Vec C‑164/12

DMC Beteiligungsgesellschaft mbH

proti

Finanzamt Hamburg‑Mitte

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Finanzgericht Hamburg)

„Dane — Daň z príjmov právnických osôb — Prevod podielov z osobnej spoločnosti do kapitálovej spoločnosti — Účtovná hodnota — Odhadovaná hodnota — Dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia — Okamžité zdanenie latentných kapitálových ziskov — Rozdielne zaobchádzanie — Obmedzenie voľného pohybu kapitálu — Zachovanie rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi — Proporcionalita“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 23. januára 2014

1. Prejudiciálne otázky — Prípustnosť — Hranice — Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb — Ustanovenia Zmluvy — Pôsobnosť — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca okamžité zdanenie latentných kapitálových ziskov z aktív vzniknutých v dôsledku prevodu podielov z osobnej spoločnosti na kapitálovú spoločnosť — Zahrnutie — Neuplatniteľnosť ustanovení o slobode usadiť sa

   (Články 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ)

3. Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb — Obmedzenia — Daňová právna úprava — Daň z príjmov právnických osôb — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca okamžité zdanenie latentných kapitálových ziskov z aktív vzniknutých v dôsledku prevodu podielov z osobnej spoločnosti na kapitálovú spoločnosť — Neprípustnosť — Odôvodnenie — Rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi — Posúdenie vnútroštátnym súdom

   (Článok 63 ZFEÚ)

4. Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb — Obmedzenia — Daňová právna úprava — Daň z príjmov právnických osôb — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca okamžité zdanenie latentných kapitálových ziskov z aktív vzniknutých v dôsledku prevodu podielov z osobnej spoločnosti na kapitálovú spoločnosť — Neprípustnosť — Odôvodnenie — Rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi — Podmienka — Proporcionalita

   (Článok 63 ZFEÚ)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 24 – 26)

2.  Právnu úpravu členského štátu, ktorá vyžaduje oceňovať majetok vložený z komanditnej spoločnosti do základného imania kapitálovej spoločnosti, ktorá má sídlo na území tohto členského štátu, jeho odhadovanou hodnotou, pričom zdaňuje latentné kapitálové zisky súvisiace s týmto majetkom a dosiahnuté na jeho území, a to pred ich skutočným dosiahnutím, je potrebné skúmať výlučne s ohľadom na voľný pohyb kapitálu, tak ako je zakotvený v článku 63 ZFEÚ, keďže jej uplatňovanie na konkrétny prípad nie je podmienené veľkosťou podielu investora v komanditnej spoločnosti, ktorej podiely sú vložené do kapitálovej spoločnosti výmenou za obchodné podiely. Podľa tejto právnej úpravy sa totiž nevyžaduje, aby investor vlastnil podiel, ktorý by mu zabezpečoval výkon určitého vplyvu na rozhodnutia komanditnej spoločnosti, alebo dokonca na rozhodnutia kapitálovej spoločnosti.

   Preto sa takáto právna úprava viac ako procesu usadenia týka procesu prevodu majetku medzi komanditnou spoločnosťou a kapitálovou spoločnosťou.

   (pozri body 27, 34, 37, 38)

3.  Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že cieľ zachovať rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi môže odôvodňovať právnu úpravu členského štátu, ktorá vyžaduje oceniť majetok vložený z komanditnej spoločnosti do základného imania kapitálovej spoločnosti, ktorá má sídlo na území tohto členského štátu, jeho odhadovanou hodnotou, pričom zdaňuje latentné kapitálové zisky súvisiace s týmto majetkom a dosiahnuté na jeho území, a to pred ich skutočným dosiahnutím, ak uvedený členský štát skutočne nemôže vykonať svoju daňovú právomoc vo vzťahu k týmto latentným kapitálovým ziskom pri ich skutočnom dosiahnutí, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

   Takáto práva úprava je síce spôsobilá odradiť investorov od toho, aby vlastnili obchodné podiely v komanditnej spoločnosti, keďže títo investori by v prípade neskoršej transformácie svojich podielov na podiely kapitálovej spoločnosti museli okamžite zaplatiť daň zo zisku v súvislosti s latentnými kapitálovými ziskami. Takéto obmedzenie, ktoré v zásade zakazujú ustanovenia o slobodnom pohybe kapitálu, však môže byť odôvodnené dôvodmi týkajúcimi sa zachovania rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi.

   V tomto smere samotná skutočnosť, že transformovanie obchodných podielov v komanditnej spoločnosti na podiely v kapitálovej spoločnosti vedie k tomu, že členskému štátu sú odňaté príjmy z vykonávania jeho daňovej právomoci na území, na ktorom boli uvedené príjmy dosiahnuté, postačuje na odôvodnenie uvedenej úpravy, pokiaľ upravuje stanovenie výšky dane z týchto príjmov v momente uvedenej transformácie.

   (pozri body 41, 43, 49, 55, 58, bod 1 výroku)

4.  Právna úprava členského štátu, ktorá vyžaduje okamžité zdanenie latentných kapitálových ziskov dosiahnutých na jeho území, nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa zachovať rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi, pokiaľ je v prípade, že daňovník sa rozhodne pre odklad platby, povinnosť zriadiť bankovú zábezpeku stanovená s ohľadom na skutočné riziko vymožiteľnosti dane.

   Takáto zábezpeka má totiž sama osebe obmedzujúci účinok, keďže daňovníka zbavuje možnosti užívať majetok poskytnutý ako zábezpeka. Takúto požiadavku preto v zásade nemožno stanoviť bez predchádzajúceho overenia rizika vymožiteľnosti dane.

