Keywords
Summary

Keywords

1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Dôkaz o nesplnení povinnosti – Bremeno zaťažujúce Komisiu

(Článok 226 ES)

2. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Predmet konania – Určenie počas konania pred podaním žaloby

(Článok 226 ES)

3. Voľný pohyb osôb – Výnimky – Dôvody verejného poriadku

(Článok 39 ES; smernice Rady 64/221, článok 3, a 73/148, článok 10)

Summary

1. V rámci konania o nesplnenie povinnosti prináleží Komisii preukázať existenciu údajného nesplnenia povinnosti a predložiť Súdnemu dvoru prvky nevyhnutné na preverenie existencie tohto nesplnenia Súdnym dvorom bez toho, aby sa Komisia mohla odvolať na akúkoľvek právnu domnienku.

Pokiaľ ide konkrétne o žalobný dôvod týkajúci sa uplatňovania vnútroštátneho ustanovenia, preukázanie nesplnenia povinnosti členským štátom si vyžaduje predloženie dôkazov osobitnej povahy vo vzťahu k bežným dôkazom v konaní o nesplnení povinnosti, v ktorom sa spochybňuje iba obsah vnútroštátneho ustanovenia. Za týchto podmienok môže byť nesplnenie povinnosti preukázané iba prostredníctvom dostatočne zdokumentovaného a podrobného dôkazu o praxi vytýkanej vnútroštátnym správnym a/alebo súdnym orgánom, ktorý preukazuje zodpovednosť dotknutého členského štátu.

Okrem toho na to, aby mohlo správanie členského štátu, ktoré predstavuje správna prax v rozpore s požiadavkami práva Spoločenstva, znamenať nesplnenie povinnosti v zmysle článku 226 ES, je potrebné, aby táto správna prax mala určitý stupeň ustálenosti a všeobecnosti.

(pozri body 48 – 50)

2. Výzva adresovaná Komisiou členskému štátu a potom odôvodnené stanovisko vydané Komisiou podľa článku 226 ES vymedzujú predmet sporu, ktorý už nemôže byť ďalej rozšírený. V dôsledku toho sa odôvodnené stanovisko a žaloba Komisie musia zakladať na rovnakých výhradách, ako sú uvedené vo výzve, ktorou sa začalo konanie pred podaním žaloby.

V každom prípade sa však nemôže vyžadovať dokonalá totožnosť znenia výhrad uvedených vo výzve, vo výroku odôvodneného stanoviska a v žalobe, pokiaľ nebol predmet žaloby rozšírený alebo zmenený, ale naopak, jednoducho zúžený.

(pozri body 59 – 61)

3. Odvolanie sa na pojem verejného poriadku vnútroštátnymi orgánmi, ako na výnimku zo základnej zásady voľného pohybu osôb predpokladá v každom prípade popri spoločenskom probléme, ktorý predstavuje každé porušenie zákona, existenciu skutočného a dostatočne závažného ohrozenia základného záujmu spoločnosti.

Nesplnenie povinností, ktoré vyplývajú z článku 39 ES, článku 3 smernice Rady 64/221 o pohybe a pobyte cudzích štátnych príslušníkov, prijatých z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, a článku 10 smernice Rady 73/148 o zrušení obmedzenia pohybu a pobytu v rámci spoločenstva pre štátnych príslušníkov členských štátov so zreteľom na usadenie sa a poskytovanie služieb, členským štátom, ktorý stanovuje, že v prípade príslušníkov Spoločenstva s povolením na pobyt na dobu neurčitú sa môže vyhostenie odôvodniť iba „závažnými“ dôvodmi verejného poriadku. Takáto vnútroštátna právna úprava vyvoláva pochybnosť o tom, či boli správne zohľadnené požiadavky práva Spoločenstva týkajúce sa príslušníkov Spoločenstva, ktorí sú držiteľmi povolenia na pobyt na dobu určitú.

(pozri body 34, 70, 72, 126 a výrok)