This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62007CJ0185
Abstrakt rozsudku
Abstrakt rozsudku
Vec C-185/07
Allianz SpA, predtým Riunione Adriatica di Sicurtà SpA
a
Generali Assicurazioni Generali SpA
proti
West Tankers Inc.
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný House of Lords)
„Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Pôsobnosť — Právomoc súdu členského štátu vydať súdny príkaz zakazujúci účastníkovi konania začať konanie na súde iného členského štátu alebo pokračovať v ňom z dôvodu, že toto konanie je v rozpore s rozhodcovskou doložkou — Newyorský dohovor“
Návrhy prednesené 4. septembra 2008 — generálna advokátka J. Kokott I ‐ 666
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 10. februára 2009 I ‐ 686
Abstrakt rozsudku
Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Pôsobnosť
[Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 1 ods. 2 písm. d) a článok 5 bod 3]
Vydanie súdneho príkazu súdom členského štátu, ktorým sa zakazuje osobe začať konanie alebo pokračovať v konaní na súdoch v inom členskom štáte z dôvodu, že takéto konanie je v rozpore s rozhodcovskou doložkou, nie je v súlade s nariadením č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Ak totiž na základe predmetu sporu, teda povahy práv, ktoré sú predmetom ochrany v konaní, akým je žaloba o náhradu škody, konanie patrí do pôsobnosti nariadenia č. 44/2001, potom predbežná otázka o uplatniteľnosti rozhodcovskej doložky vrátane otázky jej platnosti taktiež patrí do pôsobnosti tohto nariadenia.
Z uvedeného vyplýva, že námietka právomoci založená na existencii rozhodcovskej doložky vrátane otázky jej platnosti patrí do pôsobnosti uvedeného nariadenia č. 44/2001 a prináleží výlučne súdu rozhodnúť o tejto námietke, ako aj o svojej vlastnej právomoci podľa článku 1 ods. 2 písm. d) a článku 5 bodu 3 tohto nariadenia.
Zabrániť prostredníctvom „anti-suit injunction“ súdu členského štátu, ktorý má za normálnych okolností v súlade s článkom 5 bodom 3 nariadenia č. 44/2001 právomoc vyriešiť spor, aby rozhodol podľa článku 1 ods. 2 písm. d) tohto nariadenia o aplikácii tohto nariadenia v spore, ktorý mu bol predložený, nevyhnutne znamená odňať mu právomoc rozhodnúť v zmysle uvedeného nariadenia o svojej vlastnej právomoci.
Z uvedeného v prvom rade vyplýva, že „anti-suit injunction“ nerešpektuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej každý súd sám určuje v zmysle pravidiel, ktoré sa naň vzťahujú, či má právomoc vyriešiť spor, ktorý sa mu predložil. Je vhodné pripomenúť, že nariadenie č. 44/2001 nepovoľuje okrem niekoľkých obmedzených výnimiek preskúmanie právomoci súdu členského štátu súdom iného členského štátu.
Ďalej, takáto „anti-suit injunction“ nielenže bráni súdu iného členského štátu vo výkone právomoci, ktoré mu zveruje nariadenie č. 44/2001, teda aby rozhodol na základe pravidiel definujúcich vecnú pôsobnosť tohto nariadenia, na základe jeho článku 1 ods. 2 písm. d), či sa uvedené nariadenie bude aplikovať, ale súčasne aj podkopáva dôveru, ktorú členské štáty vzájomne priznávajú svojim súdnym systémom a orgánom a na ktorej je postavený systém právomoci nariadenia č. 44/2001.
Na záver, pokiaľ by sa prostredníctvom „anti-suit injunction“ zabránilo vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal predbežnú otázku o platnosti alebo uplatniteľnosti rozhodcovskej doložky, jedna zo strán by sa mohla vyhnúť konaniu len tým, že by sa odvolala na uvedenú doložku, a žalobcovi, ktorý ju považuje za neplatnú, neúčinnú alebo nespôsobilú na použitie, by sa uzavrel prístup na súd, na ktorý sa obrátil podľa článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001, a tým by bol pozbavený formy súdnej ochrany, na ktorú má právo.
Tento záver potvrdzuje aj článok II ods. 3 dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, podpísaný 10. júna 1958 v New Yorku, podľa ktorého súd zmluvného štátu, u ktorého sa podala žaloba v záležitosti, o ktorej strany uzavreli rozhodcovskú doložkou, odkáže strany na rozhodcovské konanie na žiadosť jednej z nich, ledaže zistí, že spomenutá dohoda je neplatná, neúčinná alebo nespôsobilá na použitie.
(pozri body 26 — 31, 33, 34 a výrok)