Vec C-89/11 P

E.ON Energie AG

proti

Európskej komisii

„Odvolanie — Žaloba o neplatnosť proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa ukladá pokuta za porušenie pečate — Dôkazné bremeno — Skreslenie dôkazov — Povinnosť odôvodnenia — Výška pokuty — Neobmedzená právomoc súdu — Zásada proporcionality“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 22. novembra 2012

1. Súdne konanie – Ústna časť konania – Opätovné začatie – Povinnosť opätovne otvoriť ústnu časť konania, aby sa účastníkom konania umožnilo predložiť pripomienky k právnym otázkam uvedeným v návrhoch generálneho advokáta – Neexistencia

   (Článok 252 druhý odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 61)

2. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia – Právna kvalifikácia skutkového stavu – Prípustnosť

   (Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

3. Právo Európskej únie – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže – Uplatniteľnosť

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 48 ods. 1)

4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia pozostávajúceho z uzavretia protisúťažnej dohody – Rozhodnutie založené na dôkazoch dostatočných na preukázanie existencie porušenia – Dôkazná povinnosť podnikov, ktoré popierajú existenciu porušenia

   (Články 81 ES a 82 ES)

5. Odvolanie – Dôvody – Nekoherencia odôvodnenia Všeobecného súdu v rámci uplatnenia práva Únie, pokiaľ ide o dôkazné bremeno – Prípustnosť

   (Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

6. Odvolanie – Dôvody – Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Všeobecnému súdu – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť – Spochybnenie výkladu alebo uplatnenia práva Únie Všeobecným súdom – Prípustnosť

   [Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 112 ods. 1 písm. c)]

7. Súdne konanie – Dôkazné prostriedky – Voľná úvaha Všeobecného súdu

   (Rokovací poriadok Všeobecného súdu, články 65 a 66)

8. Odvolanie – Právomoc Súdneho dvora – Spochybnenie posúdenia Všeobecného súdu o výške pokút uložených podnikom, ktoré porušili pravidlá Zmluvy o hospodárskej súťaži, z dôvodov spravodlivého zaobchádzania – Vylúčenie – Spochybnenie tohto posúdenia z dôvodov založených na porušení zásady proporcionality – Prípustnosť

   (Článok 261 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Podmienky ukladania pokút Komisiou – Porušenie spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti – Porušenie pečate – Závažné porušenie už svojou povahou

   [Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 2 písm. d) a článok 23 ods. 1 písm. e)]

10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Podmienky ukladania pokút Komisiou – Porušenie spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti – Porušenie pečate – Potreba zabezpečiť odstrašujúci účinok pokuty

    [Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 1 písm. e) a článok 23 ods. 2]

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 61, 62)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 64, 65, 96, 100, 101, 106, 115)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 72, 73)

4.  Ak Komisia konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, pričom sa opiera o domnienku, že preukázané skutočnosti nemožno objasniť inak než z hľadiska existencie protisúťažného správania, súd Únie musí zrušiť predmetné rozhodnutie, pokiaľ dotknuté podniky predložia argumentáciu, ktorá stavia skutočnosti preukázané Komisiou do iného svetla a ktorá tak umožňuje nahradiť objasnenie týchto skutočností iným prijateľným vysvetlením, než je to, ktoré si zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porušenia. V tomto prípade sa totiž nedá dospieť k záveru, že Komisia predložila dôkaz o existencii porušenia práva hospodárskej súťaže.

   Ak však Komisia mohla preukázať, že podnik sa zúčastnil na stretnutiach medzi podnikmi, ktorých povaha bola zjavne v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, tento podnik musí objasniť obsah týchto stretnutí inak. Neznamená to ani neoprávnené prenesenie dôkazného bremena, ani porušenie prezumpcie neviny.

   Rovnako pokiaľ sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatočné na preukázanie existencie porušenia, dotknutému podniku nestačí poukázať na možnosť, že nastala udalosť, ktorá mohla mať vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, aby Komisia musela preukázať, že táto udalosť nemohla mať vplyv na ich dôkaznú hodnotu. Naopak, okrem prípadov, keď dotknutý podnik takýto dôkaz nemôže predložiť z dôvodu správania samotnej Komisie, prináleží mu z právneho hľadiska dostatočne preukázať jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak, že táto okolnosť vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia.

   (pozri body 74 – 76)

5.  V rámci odvolania vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ poukazuje na údajný protiklad medzi právnym pravidlom uvedeným v rozsudku Všeobecného súdu a uplatnením tohto pravidla v tom istom rozsudku, pričom dochádza k pochybnosti o koherencii odôvodnenia sledovaného Všeobecným súdom v rámci uplatnenia práva Únie, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, poukazuje na právnu otázku týkajúcu sa uplatnenia tohto práva Všeobecným súdom. Taký dôvod odvolania je teda prípustný.

   (pozri bod 84)

6.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 112, 113)

7.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 115, 135)

8.  V súlade s článkom 261 ZFEÚ a článkom 31 nariadenia č. 1/2003 má Všeobecný súd, pokiaľ ide o pokuty stanovené Komisiou, neobmedzenú právomoc. Táto právomoc teda Všeobecný súd oprávňuje, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti týchto pokút nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále.

