Keywords
Summary

Keywords

1. Doprava – Letecká doprava – Smernica 2009/12 – Letiskové poplatky – Pôsobnosť – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia

(Článok 80 ods. 2 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12)

2. Doprava – Letecká doprava – Smernica 2009/12 – Letiskové poplatky – Pôsobnosť – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

(Článok 5 tretí odsek ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12)

3. Právo Spoločenstva – Zásady – Zásada subsidiarity – Uplatnenie v oblasti leteckej dopravy

(Článok 5 druhý odsek ES a článok 80 ES)

Summary

1. Porovnateľná povaha rozdielnych situácií sa posudzuje s ohľadom na všetky prvky, ktoré tieto situácie charakterizujú. Tieto prvky treba určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Okrem toho treba zohľadniť zásady a ciele oblasti, do ktorej patrí predmetný akt.

Smernica 2009/12 o letiskových poplatkoch sa zakladá na článku 80 ods. 2 ES, ktorý stanovuje, že Rada môže rozhodnúť o tom, či, do akej miery a akým postupom možno stanoviť vhodné pravidlá pre námornú a leteckú dopravu. Splnomocnením Rady na rozhodnutie o momente, ako aj obsahu a miere jej normatívneho zásahu v oblasti námornej a leteckej dopravy jej bola Zmluvou priznaná široká normatívna právomoc pre prijatie vhodných spoločných pravidiel. Pokiaľ ide o súdne preskúmanie výkonu tejto právomoci, súd Únie nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie normotvorcu Únie, ale sa musí obmedziť na preskúmanie toho, či pri výkone normatívnej právomoci nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či dotknutá inštitúcia zjavne neprekročila mieru svojej normatívnej právomoci.

V každom prípade môže uvedený normotvorca uplatniť kategorizáciu podľa objektívnych kritérií a všeobecných zistení, aby na základe toho zaviedol všeobecnú a abstraktnú právnu úpravu. Uvedené platí tým skôr, ak uskutočňovanie určitej spoločnej politiky normotvorcom Únie zahŕňa potrebu hodnotiť komplexnú hospodársku situáciu, ktorú vo všeobecnosti treba hodnotiť v oblasti leteckej dopravy.

Vzhľadom na tieto zásady sa normotvorca Únie pri prijatí smernice 2009/12 nedopustil pri výkone svojich právomocí zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci ani zjavne neprekročil širokú mieru svojej normatívnej právomoci, ktorou v tejto oblasti disponuje, keď dospel k záveru, že sekundárne letiská členských štátov sa nenachádzajú voči užívateľom letísk v rovnakom postavení ako hlavné letiská. V členských štátoch, v ktorých nijaké letisko nedosahuje minimálnu veľkosť stanovenú smernicou 2009/12, je letisko, ktoré prepraví najviac cestujúcich ročne, potrebné považovať za miesto vstupu do príslušného členského štátu a stavia toto letisko do privilegovaného postavania voči jeho užívateľom. Naopak, letiská, ktoré nepatria do pôsobnosti smernice 2009/12, nemožno, bez ohľadu na konkrétny počet prepravených cestujúcich ročne, považovať za hlavné letiská členských štátov, v ktorých sa nachádzajú. Také letiská môžu byť považované za sekundárne letiská členských štátov, ktoré v zásade majú pre letecké spoločnosti inú strategickú dôležitosť ako hlavné letiská, čo tieto sekundárne letiská stavia do rozdielneho postavenia voči užívateľom letísk pri stanovovaní letiskových poplatkov.

(pozri body 32 – 35, 47, 48, 50)

2. Pokiaľ ide o súdne preskúmanie dodržiavania požiadaviek vyplývajúcich zo zásady proporcionality v oblastiach, v ktorých normotvorca Únie disponuje širokou normatívnou právomocou, akou je oblasť leteckej dopravy, iba zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v niektorej takejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie sledujú, môže ovplyvniť zákonnosť takého opatrenia. Hoci normotvorca Únie disponuje takou právomocou, je povinný zakladať svoj výber na objektívnych kritériách. Navyše v rámci posúdenia obmedzení spojených s rôznymi možnými opatreniami musí preskúmať, či ciele sledované prijatým opatrením môžu odôvodniť negatívne, ba aj značné hospodárske dôsledky, ktoré môžu byť spôsobené niektorým hospodárskym subjektom.

Smernica 2009/12 o letiskových poplatkoch neporušuje zásadu proporcionality tým, že zahŕňa do svojej pôsobnosti letiská, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch, v ktorých nijaké letisko nedosahuje minimálnu veľkosť stanovenú touto smernicou, a ktoré prepravia najviac cestujúcich ročne bez ohľadu na konkrétny počet takto prepravených cestujúcich.

Pokiaľ ide o otázku, či prijatie rámca zavádzajúceho dodržiavanie spoločných zásad pri stanovovaní letiskových poplatkov na vnútroštátnej úrovni, je vhodné na dosiahnutie cieľa danej smernice, medzi účastníkmi konania je nesporné, že ak existuje nebezpečenstvo, že riadiace orgány letísk sa ocitnú v privilegovanom postavení voči užívateľom letísk, čiže nebezpečenstvo zneužitia tohto postavenia pri stanovovaní výšky letiskových poplatkov, môže taký rámec tomu v zásade zabrániť.

Čo sa týka primeranej povahy uvedenej smernice, neexistuje nič, na základe čoho by bolo možné konštatovať, že by záťaž vyplývajúca z režimu zavedeného smernicou 2009/12 pre príslušné letiská alebo členské štáty bola zjavne neprimeraná v porovnaní s výhodami, ktoré z nej vyplývajú.

(pozri body 62 – 64, 66, 68, 69)

3. Zásada subsidiarity sa uplatní v prípade, že normotvorca Únie použije článok 80 ES ako právny základ, keďže toto ustanovenie mu nepriznáva výlučnú právomoc na prijatie právnych predpisov v oblasti leteckej dopravy.

(pozri bod 79)