Vec C‑73/14

Rada Európskej únie

proti

Európskej komisii

„Žaloba o neplatnosť — Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve — Medzinárodný tribunál pre morské právo — Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov — Konanie o vydaní posudku — Predloženie písomného vyjadrenia v mene Európskej únie Európskou komisiou — Absencia predchádzajúceho schválenia obsahu tohto vyjadrenia Radou Európskej únie — Článok 13 ods. 2 ZEÚ, článok 16 ZEÚ a článok 17 ods. 1 ZEÚ — Článok 218 ods. 9 ZFEÚ a článok 335 ZFEÚ — Zastupovanie Európskej únie — Zásada zverenia právomocí a zásada inštitucionálnej rovnováhy — Zásada lojálnej spolupráce“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. októbra 2015

1. Európska únia — Zastupovanie pred medzinárodným súdom — Predloženie písomných pripomienok Komisiou v mene Únie pred Medzinárodným tribunálom pre morské právo — Prípustnosť — Porušenie právomocí Rady — Neexistencia

   (Článok 16 ods. 1 ZEÚ; článok 216 ods. 2 ZFEÚ, článok 218 ods. 9 ZFEÚ a článok 335 ZFEÚ)

2. Inštitúcie Európskej únie — Povinnosti — Lojálna spolupráca — Rozsah — Predloženie písomných pripomienok Komisiou v mene Únie pred Medzinárodným tribunálom pre morské právo — Prípustnosť — Podmienky

   (Článok 13 ods. 2 ZEÚ a článok 16 ods. 1 ZEÚ; článok 218 ods. 9 ZFEÚ)

1.  Článok 335 ZFEÚ sa síce podľa svojho znenia obmedzuje na členské štáty, je však vyjadrením všeobecnej zásady, podľa ktorej má Únia spôsobilosť na právne úkony, pričom ju na tento účel zastupuje Komisia. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie poskytuje Komisii základ na zastupovanie Únie pred Medzinárodným tribunálom pre morské právo.

   V tejto súvislosti Komisia predložením písomného vyjadrenia v mene Únie, ktorého obsah nebol schválený Radou, tomuto tribunálu nenarušila právomoci, ktoré vyplývajú Rade z článku 218 ods. 9 ZFEÚ a článku 16 ods. 1 druhej vety ZEÚ. Pokiaľ totiž ide v prvom rade o článok 218 ods. 9 ZFEÚ, odkaz tohto článku na pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie „v rámci“ orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami, znamená, že uplatnenie tohto ustanovenia sa týka pozícií, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci jej účasti vykonanej jej inštitúciami, prípadne prostredníctvom jej členských štátov solidárne konajúcich v jej záujme pri prijímaní takýchto aktov v rámci dotknutého medzinárodného orgánu. Únia má pritom ako strana vyjadriť pozíciu „pred“ medzinárodným súdnym orgánom a nie „v rámci“ tohto orgánu.

   Pokiaľ ide v druhom rade o článok 16 ods. 1 druhú vetu ZEÚ, predmetom písomného vyjadrenia spočívajúceho v návrhu odpovedí na otázky položené v určitej veci, ktoré prezentuje spôsob, akým Únia chápe výklad a uplatňovanie určitých medzinárodných ustanovení a príslušnej právnej úpravy Únie v oblasti rybolovu, nie je tvoriť politiku v tejto oblasti v zmysle uvedeného ustanovenia, ale prezentovať pred Medzinárodným tribunálom pre morské právo súhrn právnych pripomienok, ktorých cieľom je umožniť tomuto súdnemu orgánu prípadne vydať na základe znalosti veci posudok k otázkam, ktoré mu boli položené. V tejto súvislosti úvahy vo vyjadrení k právomoci uvedeného tribunálu na odpovedanie na žiadosť o posudok, ako aj k prípustnosti položených otázok sú však z rovnakého dôvodu ako pripomienky predložené v súvislosti s meritom predmetnej veci charakteristickou vlastnosťou účasti na konaní pred súdnym orgánom. Za týchto podmienok na ne nemožno hľadieť tak, že zodpovedajú tvorbe politiky v zmysle článku 16 ods. 1 ZEÚ.

   (pozri body 58, 59, 62, 63, 70 – 73)

2.  Podľa článku 13 ods. 2 ZEÚ inštitúcie Únie navzájom v plnej miere spolupracujú. Táto lojálna spolupráca sa pritom vykonáva v medziach právomocí, ktoré každej z týchto inštitúcií priznávajú Zmluvy. Povinnosť vyplývajúca z článku 13 ods. 2 ZEÚ teda nie je takej povahy, aby uvedené právomoci zmenila. Preto vzhľadom na to, že stanovenie obsahu písomného vyjadrenia v mene Únie predloženého Medzinárodnému tribunálu pre morské právo vo veci, v ktorej pred ním prebieha konanie, nepatrí do právomoci Rady na základe článku 218 ods. 9 ZFEÚ alebo článku 16 ods. 1 druhej vety ZEÚ, nemožno vytýkať Komisii, že si nesplnila povinnosť lojálnej spolupráce tým, že sa neujala iniciatív potrebných na uplatnenie týchto dvoch ustanovení.

   Zásada lojálnej spolupráce pritom ukladá Komisii v prípadoch, keď má v úmysle vyjadriť pozície v mene Únie pred medzinárodným súdnym orgánom, povinnosť predchádzajúcej konzultácie s Radou. Komisia si splnila túto povinnosť, pokiaľ predloženiu písomného vyjadrenia v mene Únie Medzinárodnému tribunálu pre morské právo predchádzala skutočnosť, že Komisia doručila Rade pracovný dokument obsahujúci hlavné línie pripomienok Únie v danej veci.

   (pozri body 84 – 87)