Spojené veci C‑622/16 P až C‑624/16 P

Scuola Elementare Maria Montessori Srl
proti
Európskej komisii,

Európska komisia
proti
Scuola Elementare Maria Montessori Srl

a

Európska komisia
proti
Pietrovi Ferraccimu

„Odvolanie – Štátna pomoc – Rozhodnutie, ktorým sa vymáhanie pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom vyhlasuje za nemožné – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje neexistencia štátnej pomoci – Žaloby o neplatnosť, ktoré podali konkurenti príjemcov štátnej pomoci – Prípustnosť – Regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia – Priama dotknutosť – Pojem ‚absolútna nemožnosť‘ vymáhania pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom – Pojem ‚štátna pomoc‘ – Pojmy ‚podnik‘ a ‚hospodárska činnosť‘“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. novembra 2018

1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Všetky všeobecne záväzné akty s výnimkou legislatívnych aktov

   (Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Všetky všeobecne záväzné akty s výnimkou legislatívnych aktov – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Zahrnutie

   (Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie v oblasti štátnej pomoci – Konkurenčný podnik podniku, ktorý je príjemcom pomoci – Právo podať žalobu – Podmienky – Súdne preskúmanie – Rozsah

   (Článok 108 druhý a tretí odsek ZFEÚ a článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

4. Odvolanie – Odvolacie dôvody – Odôvodnenie rozsudku postihnuté porušením práva Únie – Výrok založený na iných právnych dôvodoch – Zamietnutie

   (Článok 256 ods. 1 druhý pododsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

5. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Regulačné akty, ktoré si vyžadujú vykonávacie opatrenia – Pojem – Kritériá posúdenia

   (Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

6. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Regulačné akty – Akty, ktoré si nevyžadujú vykonávacie opatrenia a priamo sa týkajú žalobcu – Pojem vykonávacie opatrenia – Kritériá – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Vyvolávanie účinkov prostredníctvom aktov prijatých vnútroštátnymi orgánmi – Akty predstavujúce vykonávacie opatrenia vo vzťahu k príjemcom schémy, ale nie vo vzťahu ku konkurenčným podnikom

   (Článok 107 prvý odsek ZFEÚ a článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

7. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Absolútna nemožnosť vykonania – Možnosť konštatovať túto nemožnosť v štádiu administratívneho konania predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia – Povinnosť Komisie a členského štátu spolupracovať pri hľadaní riešenia, ktoré bude v súlade so Zmluvou

   (Článok 4 tretí odsek ZEÚ; článok 107 prvý odsek ZFEÚ a článok 108 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok. 14 ods. 1)

8. Odvolanie – Odvolacie dôvody – Nesprávne posúdenie skutkových okolností – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

   [Článok 256 ods. 1 druhý pododsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 168 ods. 1 písm. d)]

9. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Pomoc poskytnutá vo forme oslobodenia od dane – Absolútna nemožnosť vykonania – Dôvody – Nemožnosť pre členský štát získať informácie potrebné na identifikáciu príjemcov pomoci – Neprípustnosť

   (Článok 107 prvý odsek ZFEÚ)

10. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Podnik – Pojem – Výkon hospodárskej činnosti – Pojem – Súkromné vzdelávacie zariadenie – Vzdelávacie činnosti zaradené do systému verejného vzdelávania a financované z verejných prostriedkov – Vylúčenie – Vzdelávacie činnosti, ktoré organizuje samotný subjekt bez štátnej podpory – Zahrnutie

    (Článok 107 prvý odsek ZFEÚ)

11. Odvolanie – Odvolacie dôvody – Preskúmanie posúdenia vnútroštátnych právnych pravidiel, na ktoré sa odvoláva niektorý z účastníkov konania, zo strany Súdneho dvora – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

    (Článok 256 ods. 1 druhý pododsek ZFEÚ; 2 Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

1.  Pojem „regulačné akty“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku tretej časti vety ZFEÚ má obmedzenejší rozsah ako pojem „akty“, použitý v prvej a druhej časti vety uvedeného ustanovenia, pričom sa týka všeobecne záväzných aktov s výnimkou legislatívnych aktov. Nemožno teda tvrdiť, že existujú všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktoré nepatria pod pojem „regulačný akt“. Tento výklad totiž nemá žiadnu oporu v znení, v procese prijímania ani v cieli tohto ustanovenia.

   V dôsledku toho je potrebné vychádzať z toho, že pojem „regulačný akt“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku tretej časti vety ZFEÚ zahŕňa všetky všeobecne záväzné nelegislatívne akty.