   Naopak Súdny dvor v prípade, že v rámci konania o odvolaní rozhoduje o právnych otázkach, nemôže z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradiť svojím posúdením posúdenie Všeobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci o výške pokút uložených podnikom za porušenie práva Únie. Konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výšky pokuty, je potrebné len v prípade, že by Súdny dvor dospel k záveru, že výška sankcie je nielen neprimeraná, ale aj prehnaná, ba dokonca disproporčná.

   (pozri body 123 – 126)

9.  V rámci konania o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Únie z hľadiska skutočnosti, že pečať bola porušená, nie je rozhodujúce, či niekto do zapečatenej miestnosti skutočne prenikol. Cieľom článku 20 ods. 2 písm. d) a článku 23 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1/2003 je totiž chrániť inšpekcie pred hrozbou, ktorá sa odvíja od samotnej skutočnosti, že došlo k porušeniu pečate, ktorá tak vyvoláva pochybnosti o všetkých dôkazoch nachádzajúcich sa v zapečatenej miestnosti. Porušenie, ku ktorému došlo poškodením pečate, je osobitne závažné už na základe svojej povahy a údajné neotvorenie dverí dotknutej miestnosti na tomto posúdení nič nemení.

   (pozri body 128, 129)

10.  Podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 Komisia v prípade preukázania porušenia vecných pravidiel stanovených v článkoch 81 ES a 82 ES môže uložiť pokutu do výšky 10 % celkového obratu daného podniku v predchádzajúcom obchodnom roku. Pokiaľ podnik marí úkony inšpekcie Komisie tým, že poruší pripevnené pečate, ktoré Komisia pripevnila na účely zachovania celistvosti dokumentov na čas potrebný na inšpekciu, aby sa prostredníctvom zmiznutia dôkazov získaných Komisiou vyhol takejto sankcii, výška pokuty stanovená podľa článku 23 ods. 1 nariadenia č. 18/2003 ho musí odradiť od takéhoto konania. Avšak od okamihu, keď sa zistí, že došlo k porušeniu pečate, nemožno vylúčiť, že k takémuto konaniu došlo.

    (pozri bod 132)

Vec C-89/11 P

E.ON Energie AG

proti

Európskej komisii

„Odvolanie — Žaloba o neplatnosť proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa ukladá pokuta za porušenie pečate — Dôkazné bremeno — Skreslenie dôkazov — Povinnosť odôvodnenia — Výška pokuty — Neobmedzená právomoc súdu — Zásada proporcionality“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 22. novembra 2012

1. Súdne konanie — Ústna časť konania — Opätovné začatie — Povinnosť opätovne otvoriť ústnu časť konania, aby sa účastníkom konania umožnilo predložiť pripomienky k právnym otázkam uvedeným v návrhoch generálneho advokáta — Neexistencia

   (Článok 252 druhý odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 61)

2. Odvolanie — Dôvody — Nesprávne posúdenie skutkového stavu — Neprípustnosť — Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom — Vylúčenie okrem prípadov skreslenia — Právna kvalifikácia skutkového stavu — Prípustnosť

   (Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

3. Právo Európskej únie — Zásady — Základné práva — Prezumpcia neviny — Konanie vo veci hospodárskej súťaže — Uplatniteľnosť

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 48 ods. 1)

4. Hospodárska súťaž — Správne konanie — Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia pozostávajúceho z uzavretia protisúťažnej dohody — Rozhodnutie založené na dôkazoch dostatočných na preukázanie existencie porušenia — Dôkazná povinnosť podnikov, ktoré popierajú existenciu porušenia

   (Články 81 ES a 82 ES)

5. Odvolanie — Dôvody — Nekoherencia odôvodnenia Všeobecného súdu v rámci uplatnenia práva Únie, pokiaľ ide o dôkazné bremeno — Prípustnosť

   (Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

6. Odvolanie — Dôvody — Zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Všeobecnému súdu — Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia — Neprípustnosť — Spochybnenie výkladu alebo uplatnenia práva Únie Všeobecným súdom — Prípustnosť

   [Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 112 ods. 1 písm. c)]

7. Súdne konanie — Dôkazné prostriedky — Voľná úvaha Všeobecného súdu

   (Rokovací poriadok Všeobecného súdu, články 65 a 66)

8. Odvolanie — Právomoc Súdneho dvora — Spochybnenie posúdenia Všeobecného súdu o výške pokút uložených podnikom, ktoré porušili pravidlá Zmluvy o hospodárskej súťaži, z dôvodov spravodlivého zaobchádzania — Vylúčenie — Spochybnenie tohto posúdenia z dôvodov založených na porušení zásady proporcionality — Prípustnosť

   (Článok 261 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

9. Hospodárska súťaž — Pokuty — Podmienky ukladania pokút Komisiou — Porušenie spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti — Porušenie pečate — Závažné porušenie už svojou povahou

