Vec C‑428/14

DHL Express (Italy) Srl a DHL Global Forwarding (Italy) SpA

proti

Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Politika hospodárskej súťaže — Článok 101 ZFEÚ — Nariadenie (ES) č. 1/2003 — Odvetvie medzinárodných zásielok tovaru — Vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže — Právny význam nástrojov európskej siete pre hospodársku súťaž — Vzorový program zhovievavosti tejto siete — Žiadosť o oslobodenie od pokuty predložená Komisii — Zjednodušená žiadosť o oslobodenie od pokuty podaná na vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže — Vzťah medzi týmito dvoma žiadosťami“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 20. januára 2016

1. Hospodárska súťaž — Pravidlá Únie — Oznámenia Komisie o spolupráci a o oslobodení od pokút a znížení pokút — Vzorový program zhovievavosti vypracovaný v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž

   (Články 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003; oznámenia Komisie 2004/C 101/03 a 2006/C 298/11)

2. Hospodárska súťaž — Pravidlá Únie — Oznámenia Komisie o spolupráci a o oslobodení od pokút a znížení pokút — Autonómia medzi programom zhovievavosti Únie a programami zhovievavosti členských štátov — Povinnosť dotknutých podnikov predložiť samostatné žiadosti o oslobodenie od pokuty jednak Komisii a jednak príslušným vnútroštátnym orgánom

   (Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003)

3. Hospodárska súťaž — Pravidlá Únie — Oznámenia Komisie o spolupráci a o oslobodení od pokút a znížení pokút — Vzorový program zhovievavosti vypracovaný v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž

   (Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003; oznámenia Komisie 2004/C 101/03 a 2006/C 298/11)

4. Hospodárska súťaž — Pravidlá Únie — Oznámenia Komisie o spolupráci a o oslobodení od pokút a znížení pokút — Vzorový program zhovievavosti vypracovaný v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž

   (Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003; oznámenia Komisie 2004/C 101/03 a 2006/C 298/11)

1.  Ustanovenia práva Európskej únie, najmä článok 101 ZFEÚ a nariadenie č. 1/2003, sa majú vykladať v tom zmysle, že nástroje prijaté v rámci európskej siete pre hospodársku súťaž, predovšetkým vzorový program zhovievavosti tejto siete, nemajú záväzný účinok vo vzťahu k vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže.

   (pozri body 33, 35, 36, 42, 44, bod 1 výroku)

2.  Vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže môžu prijať programy zhovievavosti a každý z týchto programov je nezávislý nielen od iných vnútroštátnych programov, ale aj od programu zhovievavosti Únie. Koexistencia a autonómia, ktoré tak charakterizujú existujúce vzťahy medzi programom zhovievavosti Únie a programami zhovievavosti členských štátov, sú vyjadrením systému súbežných právomocí Komisie a vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže založených na nariadení č. 1/2003.

   Z toho vyplýva, že v prípade kartelu, ktorého protisúťažné účinky môžu nastať vo viacerých členských štátoch, a teda môžu spôsobiť zásah viacerých vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže a Komisie, je v záujme podniku, ktorý by chcel mať prospech z režimu zhovievavosti z titulu svojej účasti na predmetnom karteli, aby nepredložil žiadosti o oslobodenie od pokuty len Komisii, ale aj vnútroštátnym orgánom, ktoré by mohli mať právomoc uplatňovať článok 101 ZFEÚ.

   Autonómia týchto žiadostí vyplýva priamo zo skutočnosti, že na úrovni Únie neexistuje jednotný systém sebaobviňovania podnikov zúčastňujúcich sa na karteloch v rozpore s článkom 101 ZFEÚ. Na túto autonómiu nemôže mať okrem iného vplyv okolnosť, že predmetom jednotlivých žiadostí je rovnaké porušenie práva hospodárskej súťaže.

   (pozri body 57 – 60)

3.  Ustanovenia práva Únie, najmä článok 101 ZFEÚ a nariadenie č. 1/2003, sa majú vykladať v tom zmysle, že medzi žiadosťou o oslobodenie od pokuty, ktorú podnik predložil alebo sa chystá predložiť Komisii, a zjednodušenou žiadosťou, ktorú podal v súvislosti s tým istým kartelom na vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže, neexistuje žiadna taká právna súvislosť, v zmysle ktorej by tento orgán bol povinný posúdiť zjednodušenú žiadosť z hľadiska žiadosti o oslobodenie od pokuty. Otázka, či zjednodušená žiadosť verne odráža obsah žiadosti predloženej Komisii, je v tejto súvislosti irelevantná.

