Vec C‑53/23

Asociaţia „Forumul Judecătorilor din România“
a
Asociaţia „Mişcarea pentru Apărarea Statutului Procurorilor“

proti

Parchetul de pe lângă Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie – Procurorul General al României

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Piteşti)

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 8. mája 2024

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právny štát – Nezávislosť súdnictva – Článok 19 ods. 1 ZEÚ – Mechanizmus spolupráce a overovania – Referenčné kritériá prijaté Rumunskom – Boj proti korupcii – Vyšetrovanie trestných činov spáchaných v súdnictve – Žaloba proti vymenovaniu prokurátorov s právomocou viesť takéto vyšetrovania – Aktívna legitimácia profesijných združení sudcov“

1. Členské štáty – Povinnosti – Stanovenie opravných prostriedkov nevyhnutných na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany – Dodržanie zásady nezávislosti súdov – Vymenovanie prokurátorov s právomocou viesť trestné stíhanie sudcov a prokurátorov – Vnútroštátna právna úprava týkajúca sa žalôb o neplatnosť proti vymenovaniu týchto prokurátorov – Profesijné združenia sudcov a prokurátorov – Aktívna legitimácia – Neexistencia – Prípustnosť

   (Článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, články 12 a 47; Aarhuský dohovor; smernica Rady 2000/78)

   (pozri body 35 – 37, 40 – 44, 52, 57 – 64 a výrok)

Zhrnutie

Súdny dvor, na ktorý podal Curtea de Apel Pitești (Odvolací súd Pitešť, Rumunsko) návrh na začatie prejudiciálneho konania, spresnil, že právo Únie neukladá členským štátom povinnosť umožniť profesijným združeniam sudcov a prokurátorov podať žalobu o neplatnosť na ochranu zásady nezávislosti sudcov proti rozhodnutiam týkajúcim sa vymenovania prokurátorov s právomocou viesť trestné stíhanie sudcov a prokurátorov.

V roku 2022 podali dve profesijné združenia sudcov a prokurátorov, Asociaţia „Forumul Judecătorilor din România“ a Asociația „Mișcarea pentru Apărarea Statutului Procurorilor“, na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhali čiastočného zrušenia rozhodnutia, ktorým boli vymenovaní prokurátori, ktorí budú trestne stíhať sudcov a prokurátorov v prípadoch korupcie. Združenia v podstate tvrdili, že vnútroštátna právna úprava, na ktorej je založené toto rozhodnutie, je v rozpore s právom Únie.

Vnútroštátny súd uviedol, že podľa rumunských procesnoprávnych noriem by mal vyhlásiť žalobu o neplatnosť za neprípustnú. Pokiaľ totiž ide o združenia, judikatúra Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko) podmieňuje prípustnosť takejto žaloby existenciou priamej súvislosti medzi správnym aktom, ktorého zákonnosť sa preskúmava, a priamym účelom, ako aj cieľmi, ktoré sleduje žalujúce združenie. Tento súd tak vo viacerých rozsudkoch konštatoval, že profesijné združenia sudcov a prokurátorov nepreukázali aktívnu legitimáciu pri rozhodnutiach týkajúcich sa vymenovania sudcov a prokurátorov.

Vnútroštátny súd však zdôraznil, že žalobkyne vo veci samej sa snažia získať účinnú súdnu ochranu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje právo Únie. V dôsledku toho bolo podľa neho potrebné určiť, či nie je výklad vnútroštátnych procesnoprávnych noriem, ktorý zastával Najvyšší a kasačný súd, v rozpore s článkom 2 a článkom 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkami 12 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). V dôsledku toho rozhodol podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor zdôraznil, že s výhradou zásad ekvivalencie a efektivity členským štátom v zásade prislúcha určiť postavenie a aktívnu legitimáciu jednotlivca na podanie žaloby tak, aby nebolo porušené právo na účinnú súdnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, ktorého dodržiavanie musia členské štáty zabezpečiť v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.

