Vec C‑348/12 P

Rada Európskej únie

proti

Manufacturing Support & Procurement Kala Naft Co., Tehran

„Odvolanie — Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní — Opatrenia namierené proti iránskemu ropnému a plynárenskému priemyslu — Zmrazenie finančných prostriedkov — Povinnosť odôvodnenia — Povinnosť odôvodniť opodstatnenosť opatrenia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 28. novembra 2013

1. Žaloba o neplatnosť – Podmienky prípustnosti – Záujem na konaní – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Žaloba smerujúca proti aktu, ktorým sa voči žalobcovi zavádzajú reštriktívne opatrenia – Vládna organizácia, ktorá sa dovoláva ochrany a záruk spojených so základnými právami – Otázka, ktorá sa netýka prípustnosti žalobného dôvodu, ale jeho dôvodnosti

   (Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ a článok 275 druhý odsek ZFEÚ)

2. Súdne konanie – Predloženie nových dôvodov počas súdneho konania – Žalobný dôvod uvádzaný po prvý raz na pojednávaní – Neprípustnosť

   (Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2 prvý pododsek)

3. Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Opatrenia prijaté v rámci boja proti šíreniu jadrových zbraní – Rozsah preskúmania

   (Článok 275 ods. 1 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2, článok 47 a článok 52 ods. 1)

4. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú – Podpora jadrových činností Iránu, predstavujúcich nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní – Pojem – Obchodovanie s kľúčovým vybavením a technológiami, určenými pre plynárenský a ropný priemysel – Začlenenie – Neexistencia skutočného postihnuteľného správania – Neexistencia vplyvu

   (Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP; nariadenie Rady č. 423/2007, článok 7 ods. 2, a nariadenia Rady č. 668/2010 a č. 961/2010, článok 8 a článok 16 ods. 2)

5. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú – Podmienky prijatia v prípade právnej úpravy formulovanej všeobecne – Požiadavka predchádzajúceho správania – Neexistencia – Postačujúca povaha odkazu na všeobecný účel vyplývajúci zo stanov dotknutého subjektu

6. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Právny základ – Reštriktívne opatrenia stanovené rozhodnutím prijatým na základe článku 29 ZEÚ – Právomoc Rady prijať reštriktívne opatrenia o zmrazení finančných prostriedkov, ktoré sú samostatné a odlišné od reštriktívnych opatrení odporúčaných Bezpečnostnou radou Organizácie spojených národov

   (Článok 29 ZEÚ; článok 215 ZFEÚ a článok 291 ods. 2 ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP; nariadenia Rady č. 423/2007, č. 668/2010 a č. 961/2010)

7. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú – Obmedzenie vlastníckeho práva a práva na slobodný výkon hospodárskej činnosti – Prípustnosť – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 50, 51)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 52)

3.  Súdy Únie majú v súlade s právomocami, ktoré sú im zverené podľa Zmluvy, v podstate zabezpečiť úplné preskúmanie zákonnosti súhrnu aktov Únie vzhľadom na základné práva, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných zásad práva Únie. Medzi týmito základnými právami je uvedené najmä dodržiavanie práva na obhajobu a na účinnú súdnu ochranu. Prvé z týchto práv, ktoré je zakotvené v článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, obsahuje právo byť vypočutý a právo na prístup k spisu, za predpokladu, že sa budú rešpektovať oprávnené záujmy dôvernosti. Druhé z uvedených základných práv, ktoré je zaručené v článku 47 Charty, vyžaduje, aby jednak dotknutá osoba mala možnosť zoznámiť sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté voči nej, buď prostredníctvom prečítania samotného rozhodnutia, alebo prostredníctvom oznámenia dôvodov na základe jej žiadosti, a to bez toho, aby bola dotknutá právomoc príslušného súdu vyžadovať od dotknutého orgánu oznámenie týchto dôvodov s cieľom umožniť dotknutej osobe brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na príslušný súd, a aby jednak tento súd mal možnosť v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť dotknutého rozhodnutia.