   (pozri body 23, 24, 28)

2.  V oblasti štátnej pomoci sú rozhodnutia Komisie, ktorých účelom je povoliť alebo zakázať vnútroštátnu schému, všeobecne záväzné v zmysle článku 263 štvrtého odseku tretej časti vety ZFEÚ. Táto všeobecná záväznosť vyplýva z toho, že takéto rozhodnutia sa uplatňujú na objektívne určené situácie a vyvolávajú právne účinky voči všeobecne a abstraktne vymedzeným kategóriám osôb.

   Otázka, či určitý akt je, alebo nie je všeobecne záväzný, sa týka jeho objektívnych vlastností, ktoré sa nemôžu líšiť v závislosti od rôznych častí vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Okrem toho výklad, podľa ktorého by akt mohol zároveň byť všeobecne záväzným v rámci článku 263 štvrtého odseku druhej časti vety ZFEÚ a zároveň nebyť všeobecne záväzným v rámci článku 263 štvrtého odseku tretej časti vety ZFEÚ, by bol v rozpore s cieľom, ktorý viedol k doplneniu tohto posledného uvedeného ustanovenia a ktorým je zmiernenie podmienok prípustnosti žalôb o neplatnosť podávaných fyzickými a právnickými osobami.

   Okrem toho, že skutočnosť, že určitá časť rozhodnutia Komisie sa jednotlivo týka úzkeho okruhu príjemcov predmetnej schémy pomoci, nebráni tomu, aby bola táto časť považovaná za všeobecne záväznú, a to v rozsahu, v akom sa uplatňuje na objektívne určené situácie a vyvoláva právne účinky voči všeobecne a abstraktne vymedzeným kategóriám osôb. O takýto prípad teda ide aj vtedy, keď Komisia v rámci prvej časti rozhodnutia dospela k záveru, že nie je potrebné nariadiť vymáhanie pomoci poskytnutej vo forme oslobodenia od dane, a to aj napriek tomu, že táto pomoc je protiprávna a nezlučiteľná s vnútorným trhom, pričom toto rozhodnutie zachováva trvanie protisúťažných účinkov všeobecného a abstraktného opatrenia, ktoré predstavuje toto oslobodenie v súvislosti s bližšie neurčeným počtom konkurentov príjemcov pomoci priznanej na základe tohto opatrenia.

   (pozri body 31, 32, 36, 38)

3.  Hoci súdu Únie neprináleží v štádiu posudzovania prípustnosti žaloby vyjadriť sa s konečnou platnosťou k existencii konkurenčných vzťahov medzi žalobcom a adresátmi štátnych opatrení posudzovaných v rozhodnutí Komisie v oblasti štátnej pomoci, priamu dotknutosť takéhoto žalobcu zároveň nemožno vyvodiť len zo samotnej možnosti konkurenčného vzťahu. Vzhľadom na to, že podmienka týkajúca sa priamej dotknutosti vyžaduje, aby napadnutý akt mal priame účinky na právne postavenie žalobcu, súd Únie musí overiť, či žalobca relevantným spôsobom opísal dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé dostať ho do nevýhodného postavenia v hospodárskej súťaži, a teda mať vplyv na jeho právne postavenie.

   V tejto súvislosti platí, že cieľom pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci je ochrana hospodárskej súťaže. Skutočnosť, že rozhodnutie Komisie v celom rozsahu zachováva účinky vnútroštátnych opatrení, o ktorých sťažovateľ v sťažnosti zaslanej tejto inštitúcii uviedol, že nie sú zlučiteľné s týmto cieľom, a v ich dôsledku sa dostáva do nevýhodného postavenia v hospodárskej súťaži, umožňuje dospieť k záveru, že toto rozhodnutie priamo ovplyvňuje jeho právne postavenie, a to najmä jeho právo nebyť vystavený narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom predmetných vnútroštátnych opatrení, ktoré vyplýva z ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoci.

   (pozri body 43, 46, 47)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 48)

5.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 58 – 61)

6.  Pokiaľ ide o príjemcov schémy štátnej pomoci, vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa táto schéma zavádza, a akty vykonávajúce tieto ustanovenia, ako je daňový výmer, predstavujú vykonávacie opatrenia, ktoré vyžaduje rozhodnutie Komisie, ktorým sa uvedená schéma vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom. To možno vysvetliť skutočnosťou, že príjemca schémy pomoci môže v rozsahu, v akom spĺňa podmienky stanovené vo vnútroštátnom práve na získanie výhod na základe tejto schémy, požiadať vnútroštátne orgány o priznanie pomoci, tak ako by bola priznaná v prípade bezpodmienečného rozhodnutia, ktorým sa uvedená schéma vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, a napadnúť akt, ktorým by sa odmietlo vyhovieť tejto žiadosti, pred vnútroštátnymi súdmi, odvolávajúc sa na neplatnosť rozhodnutia Komisie, ktorým sa predmetná schéma vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom alebo za zlučiteľnú s vnútorným trhom s výhradou dodržiavania záväzkov zo strany dotknutého členského štátu, aby dosiahol to, že tieto súdy sa obrátia na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami o platnosti tohto rozhodnutia.

