Keywords
Summary

Keywords

Voľný pohyb kapitálu – Obmedzenia – Daň z darovania

(Články 56 ES a 58 ES)

Summary

Ustanovenia článku 56 ES v spojení s článkom 58 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej právnej úprave členského štátu, ktorá v súvislosti s výpočtom dane z darovania stanovuje, že ak darca a obdarovaný majú v čase darovania bydlisko v inom členskom štáte, nezdaniteľná suma z vymeriavacieho základu v prípade darovania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území tohto štátu je nižšia než nezdaniteľná suma, ktorá by sa uplatnila v prípade, že aspoň jeden z nich by v rovnakom čase mal bydlisko v prvom členskom štáte.

Keďže totiž uvedená vnútroštátna právna úprava podmieňuje uplatnenie nezdaniteľnej sumy na vymeriavací základ bydliskom darcu a obdarovaného v čase darovania, vyššia daňová záťaž, ktorej v dôsledku toho podlieha darovanie medzi nerezidentmi, predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu.

Tento rozdiel v zaobchádzaní nemôže byť odôvodnený dôvodom, že sa týka objektívne odlišných situácií. Ak vnútroštátna právna úprava kladie na účely zdanenia nehnuteľného majetku nadobudnutého darovaním a nachádzajúceho sa v dotknutom členskom štáte na rovnakú úroveň na jednej strane obdarovaných nerezidentov, ktorí nadobudli tento majetok od darcu nerezidenta, a na druhej strane obdarovaných nerezidentov alebo rezidentov, ktorí nadobudli takýto majetok od darcu rezidenta, ako aj obdarovaných rezidentov, ktorí nadobudli rovnaký majetok od darcu nerezidenta, nemôže v rámci toho istého zdanenia zaobchádzať s týmito obdarovanými odlišne, pokiaľ ide o uplatnenie nezdaniteľnej sumy na vymeriavací základ pri tomto nehnuteľnom majetku bez toho, aby nedošlo k porušeniu práva Únie. Medzi týmito dvoma kategóriami osôb, vzhľadom na spôsob a podmienky výberu dane z darovania, totiž neexistuje žiaden objektívny rozdiel v situácii, ktorý by mohol odôvodniť rozdielne zaobchádzanie.

V každom prípade členský štát, kde sa nachádza nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom darovania, sa nemôže na odôvodnenie obmedzenia voľného pohybu kapitálu vyplývajúceho z jeho vlastnej právnej úpravy dovolávať existencie možnosti, nezávislej od jeho vôle, že iný členský štát, akým je členský štát, v ktorom majú darca a obdarovaný bydlisko v čase darovania, poskytne obdarovanému rovnakú nezdaniteľnú sumu, ktorá by mohla úplne alebo čiastočne vykompenzovať ujmu, ktorá bola obdarovanému spôsobená z dôvodu nižšej nezdaniteľnej sumy uplatnenej pri výpočte dane z darovania v prvom členskom štáte. Uvedené platí o to viac, ak členský štát, v ktorom má darca a obdarovaný bydlisko, uplatňuje nižšiu nezdaniteľnú sumu, než je suma poskytovaná členským štátom, na ktorého území sa nachádza nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom darovania, alebo stanovuje vyššiu hodnotu tohto majetku v porovnaní s hodnotou určenou v poslednom uvedenom štáte.

Okrem toho riziko obchádzania daňových ustanovení upravujúcich dedenie tým spôsobom, že uskutočnia súčasne niekoľko darovaní alebo prevedú celý majetok určitej osoby niekoľkými časovo na seba nadväzujúcimi darovaniami, pokiaľ je toto riziko čisto hypotetické, nemôže odôvodniť obmedzenie nezdaniteľnej sumy, ktorá sa uplatní na vymeriavací základ. Pokiaľ ide o neskoršie darovania, treba konštatovať, že hoci sa členský štát, na ktorého území sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom darovania, nepochybne smie uistiť, že sa daňové ustanovenia týkajúce sa dedenia neobchádzajú prostredníctvom postupného darovania medzi tými istými osobami, riziko obchádzania uplatňované vo veci samej v súvislosti s darovaniami medzi osobami, ktoré nemajú bydlisko v tomto členskom štáte, je rovnako veľké aj pri darovaniach zahrnujúcich rezidenta. Keďže na zabránenie takéhoto postupného darovania nestanovuje vnútroštátna právna úprava, pokiaľ ide o darovania zahŕňajúce rezidenta, uplatnenie zníženej nezdaniteľnej sumy, ale stanovuje iba, že u takýchto darovaní sa stanovená nezdaniteľná suma odpočíta v plnej výške len raz z vymeriavacieho základu vyplývajúceho zo súčtu príslušných darovaní, uplatnenie zníženej nezdaniteľnej sumy v prípade, keď ide o darovanie medzi osobami, ktoré nie sú rezidentmi, nemožno považovať za vhodný prostriedok na dosiahnutie cieľa sledovaného touto právnou úpravou.

Sporná právna úprava nemôže byť ani odôvodnená potrebou zachovať koherenciu vnútroštátneho daňového systému, keďže daňová výhoda založená na fakte, že v členskom štáte, na ktorého území sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom darovania, sa nezdaniteľná suma v plnej výške odpočíta z vymeriavacieho základu v prípade, že toto darovanie zahŕňa minimálne jedného rezidenta tohto štátu, nie je v tomto štáte kompenzovaná nijakou daňovou záťažou vzťahujúcou sa na daň z darovania.

(pozri body 28, 35, 38, 42, 44, 46, 48 – 51, 54 – 56 a výrok)