   Takáto právna súvislosť by totiž spochybňovala autonómnosť jednotlivých žiadostí, a teda podstatu samotného systému zjednodušených žiadostí. Tento systém je založený na zásade, že na úrovni Únie neexistuje jednotná žiadosť o zhovievavosť alebo hlavná žiadosť predložená súbežne s vedľajšími žiadosťami, ale len žiadosti o oslobodenie od pokuty predložené Komisii a zjednodušené žiadosti predložené vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže, ktorých posúdenie prináleží výlučne orgánu, ktorému boli určené.

   Navyše v prípade, že zjednodušená žiadosť predložená vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže má užšie vymedzenú vecnú pôsobnosť ako žiadosť o oslobodenie od pokuty predložená Komisii, tento vnútroštátny orgán nemá povinnosť spojiť sa s Komisiou alebo so samotným podnikom s cieľom určiť, či tento podnik zistil konkrétne príklady protiprávneho správania v rámci odvetvia, na ktoré sa údajne vzťahovala táto žiadosť o oslobodenie od pokuty, ale na ktoré sa nevzťahuje uvedená zjednodušená žiadosť. Takáto povinnosť by mohla viesť k oslabeniu povinnosti spolupráce žiadateľov o zhovievavosť, ktorá je jedným z pilierov celého programu zhovievavosti. Za týchto podmienok prináleží podniku, ktorý od vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže žiada prospech z režimu zhovievavosti, aby sa uistil, že žiadna zo žiadostí, ktoré predkladá, neobsahuje nejasnosti týkajúce sa jej rozsahu.

   (pozri body 61, 63, 64, 67, bod 2 výroku)

4.  Ustanovenia práva Únie, najmä článok 101 ZFEÚ a nariadenie č. 1/2003, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže prijal zjednodušenú žiadosť o oslobodenie od pokuty podniku, ktorý Komisii nepredložil žiadosť o úplné oslobodenie od pokuty, ale žiadosť o zníženie pokuty.

   V tejto súvislosti skutočnosť, že vzorový program zhovievavosti európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS) v určitom prípade výslovne nestanovuje možnosť podnikov, ktoré predložili Komisii žiadosť o zníženie pokuty, aby predložili zjednodušenú žiadosť o odpustenie pokuty vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže, nemožno vykladať tak, že bráni tomu, aby tieto orgány vôbec prijali takúto zjednodušenú žiadosť. Účinkom neexistencie záväzného charakteru vzorového programu ESHS vo vzťahu k vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže je totiž na jednej strane to, že členské štáty nemajú povinnosť začleniť do svojich režimov zhovievavosti ustanovenia vzorového programu zhovievavosti ESHS, a na druhej strane to, že sa im nezakazuje na vnútroštátnej úrovni prijať pravidlá, ktoré v tomto vzorovom programe chýbajú alebo ktoré sa od tohto vzorového programu líšia, pokiaľ sa pri výkone tejto právomoci dodržiava právo Únie, predovšetkým článok 101 ZFEÚ a nariadenie č. 1/2003. V tejto súvislosti účinné uplatňovanie článku 101 ZFEÚ nebráni vnútroštátnemu režimu zhovievavosti, ktorý umožňuje prijatie zjednodušenej žiadosti o oslobodenie od pokuty podniku, ktorý nepredložil Komisii žiadosť o úplné oslobodenie od pokuty.

   Za týchto podmienok nemožno vylúčiť, že podnik, ktorý nepredložil žiadosť o oslobodenie od pokuty Komisii ako prvý a ktorý preto môže získať len zníženie pokuty, sa môže stať predložením zjednodušenej žiadosti o oslobodenie od pokuty prvým, kto informuje vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže o existencii predmetného kartelu. V takom prípade, ak Komisia nevykonáva vyšetrovanie týkajúce sa tých istých skutočností, aké boli oznámené vnútroštátnemu orgánu, dotknutému podniku možno podľa vnútroštátneho režimu zhovievavosti priznať úplné oslobodenie od pokuty.

   (pozri body 76, 77, 80, 83, 84, bod 3 výroku)