Vec T‑125/23

Synapsa Med sp. z o.o.

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Uznesenie Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) zo 7. augusta 2024

„Ochranná známka Európskej únie – Určenie nového zástupcu – Žalobca, ktorý neodpovedal na výzvy Všeobecného súdu – Článok 131 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu – Zastavenie konania“

Žaloba o neplatnosť – Žaloba proti rozhodnutiu odvolacieho senátu Úradu – Nedostatok zastúpenia advokátom – Nečinnosť žalobcu – Zastavenie konania

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 131 ods. 2; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001, článok 71 ods. 3)

(pozri body 11, 12, 19, 22 – 24)

Zhrnutie

Všeobecný súd svojím uznesením spresnil vplyv zastavenia konania na účinky napadnutého rozhodnutia vo veciach duševného vlastníctva, ak žalobca prestal odpovedať na výzvy Všeobecného súdu.

Žalobkyňa, spoločnosť Synapsa Med sp. z o.o., podala žalobu o zrušenie rozhodnutia odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), ktorý zamietol jej odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení slovnej ochrannej známky GRAVITY ( 1 ).

Dňa 6. februára 2024 zástupca žalobkyne Všeobecnému súdu oznámil, že ju už nezastupuje. Listom z 9. februára 2024 mu Všeobecný súd odpovedal, že napriek tomu ostáva jeho kontaktnou osobou dovtedy, kým si žalobkyňa určí nového zástupcu. Zároveň ho vyzval, aby informoval žalobkyňu, že je povinná zvoliť si nového zástupcu.

Keďže žalobkyňa si v stanovenej lehote nezvolila nového zástupcu, Všeobecný súd požiadal účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnosti, aby Všeobecný súd podľa článku 131 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu bez návrhu konštatoval odôvodneným uznesením, že už neexistuje dôvod rozhodnúť. Žalobkyňa neodpovedala ani na túto otázku Všeobecného súdu.

Posúdenie Všeobecným súdom

Všeobecný súd v prvom rade pripomenul, že iní účastníci konania ako členské štáty, inštitúcie Európskej únie, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), a nie sú členskými štátmi, a Dozorný úrad Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), uvedený v tejto dohode, musia na podanie žaloby využiť služby tretej osoby, ktorá má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Okrem toho je takýto účastník konania povinný zabezpečiť kontinuitu svojho zastúpenia advokátom počas celého konania, teda od podania žaloby až do doručenia súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že ak advokát v priebehu konania prestane zastupovať žalobcu, žalobca si musí bezodkladne určiť nového zástupcu, aby bola zaručená kontinuita jeho zastúpenia.

Všeobecný súd ďalej zdôraznil, že nečinnosť žalobkyne nastala počas konania, a preto nemohla ovplyvniť prípustnosť žaloby v čase jej podania. Navyše, hoci neurčenie nového zástupcu predpísaným spôsobom môže byť dostatočným dôkazom, že účastník konania už nemá záujem na konaní, môže viesť len ku konštatovaniu, že už neexistuje dôvod rozhodnúť, a nie k zamietnutiu žaloby ako neprípustnej.

Všeobecný súd napokon spresnil, že skutočnosť, že žalobkyňa neodpovedá na výzvy Všeobecného súdu, a teda upustila od obhajoby svojich záujmov, avšak bez toho, aby vzala svoju žalobu späť, nemá vplyv na konanie vedené na EUIPO, a teda ani na predmet žaloby prejednávanej na Všeobecnom súde, ale len na podmienky pokračovania v preskúmaní žaloby na Všeobecnom súde.

Za daných okolností konštatovanie zastavenia konania Všeobecným súdom na základe článku 131 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nemôže brániť tomu, aby mohlo napadnuté rozhodnutie nadobudnúť účinnosť. V tejto súvislosti je jediným cieľom mechanizmu zavedeného článkom 71 ods. 3 nariadenia 2017/1001 ( 2 ) zabezpečiť, aby rozhodnutia odvolacieho senátu nenadobudli účinnosť do skončenia súdneho konania, aby sa účastníkom konania, ktorých sa dotýkajú rozhodnutia EUIPO, zaručila právna ochrana zodpovedajúca osobitosti práva ochranných známok. Nemalo by totiž zmysel zapísať ochrannú známku, potom ju vymazať z registra a prípadne ju opäť zapísať podľa toho, ako postupne rozhodnú orgány EUIPO a súdy Únie. Z uvedeného vyplýva, že hoci je pravda, že konštatovanie zastavenia konania nie je výslovne uvedené v článku 71 ods. 3 nariadenia 2017/1001 ako dôvod na odkladný účinok žaloby podanej proti rozhodnutiu odvolacieho senátu, treba konštatovať, že na účely uplatnenia tohto ustanovenia treba zastavenie konania na základe článku 131 ods. 2 rokovacieho poriadku považovať za zamietnutie žaloby podanej na Všeobecnom súde v zmysle článku 71 ods. 3 nariadenia 2017/1001.

Všeobecný súd tak bez návrhu konštatoval, že konanie o žalobe sa zastavuje.

( 1 ) Rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 9. januára 2023 (vec R 923/2022 5) (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 14 júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L154, 2017, s. 1).