   [Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 20 ods. 2 písm. d) a článok 23 ods. 1 písm. e)]

10. Hospodárska súťaž — Pokuty — Podmienky ukladania pokút Komisiou — Porušenie spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti — Porušenie pečate — Potreba zabezpečiť odstrašujúci účinok pokuty

    [Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 1 písm. e) a článok 23 ods. 2]

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 61, 62)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 64, 65, 96, 100, 101, 106, 115)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 72, 73)

4.  Ak Komisia konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, pričom sa opiera o domnienku, že preukázané skutočnosti nemožno objasniť inak než z hľadiska existencie protisúťažného správania, súd Únie musí zrušiť predmetné rozhodnutie, pokiaľ dotknuté podniky predložia argumentáciu, ktorá stavia skutočnosti preukázané Komisiou do iného svetla a ktorá tak umožňuje nahradiť objasnenie týchto skutočností iným prijateľným vysvetlením, než je to, ktoré si zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porušenia. V tomto prípade sa totiž nedá dospieť k záveru, že Komisia predložila dôkaz o existencii porušenia práva hospodárskej súťaže.

   Ak však Komisia mohla preukázať, že podnik sa zúčastnil na stretnutiach medzi podnikmi, ktorých povaha bola zjavne v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, tento podnik musí objasniť obsah týchto stretnutí inak. Neznamená to ani neoprávnené prenesenie dôkazného bremena, ani porušenie prezumpcie neviny.

   Rovnako pokiaľ sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatočné na preukázanie existencie porušenia, dotknutému podniku nestačí poukázať na možnosť, že nastala udalosť, ktorá mohla mať vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, aby Komisia musela preukázať, že táto udalosť nemohla mať vplyv na ich dôkaznú hodnotu. Naopak, okrem prípadov, keď dotknutý podnik takýto dôkaz nemôže predložiť z dôvodu správania samotnej Komisie, prináleží mu z právneho hľadiska dostatočne preukázať jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak, že táto okolnosť vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia.

   (pozri body 74 – 76)

5.  V rámci odvolania vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ poukazuje na údajný protiklad medzi právnym pravidlom uvedeným v rozsudku Všeobecného súdu a uplatnením tohto pravidla v tom istom rozsudku, pričom dochádza k pochybnosti o koherencii odôvodnenia sledovaného Všeobecným súdom v rámci uplatnenia práva Únie, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, poukazuje na právnu otázku týkajúcu sa uplatnenia tohto práva Všeobecným súdom. Taký dôvod odvolania je teda prípustný.

   (pozri bod 84)

6.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 112, 113)

7.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 115, 135)

8.  V súlade s článkom 261 ZFEÚ a článkom 31 nariadenia č. 1/2003 má Všeobecný súd, pokiaľ ide o pokuty stanovené Komisiou, neobmedzenú právomoc. Táto právomoc teda Všeobecný súd oprávňuje, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti týchto pokút nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále.

   Naopak Súdny dvor v prípade, že v rámci konania o odvolaní rozhoduje o právnych otázkach, nemôže z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradiť svojím posúdením posúdenie Všeobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci o výške pokút uložených podnikom za porušenie práva Únie. Konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výšky pokuty, je potrebné len v prípade, že by Súdny dvor dospel k záveru, že výška sankcie je nielen neprimeraná, ale aj prehnaná, ba dokonca disproporčná.

   (pozri body 123 – 126)

9.  V rámci konania o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Únie z hľadiska skutočnosti, že pečať bola porušená, nie je rozhodujúce, či niekto do zapečatenej miestnosti skutočne prenikol. Cieľom článku 20 ods. 2 písm. d) a článku 23 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1/2003 je totiž chrániť inšpekcie pred hrozbou, ktorá sa odvíja od samotnej skutočnosti, že došlo k porušeniu pečate, ktorá tak vyvoláva pochybnosti o všetkých dôkazoch nachádzajúcich sa v zapečatenej miestnosti. Porušenie, ku ktorému došlo poškodením pečate, je osobitne závažné už na základe svojej povahy a údajné neotvorenie dverí dotknutej miestnosti na tomto posúdení nič nemení.

   (pozri body 128, 129)

10.  Podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 Komisia v prípade preukázania porušenia vecných pravidiel stanovených v článkoch 81 ES a 82 ES môže uložiť pokutu do výšky 10 % celkového obratu daného podniku v predchádzajúcom obchodnom roku. Pokiaľ podnik marí úkony inšpekcie Komisie tým, že poruší pripevnené pečate, ktoré Komisia pripevnila na účely zachovania celistvosti dokumentov na čas potrebný na inšpekciu, aby sa prostredníctvom zmiznutia dôkazov získaných Komisiou vyhol takejto sankcii, výška pokuty stanovená podľa článku 23 ods. 1 nariadenia č. 18/2003 ho musí odradiť od takéhoto konania. Avšak od okamihu, keď sa zistí, že došlo k porušeniu pečate, nemožno vylúčiť, že k takémuto konaniu došlo.

    (pozri bod 132)