Vec C-490/04

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Spolkovej republike Nemecko

„Žaloba o nesplnenie povinnosti — Prípustnosť — Článok 49 ES — Slobodné poskytovanie služieb — Vysielanie pracovníkov — Obmedzenia — Príspevky do vnútroštátneho fondu na platené dovolenky — Preklad dokumentov — Oznamovanie miesta zamestnania vyslaných pracovníkov“

Návrhy prednesené 14. decembra 2006 — generálny advokát D. Ruiz-Jarabo Colomer   I - 6098

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 18. júla 2007   I - 6122

Abstrakt rozsudku

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Konanie pred podaním žaloby – Predmet

   (Článok 226 ES)

2. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Právo Komisie podať žalobu – Lehota na podanie

   (Článok 226 ES)

3. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Dôkaz o nesplnení povinnosti – Bremeno zaťažujúce Komisiu

   (Článok 226 ES)

4. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Vysielanie pracovníkov

   (Článok 49 ES)

5. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Vysielanie pracovníkov

   (Článok 49 ES)

1.  Cieľom štádia pred začatím súdneho konania v zmysle článku 226 ES je poskytnúť dotknutému členskému štátu príležitosť, aby sa prispôsobil svojim povinnostiam vyplývajúcim z práva Spoločenstva a aby účelne uviedol svoje dôvody obrany proti výhradám Komisie.

   (pozri bod 25)

2.  Ustanovenia článku 226 ES sa uplatňujú bez toho, aby Komisia musela dodržať určitú lehotu, pokiaľ nejde o prípad, v ktorom by neprimeraná dĺžka konania pred začatím konania upraveného v tomto článku spôsobila dotknutému členskému štátu viac ťažkostí s vyvrátením argumentov Komisie, ako aj porušenie práva na obranu. Je úlohou dotknutého členského štátu preukázať, že ide o tento prípad.

   (pozri bod 26)

3.  V rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES je úlohou Komisie, aby dokázala existenciu údajného nesplnenia povinnosti. Komisia preto musí poskytnúť Súdnemu dvoru potrebné podklady, na základe ktorých môže Súdny dvor preskúmať existenciu takéhoto porušenia bez toho, aby sa opieral len o domnienky.

   Okrem toho rozsah vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení sa má posudzovať so zohľadnením ich výkladu vnútroštátnymi súdmi.

   (pozri body 48, 49)

4.  Členský štát, ktorý uložil zahraničným zamestnávateľom zamestnávajúcim pracovníkov na vnútroštátnom území povinnosť preložiť určité doklady, ktoré sa majú uchovať na mieste výkonu práce počas celej doby skutočného zamestnania vyslaných pracovníkov, do jazyka tohto členského štátu, neporušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES.

   Takto uložená povinnosť však predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb, keďže je spojená s nákladmi, ako aj dodatočným finančným a administratívnym zaťažením pre podniky usadené v inom členskom štáte, takže tieto podniky nemajú z hľadiska hospodárskej súťaže rovnaké postavenie ako zamestnávatelia usadení v prijímajúcom štáte, a to ich môže odradiť od poskytovania služieb v tomto členskom štáte.

   Túto povinnosť však možno odôvodniť cieľom verejného záujmu spočívajúcim v sociálnej ochrane pracovníkov, keďže umožňuje príslušným orgánom členského štátu vykonať potrebné kontroly na zabezpečenie dodržiavania vnútroštátnych ustanovení v tejto oblasti. V rozsahu, v akom vyžaduje preklad len niekoľkých dokumentov a nespôsobuje veľkú administratívnu alebo finančnú záťaž pre zamestnávateľa, nepresahuje mieru toho, čo je na dosiahnutie sledovaného cieľa sociálnej ochrany potrebné.

   (pozri body 66, 68 – 72, 76)

5.  Členský štát, ktorý uloží zahraničným podnikom pre dočasné zamestnávanie povinnosť oznámiť nielen pridelenie pracovníka užívateľskému podniku v dotknutom členskom štáte, ale aj miesto zamestnania tohto pracovníka a každú zmenu tohto miesta, zatiaľ čo podniky rovnakého druhu usadené v Nemecku takúto dodatočnú povinnosť nemajú, porušuje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ES.

   (pozri body 85, 89 a výrok)