Vec C‑673/20

EP

proti

Préfet du Gers
a
Institut National de la Statistique et des Études Économiques (INSEE)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal judiciaire d’Auch)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 9. júna 2022

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Občianstvo Únie – Štátny príslušník Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorý má bydlisko v členskom štáte – Článok 9 ZEÚ – Články 20 a 22 ZFEÚ – Právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte bydliska – Článok 50 ZEÚ – Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu – Dôsledky vystúpenia členského štátu z Únie – Vyškrtnutie zo zoznamov voličov v členskom štáte bydliska – Články 39 a 40 Charty základných práv Európskej únie – Platnosť rozhodnutia (EÚ) 2020/135“

1. Občianstvo Únie – Ustanovenia Zmluvy – Štátna príslušnosť členského štátu – Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie a Euratomu – Dôsledky – Strata postavenie občana Únie – Štátni príslušníci Spojeného kráľovstva, ktorí uplatnili svoje právo na pobyt v členskom štáte pred skončením prechodného obdobia – Strata práva voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte ich bydliska – Štátni príslušníci, ktorí nemajú nijaké právo voliť v Spojenom kráľovstve v zmysle práva tohto štátu – Neexistencia vplyvu

   [Článok 9 a článok 50 ods. 1 a 3 ZEÚ; článok 18 prvý odsek, článok 20 ods. 1 a 2 písm. b), článok 21 prvý odsek a článok 22 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, články 39 a 40; Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, článok 2 písm. e), článok 3 ods. 1, článok 10 písm. a) a b), články 13 až 39, článok 126, článok 127 ods. 1 písm. b) a článok 185 štvrtý odsek]

   (pozri body 46 – 52, 55 – 61, 66 – 75, 80, 81, 83, bod 1 výroku)

2. Členské štáty – Vystúpenie z Európskej únie – Rozhodnutie členského štátu začať postup vystúpenia – Jednostranná povaha – Konanie – Účinky

   (Článok 50 ods. 1, 2 a 3 ZEÚ)

   (pozri body 53, 54)

3. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Akty prijaté inštitúciami – Návrh na preskúmanie súladu medzinárodnej dohody uzavretej Úniou so Zmluvami – Prípustnosť

   [Článok 19 ods. 3 písm. b) ZEÚ; článok 267 prvý odsek písm. b) ZFEÚ]

   (pozri body 84, 85)

4. Občianstvo Únie – Ustanovenia Zmluvy – Štátna príslušnosť členského štátu – Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie a Euratomu – Rozhodnutie 2020/135 – Platnosť – Štátni príslušníci Spojeného kráľovstva, ktorí uplatnili svoje právo na pobyt v členskom štáte pred skončením prechodného obdobia – Neexistencia práva voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte ich bydliska – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia –Štátni príslušníci, ktorí nemajú nijaké právo voliť v Spojenom kráľovstve v zmysle práva tohto štátu – Neexistencia vplyvu

   [Článok 9 a článok 50 ods. 1 a 3 ZEÚ; článok 18, článok 20 ods. 2 písm. b), články 21 a 22 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 40; rozhodnutie Rady 2020/135]

   (pozri body 91 – 102, bod 2 výroku)

Zhrnutie

EP je štátnou príslušníčkou Spojeného kráľovstva, ktorá má vo Francúzsku bydlisko od roku 1984 a po nadobudnutí platnosti Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „dohoda o vystúpení“) 1. februára 2020 bola vyškrtnutá z francúzskych zoznamov voličov ( 1 ).

EP toto vyškrtnutie napadla na tribunal judiciaire d’Auch (súd v Auch, Francúzsko) a odôvodnila to tým, že už nemôže voliť ani vo Francúzsku vzhľadom na stratu svojho postavenia občianky Únie po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie, ani v Spojenom kráľovstve, keďže v tomto štáte viac nemá právo voliť a byť volená. ( 2 ) EP sa domnieva, že uvedená strata porušuje zásady právnej istoty a proporcionality, spôsobuje diskrimináciu občanov Únie a je tiež porušením jej slobody pohybu.

