Vec C‑118/13

Gülay Bollacke

proti

K + K Klaas & Kock B. V. & Co. KG

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesarbeitsgericht Hamm)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Smernica 2003/88/ES — Organizácia pracovného času — Platená dovolenka za kalendárny rok — Peňažná náhrada v prípade úmrtia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 12. júna 2014

1. Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Organizácia pracovného času – Nárok na platenú ročnú dovolenku – Mimoriadne dôležitá zásada sociálneho práva Únie – Obmedzenia

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7 ods. 2; smernica Rady 93/104)

2. Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Organizácia pracovného času – Nárok na platenú ročnú dovolenku – Vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku pri ukončení pracovného vzťahu – Vnútroštátna právna úprava zamietajúca túto náhradu v prípade nemocenskej dovolenky počas referenčného obdobia – Neprípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7 ods. 2)

3. Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Organizácia pracovného času – Nárok na platenú ročnú dovolenku – Vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku pri ukončení pracovného pomeru – Vnútroštátna právna úprava upravujúca zánik nároku na kompenzačnú náhradu v prípade úmrtia pracovníka – Neprípustnosť – Získanie náhrady nezávisle od predbežnej žiadosti dotknutej osoby

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 15, 16)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 17, 18)

3.  Článok 7 smernice 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom alebo praxi, ktoré stanovujú, že nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok zanikne bez vzniku nároku na peňažnú náhradu z titulu nevyčerpanej dovolenky, ak sa pracovný pomer skončí z dôvodu úmrtia zamestnanca. Získanie takejto náhrady nemôže závisieť od predbežnej žiadosti dotknutej osoby.

   Na jednej strane totiž nárok na dovolenku za kalendárny rok predstavuje len jednu z dvoch zložiek základnej zásady práva sociálneho zabezpečenia Únie, ktoré obsahuje aj nárok na získanie platby pri ukončení pracovného pomeru. Na druhej strane získanie peňažnej náhrady v prípade skončenia pracovného pomeru smrťou zamestnanca sa zdá ako nevyhnutné na zabezpečenie potrebného účinku nároku zamestnanca na platenú dovolenku za kalendárny rok podľa smernice 2003/88. Ak by totiž povinnosť úhrady dovolenky za kalendárny rok zanikla skončením pracovného pomeru smrťou zamestnanca, táto okolnosť by mohla mať za následok, že náhodná udalosť vymykajúca sa vplyvu tak zamestnanca, ako aj zamestnávateľa by viedla retroaktívne k strate celého samotného nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok, ktorý je upravený v článku 7 smernice 2003/88.

   Okrem toho, keďže článok 7 ods. 2 smernice 2003/88 nekladie vzniku nároku na peňažnú náhradu žiadnu inú podmienku, ako je tá vyplývajúca zo skutočnosti, že pracovný pomer sa skončil, získanie takejto náhrady nemôže byť podriadené existencii predbežnej žiadosti v tomto zmysle.

   (pozri body 20, 23 – 25, 27, 29, 30 a výrok)

Vec C‑118/13

Gülay Bollacke

proti

K + K Klaas & Kock B. V. & Co. KG

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesarbeitsgericht Hamm)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Smernica 2003/88/ES — Organizácia pracovného času — Platená dovolenka za kalendárny rok — Peňažná náhrada v prípade úmrtia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 12. júna 2014

1. Sociálna politika — Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov — Organizácia pracovného času — Nárok na platenú ročnú dovolenku — Mimoriadne dôležitá zásada sociálneho práva Únie — Obmedzenia

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7 ods. 2; smernica Rady 93/104)

2. Sociálna politika — Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov — Organizácia pracovného času — Nárok na platenú ročnú dovolenku — Vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku pri ukončení pracovného vzťahu — Vnútroštátna právna úprava zamietajúca túto náhradu v prípade nemocenskej dovolenky počas referenčného obdobia — Neprípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7 ods. 2)

3. Sociálna politika — Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov — Organizácia pracovného času — Nárok na platenú ročnú dovolenku — Vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku pri ukončení pracovného pomeru — Vnútroštátna právna úprava upravujúca zánik nároku na kompenzačnú náhradu v prípade úmrtia pracovníka — Neprípustnosť — Získanie náhrady nezávisle od predbežnej žiadosti dotknutej osoby

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 15, 16)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 17, 18)

3.  Článok 7 smernice 2003/88 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom alebo praxi, ktoré stanovujú, že nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok zanikne bez vzniku nároku na peňažnú náhradu z titulu nevyčerpanej dovolenky, ak sa pracovný pomer skončí z dôvodu úmrtia zamestnanca. Získanie takejto náhrady nemôže závisieť od predbežnej žiadosti dotknutej osoby.

   Na jednej strane totiž nárok na dovolenku za kalendárny rok predstavuje len jednu z dvoch zložiek základnej zásady práva sociálneho zabezpečenia Únie, ktoré obsahuje aj nárok na získanie platby pri ukončení pracovného pomeru. Na druhej strane získanie peňažnej náhrady v prípade skončenia pracovného pomeru smrťou zamestnanca sa zdá ako nevyhnutné na zabezpečenie potrebného účinku nároku zamestnanca na platenú dovolenku za kalendárny rok podľa smernice 2003/88. Ak by totiž povinnosť úhrady dovolenky za kalendárny rok zanikla skončením pracovného pomeru smrťou zamestnanca, táto okolnosť by mohla mať za následok, že náhodná udalosť vymykajúca sa vplyvu tak zamestnanca, ako aj zamestnávateľa by viedla retroaktívne k strate celého samotného nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok, ktorý je upravený v článku 7 smernice 2003/88.

   Okrem toho, keďže článok 7 ods. 2 smernice 2003/88 nekladie vzniku nároku na peňažnú náhradu žiadnu inú podmienku, ako je tá vyplývajúca zo skutočnosti, že pracovný pomer sa skončil, získanie takejto náhrady nemôže byť podriadené existencii predbežnej žiadosti v tomto zmysle.

   (pozri body 20, 23 – 25, 27, 29, 30 a výrok)