Vec C‑149/17

Bastei Lübbe GmbH & Co. KG

proti

Michaelovi Strotzerovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht München I)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Dodržanie práv duševného vlastníctva – Smernica 2004/48/ES – Náhrada škody v prípade spoločného používania súborov v rozpore s autorským právom – Pripojenie na internet dostupné rodinným príslušníkom majiteľa tohto pripojenia – Zbavenie zodpovednosti majiteľa bez toho, aby musel spresniť povahu použitia pripojenia rodinným príslušníkom – Charta základných práv Európskej únie – Článok 7“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. októbra 2018

1. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Výklad smerníc v oblasti duševného vlastníctva vzhľadom na pravidlá a zásady, ktoré sú im spoločné

   (Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29 a 2004/48)

2. Aproximácia právnych predpisov – Dodržanie práv duševného vlastníctva – Smernica 2004/48 – Povinnosť členských štátov zabezpečiť pri preberaní smerníc náležitú rovnováhu medzi rôznymi základnými právami chránenými právnym poriadkom Únie – Povinnosť vnútroštátnych orgánov nevychádzať z výkladu týchto smerníc, ktorý by kolidoval s uvedenými základnými právami alebo s inými všeobecnými zásadami práva Únie

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 17 ods. 2; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48)

3. Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Dodržanie práv duševného vlastníctva – Smernica 2004/48 – Opatrenia, postupy a prostriedky nápravy – Žaloba o náhradu škody z dôvodu spoločného používania súborov na internete v rozpore s autorský právom – Vnútroštátna právna úprava oslobodzujúca od povinnosti poskytnúť náhradu škody majiteľa pripojenia na internet v prípade, že označí rodinného príslušníka, ktorý mal možnosť prístupu k tomuto pripojeniu – Neexistencia povinnosti majiteľa spresniť povahu použitia pripojenia rodinným príslušníkom – Neprípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 3 ods. 1 a článok 8 ods. 1 a 2 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48, článok 3 ods. 2)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 27)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 44, 45)

3.  Článok 8 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti v spojení s článkom 3 ods. 1 tejto smernice, ako aj článok 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, vykladanej príslušným vnútroštátnym súdom, podľa ktorej nemožno považovať majiteľa pripojenia na internet, prostredníctvom ktorého došlo k porušeniu autorského práva spoločným používaním súborov, za zodpovedného za toto porušenie, ak označí aspoň jedného rodinného príslušníka, ktorý mal možnosť prístupu k tomuto pripojeniu, ale bez toho, aby spresnil okamih, keď bol tento prístup použitý týmto rodinným príslušníkom, a povahu použitia pripojenia vykonaného týmto príslušníkom.

   Treba sa však domnievať, že pokiaľ v takej situácii, o akú ide vo veci samej, vnútroštátna právna úprava, ako ju vykladajú príslušné vnútroštátne súdy, bráni možnosti vnútroštátneho súdu, prejednávajúceho žalobu o náhradu škody, vyžadovať na žiadosť navrhovateľa predloženie a získanie dôkazov týkajúcich sa rodinných príslušníkov protistrany, je nemožné tak preukázať namietané porušenie autorského práva, ako aj identifikovať páchateľa tohto porušenia, a v dôsledku toho dochádza k závažnému porušeniu základného práva na účinný prostriedok nápravy a základného práva duševného vlastníctva, ktoré má majiteľ autorského práva, a nedodrží sa teda požiadavka zabezpečiť náležitú rovnováhu medzi rôznymi predmetnými základnými právami (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2015, Coty Germany,C‑580/13, EU:C:2015:485, bod 41). Preto vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, tým, že priznáva kvázi absolútnu ochranu rodinným príslušníkom majiteľa pripojenia na internet, prostredníctvom ktorého došlo k zásahu do autorského práva spoločným používaním súborov, nemôže byť na rozdiel od požiadaviek stanovených v článku 8 ods. 1 smernice 2001/29 považovaná za dostatočne účinnú ani umožňujúcu, aby páchateľovi uvedeného porušenia bola nakoniec uložená účinná a odradzujúca sankcia. Okrem toho prináleží v konečnom dôsledku vnútroštátnemu súdu, aby preveril, či v dotknutom vnútroštátnom práve neexistujú prípadne iné nástroje, konania a prostriedky nápravy umožňujúce príslušným súdnym orgánom nariadiť poskytnutie nevyhnutných informácií umožňujúcich preukázať za takých okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, porušenie autorského práva a identifikovať jeho páchateľa (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, Coty Germany,C‑580/13, EU:C:2015:485, bod 42).

   (pozri body 51, 52, 54, 55 a výrok)