyplatenie sú podľa vnútroštátneho práva kvalifikované ako „návrhy na vyplatenie náhrady“ alebo ako „návrhy na náhradu škody“.

Napokon Súdny dvor poznamenal, že hoci vnútroštátny súd prípadne môže vydať rozsudok, z ktorého vyplýva, že jednému z účastníkov konania sa na základe vnútroštátneho práva musí vyplatiť suma zodpovedajúca štátnej pomoci, vôbec to neznamená, že v takomto prípade túto pomoc poskytuje samotný súd. Samotné zavedenie štátnej pomoci totiž nemôže mať pôvod v rozhodnutí súdu, keďže je založené na posúdení vhodnosti, ktoré nepatrí medzi úlohy súdu. Na základe uvedeného dospel Súdny dvor k záveru, že pokiaľ vnútroštátna právna úprava, ktorou sa zavádza právny nárok na zvýšenú platbu za elektrickú energiu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov energie, predstavuje „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, návrhy na začatie konania, ktorých cieľom je dosiahnuť plný prospech z uplatnenia tohto nároku, treba považovať za návrhy na vyplatenie tej časti tejto štátnej pomoci, ktorá nebola vyplatená, a nie za návrhy na poskytnutie odlišnej štátnej pomoci zo strany konajúceho súdu.

V druhom rade Súdny dvor poskytol spresnenia k uplatňovaniu kritérií stanovených nariadením č. 1407/2013 v oblasti pomoci de minimis ( 1 ), ktorá nepodlieha povinnosti notifikácie podľa článku 108 ods. 3 ZEFÚ. V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že dodržanie stropnej hodnoty de minimis stanovenej v článku 3 ods. 2 tohto nariadenia sa má posudzovať s ohľadom na výšku pomoci, ktorá sa požaduje na základe príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy, kumulovanú s výškou platieb, ktoré už boli vyplatené počas referenčného obdobia na základe tejto právnej úpravy.

V treťom rade sa Súdny dvor vyjadril k vzťahu príslušných právomocí vnútroštátneho súdu a Komisie pre prípad, že by sumy požadované dotknutými výrobcami vo veciach samých predstavovali štátnu pomoc.

V predmetnom prípade vzhľadom na to, že predmetná pomoc nezodpovedá žiadnej z kategórií existujúcej pomoci stanovených právom Únie, ( 2 ) s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, Súdny dvor na základe uvedeného dospel k záveru, že predmetná podpora, vrátane tej jej časti, ktorej vyplatenie sa neskôr požaduje, sa má kvalifikovať ako „nová pomoc“. ( 3 )

Súdny dvor, ktorý sa tak vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie vyjadril k situácii, keď vnútroštátny súd rozhoduje o návrhu na vyplatenie protiprávnej pomoci, pokiaľ táto pomoc nebola oznámená Komisii, zdôraznil, že úloha spočívajúca v preskúmaní štátnej pomoci, ktorú právo Únie zveruje tomuto súdu, v zásade musí viesť k tomu, že vnútroštátny súd tento návrh zamietne. Súdny dvor však predsa len pripustil, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorým sa žalovanému ukladá povinnosť vyplatiť predmetnú pomoc, avšak pod podmienkou, že dotknuté vnútroštátne orgány túto pomoc vopred oznámia Komisii a že táto inštitúcia poskytne svoj súhlas alebo sa jej súhlas bude považovať za poskytnutý, je tiež takej povahy, že môže zabrániť tomu, aby bola nová pomoc vyplatená v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, článkom 2 ods. 1 a článkom 3 nariadenia 2015/1589.

( 1 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 [ZFEÚ] na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 2013, s. 1).

( 2 ) Článok 1 písm. b) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9).

( 3 ) V zmysle článku 1 písm. c) nariadenia 2015/1589.