Vec C-14/07

Ingenieurbüro Michael Weiss und Partner GbR

proti

Industrie- und Handelskammer Berlin

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesgerichtshof)

„Súdna spolupráca v občianskych veciach — Nariadenie (ES) č. 1348/2000 — Doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností — Neexistencia prekladu príloh písomnosti — Dôsledky“

Návrhy prednesené 29. novembra 2007 — generálna advokátka V. Trstenjak   I - 3371

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 8. mája 2008   I - 3401

Abstrakt rozsudku

1. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností – Nariadenie č. 1348/2000 – Návrh na začatie konania – Pojem

   (Nariadenie Rady č. 1348/2000, článok 8 ods. 1)

2. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností – Nariadenie č. 1348/2000 – Doručenie písomnosti, ktorá je vyhotovená v inom ako v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu

   (Nariadenie Rady č. 1348/2000, článok 8 ods. 1)

3. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností – Nariadenie č. 1348/2000 – Doručenie písomnosti, ktorá je vyhotovená v inom ako v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu

   [Nariadenie Rady č. 1348/2000, článok 8 ods. 1 písm. b)]

4. Súdna spolupráca v občianskych veciach – Doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností – Nariadenie č. 1348/2000 – Doručenie písomnosti, ktorá je vyhotovená v inom ako v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu

   (Nariadenie Rady č. 1348/2000, článok 8 ods. 1)

1.  Pojem „doručovaná písomnosť“ uvedený v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch sa v prípade, ak je touto písomnosťou návrh na začatie konania, vykladá ako pojem zahŕňajúci jednu alebo viac písomností, ktorých včasné doručenie dáva žalovanému možnosť uplatniť svoje práva v rámci súdneho konania v odosielajúcom štáte. Takáto písomnosť musí umožniť s určitosťou zistiť aspoň predmet a dôvod návrhu, ako aj to, že ide o výzvu na dostavenie sa k súdu alebo podľa povahy konania, že existuje možnosť podať na dotknutý súd opravný prostriedok. Dokumenty, ktoré majú výlučne úlohu dôkazov a nie sú nevyhnutné na pochopenie predmetu a dôvodu návrhu, nie sú neoddeliteľnou súčasťou návrhu na začatie konania v zmysle tohto nariadenia.

   (pozri bod 73)

2.  Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že adresát návrhu na začatie konania nemá právo odmietnuť prevzatie tejto písomnosti, pokiaľ mu dáva možnosť uplatniť svoje práva v rámci súdneho konania v odosielajúcom členskom štáte, ak sú k tejto písomnosti priložené prílohy tvorené dokumentmi obsahujúcimi dôkazy, ktoré nie sú vyhotovené v jazyku prijímajúceho členského štátu alebo v jazyku odosielajúceho členského štátu, ktorému adresát rozumie, pričom však majú výlučne úlohu dôkazov a nie sú nevyhnutné na pochopenie predmetu a dôvodu návrhu.

   Na jednej strane totiž z preskúmania viacerých ustanovení Haagskeho dohovoru z roku 1965, Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v znení zmien a doplnení, dohovoru z 26. mája 1997 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v členských štátoch Európskej únie v občianskych a obchodných veciach, nariadení č. 1348/2000 a č. 44/2001, ako aj oznámení členských štátov podľa článku 14 ods. 2 nariadenia č. 1348/2000, vyplýva, že uskutočnenie prekladu návrhu na začatie konania žalobcom nepovažujú za skutočnosť nevyhnutnú pre výkon práva žalovaného na obranu, žalovaný však musí disponovať dostatočnou lehotou postačujúcou na zabezpečenie prekladu písomnosti a prípravu obrany.

   Na druhej strane z autonómneho výkladu pojmu návrh na začatie konania vyplýva, že taká písomnosť sa skladá z jedného dokumentu, alebo v prípade, že sú vnútorne spojené, z viacerých dokumentov, ktoré umožnia žalovanému, aby pochopil predmet a dôvody návrhu žalobcu, ako aj existenciu súdneho konania, v rámci ktorého si môže uplatniť svoje práva. Naopak dokumenty, ktoré majú výlučne dôkaznú úlohu, ktorá sa líši od samotného predmetu doručenia návrhu na začatie konania, a nie sú vnútorne spojené s návrhom v tom zmysle, že nie sú nevyhnutné na pochopenie predmetu a dôvodu návrhu žalobcu, nie sú neoddeliteľnou súčasťou návrhu na začatie konania v zmysle tohto ustanovenia. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či obsah návrhu na začatie konania je dostatočný na to, aby umožnil žalovanému uplatnenie svojich práv, alebo či prináleží odosielateľovi, aby odstránil nedostatok spočívajúci v neexistencii prekladu prílohy, ktorá je nevyhnutná.

   (pozri body 52, 56, 64, 65, 69, 75, 78, bod 1 výroku)

3.  Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v členských štátoch v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že adresát doručovanej písomnosti sa v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti v zmluve so žalobcom dohodol, že písomný styk bude prebiehať v jazyku odosielajúceho členského štátu, nie je domnienkou o znalosti tohto jazyka, ale indíciou, ktorú môže súd zohľadniť, keď overuje, či adresát rozumie jazyku odosielajúceho členského štátu takým spôsobom, aby mohol uplatniť svoje práva.

   (pozri bod 88, bod 2 výroku)

4.  Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v členských štátoch v občianskych a obchodných veciach sa musí vykladať v tom zmysle, že adresát doručeného návrhu na začatie konania sa nesmie odvolávať na tento článok na účely odmietnutia prevzatia takých príloh k písomnosti, ktoré neboli vyhotovené v jazyku prijímajúceho členského štátu alebo v jazyku odosielajúceho členského štátu, ktorému adresát rozumie, ak v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti uzatvorí zmluvu, ktorou dohodne, že písomný styk bude prebiehať v jazyku odosielajúceho členského štátu, a tieto prílohy sa jednak týkajú tohto písomného styku a jednak sú vyhotovené v dohodnutom jazyku.

   Preklad príloh totiž možno požadovať vtedy, ak je obsah návrhu, ktorý bol preložený, nedostatočný na zistenie dôvodu a predmetu návrhu a na to, aby si žalovaný mohol uplatniť svoje práva. Takýto preklad však nie je nevyhnutný, ak zo skutkových okolností vyplýva, že adresát návrhu na začatie konania bol oboznámený s obsahom príloh. O takýto prípad ide vtedy, ak je ich autorom alebo ak sa predpokladá, že rozumie ich obsahu, napríklad preto, lebo v rámci svojej podnikateľskej činnosti podpísal zmluvu, v ktorej dohodol, že písomný styk bude prebiehať v jazyku odosielajúceho členského štátu, a tieto prílohy sa týkajú tohto písomného styku a sú vyhotovené v dohodnutom jazyku.

   (pozri body 90 — 92, bod 3 výroku)