Vec C-550/11

PIGI – Pavleta Dimova ET

proti

Direktor na Direkcija „Obžalvane I upravlenie na izpălnenieto“ – Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Administrativen săd – Varna)

„Dane — DPH — Smernica 2006/112/ES — Právo na odpočítanie dane — Úprava — Krádež tovaru“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo 4. októbra 2012

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočet dane zaplatenej na vstupe – Úprava pôvodnej odpočítanej dane – Cieľ

   (Smernica Rady 2006/112, článok 185 ods. 1)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočet dane zaplatenej na vstupe – Úprava pôvodnej odpočítanej dane – Možnosť členských štátov vyžadovať úpravu v prípade krádeže – Pojem krádež

   (Smernica Rady 2006/112, článok 185 ods. 2)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 21, 25)

2.  Článok 185 ods. 2 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnym ustanoveniam daňovej právnej úpravy, ktoré v prípade konštatovania straty tovarov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty vyžadujú úpravu odpočtu tejto dane zaplatenej na vstupe v okamihu nadobudnutia tohto tovaru v prípade, ak sa zdaniteľná osoba stala obeťou krádeže predmetného tovaru neznámym páchateľom. Z toho vyplýva, že členské štáty sú oprávnené stanoviť úpravu odpočtu dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe vo všetkých prípadoch krádeže tovaru, za ktorý sa mohla odpočítať táto daň, a to bez ohľadu na skutočnosť, či boli, alebo neboli okolnosti krádeže celkom objasnené.

   V tejto súvislosti treba poznamenať, že členské štáty v prípade, ak využívajú možnosť stanovenú v článku 185 ods. 2 druhom pododseku smernice, môžu vo svojej vnútroštátnej daňovej právnej úprave použiť výrazy, ktoré nie sú zhodné s výrazmi použitými ustanoveniami smernice o splnomocnení, pokiaľ tieto výrazy odrážajú cieľ sledovaný touto smernicou. Keďže pojem „krádež“ v zásade patrí do oblasti trestného práva, členské štáty sú oprávnené použiť výrazy, ktoré sa im zdajú vhodné v rámci daňovej právnej úpravy, ktorej cieľom je uplatnenie ustanovenia práva Únie v oblasti úpravy dane z pridanej hodnoty. Preto, keďže krádež spôsobuje „stratu“ dotknutých tovarov a z tohto dôvodu nie je možné ich použiť na účely zdaniteľných plnení na výstupe, musí sa vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje „konštatovanie straty“ ako dôvod na úpravu odpočtu dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, a jej uplatnenie príslušným orgánom považovať za riadne uplatnenie článku 185 ods. 2 druhého pododseku smernice.

   (pozri body 29, 32, 34, 35, 37 a výrok)

Vec C-550/11

PIGI – Pavleta Dimova ET

proti

Direktor na Direkcija „Obžalvane I upravlenie na izpălnenieto“ – Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Administrativen săd – Varna)

„Dane — DPH — Smernica 2006/112/ES — Právo na odpočítanie dane — Úprava — Krádež tovaru“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo 4. októbra 2012

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Odpočet dane zaplatenej na vstupe — Úprava pôvodnej odpočítanej dane — Cieľ

   (Smernica Rady 2006/112, článok 185 ods. 1)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Odpočet dane zaplatenej na vstupe — Úprava pôvodnej odpočítanej dane — Možnosť členských štátov vyžadovať úpravu v prípade krádeže — Pojem krádež

   (Smernica Rady 2006/112, článok 185 ods. 2)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 21, 25)

2.  Článok 185 ods. 2 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnym ustanoveniam daňovej právnej úpravy, ktoré v prípade konštatovania straty tovarov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty vyžadujú úpravu odpočtu tejto dane zaplatenej na vstupe v okamihu nadobudnutia tohto tovaru v prípade, ak sa zdaniteľná osoba stala obeťou krádeže predmetného tovaru neznámym páchateľom. Z toho vyplýva, že členské štáty sú oprávnené stanoviť úpravu odpočtu dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe vo všetkých prípadoch krádeže tovaru, za ktorý sa mohla odpočítať táto daň, a to bez ohľadu na skutočnosť, či boli, alebo neboli okolnosti krádeže celkom objasnené.

   V tejto súvislosti treba poznamenať, že členské štáty v prípade, ak využívajú možnosť stanovenú v článku 185 ods. 2 druhom pododseku smernice, môžu vo svojej vnútroštátnej daňovej právnej úprave použiť výrazy, ktoré nie sú zhodné s výrazmi použitými ustanoveniami smernice o splnomocnení, pokiaľ tieto výrazy odrážajú cieľ sledovaný touto smernicou. Keďže pojem „krádež“ v zásade patrí do oblasti trestného práva, členské štáty sú oprávnené použiť výrazy, ktoré sa im zdajú vhodné v rámci daňovej právnej úpravy, ktorej cieľom je uplatnenie ustanovenia práva Únie v oblasti úpravy dane z pridanej hodnoty. Preto, keďže krádež spôsobuje „stratu“ dotknutých tovarov a z tohto dôvodu nie je možné ich použiť na účely zdaniteľných plnení na výstupe, musí sa vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje „konštatovanie straty“ ako dôvod na úpravu odpočtu dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, a jej uplatnenie príslušným orgánom považovať za riadne uplatnenie článku 185 ods. 2 druhého pododseku smernice.

   (pozri body 29, 32, 34, 35, 37 a výrok)