Podľa vnútroštátneho súdu uplatnenie ustanovení dohody o vystúpení na EP spôsobuje neprimeraný zásah do jej základného volebného práva. Uvedený súd v tejto súvislosti položil otázku, či sa článok 50 ZEÚ ( 3 ) a dohoda o vystúpení majú vykladať v tom zmysle, že rušia európske občianstvo štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí síce naďalej podliehajú právu tohto štátu, avšak viac ako 15 rokov majú bydlisko na území iného členského štátu, a preto nemajú nijaké volebné právo. V prípade kladnej odpovede sa vnútroštátny súd pýta, do akej miery sa majú relevantné ustanovenia dohody o vystúpení ( 4 ) a ZFEÚ ( 5 ) považovať za ustanovenia, ktoré umožňujú týmto štátnym príslušníkom zachovať si právo na európske občianstvo, ktoré mali pred vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie. Tento súd sa tiež pýta na platnosť dohody o vystúpení, a teda na platnosť rozhodnutia Rady 2020/135 o uzavretí tejto dohody. ( 6 )

Súdny dvor vo svojom rozsudku v prvom rade rozhodol, že relevantné ustanovenia ZEÚ ( 7 ) a ZFEÚ ( 8 ) v spojení s dohodou o vystúpení sa majú vykladať v tom zmysle, že od vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie štátni príslušníci tohto štátu, ktorí uplatňovali svoje právo na pobyt v členskom štáte pred skončením prechodného obdobia vyplývajúceho z tejto dohody, už nemajú postavenie občanov Únie. Konkrétne im už ani neprináleží právo voliť a byť volení vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte ich bydliska, a to ani v prípade, že zároveň v zmysle práva štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, nemôžu voliť ani vo voľbách organizovaných týmto štátom. V druhom rade Súdny dvor neidentifikoval nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť rozhodnutia 2020/135.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor po prvé pripomína, že predpokladom občianstva Únie je v zmysle článku 9 ZEÚ a článku 20 ods. 1 ZFEÚ štátna príslušnosť členského štátu, pričom medzi štátnou príslušnosťou členského štátu a nadobudnutím, a tiež udržaním si postavenia občana Únie existuje neoddeliteľný a výlučný vzťah.

S občianstvom Únie sa spája súbor práv, ( 9 ) najmä základné a individuálne právo voľne sa pohybovať a zdržiavať v rámci územia členských štátov. Pokiaľ ide konkrétne o občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého štátnu príslušnosť nemajú, uvedené práva zahŕňajú právo voliť a byť volení vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte ich bydliska, pričom toto právo uznáva aj Charta základných práv Európskej únie. ( 10 ) Nijaké z týchto ustanovení však nezakotvuje uvedené právo v prospech občanov tretích štátov. Z toho vyplýva, že ak jednotlivec uplatnil v čase, keď bol štát, ktorého je štátnym príslušníkom, členským štátom, právo na voľný pohyb a pobyt na území iného členského štátu, nemôže mu to umožniť zachovať si postavenie občana Únie a všetky práva, ktoré s týmto postavením spája ZFEÚ, ak po vystúpení jeho štátu pôvodu z Únie viac nemá štátnu príslušnosť členského štátu.

Po druhé Súdny dvor pripomína, že Spojené kráľovstvo už na základe svojho zvrchovaného rozhodnutia vystúpiť z Únie prijatého na základe článku 50 ods. 1 ZEÚ nie je od 1. februára 2020 členom Únie, takže jeho štátni príslušníci majú štátnu príslušnosť tretieho štátu, a nie členského štátu. Strata štátnej príslušnosti členského štátu pritom znamená pre každú osobu, ktorá zároveň nemá štátnu príslušnosť iného členského štátu, automatickú stratu postavenia občana Únie. Z toho vyplýva, že táto osoba viac nemá právo voliť a byť volená vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte jej bydliska.

V tejto súvislosti Súdny dvor spresňuje, že vzhľadom na to, že strata postavenia občana Únie je pre štátneho príslušníka Spojeného kráľovstva automatickým dôsledkom vyplývajúcim zo zvrchovaného rozhodnutia Spojeného kráľovstva vystúpiť z Únie, nie sú príslušné orgány členských štátov a ani ich súdy povinné pristúpiť k individuálnemu preskúmaniu dôsledkov, ktoré z hľadiska zásady proporcionality vyplývajú zo straty postavenia občana Únie pre dotknuté osoby.

Po tretie Súdny dvor poukazuje na to, že dohoda o vystúpení neobsahuje nijaké ustanovenie, ktoré by po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie zachovávalo v prospech štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí uplatnili svoje právo na pobyt v členskom štáte pred skončením prechodného obdobia, právo voliť a byť volení vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte ich bydliska.

Táto dohoda síce stanovuje zásadu pokračujúceho uplatňovania práva Únie na Spojené kráľovstvo počas prechodného obdobia, jej článok 127 ods. 1 písm. b) však výslovne na základe výnimky z uvedenej zásady vylučuje, aby sa v Spojenom kráľovstve a na jeho území uplatňovali ustanovenia ZFEÚ a Charty ( 11 ) týkajúce sa práva občanov Únie voliť a byť volení do Európskeho parlamentu a do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte ich bydliska počas tohto obdobia. Je pravda, že toto vylúčenie výslovne uvádza Spojené kráľovstvo a „jeho územie“, pričom nie je výslovne zamerané na štátnych príslušníkov tohto štátu. Vzhľadom na článok 127 ods. 6 dohody o vstúpení sa však toto vylúčenie musí chápať tak, že sa uplatňuje aj na štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí pred skončením prechodného obdobia uplatnili svoje právo na pobyt v členskom štáte podľa práva Únie. Z toho vyplýva, že členské štáty už neboli od 1. februára 2020 povinné považovať štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva s bydliskom na ich území za štátnych príslušníkov členského štátu na účely priznania práva voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu, ako aj do orgánov samosprávy obcí.

