Vec C‑266/14

Federación de Servicios Privados del sindicato Comisiones obreras (CC.OO.)

proti

Tyco Integrated Security SL

a

Tyco Integrated Fire & Security Corporation Servicios SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Smernica 2003/88/ES — Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov — Organizácia pracovného času — Článok 2 bod 1 — Pojem ‚pracovný čas‘ — Pracovníci, ktorí nemajú stále alebo obvyklé pracovisko — Čas presunu medzi bydliskom pracovníkov a zariadeniami prvého a posledného klienta“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10. septembra 2015

1. Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Smernica 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času – Pracovný čas – Pojem – Pracovníci, ktorí nemajú alebo už nemajú stále alebo obvyklé pracovisko – Čas presunu medzi bydliskom pracovníkov a zariadeniami prvého a posledného klienta – Zahrnutie

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 2 bod 1)

2. Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Smernica 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času – Pôsobnosť – Odmena – Vylúčenie

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7 ods. 1)

1.  Článok 2 bod 1 smernice 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, keď pracovníci nemajú stále alebo obvyklé pracovisko, čas presunu, ktorý títo zamestnanci venujú denným presunom medzi svojím bydliskom a zariadeniami ich prvého a posledného klienta určeného ich zamestnávateľom, predstavuje „pracovný čas“ v zmysle tohto ustanovenia.

   V článku 2 bode 1 smernice 2003/88 už bolo opakovane rozhodnuté, že uvedený pojem „pracovný čas“ definuje ako akúkoľvek dobu, v priebehu ktorej pracovník pracuje, je zamestnávateľovi k dispozícii a vykonáva svoju činnosť alebo svoje povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo zvyklosťami, a tento pojem je potrebné chápať ako protiklad k času odpočinku, pričom oba pojmy sa navzájom vylučujú. V tomto kontexte uvedená smernica neupravuje prechodnú kategóriu medzi pracovným časom a časom odpočinku.

   V prvom rade, pokiaľ ide o prvý základný prvok pojmu „pracovný čas“, podľa ktorého pracovníci musia vykonávať svoje činnosti alebo povinnosti, sú presuny pracovníkov, ktorí po rozhodnutí ich zamestnávateľa zrušiť regionálne kancelárie už nemajú stále alebo obvyklé pracovisko, na to, aby sa dostali ku klientom určeným ich zamestnávateľom, sú nevyhnutným prostriedkom výkonu technických služieb týchto pracovníkov u týchto klientov. Okrem toho zamestnávateľ pred zrušením uvedených kancelárií považoval za pracovný čas čas presunu svojich pracovníkov medzi regionálnymi kanceláriami a zariadeniami prvého a posledného klienta v daný deň. Nezohľadnenie týchto presunov by viedlo k tomu, že zamestnávateľ by sa mohol domáhať toho, že len čas, ktorý uplynul pri výkone montáže a údržby bezpečnostných systémov, patrí pod pojem „pracovný čas“ v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2003/88, čoho dôsledkom by bolo skreslenie tohto pojmu a ohrozenie cieľa ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov.

   Ďalej, pokiaľ ide o druhý základný prvok uvedeného pojmu, podľa ktorého musí byť pracovník v tomto čase k dispozícii zamestnávateľovi, určujúcim faktorom je skutočnosť, že pracovník je povinný byť fyzicky prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby mohol v prípade potreby okamžite poskytnúť príslušné plnenia. Na to, aby sa mohlo na pracovníka prihliadať tak, že je zamestnávateľovi k dispozícii, sa tak musí tento pracovník nachádzať v situácii, v ktorej je právne povinný riadiť sa pokynmi svojho zamestnávateľa a vykonávať pre neho svoju činnosť. Možnosť pracovníkov organizovať si svoj čas bez vážnych prekážok a venovať sa svojim vlastným záujmom, je však skutočnosť takej povahy, ktorá preukazuje, že posudzovaný čas nepredstavuje pracovný čas v zmysle smernice 2003/88. V prejednávanom prípade majú dotknutí pracovníci počas času presunu medzi ich prvým a posledným klientom v daný deň povinnosť riadiť sa pokynmi svojho zamestnávateľa, ktorý môže zmeniť poradie klientov alebo zrušiť či pridať schôdzku.

   Nakoniec, pokiaľ ide o tretí základný prvok pojmu „pracovný čas“, podľa ktorého musí byť pracovník v práci v posudzovanom období, ak pracovník, ktorý už nemá stále pracovisko, vykonáva svoje povinnosti počas presunu ku klientovi alebo od klienta, bude sa tento pracovník tiež považovať za pracovníka, ktorý pracuje počas tejto cesty. Keďže sú presuny neoddeliteľnou súčasťou postavenia pracovníka, ktorý nemá stále alebo obvyklé pracovisko, miesto výkonu práce nemôže byť obmedzené na miesta fyzickej prítomnosti týchto pracovníkov u klientov ich zamestnávateľa.

   (pozri body 25, 26, 30, 32, 33, 35 – 39, 43, 50 a výrok)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 48)