Vec C‑15/17

Bosphorus Queen Shipping Ltd Corp.

proti

Rajavartiolaitos

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dohovor z Montego Bay – Článok 220 ods. 6 – Právomoci pobrežných štátov – Právomoc Súdneho dvora vykladať ustanovenia medzinárodného práva – Smernica 2005/35/ES – Znečisťovanie mora z lodí – Článok 7 ods. 2 – Dohovor Marpol 73/78 – Vypúšťanie ropných látok vo výlučnej ekonomickej zóne z cudzej lode v tranzite – Okolnosti, za akých je pobrežný štát oprávnený začať konanie voči cudzej lodi – Sloboda plavby – Ochrana morského prostredia – Škoda veľkého rozsahu alebo hrozba škody veľkého rozsahu pobrežiu, iným záujmom alebo zdrojom pobrežného mora alebo výlučnej ekonomickej zóny – Jasný objektívny dôkaz/jednoznačný dôkaz“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. júla 2018

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc súdu – Hranice – Medzinárodný dohovor zaväzujúci Úniu – Výklad ustanovenia dohovoru podpísaného a schváleného Úniou – Zahrnutie – Dohovor o morskom práve z roku 1982 (dohovor z Montego Bay)

   (Článok 267 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35, zmenená smernicou 2009/123, článok 7 ods. 2)

2. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Medzinárodný dohovor nezaväzujúci Úniu – Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí (Dohovor Marpol 73/78) – Výklad ustanovení sekundárneho práva Únie, ktoré patria do pôsobnosti dohovoru – Zahrnutie

   (Článok 267 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35, zmenená smernicou 2009/123, článok 7 ods. 2)

3. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Medzinárodný dohovor nezaväzujúci Úniu – Dohovor o opatreniach na šírom mori v prípade nehôd spojených s ropným znečistením – Vylúčenie

   (Článok 267 ZFEÚ)

4. Doprava – Námorná doprava – Znečisťovanie mora z lodí a zavedenie sankcií za porušenia – Smernica 2005/35 – Donucovacie opatrenia zo strany pobrežných štátov – Zadržanie lode – Podmienky – Jasný objektívny dôkaz/jednoznačný dôkaz o porušení – Pojem

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35, zmenená smernicou 2009/123, článok 7 ods. 2)

5. Doprava – Námorná doprava – Znečisťovanie mora z lodí a zavedenie sankcií za porušenia – Smernica 2005/35 – Donucovacie opatrenia zo strany pobrežných štátov – Zadržanie lode – Podmienky – Porušenie, ktoré spôsobilo škodu alebo hrozbu škody v pobrežnom pásme alebo na príbuzných záujmoch dotknutého členského štátu – Pojem pobrežie alebo iné záujmu

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35, zmenená smernicou 2009/123, článok 7 ods. 2)

6. Doprava – Námorná doprava – Znečisťovanie mora z lodí a zavedenie sankcií za porušenia – Smernica 2005/35 – Donucovacie opatrenia zo strany pobrežných štátov – Zadržanie lode – Podmienky – Škody spôsobené zdrojom pobrežného mora alebo výlučnej ekonomickej zóny pobrežného štátu – Pojem zdroje – Extenzívny výklad

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35, zmenená smernicou 2009/123, článok 7 ods. 2)

7. Doprava – Námorná doprava – Znečisťovanie mora z lodí a zavedenie sankcií za porušenia – Smernica 2005/35 – Donucovacie opatrenia zo strany pobrežných štátov – Zadržanie lode – Podmienky – Porušenie, ktoré spôsobilo škodu alebo hrozbu škody v pobrežnom pásme alebo na príbuzných záujmoch dotknutého členského štátu – Posúdenie následkov porušenia – Relevantnosť pojmu „vážne znečistenie“ v zmysle dohovoru o morskom práve z roku 1982 (dohovor z Montego Bay) – Neexistencia

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35, zmenená smernicou 2009/123, článok 7 ods. 2)

8. Doprava – Námorná doprava – Znečisťovanie mora z lodí a zavedenie sankcií za porušenia – Smernica 2005/35 – Donucovacie opatrenia zo strany pobrežných štátov – Zadržanie lode – Podmienky – Porušenie, ktoré spôsobilo škodu alebo hrozbu škody v pobrežnom pásme alebo na príbuzných záujmoch dotknutého členského štátu – Posúdenie následkov porušenia – Kritériá

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35, zmenená smernicou 2009/123, článok 7 ods. 2)

9. Doprava – Námorná doprava – Znečisťovanie mora z lodí a zavedenie sankcií za porušenia – Smernica 2005/35 – Donucovacie opatrenia zo strany pobrežných štátov – Zadržanie lode – Podmienky – Porušenie, ktoré spôsobilo škodu alebo hrozbu škody v pobrežnom pásme alebo na príbuzných záujmoch dotknutého členského štátu – Posúdenie následkov porušenia – Zohľadnenie charakteristických znakov dotknutej morskej oblasti – Hranice

