Spojené veci C-200/07 a C-201/07

Alfonso Luigi Marra

proti

Eduardo De Gregorio a Antonio Clemente

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Corte suprema di cassazione)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Európsky parlament — Letáky obsahujúce ohováranie, ktoré rozširoval poslanec — Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy — Imunita členov Európskeho parlamentu“

Návrhy prednesené 26. júna 2008 — generálny advokát M. Poiares Maduro   I ‐ 7932

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 21. októbra 2008   I ‐ 7949

Abstrakt rozsudku

1. Prejudiciálne otázky – Konanie

   (Článok 234 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 23)

2. Výsady a imunity Európskych spoločenstiev – Členovia Európskeho parlamentu – Imunita vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone ich úloh

   (Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, článok 9)

3. Výsady a imunity Európskych spoločenstiev – Členovia Európskeho parlamentu – Imunita vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone ich úloh

   (Článok 10 ES; Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, články 9 a 19; Rokovací poriadok Európskeho parlamentu, článok 6 ods. 3)

1.  Podľa článku 23 prvého a druhého odseku Štatútu Súdneho dvora je Parlament oprávnený predložiť svoje pripomienky v prejudiciálnom konaní týkajúcom sa aktov, ktoré prijal „spoločne“ s Radou Európskej únie. Toto ustanovenie teda výslovne nepriznáva Parlamentu právo predložiť svoje pripomienky v takých veciach, ktoré sa týkajú Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, ako aj rokovacieho poriadku Parlamentu.

   Keďže však uvedený článok 23 priznáva Parlamentu právo predložiť písomné pripomienky vo veciach týkajúcich sa platnosti alebo výkladu aktu, pri ktorom spolupôsobil svojou normotvornou právomocou, toto právo mu a fortiori musí byť priznané aj v prípade, že ide o prejudiciálne konanie týkajúce sa výkladu aktu, akým je rokovací poriadok, ktorý táto inštitúcia prijala ako jediný normotvorca.

   (pozri body 21, 22)

2.  Článok 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev stanovuje zásadu imunity európskych poslancov vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone ich funkcií. Keďže tento článok nijako neodkazuje na vnútroštátne právo, rozsah tejto imunity musí byť založený len na samotnom práve Spoločenstva.

   Takúto imunitu, keďže chráni slobodu prejavu a nezávislosť európskych poslancov, treba považovať za absolútnu imunitu, ktorá bráni akémukoľvek súdnemu konaniu vo vzťahu k vyjadreným názorom a hlasovaniu pri výkone ich poslaneckých funkcií. V prípade žaloby podanej proti európskemu poslancovi za ním vyjadrené názory je teda vnútroštátny súd povinný zastaviť konanie proti dotknutému poslancovi, ak sa domnieva, že tento poslanec požíva imunitu podľa článku 9 uvedeného protokolu. Toto ustanovenie je záväzné tak pre daný vnútroštátny súd, ako aj pre Európsky parlament. Keďže takejto imunity poslanca nemôže zbaviť Parlament, uvedený súd je povinný predmetné konanie zastaviť.

   (pozri body 26, 27, 44, 46 a výrok)

3.  Pravidlá Spoločenstva týkajúce sa imunít členov Európskeho parlamentu sa v prípade žaloby o náhradu škody podanej proti európskemu poslancovi za ním vyjadrené názory majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o takejto žalobe, nie je povinný požiadať Parlament, aby rozhodol, či má byť táto ochrana imunity stanovenej v článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev priznaná, ak nedostal nijakú informáciu týkajúcu sa žiadosti daného poslanca Európskemu parlamentu o ochranu tejto imunity.

   V protokole totiž nie je stanovená právomoc Parlamentu overiť, či v prípade súdneho konania voči európskemu poslancovi vo vzťahu k vyjadreným názorom a hlasovaniu sú splnené predpoklady na uplatnenie tejto imunity. Takéto posúdenie teda patrí do výlučnej právomoci vnútroštátnych súdov, ktoré majú uplatniť toto ustanovenie a môžu len vyvodiť dôsledky z tejto imunity, ak zistia, že dotknuté názory boli vyjadrené a hlasy boli poskytnuté v súvislosti s výkonom poslaneckých funkcií. Okrem toho, aj keď Parlament prijme na základe žiadosti dotknutého európskeho poslanca podľa rokovacieho poriadku rozhodnutie o ochrane imunity, toto rozhodnutie predstavuje len stanovisko, ktoré nie je pre vnútroštátne súdne orgány záväzné.

   Ak však bolo vnútroštátnemu súdu oznámené, že tento poslanec podal Parlamentu žiadosť o ochranu uvedenej imunity podľa článku 6 ods. 3 rokovacieho poriadku Parlamentu, musí daný súd prerušiť konanie a požiadať Parlament, aby čo najskôr poskytol svoje stanovisko.

   Povinnosť lojálnej spolupráce medzi inštitúciami Spoločenstva a orgánmi členských štátov, ako je zakotvená v článku 10 ES a tiež uvedená v článku 19 protokolu, ktorá zaväzuje tak súdne orgány členských štátov konajúce v rámci svojich právomocí, ako aj inštitúcie Spoločenstva a ktorá sa stáva mimoriadne dôležitou, pokiaľ sa týka súdnych orgánov členských štátov poverených dohľadom nad uplatňovaním a dodržiavaním práva Spoločenstva vo vnútroštátnom právnom poriadku, totiž platí aj v rámci takého sporu. Európsky parlament a vnútroštátne súdne orgány musia teda spolupracovať, aby nedošlo k rozporom pri výklade a uplatňovaní ustanovení protokolu.

   (pozri body 32, 33, 39, 41, 42, 46 a výrok)