Keywords
Summary

Keywords

1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 88 ods. 2 ES a článok 230 štvrtý odsek ES)

2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 88 ods. 2 a 3 ES a článok 230 druhý a štvrtý odsek ES)

3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia

(Článok 87 ods. 1 ES)

4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem

(Články 6 ES, 87 ods. 1 ES a článok 88 ods. 2 a 3 ES)

5. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem

(Článok 87 ods. 1 ES)

6. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok proti sektorovej ekodani na záver fázy predbežného preskúmania

(Článok 88 ods. 2 a 3 ES a článok 253 ES)

7. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Selektívna povaha opatrenia

(Článok 87 ods. 1 ES a článok 91 ES)

8. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Fáza predbežného preskúmania a kontradiktórna fáza

(Článok 88 ods. 2 a 3 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 4 ods. 4 a článok 13 ods. 1)

9. Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Náležité a nestranné preskúmanie sťažností

(Článok 88 ods. 3 ES)

Summary

1. Okolnosť, že združenie podnikov predložilo Komisii sťažnosť týkajúcu sa údajnej štátnej pomoci, v ktorej vyjadrilo želanie vstúpiť do konania ako dotknutá strana v zmysle článku 88 ods. 2 ES, nepostačuje na to, aby mu ako takému bola priznaná aktívna legitimácia, ktorá by mu umožnila podať žalobu o neplatnosť proti napadnutému rozhodnutiu o nezačatí konania vo veci formálneho zisťovania. Skutočnosť, že táto sťažnosť v spojení s inými viedla Komisiu k preskúmaniu štátneho opatrenia v napadnutom rozhodnutí, neumožňuje priznať tomuto združeniu postavenie vyjednávača, ktorého postavenie by bolo ovplyvnené týmto rozhodnutím.

(pozri bod 46)

2. V konaní o preskúmaní štátnej pomoci upravenom v článku 88 ES treba rozlišovať medzi fázou predbežného preskúmania pomoci podľa článku 88 ods. 3 ES, ktorá slúži len na to, aby si Komisia mohla urobiť prvý názor o čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti predmetnej pomoci, a fázou preskúmania pomoci podľa článku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umožniť získať úplné informácie o všetkých údajoch vo veci, stanovuje Zmluva povinnosť Komisie vyzvať príslušné strany na predloženie ich pripomienok.

Ak Komisia bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES v rozhodnutí založenom na odseku 3 tohto článku konštatuje, že štátna pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, osoby, v ktorých prospech sú tieto procesné záruky, môžu presadiť ich dodržanie, len keď majú možnosť toto rozhodnutie napadnúť na súde Spoločenstva. Z tohto dôvodu súd Spoločenstva vyhlási žalobu o neplatnosť rozhodnutia podanú dotknutou stranou v zmysle článku 88 ods. 2 ES za prípustnú, pokiaľ chce žalobca podaním žaloby hájiť svoje procesné práva, ktoré má podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia. Dotknutými osobami v zmysle článku 88 ods. 2 ES, ktoré môžu podľa článku 230 štvrtého odseku ES podať žalobu o neplatnosť, sú osoby, podniky alebo združenia, ktorých záujmy sú eventuálne ovplyvnené poskytnutím štátnej pomoci, t. j. najmä podniky, ktoré sú v konkurencii s príjemcami tejto štátnej pomoci, a profesijné organizácie.

Ak však žalobca spochybňuje dôvodnosť rozhodnutia, ktorým bola posúdená samotná štátna pomoc, sama skutočnosť, že sa môže považovať za dotknutú stranu v zmysle článku 88 ods. 2 ES, nemôže stačiť na uznanie prípustnosti žaloby. Žalobca teda musí dokázať, že má osobitné postavenie, to znamená, že sa ho toto rozhodnutie týka z dôvodu jeho určitých osobitných vlastností alebo zvláštnych okolností, ktoré ho vynímajú z okruhu všetkých ostatných osôb, a takto ho individualizuje podobným spôsobom ako adresátov takéhoto rozhodnutia. Je to tak najmä v prípade, že žalobcovo postavenie na trhu je podstatne dotknuté štátnou pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia.

Žaloba združenia podnikov spochybňujúca dôvodnosť rozhodnutia Komisie nevzniesť na záver konania o predbežnom preskúmaní námietky proti štátnemu opatreniu, pokiaľ je toto opatrenie schopné podstatne ovplyvniť postavenie aspoň jedného z jeho členov na trhu, je prípustná. V tomto prípade sa združenie s ohľadom na podstatné ovplyvnenie postavenia niektorých členov na trhu môže odvolávať nielen na dôvod týkajúci sa porušenia povinnosti začať konanie vo veci formálneho zisťovania, ale na ktorýkoľvek dôvod nezákonnosti stanovený článkom 230 druhým odsekom ES.