Je pravda, že členské štáty sú v určitých prípadoch povinné priznať zastupiteľským združeniam aktívnu legitimáciu s cieľom chrániť životné prostredie alebo bojovať proti diskriminácii. ( 1 ) Na jednej strane však tieto konštatovania vyplývajú z procesných práv, ktoré sú zastupiteľským združeniam osobitne priznané medzinárodnou dohodou ( 2 ) alebo aktami sekundárneho práva ( 3 ). Na druhej strane aj v týchto oblastiach majú členské štáty naďalej možnosť priznať alebo nepriznať zastupiteľským združeniam aktívnu legitimáciu, ak táto dohoda alebo tieto právne akty osobitne nepriznávajú takýmto združeniam aktívnu legitimáciu.

Pokiaľ však ide o profesijné združenia sudcov a prokurátorov, žiadne ustanovenie práva Únie neukladá členským štátom povinnosť zaručiť im procesné práva, ktoré by im umožnili napadnúť akúkoľvek údajnú nezlučiteľnosť vnútroštátneho ustanovenia alebo opatrenia, súvisiaceho s postavením sudcov, s právom Únie. Z povinnosti stanoviť systém opravných prostriedkov a konaní zabezpečujúcich osobám podliehajúcim súdnej právomoci dodržiavanie ich práva na účinnú súdnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, preto nemožno vyvodiť, že členské štáty sú vo všeobecnosti povinné zaručiť týmto združeniam právo podať žalobu založenú na takejto nezlučiteľnosti s právom Únie.

V druhom rade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že za určitých okolností sú členské štáty na účely zaručenia dodržiavania požiadavky nezávislosti súdov povinné stanoviť určité právne prostriedky umožňujúce preskúmať zákonnosť vnútroštátnych opatrení, ktoré majú vplyv na kariéru sudcov alebo zloženie vnútroštátnych súdov. Členské štáty sú však povinné zabezpečiť, aby činnosť prokurátorov, ktorí majú právomoc viesť trestné stíhanie proti sudcom a prokurátorom, bola upravená účinnými pravidlami, ktoré plne rešpektujú požiadavku nezávislosti sudcov. Okrem toho profesijné združenia sudcov a prokurátorov v zásade nie sú priamo dotknuté vymenovaním prokurátorov, vrátane tých, ktorí budú mať právomoc viesť trestné stíhanie proti sudcom a prokurátorom, a týmto združeniam nemožno podľa práva Únie vo všeobecnosti priznať osobitné procesné práva.

V dôsledku toho samotná skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava nepovoľuje týmto profesijným združeniam podať žalobu o neplatnosť proti vymenovaniu takýchto prokurátorov, nestačí na to, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolala legitímne pochybnosti o nezávislosti sudcov.

Okrem toho právo profesijných združení sudcov začať súdne konanie proti opatreniam, o aké ide vo veci samej, nemožno vyvodiť ani z článku 47 Charty. Súdny dvor už totiž rozhodol, že združenie, ktoré na vnútroštátnom súde namieta nezlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy, týkajúcej sa vymenovania sudcov a prokurátorov, s článkom 19 ods. 1 ZEÚ, nemožno jedine z tohto dôvodu považovať za združenie, ktoré namieta porušenie práva, ktoré by mu bolo priznané na základe ustanovenia práva Únie, v zmysle článku 51 ods. 1 Charty. ( 4 )

( 1 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. decembra 2017, Protect Natur‑, Arten‑ und Landschaftsschutz Umweltorganisation (C‑664/15, EU:C:2017:987, bod 58), ako aj z 23. apríla 2020, Associazione Avvocatura per i diritti LGBTI (C‑507/18, EU:C:2020:289, bod 60).

( 2 ) Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 1).

( 3 ) Napríklad smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

( 4 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika (C‑896/19, EU:C:2021:311, body 43 a 44).