Vec C‑70/15

Emmanuel Lebek

proti

Januszovi Dominovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy)

„Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Článok 34 bod 2 — Neprítomnosť žalovaného v konaní — Uznávanie a výkon rozsudkov — Dôvody zamietnutia — Neexistencia doručenia písomnosti, ktorou sa začína konanie, neprítomnému žalovanému v dostatočnom čase — Pojem ‚odvolanie‘ — Žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty — Nariadenie (ES) č. 1393/2007 — Článok 19 ods. 4 — Doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností — Lehota, v rámci ktorej je prípustná žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 7. júla 2016

1. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Uznávanie a výkon rozsudkov – Dôvody zamietnutia – Neexistencia doručenia písomnosti, ktorou sa začína konanie, neprítomnému žalovanému v dostatočnom čase – Pojem „odvolanie“, ktoré môže byť podané proti prijatému rozhodnutiu – Žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty – Zahrnutie – Podmienky

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1393/2007, článok 19 ods. 4; nariadenie Rady č. 44/2001, článok 34 bod 2)

2. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností – Nariadenie (ES) č. 1939/2007 – Neprítomný žalovaný – Žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia lehoty podaná po uplynutí lehoty, v ktorej je prípustné ju podať – Neprípustnosť – Neuplatniteľnosť širších ustanovení vnútroštátneho práva

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1393/2007, článok 19 ods. 4)

1.  Pojem „odvolanie“ uvedený v článku 34 bode 2 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty, ak uplynula lehota na podanie riadneho opravného prostriedku.

   Z článku 34 bodu 2 tohto nariadenia totiž nevyplýva, že žalovaný je povinný uskutočniť ďalšie kroky nad rámec obvyklej starostlivosti pri obrane svojich práv, ako je informovanie sa o obsahu rozsudku vydaného v inom členskom štáte. Konkrétne v súvislosti so žiadosťou o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty jej cieľom je zaručiť žalovaným, ktorí sa nezúčastnili na konaní, účinné dodržiavanie práv na obranu. V tejto súvislosti v prípade, že sa žalovaný bez svojho zavinenia nedozvedel o dotknutej písomnosti v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohol odvolať, že jeho dôvody sa nezdajú byť zjavne nedôvodné a že jeho žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty bola podaná v primeranej lehote, inak povedané, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia č. 1348/2000, predloženie žiadosti o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty nemožno považovať za ďalší krok, ktorý prekračuje rámec bežnej starostlivosti pri obrane práv žalovaného, ktorý sa nezúčastnil na konaní.

   Pokiaľ žalovaný, ktorý sa nezúčastnil na konaní, neuplatnil svoje právo požiadať o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty, hoci mal takúto možnosť, potom v prípade, že sú splnené podmienky uvedené v článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1393/2007, nemožno podľa článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001 odmietnuť uznanie rozsudku pre zmeškanie vydaného voči nemu.

   Naopak rozsudok pre zmeškanie nesmie byť uznaný, ak žalovaný, ktorý sa bez zavinenia z jeho strany nezúčastnil na konaní, podal žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty, ktorá následne bola zamietnutá, hoci podmienky uvedené v článku 19 ods. 4 nariadenia č. 1393/2007 boli splnené.

   (pozri body 40, 42 – 47, 49, bod 1 výroku)

2.  Článok 19 ods. 4 posledná veta nariadenia č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia č. 1348/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že vylučuje uplatnenie ustanovení vnútroštátneho práva týkajúcich sa úpravy žiadostí o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty, keď uplynula lehota, v ktorej je prípustné podať takéto žiadosti, akou je lehota vymedzená vo vyhlásení členského štátu, na ktorú odkazuje uvedené ustanovenie.

   Bolo by totiž v rozpore so zásadou právnej istoty a záväznosti nariadení Únie, ak by sa uvedený článok vykladal tak, že takáto žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty by ešte mohla byť podaná v lehote stanovenej vnútroštátnym právom, hoci už nie je podľa záväzného a priamo uplatniteľného ustanovenia uvedeného nariadenia prípustná.

   (pozri body 57, 58, bod 2 výroku)