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35, zmenená smernicou 2009/123, článok 7 ods. 2)

10. Doprava – Námorná doprava – Znečisťovanie mora z lodí a zavedenie sankcií za porušenia – Smernica 2005/35 – Donucovacie opatrenia zo strany pobrežných štátov – Zadržanie lode – Možnosť členského štátu uložiť prísnejšie opatrenia v súlade s medzinárodným právom, – Vylúčenie

    (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35, zmenená smernicou 2009/123, článok 1 ods. 2 a článok 7 ods. 2)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 44, 49)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 45)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 46)

4.  Článok 220 ods. 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, podpísaného v Montego Bay 10. decembra 1982 a článok 7 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií vrátane trestných sankcií za trestné činy v oblasti znečistenia, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že pojmy „jasný objektívny dôkaz/jednoznačný dôkaz“ v zmysle týchto ustanovení sa týkajú nielen preukázania spáchania porušenia, ale aj preukázania následkov tohto porušenia.

   Zdá sa teda, že autori Dohovoru z Montego Bay zamýšľali zveriť pobrežnému štátu právomoc prijať takéto osobitne prísne opatrenia, keďže na jednej strane porušenie, ktorého sa loď dopustila, spôsobuje alebo hrozí spôsobením škôd veľkého rozsahu tomuto členskému štátu a na druhej strane je preukázané, že predmetná loď sa dopustila tohto porušenia. Keďže tieto dve podmienky sú rovnako dôležité a kumulatívne, je potrebné vykladať článok 220 ods. 6 Dohovoru z Montego Bay tak, že stanovuje, že intervenčná právomoc pobrežného štátu je podmienená existenciou jasného objektívneho dôkazu jednak o tom, že loď sa dopustila porušenia v zmysle článku 220 ods. 3 tohto dohovoru, a jednak o tom, že bola spôsobená alebo hrozila škoda veľkého rozsahu pre dotknutý pobrežný štát v dôsledku uvedeného porušenia.

   (pozri body 61, 62, 65, bod 1 výroku)

5.  Pojmy „pobrežie alebo iné záujmy“ uvedené v článku 220 ods. 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a pojmy „pobrežné pásmo a príbuzné záujmy“ uvedené v článku 7 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, sa majú vykladať v tom zmysle, že majú v zásade rovnaký zmysel ako pojmy „pobrežie alebo podobné záujmy“ uvedené v článku I ods. 1 a článku II ods. 4 Medzinárodného dohovoru o opatreniach na šírom mori v prípade nehôd spojených s ropným znečistením, uzatvoreného 29. novembra 1969 v Bruseli, s tým, že tento článok 220 ods. 6 sa uplatňuje aj na neživé zdroje pobrežného mora pobrežného štátu a na všetky zdroje v jeho výlučnej ekonomickej zóne.

   (pozri bod 79, bod 2 výroku)

6.  Článok 220 ods. 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a článok 7 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, sa majú vykladať v tom zmysle, že zdroje pobrežného mora alebo výlučnej ekonomickej zóny pobrežného štátu v zmysle týchto ustanovení zahŕňajú lovené druhy, ale aj živé druhy, ktoré sú spojené s lovenými druhmi a sú na nich závislé, ako sú rastlinné a živočíšne druhy, ktoré lovené druhy využívajú ako potravu.

   Je potrebné uviesť, že článok 220 ods. 6 Dohovoru z Montego Bay sa týka škôd, ktoré boli spôsobené alebo hrozili „všetkým“ zdrojom pobrežného mora alebo VEZ pobrežného štátu. Toto ustanovenie preto musí byť v tomto ohľade predmetom extenzívneho výkladu, ktorý vyplýva z jeho samotného znenia, a nemožno ho chápať tak, že by vylučovalo niektoré zdroje z pôsobnosti uvedeného ustanovenia.

   (pozri body 81, 84, bod 3 výroku)

7.  V zásade nie je namieste zohľadniť pojem „vážne znečistenie“ uvedený v článku 220 ods. 5 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve pri uplatňovaní článku 220 ods. 6 tohto dohovoru a článku 7 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, a najmä pri posudzovaní následkov porušenia, ako sú vymedzené v týchto ustanoveniach.