   (pozri body 66, 67, 69, bod 2 výroku)

Vec C‑164/12

DMC Beteiligungsgesellschaft mbH

proti

Finanzamt Hamburg‑Mitte

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Finanzgericht Hamburg)

„Dane — Daň z príjmov právnických osôb — Prevod podielov z osobnej spoločnosti do kapitálovej spoločnosti — Účtovná hodnota — Odhadovaná hodnota — Dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia — Okamžité zdanenie latentných kapitálových ziskov — Rozdielne zaobchádzanie — Obmedzenie voľného pohybu kapitálu — Zachovanie rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi — Proporcionalita“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 23. januára 2014

1. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Hranice – Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca okamžité zdanenie latentných kapitálových ziskov z aktív vzniknutých v dôsledku prevodu podielov z osobnej spoločnosti na kapitálovú spoločnosť – Zahrnutie – Neuplatniteľnosť ustanovení o slobode usadiť sa

   (Články 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ)

3. Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca okamžité zdanenie latentných kapitálových ziskov z aktív vzniknutých v dôsledku prevodu podielov z osobnej spoločnosti na kapitálovú spoločnosť – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi – Posúdenie vnútroštátnym súdom

   (Článok 63 ZFEÚ)

4. Voľný pohyb kapitálu a sloboda platieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca okamžité zdanenie latentných kapitálových ziskov z aktív vzniknutých v dôsledku prevodu podielov z osobnej spoločnosti na kapitálovú spoločnosť – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi – Podmienka – Proporcionalita

   (Článok 63 ZFEÚ)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 24 – 26)

2.  Právnu úpravu členského štátu, ktorá vyžaduje oceňovať majetok vložený z komanditnej spoločnosti do základného imania kapitálovej spoločnosti, ktorá má sídlo na území tohto členského štátu, jeho odhadovanou hodnotou, pričom zdaňuje latentné kapitálové zisky súvisiace s týmto majetkom a dosiahnuté na jeho území, a to pred ich skutočným dosiahnutím, je potrebné skúmať výlučne s ohľadom na voľný pohyb kapitálu, tak ako je zakotvený v článku 63 ZFEÚ, keďže jej uplatňovanie na konkrétny prípad nie je podmienené veľkosťou podielu investora v komanditnej spoločnosti, ktorej podiely sú vložené do kapitálovej spoločnosti výmenou za obchodné podiely. Podľa tejto právnej úpravy sa totiž nevyžaduje, aby investor vlastnil podiel, ktorý by mu zabezpečoval výkon určitého vplyvu na rozhodnutia komanditnej spoločnosti, alebo dokonca na rozhodnutia kapitálovej spoločnosti.

   Preto sa takáto právna úprava viac ako procesu usadenia týka procesu prevodu majetku medzi komanditnou spoločnosťou a kapitálovou spoločnosťou.

   (pozri body 27, 34, 37, 38)

3.  Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že cieľ zachovať rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi môže odôvodňovať právnu úpravu členského štátu, ktorá vyžaduje oceniť majetok vložený z komanditnej spoločnosti do základného imania kapitálovej spoločnosti, ktorá má sídlo na území tohto členského štátu, jeho odhadovanou hodnotou, pričom zdaňuje latentné kapitálové zisky súvisiace s týmto majetkom a dosiahnuté na jeho území, a to pred ich skutočným dosiahnutím, ak uvedený členský štát skutočne nemôže vykonať svoju daňovú právomoc vo vzťahu k týmto latentným kapitálovým ziskom pri ich skutočnom dosiahnutí, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

   Takáto práva úprava je síce spôsobilá odradiť investorov od toho, aby vlastnili obchodné podiely v komanditnej spoločnosti, keďže títo investori by v prípade neskoršej transformácie svojich podielov na podiely kapitálovej spoločnosti museli okamžite zaplatiť daň zo zisku v súvislosti s latentnými kapitálovými ziskami. Takéto obmedzenie, ktoré v zásade zakazujú ustanovenia o slobodnom pohybe kapitálu, však môže byť odôvodnené dôvodmi týkajúcimi sa zachovania rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi.

   V tomto smere samotná skutočnosť, že transformovanie obchodných podielov v komanditnej spoločnosti na podiely v kapitálovej spoločnosti vedie k tomu, že členskému štátu sú odňaté príjmy z vykonávania jeho daňovej právomoci na území, na ktorom boli uvedené príjmy dosiahnuté, postačuje na odôvodnenie uvedenej úpravy, pokiaľ upravuje stanovenie výšky dane z týchto príjmov v momente uvedenej transformácie.

   (pozri body 41, 43, 49, 55, 58, bod 1 výroku)

4.  Právna úprava členského štátu, ktorá vyžaduje okamžité zdanenie latentných kapitálových ziskov dosiahnutých na jeho území, nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa zachovať rozdelenie daňovej právomoci medzi členskými štátmi, pokiaľ je v prípade, že daňovník sa rozhodne pre odklad platby, povinnosť zriadiť bankovú zábezpeku stanovená s ohľadom na skutočné riziko vymožiteľnosti dane.

   Takáto zábezpeka má totiž sama osebe obmedzujúci účinok, keďže daňovníka zbavuje možnosti užívať majetok poskytnutý ako zábezpeka. Takúto požiadavku preto v zásade nemožno stanoviť bez predchádzajúceho overenia rizika vymožiteľnosti dane.

   (pozri body 66, 67, 69, bod 2 výroku)