Vec C‑328/12

Ralph Schmid

proti

Lilly Hertelovej

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesgerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 1346/2000 — Konkurzné konania — Odporovacia žaloba podaná v konkurznom konaní — Žalovaný s bydliskom v tretej krajine — Právomoc súdu členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. januára 2014

1. Súdna spolupráca v občianskych veciach — Konkurzné konania — Nariadenie č. 1346/2000 — Pôsobnosť — Cezhraničný prvok týkajúci sa výlučne členského štátu a tretieho členského štátu — Zahrnutie

   (Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 3 ods. 1)

2. Súdna spolupráca v občianskych veciach — Konkurzné konania — Nariadenie č. 1346/2000 — Medzinárodná právomoc na začatie konkurzného konania — Odporovacia žaloba v konkurznom konaní smerujúca proti žalovanému, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte — Právomoc súdov členského štátu, v ktorom bolo začaté konkurzné konanie — Nezáväznosť rozhodnutí vydaných uvedeným súdom pre tretie štáty — Neexistencia vplyvu

   (Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 3 ods. 1)

1.  Uplatnenie článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní vo všeobecnosti nemôže závisieť od existencie cudzej väzby zahŕňajúcej iný členský štát.

   (pozri bod 29)

2.  Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, na ktorého území bolo začaté konkurzné konanie, majú právomoc rozhodovať o odporovacej žalobe v konkurznom konaní smerujúcej proti žalovanému, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte.

   Harmonizácia pravidiel súdnej právomoci pre odporovacie žaloby v konkurznom konaní v Únii totiž prispieva k splneniu cieľov, ktoré sleduje toto ustanovenie, ktoré pozostávajú z podpory predvídateľnosti súdnej právomoci v konkurzných veciach, a teda aj právnej istoty, bez ohľadu na to, či má žalovaný bydlisko v členskom štáte alebo treťom štáte.

   Skutočnosť, že ustanovenia uvedeného nariadenia týkajúce sa uznávania a výkonu rozhodnutí vydaných súdom, ktorý začal konkurzné konanie, nemôžu zaväzovať tretie štáty, nebráni uplatneniu pravidla právomoci stanoveného v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia. Okrem toho, aj keď v konkrétnom prípade nemožno vychádzať zo samotného nariadenia, pokiaľ ide o uznanie a výkon súdnych rozhodnutí, niekedy možno dosiahnuť uznanie a výkon rozhodnutia vydaného príslušným súdom na základe dvojstranného dohovoru. Navyše aj v prípade, že štát, v ktorom má žalovaný bydlisko, neuzná a nevykoná na základe dvojstranného dohovoru taký rozsudok, je možné ho uznať a vykonať v iných členských štátoch na základe článku 25 nariadenia č. 1346/2000, najmä v prípade, že sa istá časť majetku žalovaného nachádza v týchto štátoch.

   (pozri body 33, 37 – 39 a výrok)

Vec C‑328/12

Ralph Schmid

proti

Lilly Hertelovej

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesgerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 1346/2000 — Konkurzné konania — Odporovacia žaloba podaná v konkurznom konaní — Žalovaný s bydliskom v tretej krajine — Právomoc súdu členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. januára 2014

1. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Konkurzné konania – Nariadenie č. 1346/2000 – Pôsobnosť – Cezhraničný prvok týkajúci sa výlučne členského štátu a tretieho členského štátu – Zahrnutie

   (Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 3 ods. 1)

2. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Konkurzné konania – Nariadenie č. 1346/2000 – Medzinárodná právomoc na začatie konkurzného konania – Odporovacia žaloba v konkurznom konaní smerujúca proti žalovanému, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte – Právomoc súdov členského štátu, v ktorom bolo začaté konkurzné konanie – Nezáväznosť rozhodnutí vydaných uvedeným súdom pre tretie štáty – Neexistencia vplyvu

   (Nariadenie Rady č. 1346/2000, článok 3 ods. 1)

1.  Uplatnenie článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní vo všeobecnosti nemôže závisieť od existencie cudzej väzby zahŕňajúcej iný členský štát.

   (pozri bod 29)

2.  Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, na ktorého území bolo začaté konkurzné konanie, majú právomoc rozhodovať o odporovacej žalobe v konkurznom konaní smerujúcej proti žalovanému, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte.

   Harmonizácia pravidiel súdnej právomoci pre odporovacie žaloby v konkurznom konaní v Únii totiž prispieva k splneniu cieľov, ktoré sleduje toto ustanovenie, ktoré pozostávajú z podpory predvídateľnosti súdnej právomoci v konkurzných veciach, a teda aj právnej istoty, bez ohľadu na to, či má žalovaný bydlisko v členskom štáte alebo treťom štáte.

   Skutočnosť, že ustanovenia uvedeného nariadenia týkajúce sa uznávania a výkonu rozhodnutí vydaných súdom, ktorý začal konkurzné konanie, nemôžu zaväzovať tretie štáty, nebráni uplatneniu pravidla právomoci stanoveného v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia. Okrem toho, aj keď v konkrétnom prípade nemožno vychádzať zo samotného nariadenia, pokiaľ ide o uznanie a výkon súdnych rozhodnutí, niekedy možno dosiahnuť uznanie a výkon rozhodnutia vydaného príslušným súdom na základe dvojstranného dohovoru. Navyše aj v prípade, že štát, v ktorom má žalovaný bydlisko, neuzná a nevykoná na základe dvojstranného dohovoru taký rozsudok, je možné ho uznať a vykonať v iných členských štátoch na základe článku 25 nariadenia č. 1346/2000, najmä v prípade, že sa istá časť majetku žalovaného nachádza v týchto štátoch.

   (pozri body 33, 37 – 39 a výrok)