Keywords
Summary

Keywords

1. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Výnimky – Činnosti spojené s výkonom verejnej moci – Notárska činnosť – Vylúčenie – Podmienka štátnej príslušnosti na prístup k notárskemu povolaniu – Neprípustnosť

(Článok 43 ES a článok 45 prvý odsek ES)

2. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Predmet konania – Určenie počas konania pred podaním žaloby – Prispôsobenie v dôsledku zmeny práva Únie – Prípustnosť – Podmienky

(Článok 226 ES)

3. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Skúmanie dôvodnosti Súdnym dvorom – Stav, ktorý treba zohľadniť – Stav ku dňu uplynutia lehoty stanovenej odôvodneným stanoviskom – Neistá situácia vyplývajúca z osobitných okolností, ktoré nastali počas legislatívneho procesu – Neexistencia nesplnenia povinnosti

(Článok 43 ES, článok 45 prvý odsek ES a článok 226 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36)

Summary

1. Členský štát, ktorého právna úprava stanovuje na prístup k notárskemu povolaniu podmienku štátnej príslušnosti, pokiaľ činnosti zverené notárom v právnom poriadku členského štátu nesúvisia s výkonom verejnej moci v súlade s článkom 45 prvým odsekom ES, si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 43 ES. V tomto ohľade článok 45 prvý odsek ES predstavuje výnimku zo základného pravidla slobody usadiť sa, ktorú treba vykladať tak, aby bola jej pôsobnosť obmedzená len na to, čo je striktne nevyhnutné na ochranu záujmov, ktoré toto ustanovenie členským štátom dovoľuje chrániť. Okrem toho sa táto výnimka musí obmedzovať len na činnosti, ktoré samy osebe priamo a špecificky súvisia s výkonom verejnej moci.

Na účely posúdenia, či činnosti zverené notárom súvisia priamo a špecificky s výkonom verejnej moci, je potrebné zohľadniť povahu činností vykonávaných notármi. V tomto ohľade rôzne činnosti notárov, napriek dôležitým právnym účinkom priznaným ich aktom, nesúvisia priamo a špecificky s výkonom verejnej moci v zmysle článku 45 prvého odseku ES, keďže osobitný význam prislúcha vôli účastníkov alebo dohľadu či rozhodnutiu súdu.

Na jednej strane sú totiž predmetom notárskej zápisnice právne úkony alebo zmluvy, na ktorých sa účastníci slobodne dohodli, zatiaľ čo notár nemôže jednostranne meniť zmluvu, ktorú má spísať v notárskej zápisnici, pokiaľ na to vopred nezíska súhlas účastníkov. Okrem toho, hoci povinnosť osvedčovať prislúchajúca notárom sleduje cieľ všeobecného záujmu, samotné sledovanie tohto cieľa však nemôže odôvodňovať skutočnosť, že právomoci nevyhnutné na tieto účely sú vyhradené len notárom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, ani nepostačuje na to, aby sa táto činnosť mohla považovať za činnosť, ktorá priamo a špecificky súvisí s výkonom verejnej moci.

Na druhej strane, pokiaľ ide o vykonateľnosť, ak vyznačenie doložky vykonateľnosti notárom na notárskej zápisnici priznáva tejto notárskej zápisnici vykonateľnosť, tá spočíva vo vôli účastníkov vykonať právny úkon alebo uzatvoriť zmluvu po tom, ako notár preskúmal ich súlad so zákonom, a priznať im uvedenú vykonateľnosť. Takisto dôkazná sila, ktorú notárska zápisnica má, vyplýva zo systému dokazovania, a teda nemá priamy vplyv na otázku, či činnosť, ktorá zahŕňa vydávanie takých listín, sama osebe priamo a špecificky súvisí s výkonom verejnej moci, čo platí o to viac, že notárska zápisnica neviaže bezpodmienečne súd pri výkone voľnej úvahy, keďže tento súd prijíma rozhodnutie na základe vlastného presvedčenia.

Ďalšie činnosti zverené notárom, akými sú právomoc spisovať súkromné listiny, ako aj zastupovať účastníkov konania v presne stanovených prípadoch, úlohy v oblasti dedičského práva, akými sú najmä konštatovanie úmrtia, súpis majetku, ktorý je predmetom dedičstva, určenie okruhu dedičov, správa dedičstva a prijímanie zabezpečovacích opatrení na tento účel, sú úlohami, ktoré sa vykonávajú pod dohľadom súdu, a nemožno ich považovať za činnosti priamo a špecificky súvisiace s výkonom verejnej moci. Je to tak aj v prípade ďalších úloh zverených notárovi, ako je ohodnotenie a uskutočnenie predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, súpis majetku, ako aj vyporiadanie majetku dohodou, pričom tieto úlohy sa takisto vykonávajú pod dohľadom súdu.

Napokon, pokiaľ ide o osobitné postavenie notárov, v prvom rade zo skutočnosti, že kvalita služieb poskytovaných notármi môže byť u každého notára odlišná, najmä v závislosti od odborných schopností dotknutých osôb, vyplýva, že notári v rámci svojej územnej pôsobnosti vykonávajú svoje povolanie v konkurenčných podmienkach, čo nie je znakom výkonu verejnej moci. V druhom rade okrem osobitných prípadov notár nesie sám zodpovednosť za úkony uskutočnené v rámci svojej profesijnej činnosti.

(pozri body 81, 83, 84, 86, 87, 89, 90, 93 – 95, 98, 99, 101 – 106, 108, 110 – 113, 119)

2. V rámci žaloby o nesplnenie povinnosti, hoci návrhy obsiahnuté v žalobe v zásade nemôžu byť rozšírené nad rámec nesplnení povinností uvádzaných vo výroku odôvodneného stanoviska a vo výzve, platí, že Komisia je oprávnená domáhať sa určenia nesplnenia povinností majúcich svoj pôvod v pôvodnej verzii aktu Únie, následne zmeneného alebo zrušeného, ktoré nové ustanovenia aktu Únie zachovali. Naopak, predmet sporu nemožno rozšíriť na povinnosti vyplývajúce z nových ustanovení, ktoré nemajú svoj ekvivalent v pôvodnej verzii dotknutého aktu, pretože dôjde k porušeniu podstatných formálnych náležitostí riadneho konania o nesplnení povinnosti.

(pozri bod 131)

3. Pokiaľ z osobitných okolností legislatívneho procesu, akými sú neexistencia jasného stanoviska normotvorcu alebo chýbajúce spresnenie oblasti pôsobnosti ustanovenia práva Únie, vyplynie neistá situácia, nemožno konštatovať, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku existovala dostatočne jasná povinnosť členských štátov prebrať smernicu.

(pozri body 143 – 145)