   Hoci ochrana „iných záujmov“ pobrežného štátu sa stáva zvyčajne relevantnou v situácii znečistenia, je potrebné konštatovať, že článok II ods. 4 Dohovoru o opatreniach na šírom mori z roku 1969 sa osobitne týka škodlivých hospodárskych, sociálnych a zdravotných následkov takéhoto znečistenia pre pobrežný štát, a najmä toho, že je spôsobená alebo hrozí škoda veľkého rozsahu najprv rôznym profesijným činnostiam súvisiacim s využívaním mora a vykonávaným obyvateľmi žijúcimi na pobreží, ktoré predstavujú základný existenčný prostriedok pre týchto obyvateľov, ďalej činnostiam spojeným s cestovným ruchom v týchto pobrežných oblastiach a napokon zdraviu a pohode uvedeného obyvateľstva. Z tohto porovnania vyplýva, že existujú zásadné rozdiely medzi článkom 220 ods. 5 a článkom 220 ods. 6 Dohovoru z Montego Bay. Na jednej strane totiž tento článok 220 ods. 5 s prihliadnutím na článok 1 ods. 4 Dohovoru z Montego Bay jednak nemá za cieľ konkrétne chrániť majetok a iné záujmy pobrežného štátu, a jednak tento štát nie je povinný preukázať existenciu „škody veľkého rozsahu“ spôsobenej týmto záujmom.

   (pozri body 88 – 90, 92, bod 4 výroku)

8.  Na posúdenie dôsledkov porušenia, ako sú definované v článku 220 ods. 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a v článku 7 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, je potrebné zohľadniť všetky skutočnosti umožňujúce preukázať, že škoda bola spôsobená alebo hrozila vo vzťahu k majetku a iným záujmom pobrežného štátu, ako aj ohodnotiť rozsah spôsobenej alebo hroziacej škody vo vzťahu k tomuto majetku a týmto záujmom, pričom sa zohľadní najmä:

   –	kumulatívna povaha zásahu do viacerých častí tohto majetku, respektíve do celého majetku a všetkých iných záujmov, ako aj rozdiely v zraniteľnosti pobrežného štátu, pokiaľ ide o zásahy do rôzneho majetku a rôznych iných záujmov,

   –

   nepriaznivé predvídateľné dôsledky vypúšťania látok vo vzťahu k majetku a iným záujmom, a to nielen na základe dostupných vedeckých údajov, ale tiež na základe povahy škodlivej látky alebo škodlivých látok obsiahnutých vo vypustených látkach, ako aj objem, smer, rýchlosť a trvanie šírenia sa týchto vypustených látok.

   (pozri bod 102, bod 5 výroku)

9.  Osobitné geografické a ekologické vlastnosti a zraniteľnosť oblasti Baltského mora majú vplyv na podmienky uplatňovania článku 220 ods. 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a článku 7 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, pokiaľ ide o definíciu a kvalifikáciu porušenia, ako aj, hoci nie automaticky, na posúdenie rozsahu škody, ktorú toto porušenie spôsobilo majetku a iným záujmom pobrežného štátu.

   V tomto ohľade, ako zdôraznil generálny advokát v bode 105 svojich návrhov, Baltské more je medzinárodne uznávané ako osobitná oblasť charakterizovaná geografickými osobitosťami a mimoriadne zraniteľným ekosystémom, ktorý potrebuje osobitnú ochranu. Vzhľadom na to treba pripomenúť, že osobitným cieľom článku 220 ods. 6 Dohovoru z Montego Bay nie je zabezpečiť osobitnú ochranu v osobitnej oblasti, ale ochranu určitého majetku a záujmov pobrežného štátu bez ohľadu na skutočnosť, či more pri tomto štáte predstavuje alebo nepredstavuje osobitnú oblasť.

   (pozri body 104, 106, 108, bod 6 výroku)

10.  Článok 1 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, sa má vykladať v tom zmysle, že neoprávňuje členské štáty uložiť prísnejšie opatrenia v súlade s medzinárodným právom, než sú opatrenia uvedené v článku 7 ods. 2 tejto smernice, ak je tento článok uplatniteľný, avšak s tým, že pobrežné štáty sú oprávnené prijať aj iné opatrenia s obdobným dosahom ako majú opatrenia stanovené v uvedenom článku 220 ods. 6.

    Podľa bodu 63 tohto rozsudku však tento článok 220 ods. 6 odzrkadľuje snahu Dohovoru z Montego Bay stanoviť pre všetky morské oblasti spravodlivú rovnováhu medzi záujmami štátov v ich postavení pobrežných štátov a záujmami štátov v ich postavení štátov vlajky. V dôsledku toho článok 7 ods. 2 smernice 2005/35 nemožno chápať tak, že umožňuje pobrežnému štátu prijať prísnejšie opatrenia, než sú stanovené v tomto článku, keďže inak by hrozilo riziko narušenia spravodlivej rovnováhy medzi záujmami pobrežných štátov a záujmami štátov vlajky, ktorú sa snaží dosiahnuť článok 220 ods. 6 Dohovoru z Montego Bay. Napriek tomu takýto výklad nemôže brániť pobrežnému štátu v prijatí opatrení, ktoré sú rovnocenné s opatreniami stanovenými v tomto článku 220 ods. 6, keďže tento článok nestanovuje taxatívny zoznam schválených opatrení, ako to vyplýva z použitia pojmu „najmä“.

    (pozri body 115 – 118, bod 7 výroku)