Vec C‑438/14

Nabiel Peter Bogendorff von Wolffersdorff

proti

Standesamt der Stadt Karlsruhe,

a

Zentraler Juristischer Dienst der Stadt Karlsruhe,

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Karlsruhe)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Občianstvo Únie — Článok 21 ZFEÚ — Sloboda pohybu a pobytu v členských štátoch — Právo členského štátu upravujúce zrušenie výsad a zákaz udeľovať nové šľachtické tituly — Priezvisko, ktoré plnoletý štátny príslušník uvedeného štátu nadobudol pri obvyklom pobyte v inom členskom štáte, ktorého je tiež štátnym príslušníkom — Meno obsahujúce šľachtické prvky — Bydlisko v prvom členskom štáte — Odmietnutie úradov prvého členského štátu zapísať do matriky meno získané v druhom členskom štáte — Odôvodnenie — Verejný poriadok — Nezlučiteľnosť so základnými zásadami nemeckého práva“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 2. júna 2016

Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Právo členského štátu upravujúce zrušenie výsad a zákaz udeľovať nové šľachtické tituly – Štátny príslušník členského štátu, ktorý má aj štátnu príslušnosť iného členského štátu, v ktorom si slobodne zvolil meno obsahujúce viacero šľachtických prvkov – Povinnosť orgánov prvého členského štátu uznať uvedené meno – Neexistencia – Odôvodnenie dôvodmi verejného poriadku – Overenie vnútroštátnym súdom

(Článok 21 ZFEÚ)

Článok 21 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že orgány členského štátu nie sú povinné uznať meno štátneho príslušníka tohto členského štátu, ak je zároveň štátnym príslušníkom iného členského štátu, v ktorom si slobodne zvolil meno obsahujúce viacero šľachtických prvkov, ktoré právo prvého uvedeného členského štátu neuznáva, ak sa preukáže, čo musí overiť vnútroštátny súd, že takéto odmietnutie uznania je v tomto kontexte odôvodnené dôvodmi súvisiacimi s verejným poriadkom, a to v rozsahu, v akom je vhodné a nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania zásady rovnosti všetkých občanov uvedeného členského štátu pred zákonom.

Predovšetkým vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil, či orgány prvého členského štátu, ktoré sú príslušné v matričných veciach, neprekročili rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie základného ústavného cieľa, ktorý sledujú, keď odmietli uznať meno nadobudnuté v inom členskom štáte s odôvodnením, že zásada rovnosti všetkých občanov prvého členského štátu pred zákonom vyžaduje, aby sa štátnym príslušníkom tohto členského štátu zakázalo za istých okolností získavať a používať šľachtické tituly alebo šľachtické prvky, ktoré môžu viesť k dojmu, že nositeľ mena je držiteľom takejto hodnosti.

Pri zvažovaní práva na voľný pohyb zakotveného v prospech občanov Únie v článku 21 ZFEÚ na jednej strane a legitímnych záujmov vnútroštátneho normotvorcu vyplývajúcich z obmedzení používania šľachtických titulov a zo zákazu vytvárania dojmu šľachtického pôvodu na strane druhej musia byť zohľadnené rôzne okolnosti. Aj keď tieto okolnosti nemôžu predstavovať samy osebe odôvodnenie, musia byť zohľadnené pri preskúmaní primeranosti.

Na jednej strane tak treba zohľadniť skutočnosť, že dotknutá osoba uplatnila toto právo a má štátnu príslušnosť prvého i druhého členského štátu, že prvky mena nadobudnuté v druhom členskom štáte, ktoré podľa orgánov prvého členského štátu narušujú verejný poriadok, nie sú oficiálne šľachtickými titulmi ani v prvom, ani v druhom členskom štáte a že súd prvého členského štátu, ktorý nariadil príslušným orgánom, aby zapísali meno dcéry dotknutej osoby zložené zo šľachtických prvkov, tak ako bolo zapísané orgánmi druhého členského štátu, nedospel k záveru, že takýto zápis by bol v rozpore s verejným poriadkom. Na druhej strane je tiež dôležité zohľadniť skutočnosť, že zmena dotknutého mena spočíva na voľbe výhradne osobného záujmu dotknutej osoby, že rozdiel v menách, ktorý z tejto voľby vyplýva, nesúvisí ani s okolnosťami narodenia tejto osoby, ani s jej osvojením, a ani s nadobudnutím štátnej príslušnosti druhého členského štátu, a že meno zvolené v druhom členskom štáte obsahuje prvky, ktoré síce formálne nepredstavujú šľachtické tituly v prvom alebo v druhom členskom štáte, ale vytvárajú dojem šľachtického pôvodu.

V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že hoci objektívny dôvod založený na verejnom poriadku a na zásade rovnosti štátnych príslušníkov prvého členského štátu pred zákonom môže, ak bude prijatý, odôvodniť odmietnutie uznania zmeny priezviska dotknutej osoby, nemôže odôvodniť odmietnutie uznať zmenu krstných mien tejto osoby.

(pozri body 79 – 84 a výrok)