Opačný výklad článku 127 ods. 1 písm. b) dohody o vystúpení, podľa ktorého by sa uplatnenie tejto dohody obmedzilo iba na územie Spojeného kráľovstva, a teda iba na občanov Únie s bydliskom v tomto štáte počas prechodného obdobia, by okrem toho vytvoril asymetriu medzi právami, ktoré uvedená dohoda priznáva štátnym príslušníkom Spojeného kráľovstva a občanom Únie. Takáto asymetria by pritom bola v rozpore s cieľom tejto dohody, ktorým je poskytnúť recipročnú ochranu občanom Únie a štátnym príslušníkom Spojeného kráľovstva, ktorí uplatnili svoje právo na voľný pohyb pred skončením prechodného obdobia.

Pokiaľ ide o časový úsek po skončení prechodného obdobia, Súdny dvor spresňuje, že právo štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva voliť a byť volení vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte bydliska nespadá do pôsobnosti druhej časti dohody o vystúpení upravujúcej pravidlá, ktorých cieľom je na základe reciprocity a rovnosti chrániť po 1. januári 2021 občanov Únie a štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ( 12 ) ktorí uplatnili svoje právo na voľný pohyb pred skončením prechodného obdobia.

Napokon článok 18 prvý odsek a článok 21 prvý odsek ZFEÚ, ( 13 ) ktoré sa v zmysle dohody o vystúpení uplatňovali počas prechodného obdobia a po jeho skončení, nemožno vykladať v tom zmysle, že z nich pre členské štáty aj po 1. februári 2020 vyplýva povinnosť priznať štátnym príslušníkom Spojeného kráľovstva s bydliskom na ich území, právo voliť a byť volení vo voľbách do orgánov samosprávy obcí na tomto území, teda právo, ktoré priznávajú občanom Únie.

Nakoniec po štvrté, pokiaľ ide o platnosť rozhodnutia 2020/135, Súdny dvor rozhodol, že toto rozhodnutie nie je v rozpore s právom Únie. ( 14 ) Konkrétne neexistuje nijaká skutočnosť, ktorá by mohla viesť k záveru, že by Únia ako zmluvná strana dohody o vystúpení prekročila hranice svojej voľnej úvahy pri riadení vonkajších vzťahov, keď nevyžadovala zakotvenie práva voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte bydliska v prospech štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí uplatnili svoje právo na pobyt v členskom štáte pred uplynutím prechodného obdobia.

( 1 ) Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 7).

( 2 ) V zmysle pravidla platného v právnom poriadku Spojeného kráľovstva, podľa ktorého štátny príslušník Spojeného kráľovstva, ktorý má bydlisko v zahraničí viac ako 15 rokov, stráca právo účasti na voľbách v Spojenom kráľovstve.

( 3 ) Článok 50 ZEÚ upravuje právo a spôsob vystúpenia členského štátu z Európskej únie.

( 4 ) Články 2, 3, 10, 12 a 127 dohody o vystúpení.

( 5 ) Články 18, 20 a 21 ZFEÚ.

( 6 ) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/135 z 30. januára 2020 o uzavretí Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 2020, s. 1).

( 7 ) Článok 9 ZEÚ o občianstve Únie a článok 50 ZEÚ o práve a spôsobe vystúpenia členského štátu z Európskej únie.

( 8 ) Článok 20 ZFEÚ o občianstve Únie, článok 21 ZFEÚ o slobode pohybu občanov Únie a ich slobode usadiť sa a článok 22 ZFEÚ o práve občanov Únie voliť a byť volení.

( 9 ) V zmysle článku 20 ods. 2 a článkov 21 a 22 ZFEÚ.

( 10 ) Článok 40 Charty.

( 11 ) Článok 20 ods. 2 písm. b) a článok 22 ZFEÚ a články 39 a 40 Charty.

( 12 ) Článok 10 písm. a) a b) dohody o vystúpení.

( 13 ) Článok 18 ZFEÚ sa týka zákazu akejkoľvek diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti a článok 21 ZFEÚ sa vzťahuje na slobodu pohybu občanov Únie a na ich slobodu usadiť sa.

( 14 ) V tomto prípade s článkom 9 ZEÚ, článkami 18, 20, 21 a 22 ZFEÚ, ako aj s článkom 40 Charty.