Vec C‑415/15 P

Stichting Woonpunt a i.

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Štátna pomoc – Existujúca pomoc – Článok 108 ods. 1 ZFEÚ – Schémy pomoci pre spoločnosti zabezpečujúce sociálne bývanie – Nariadenie (ES) č. 659/1999 – Články 17, 18 a 19 – Posúdenie zlučiteľnosti schémy existujúcej pomoci s vnútorným trhom zo strany Komisie – Návrh príslušných opatrení – Záväzky prijaté vnútroštátnymi orgánmi s cieľom dosiahnuť súlad s právom Únie – Rozhodnutie o zlučiteľnosti – Rozsah súdneho preskúmania – Právne účinky“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 15. marca 2017

1. Pomoc poskytovaná štátmi–Existujúca pomoc–Priebežné preskúmanie Komisie s členskými štátmi–Posúdenie zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom zo strany Komisie–Návrh na prijatie príslušných opatrení na nápravu nezlučiteľnosti členskými štátmi–Prijatie členskými štátmi–Rozhodnutie Komisie prijať tieto opatrenia ako záväzné–Žaloba príjemcu pomoci–Možnosť napadnúť posúdenie Komisie týkajúce sa nezlučiteľnosti pomoci

   (Článok 108 ods. 1 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 18 a článok 19 ods. 1)

2. Žaloba o neplatnosť–Akty, ktoré možno napadnúť žalobou–Prípravné akty–Vylúčenie–List Komisie vyjadrujúci pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom a navrhujúci príslušné opatrenia–Akt predstavujúci jednu z etáp vypracovania rozhodnutia konštatujúceho nezlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom–Vylúčenie

   (Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 17)

3. Pomoc poskytovaná štátmi–Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom–Voľná úvaha Komisie–Komplexné ekonomické posúdenie–Súdne preskúmanie–Hranice

   (Články 107 a 108 ZFEÚ)

4. Pomoc poskytovaná štátmi–Existujúca pomoc–Priebežné preskúmanie Komisie s členskými štátmi–Opatrenia navrhované členským štátom v rámci uvedeného preskúmania–Prijatie štátmi–Záväzný účinok–Podmienky

   (Článok 108 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 19 ods. 1)

1.  Rozhodnutie, ktorým Komisia prijala za záväzné záväzky prijaté členským štátom na účely zabezpečenia zlučiteľnosti schémy existujúcej pomoci s vnútorným trhom, nevyhnutne predpokladá, že Komisia predtým posúdila zlučiteľnosť dotknutej schémy pomoci s vnútorným trhom a po zohľadnení informácií, ktoré predložil dotknutý členský štát, dospela k záveru, že táto schéma nie je alebo už nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, a preto sú potrebné príslušné opatrenia na nápravu tejto nezlučiteľnosti. Posúdenie, ktoré tak Komisia vykonala, ani záver, ktorý z neho vyvodila, nemožno vyňať z rámca preskúmania súdmi Únie, inak by bolo narušené právo príjemcov existujúcej pomoci na účinnú súdnu ochranu, tak ako ho zaručuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie.

   Rozhodnutie, ktorým Komisia prijala ako záväzné záväzky prijaté členskými štátmi na zabezpečenie zlučiteľnosti existujúcej schémy pomoci s vnútorným trhom podľa článku 18 nariadenia Rady č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ v spojení s článkom 19 ods. 1 uvedeného nariadenia v rozsahu, v akom je založené na predbežnom konštatovaní nezlučiteľnosti existujúcej schémy pomoci s vnútorným trhom, tak môže poškodiť záujmy príjemcov tejto pomoci. Právo na účinnú súdnu ochranu príjemcov existujúcej schémy pomoci teda predpokladá, že v prípade žaloby podanej proti takémuto rozhodnutiu budú môcť uvedení príjemcovia spochybniť aj posúdenie Komisie týkajúce sa tejto schémy, ako aj záver tejto inštitúcie, podľa ktorého uvedená schéma nie je zlučiteľná s vnútorným trhom a na nápravu tejto nezlučiteľnosti sú preto potrebné príslušné opatrenia.

   Tento záver nie je vyvrátený tvrdením, podľa ktorého sporné posúdenie nemá definitívnu povahu. Je pravda, že systém kontroly schém existujúcej pomoci podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ nevedie k formálnemu konštatovaniu nezlučiteľnosti. Ale záver, podľa ktorého je schéma existujúcej pomoci nezlučiteľná s vnútorným trhom, ako aj návrh príslušných opatrení, ktorý z neho vyplýva, nevyhnutne vyvoláva po tom, ako Komisia zaznamenala prijatie týchto opatrení dotknutým členským štátom, rovnaké právne účinky, ako sú tie, ktoré vyplývajú z takéhoto formálneho konštatovania vo vzťahu k tomuto štátu.

   (pozri body 38 – 40, 43, 50 – 52)

2.  Dočasné opatrenia, ktoré slúžia na prípravu konečného rozhodnutia, v zásade nie sú aktmi, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť. Žaloba o neplatnosť podaná proti aktom vyjadrujúcim predbežné stanovisko Komisie by totiž mohla viesť súd Únie k posudzovaniu otázok, ku ktorým ešte táto inštitúcia nemala príležitosť vysloviť sa, čo by tak mohlo mať za následok predbiehanie diskusie o meritórnej stránke veci a miešanie jednotlivých fáz správneho a súdneho konania.

   Dočasný akt rovnako nemôže byť predmetom žaloby ani vtedy, keď je preukázané, že na protiprávnosť tohto aktu sa možno odvolávať na podporu žaloby proti konečnému rozhodnutiu, ktorého je uvedený akt prípravnou fázou. Za takých podmienok poskytuje žaloba proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, záruku dostatočnej súdnej ochrany. To isté platí aj v prípade listu Komisie na základe článku 17 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ, v ktorom vyjadrila svoje pochybnosti o zlučiteľnosti schémy pomoci s vnútorným trhom a navrhla príslušné opatrenia, keďže tento list predstavuje prvú etapu vypracovania rozhodnutia konštatujúceho nezlučiteľnosť schémy pomoci s vnútorným trhom a tieto pochybnosti boli potvrdené týmto rozhodnutím. Žalobcovi tak nemožno brániť, aby na podporu svojej žaloby proti uvedenému rozhodnutiu poukázal na protiprávnosť, ktorá poznačuje posúdenie nachádzajúce sa v tomto liste.

   (pozri body 44 – 48)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 53)

4.  Príslušné opatrenia, ktoré Komisia navrhuje podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom sú prijaté členským štátom, majú vo vzťahu k tomuto členskému štátu záväzný účinok, tak ako to vyplýva z článku 19 ods. 1 druhej vety nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ. Toto prijatie však má právne účinky len v prípade, že bolo oznámené tejto inštitúcii, ktorá to zaznamenala a informovala o tom uvedený členský štát podľa článku 19 ods. 1 prvej vety tohto nariadenia.

   (pozri bod 63)