   Článok 52 ods. 1 Charty síce pripúšťa obmedzenia výkonu v nej zakotvených práv, ale zároveň vyžaduje, aby každé obmedzenie súčasne rešpektovalo obsah dotknutého základného práva, ako ďalej aj to, aby bolo každé obmedzenie nevyhnutné a v súlade so zásadou proporcionality a aby skutočne zodpovedalo cieľom všeobecného záujmu uznaného Úniou. Okrem toho existencia porušenia práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu musí byť preskúmaná v závislosti od osobitných okolností každého konkrétneho prípadu, najmä od povahy príslušného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý, ako aj od všetkých právnych pravidiel, ktoré upravujú dotknutú oblasť. Osobitne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej.

   Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prijatí reštriktívnych opatrení, vzhľadom na ich preventívnu povahu, ak sa súd Únie domnieva, že aspoň jeden z uvedených dôvodov je dostatočne presný a konkrétny, je podložený a predstavuje sám osebe dostatočný základ tohto rozhodnutia, skutočnosť, že ostatné z týchto dôvodov túto požiadavku nespĺňajú, nemôže odôvodňovať zrušenie uvedeného rozhodnutia. Účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty tiež vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, že rozhodnutie, ktoré má pre dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, považovaný sám osebe za dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené.

   (pozri body 65 – 73)

4.  Z článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 423/2007, vyplýva, že pojem obstarávanie zakázaného tovaru a technológií v zmysle článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia pokrýva obstarávanie kľúčového vybavenia a technológií určených pre hlavné sektory ropného a plynárenského priemyslu v Iráne. Pokiaľ ide o vykonávacie nariadenie č. 668/2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, treba konštatovať, že vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007, ktorý sa na rozdiel od článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 výslovne netýka obstarávania zakázaného tovaru a technológií. Článok 7 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 423/2007 sa týka podieľania sa na činnostiach Iránu v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní, priameho spojenia s nimi alebo ich podpory. Treba teda konštatovať, že pri pojme podpora sa predpokladá nižšia miera súčinnosti v činnostiach Iránu v jadrovej oblasti, než pri pojmoch podieľanie sa a priame spojenie a že tento pojem môže pokrývať obstarávanie alebo obchodovanie s tovarmi a technológiami spojenými s plynárenským a ropným priemyslom.

   Vzhľadom na rezolúciu Bezpečnostnej rady 1929 (2010), vyhlásenie Európskej rady zo 17. júna 2010 a rozhodnutie 2010/413, ktoré uvádzajú reštriktívne opatrenia voči Iránu a rušia spoločnú pozíciu 2007/140, ktorá uvádza príjmy z energetického sektora a nebezpečenstvo spojené s materiálom určeným pre ropný a plynárenský priemysel, treba článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 na účely posúdenia zákonnosti reštriktívneho opatrenia prijatého vykonávacím nariadením č. 668/2010 vykladať v tom zmysle, že obchodovanie s kľúčovým vybavením a technológiami, určenými pre plynárenský a ropný priemysel, možno považovať za podporovanie činností Iránskej islamskej republiky v jadrovej oblasti.

   Nemožno teda pripustiť, že predpokladom prijatia reštriktívnych opatrení voči subjektu je, že tento subjekt sa predtým skutočne správal spôsobom, ktorý by bolo možné postihovať, a že samotné riziko, že dotknutý subjekt sa bude takto správať v budúcnosti, nie je dostačujúce.

   (pozri body 77, 79, 80, 83, 84)

5.  Pokiaľ ustanovenia aktov, ktoré stanovujú zmrazenie finančných prostriedkov, sú formulované všeobecným spôsobom, bez odkazu na správanie predchádzajúce rozhodnutiu o zmrazení finančných prostriedkov, odkaz na všeobecný účel, tak ako je uvedený v stanovách tohto subjektu, môže postačovať na odôvodnenie prijatia reštriktívnych opatrení.

   (pozri bod 85)

6.  Rozhodnutie 2010/413 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140 a rozhodnutie 2010/644, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413, sú založené na článku 29 ZEÚ, nariadenie č. 668/2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, je založené na článku 291 ods. 2 ZFEÚ a nariadenie č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a nariadenie č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 423/2007 je založené na článku 215 ZFEÚ. Tieto ustanovenia Zmlúv udeľujú Rade právomoc na prijatie sporných aktov obsahujúcich samostatné reštriktívne opatrenia odlišné od opatrení, ktoré špecificky odporúčala Rada bezpečnosti Organizácie spojených národov. Hoci rezolúciu Bezpečnostnej rady 1929 (2010) a vyhlásenie Európskej Rady zo 17. júna 2010 treba zohľadniť pri výklade týchto aktov, nemôžu predstavovať ich právny základ.

