Vec C‑89/16

Radosław Szoja

proti

Sociálnej poisťovni
a
WEBUNG, s.r.o.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania,

ktorý podal Najvyšší súd Slovenskej republiky)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Uplatňovanie systémov sociálneho zabezpečenia – Migrujúci pracovníci – Osoba, ktorá je zamestnaná na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činná na území druhého členského štátu – Určenie príslušnej právnej úpravy – Nariadenie (ES) č. 883/2004 – Článok 13 ods. 3 – Nariadenie (ES) č. 987/2009 – Článok 14 ods. 5b – Článok 16 – Dôsledky rozhodnutí správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia – Neprípustnosť“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 13. júla 2017

Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Uplatniteľná právna úprava – Osoba, ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činná na území druhého členského štátu – Povinnosť zohľadniť požiadavky uvedené v článku 14 ods. 5b a článku 16 nariadenia č. 987/2009

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, článok 13 ods. 3 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, článok 14 ods. 5b a článok 16)

Článok 13 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného a doplneného nariadením (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 465/2012 z 22. mája 2012, sa má vykladať v tom zmysle, že s cieľom určiť vnútroštátnu právnu úpravu uplatňujúcu sa v zmysle tohto ustanovenia na osobu, akou je žalobca vo veci samej, ktorý je zvyčajne zamestnancom v jednom členskom štáte a samostatne zárobkovo činnou osobou v druhom členskom štáte, je potrebné zohľadniť požiadavky uvedené v článku 14 ods. 5b a článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, zmeneného a doplneného nariadením č. 465/2012.

Podľa prvého predpokladu uvedeného v článku 13 ods. 3 základného nariadenia s cieľom určiť vnútroštátnu právnu úpravu uplatňujúcu sa na osobu, ktorá je zamestnancom v jednom členskom štáte a samostatne zárobkovo činnou osobou v druhom členskom štáte, táto osoba podlieha právnej úprave členského štátu, v ktorom je zamestnancom.

Vykonávacie nariadenie, ktorého cieľom je stanoviť podrobnosti uplatňovania základného nariadenia, pritom vo svojom článku 14 ods. 5b stanovuje, že na určenie rozhodnej právnej úpravy podľa článku 13 základného nariadenia sa neberú do úvahy zanedbateľné činnosti.

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že z článku 14 ods. 5b vykonávacieho nariadenia vyplýva, že článok 16 tohto nariadenia sa vzťahuje na všetky prípady uvedené v tomto článku 14. Preto je v prípade, ako je prípad vo veci samej, potrebné zohľadniť tiež článok 16 uvedeného nariadenia, ktorý uvádza postup, ktorý sa má uskutočniť s cieľom určiť na základe článku 13 základného nariadenia rozhodnú právnu úpravu.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že kolízne normy upravené základným nariadením sú pre členské štáty kogentné a nemožno pripustiť, aby sociálne poistené osoby patriace do pôsobnosti týchto noriem mohli zabrániť ich účinkom tým, že by mali možnosť vyhnúť sa im (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2010, van Delft a i., C‑345/09, EU:C:2010:610, bod 52).

(pozri body 36, 38, 41, 42, 44 a výrok)