   O iný prípad však ide pri situácii konkurentov príjemcov vnútroštátneho opatrenia, pri ktorom sa dospelo k záveru o tom, že nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Situácia takéhoto konkurenta sa totiž odlišuje od situácie príjemcov pomoci, keďže tento konkurent nespĺňa podmienky stanovené predmetným vnútroštátnym opatrením na to, aby mohol byť oprávnený získať výhody na základe tejto schémy. Za týchto podmienok by bolo vykonštruované, ak by sa vyžadovalo, aby tento konkurent musel požiadať vnútroštátne orgány o priznanie tejto výhody a napadnúť akt, ktorým sa odmieta vyhovieť tejto žiadosti, pred vnútroštátnym súdom s cieľom dosiahnuť, že sa tento súd obráti na Súdny dvor s otázkou o platnosti rozhodnutia Komisie o uvedenom opatrení. Preto je pri splnení danej podmienky potrebné považovať uvedené rozhodnutie za rozhodnutie, ktoré si nevyžaduje vykonávacie opatrenia vo vzťahu k takémuto konkurentovi.

   (pozri body 63 – 67)

7.  Podľa článku 14 ods. 1 druhej vety nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie. V tejto súvislosti zásada impossibilium nulla obligatio est (nikto nie je povinný plniť nemožné) je súčasťou všeobecných zásad práva Únie. Komisia teda nemôže prijať, a to pod hrozbou neplatnosti, príkaz na vymáhanie, ktorého vykonanie by bolo od jeho prijatia objektívne a absolútne nemožné dosiahnuť.

   Okrem toho v zmysle článku 4 tretieho odseku ZEÚ sa zásada lojálnej spolupráce uplatňuje v priebehu celého konania o preskúmaní opatrenia na základe ustanovení práva Únie v oblasti štátnej pomoci, takže ak sa dotknutý členský štát už od štádia konania vo veci formálneho zisťovania odvoláva na absolútnu nemožnosť vymáhania, zásada lojálnej spolupráce tomuto členskému štátu už v tomto štádiu ukladá povinnosť predložiť Komisii na posúdenie dôvody, z ktorých vychádza toto tvrdenie, a Komisii dôkladne preskúmať tieto dôvody. Preto táto zásada neukladá Komisii povinnosť spojiť každé rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, s príkazom na vymáhanie pomoci, ale ukladá jej povinnosť zohľadniť tvrdenia, ktoré jej predložil príslušný členský štát v súvislosti s existenciou absolútnej nemožnosti vymáhania.

   (pozri body 78, 79, 82 – 84)

8.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 86)

9.  Pokiaľ ide o vykonanie rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaďuje vymáhanie protiprávnej pomoci, členský štát, ktorý v štádiu formálneho zisťovania narazí na ťažkosti s vymáhaním predmetnej pomoci, je povinný predniesť tieto problémy na posúdenie Komisii a lojálne spolupracovať s touto inštitúciou s cieľom prekonať tieto ťažkosti, najmä prostredníctvom navrhnutia alternatívnych spôsobov umožňujúcich hoci aj len čiastočné vymoženie tejto pomoci. Za každých okolností je Komisia povinná podrobne preskúmať uvádzané ťažkosti a navrhované alternatívne spôsoby vymáhania. Len vtedy, ak Komisia na základe podrobného preskúmania konštatuje, že neexistujú alternatívne spôsoby umožňujúce hoci aj len čiastočné vymoženie predmetnej protiprávnej pomoci, možno takéto vymáhanie považovať za objektívne a absolútne nemožné.

   Komisia sa teda nemôže uspokojiť len s tým, že vyvodí absolútnu nemožnosť vymáhania predmetnej protiprávnej pomoci len z tej okolnosti, že je nemožné získať informácie potrebné na vymáhanie tejto pomoci s použitím databáz katastra nehnuteľností a daňových databáz, bez toho, aby preskúmala, či prípadne neexistujú alternatívne spôsoby umožňujúce hoci aj len čiastočné vymoženie tejto pomoci. Okolnosť, že informácie potrebné na vymáhanie predmetnej protiprávnej pomoci nie je možné získať z vnútroštátnych databáz katastra nehnuteľností a daňových databáz, je totiž potrebné považovať za vnútorné ťažkosti spôsobené konaním alebo nekonaním vnútroštátnych orgánov. Takéto vnútorné ťažkosti nie sú dostatočné na vyvodenie záveru o absolútnej nemožnosti vymáhania.

   (pozri body 92, 93, 95)

10.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri body 103 – 105)

11.  Pozri text rozhodnutia.

    (pozri bod 107)