   (pozri body 108, 109)

7.  Pokiaľ ide o súdne preskúmanie dodržiavania zásady proporcionality, normotvorcovi Únie je potrebné priznať široký rozsah voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých sa z jeho strany predpokladajú rozhodnutia politického, ekonomického alebo sociálneho charakteru a v rámci ktorých má vykonať komplexné posúdenia. Zákonnosť takého opatrenia môže ovplyvniť len zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v týchto oblastiach vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia zamýšľa sledovať.

   Okrem toho vlastnícke právo a právo slobodného výkonu hospodárskej činnosti nie sú absolútnymi výsadami a že ich výkon môže podliehať obmedzeniam, ktoré sú odôvodnené cieľmi všeobecného záujmu, ktoré sleduje Únia. V dôsledku toho slobodnému výkonu hospodárskej činnosti, ako aj výkonu vlastníckeho práva možno klásť obmedzenia, ak tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú sledovaným cieľom všeobecného záujmu a ak na ich základe nevzniká v súvislosti so sledovaným cieľom neprimeraný a netolerovateľný zásah, ktorý by poškodzoval samotnú podstatu takto zaručených práv. V tejto súvislosti cieľ zabrániť šíreniu jadrových zbraní a vyvinúť tak na Iránsku islamskú republiku tlak, aby ukončila dotknuté činnosti, zapadá do širšieho rámca úsilia spojeného s udržaním mieru a medzinárodnej bezpečnosti a v dôsledku toho je legitímny.

   Pokiaľ ide o proporcionalitu, reštriktívne opatrenia prijaté Bezpečnostnou radou, ako aj Úniou sú progresívne a odôvodnené neúspechom skôr prijatých opatrení.

   (pozri body 120 – 122, 124, 126)

Vec C‑348/12 P

Rada Európskej únie

proti

Manufacturing Support & Procurement Kala Naft Co., Tehran

„Odvolanie — Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní — Opatrenia namierené proti iránskemu ropnému a plynárenskému priemyslu — Zmrazenie finančných prostriedkov — Povinnosť odôvodnenia — Povinnosť odôvodniť opodstatnenosť opatrenia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 28. novembra 2013

1. Žaloba o neplatnosť — Podmienky prípustnosti — Záujem na konaní — Fyzické alebo právnické osoby — Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú — Žaloba smerujúca proti aktu, ktorým sa voči žalobcovi zavádzajú reštriktívne opatrenia — Vládna organizácia, ktorá sa dovoláva ochrany a záruk spojených so základnými právami — Otázka, ktorá sa netýka prípustnosti žalobného dôvodu, ale jeho dôvodnosti

   (Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ a článok 275 druhý odsek ZFEÚ)

2. Súdne konanie — Predloženie nových dôvodov počas súdneho konania — Žalobný dôvod uvádzaný po prvý raz na pojednávaní — Neprípustnosť

   (Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2 prvý pododsek)

3. Európska únia — Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií — Reštriktívne opatrenia voči Iránu — Opatrenia prijaté v rámci boja proti šíreniu jadrových zbraní — Rozsah preskúmania

   (Článok 275 ods. 1 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2, článok 47 a článok 52 ods. 1)

4. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika — Reštriktívne opatrenia voči Iránu — Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú — Podpora jadrových činností Iránu, predstavujúcich nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní — Pojem — Obchodovanie s kľúčovým vybavením a technológiami, určenými pre plynárenský a ropný priemysel — Začlenenie — Neexistencia skutočného postihnuteľného správania — Neexistencia vplyvu

   (Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP; nariadenie Rady č. 423/2007, článok 7 ods. 2, a nariadenia Rady č. 668/2010 a č. 961/2010, článok 8 a článok 16 ods. 2)

5. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika — Reštriktívne opatrenia voči Iránu — Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú — Podmienky prijatia v prípade právnej úpravy formulovanej všeobecne — Požiadavka predchádzajúceho správania — Neexistencia — Postačujúca povaha odkazu na všeobecný účel vyplývajúci zo stanov dotknutého subjektu

6. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika — Reštriktívne opatrenia voči Iránu — Právny základ — Reštriktívne opatrenia stanovené rozhodnutím prijatým na základe článku 29 ZEÚ — Právomoc Rady prijať reštriktívne opatrenia o zmrazení finančných prostriedkov, ktoré sú samostatné a odlišné od reštriktívnych opatrení odporúčaných Bezpečnostnou radou Organizácie spojených národov

   (Článok 29 ZEÚ; článok 215 ZFEÚ a článok 291 ods. 2 ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP; nariadenia Rady č. 423/2007, č. 668/2010 a č. 961/2010)

7. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika — Reštriktívne opatrenia voči Iránu — Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sa zúčastňujú na šírení jadrových zbraní alebo ho podporujú — Obmedzenie vlastníckeho práva a práva na slobodný výkon hospodárskej činnosti — Prípustnosť — Porušenie zásady proporcionality — Neexistencia

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 50, 51)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 52)

3.  Súdy Únie majú v súlade s právomocami, ktoré sú im zverené podľa Zmluvy, v podstate zabezpečiť úplné preskúmanie zákonnosti súhrnu aktov Únie vzhľadom na základné práva, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných zásad práva Únie. Medzi týmito základnými právami je uvedené najmä dodržiavanie práva na obhajobu a na účinnú súdnu ochranu. Prvé z týchto práv, ktoré je zakotvené v článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, obsahuje právo byť vypočutý a právo na prístup k spisu, za predpokladu, že sa budú rešpektovať oprávnené záujmy dôvernosti. Druhé z uvedených základných práv, ktoré je zaručené v článku 47 Charty, vyžaduje, aby jednak dotknutá osoba mala možnosť zoznámiť sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté voči nej, buď prostredníctvom prečítania samotného rozhodnutia, alebo prostredníctvom oznámenia dôvodov na základe jej žiadosti, a to bez toho, aby bola dotknutá právomoc príslušného súdu vyžadovať od dotknutého orgánu oznámenie týchto dôvodov s cieľom umožniť dotknutej osobe brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci sa rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na príslušný súd, a aby jednak tento súd mal možnosť v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť dotknutého rozhodnutia.

   Článok 52 ods. 1 Charty síce pripúšťa obmedzenia výkonu v nej zakotvených práv, ale zároveň vyžaduje, aby každé obmedzenie súčasne rešpektovalo obsah dotknutého základného práva, ako ďalej aj to, aby bolo každé obmedzenie nevyhnutné a v súlade so zásadou proporcionality a aby skutočne zodpovedalo cieľom všeobecného záujmu uznaného Úniou. Okrem toho existencia porušenia práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu musí byť preskúmaná v závislosti od osobitných okolností každého konkrétneho prípadu, najmä od povahy príslušného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý, ako aj od všetkých právnych pravidiel, ktoré upravujú dotknutú oblasť. Osobitne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej.

   Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prijatí reštriktívnych opatrení, vzhľadom na ich preventívnu povahu, ak sa súd Únie domnieva, že aspoň jeden z uvedených dôvodov je dostatočne presný a konkrétny, je podložený a predstavuje sám osebe dostatočný základ tohto rozhodnutia, skutočnosť, že ostatné z týchto dôvodov túto požiadavku nespĺňajú, nemôže odôvodňovať zrušenie uvedeného rozhodnutia. Účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty tiež vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, že rozhodnutie, ktoré má pre dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, považovaný sám osebe za dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené.

   (pozri body 65 – 73)

4.  Z článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 423/2007, vyplýva, že pojem obstarávanie zakázaného tovaru a technológií v zmysle článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia pokrýva obstarávanie kľúčového vybavenia a technológií určených pre hlavné sektory ropného a plynárenského priemyslu v Iráne. Pokiaľ ide o vykonávacie nariadenie č. 668/2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, treba konštatovať, že vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007, ktorý sa na rozdiel od článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 výslovne netýka obstarávania zakázaného tovaru a technológií. Článok 7 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 423/2007 sa týka podieľania sa na činnostiach Iránu v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní, priameho spojenia s nimi alebo ich podpory. Treba teda konštatovať, že pri pojme podpora sa predpokladá nižšia miera súčinnosti v činnostiach Iránu v jadrovej oblasti, než pri pojmoch podieľanie sa a priame spojenie a že tento pojem môže pokrývať obstarávanie alebo obchodovanie s tovarmi a technológiami spojenými s plynárenským a ropným priemyslom.

   Vzhľadom na rezolúciu Bezpečnostnej rady 1929 (2010), vyhlásenie Európskej rady zo 17. júna 2010 a rozhodnutie 2010/413, ktoré uvádzajú reštriktívne opatrenia voči Iránu a rušia spoločnú pozíciu 2007/140, ktorá uvádza príjmy z energetického sektora a nebezpečenstvo spojené s materiálom určeným pre ropný a plynárenský priemysel, treba článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 na účely posúdenia zákonnosti reštriktívneho opatrenia prijatého vykonávacím nariadením č. 668/2010 vykladať v tom zmysle, že obchodovanie s kľúčovým vybavením a technológiami, určenými pre plynárenský a ropný priemysel, možno považovať za podporovanie činností Iránskej islamskej republiky v jadrovej oblasti.

   Nemožno teda pripustiť, že predpokladom prijatia reštriktívnych opatrení voči subjektu je, že tento subjekt sa predtým skutočne správal spôsobom, ktorý by bolo možné postihovať, a že samotné riziko, že dotknutý subjekt sa bude takto správať v budúcnosti, nie je dostačujúce.

   (pozri body 77, 79, 80, 83, 84)

5.  Pokiaľ ustanovenia aktov, ktoré stanovujú zmrazenie finančných prostriedkov, sú formulované všeobecným spôsobom, bez odkazu na správanie predchádzajúce rozhodnutiu o zmrazení finančných prostriedkov, odkaz na všeobecný účel, tak ako je uvedený v stanovách tohto subjektu, môže postačovať na odôvodnenie prijatia reštriktívnych opatrení.

   (pozri bod 85)

6.  Rozhodnutie 2010/413 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140 a rozhodnutie 2010/644, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413, sú založené na článku 29 ZEÚ, nariadenie č. 668/2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, je založené na článku 291 ods. 2 ZFEÚ a nariadenie č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a nariadenie č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 423/2007 je založené na článku 215 ZFEÚ. Tieto ustanovenia Zmlúv udeľujú Rade právomoc na prijatie sporných aktov obsahujúcich samostatné reštriktívne opatrenia odlišné od opatrení, ktoré špecificky odporúčala Rada bezpečnosti Organizácie spojených národov. Hoci rezolúciu Bezpečnostnej rady 1929 (2010) a vyhlásenie Európskej Rady zo 17. júna 2010 treba zohľadniť pri výklade týchto aktov, nemôžu predstavovať ich právny základ.

   (pozri body 108, 109)

7.  Pokiaľ ide o súdne preskúmanie dodržiavania zásady proporcionality, normotvorcovi Únie je potrebné priznať široký rozsah voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých sa z jeho strany predpokladajú rozhodnutia politického, ekonomického alebo sociálneho charakteru a v rámci ktorých má vykonať komplexné posúdenia. Zákonnosť takého opatrenia môže ovplyvniť len zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v týchto oblastiach vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia zamýšľa sledovať.

   Okrem toho vlastnícke právo a právo slobodného výkonu hospodárskej činnosti nie sú absolútnymi výsadami a že ich výkon môže podliehať obmedzeniam, ktoré sú odôvodnené cieľmi všeobecného záujmu, ktoré sleduje Únia. V dôsledku toho slobodnému výkonu hospodárskej činnosti, ako aj výkonu vlastníckeho práva možno klásť obmedzenia, ak tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú sledovaným cieľom všeobecného záujmu a ak na ich základe nevzniká v súvislosti so sledovaným cieľom neprimeraný a netolerovateľný zásah, ktorý by poškodzoval samotnú podstatu takto zaručených práv. V tejto súvislosti cieľ zabrániť šíreniu jadrových zbraní a vyvinúť tak na Iránsku islamskú republiku tlak, aby ukončila dotknuté činnosti, zapadá do širšieho rámca úsilia spojeného s udržaním mieru a medzinárodnej bezpečnosti a v dôsledku toho je legitímny.

   Pokiaľ ide o proporcionalitu, reštriktívne opatrenia prijaté Bezpečnostnou radou, ako aj Úniou sú progresívne a odôvodnené neúspechom skôr prijatých opatrení.

   (pozri body 120 – 122, 124, 126)