(pozri body 49 – 54, 68)

3. Aby mohlo byť opatrenie kvalifikované ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, musí priznávať selektívnu výhodu pre určité podniky alebo odvetvia. Tento článok sa týka pomoci, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že „zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru“. V tomto ohľade toto ustanovenie nerozlišuje podľa dôvodov alebo cieľov opatrenia na zníženie obvyklého daňového zaťaženia podniku, ale definuje toto opatrenie podľa jeho účinkov. Z toho vyplýva, že ani daňový charakter, ani hospodársky alebo sociálny cieľ, či ciele ochrany životného prostredia alebo bezpečnosti osôb, eventuálne sledované takýmto opatrením, nepostačujú na to, aby toto opatrenie bolo vyňaté z uplatnenia vyššie uvedeného článku.

Pri skúmaní selektívneho charakteru opatrenia súd Spoločenstva zisťuje, či Komisia správne posúdila, že rozlišovanie medzi podnikmi, pokiaľ ide o ich zvýhodnenie alebo zaťaženie zavedené skúmaným opatrením, vyplýva z povahy alebo štruktúry uplatňovaného všeobecného systému. Ak sa toto rozlišovanie zakladá na iných cieľoch, ako sú ciele sledované všeobecným systémom, sporné opatrenie sa v podstate považuje za opatrenie spĺňajúce podmienku selektivity stanovenú v článku 87 ods. 1 ES.

(pozri body 105 – 107)

4. Environmentálna daň alebo ekodaň je autonómne daňové opatrenie, charakterizované svojimi environmentálnymi cieľmi a osobitným základom. Upravuje zdanenie určitých tovarov alebo služieb s cieľom zahrnúť environmentálne náklady do ich ceny a/alebo zvýšiť konkurencieschopnosť recyklovaných výrobkov a zamerať výrobcov a spotrebiteľov na správanie rešpektujúce životné prostredie. Členské štáty si, pri súčasnom stave práva Spoločenstva a pre nedostatok koordinácie v tejto oblasti, zachovávajú svoju právomoc zavádzať v oblasti environmentálnej politiky sektorové ekodane na účel dosiahnutia určitých environmentálnych cieľov. Členské štáty môžu pri zvážení prítomných záujmov vymedziť svoje priority pri ochrane životného prostredia a následne určiť tovary alebo služby, ktoré budú podliehať ekodani.

Z toho vyplýva, že samotná okolnosť, že ekodaň je individuálnym opatrením týkajúcim sa určitých tovarov alebo služieb a nemôže byť zaradená do všeobecného systému zdanenia podobných činností s porovnateľným vplyvom na životné prostredie, neznamená, že podobné činnosti, ktoré nepodliehajú uvedenej ekodani, sú selektívne zvýhodnené. Osobitne nepodriadenie takýchto podobných činností ekodani, ktorá sa vzťahuje na určité výrobky, nemôže byť považované za opatrenie daňového zvýhodnenia vychádzajúce zo systému zvyčajného daňového zaťaženia podnikov, lebo ekodaň je práve charakteristická svojou vlastnou pôsobnosťou a svojím vlastným cieľom, a z tohto dôvodu v zásade nemôže byť zaradená do nijakého všeobecného systému.

V tomto právnom rámci, keďže ekodane predstavujú svojou povahou špecifické opatrenia prijaté členskými štátmi v oblasti ich environmentálnej politiky, ktorá patrí pri nedostatku harmonizačných opatrení do ich právomoci, prináleží Komisii, aby pri posudzovaní ekodane vo vzťahu k pravidlám Spoločenstva týkajúcim sa štátnej pomoci zvážila požiadavky ochrany životného prostredia podľa článku 6 ES. Uvedený článok totiž stanovuje, že tieto požiadavky musia byť začlenené najmä do vymedzenia a uskutočňovania režimu zabezpečujúceho, aby na vnútornom trhu nebola narušená hospodárska súťaž.

Okrem toho, pri preskúmaní rozhodnutia Komisie nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES sa Súd prvého stupňa musí vzhľadom na rozsiahlu právomoc voľnej úvahy priznanú Komisii v článku 88 ods. 3 ES obmedziť na určenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá a povinnosť odôvodnenia, či skutkový stav, na ktorom je sporná voľba založená, bol zistený správne a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu alebo k zneužitiu právomoci.

(pozri body 114 – 118)

5. V rámci posúdenia z hľadiska ustanovení práva Spoločenstva týkajúcich sa štátnej pomoci neobsahuje ekodaň, zavedená členským štátom, ktorá v zásade zaťažuje uvádzanie na trh čistého kameniva – teda zrnitých materiálov z prvej ťažby používaných v stavebníctve a verejných prácach – a má za cieľ maximalizovať použitie recyklovaného kameniva a iných náhradných materiálov vo vzťahu k čistému kamenivu a podporiť racionálne využitie čistého kameniva a zabezpečiť internalizáciu environmentálnych nákladov na ťažbu kameniva, ktoré je predmetom dane v zmysle zásady „znečisťovateľ platí“, prvky štátnej pomoci, lebo materiály uvádzané na trh na iné účely ako kamenivo nepatria do oblasti podliehajúcej tejto dani. Oslobodenie týchto materiálov totiž nemá výnimočný charakter vo vzťahu k predmetnému systému ekodane. Najmä pokiaľ ide o rozhodnutie zaviesť ekodaň iba v odvetví kameniva – a nie všeobecne vo všetkých odvetviach prevádzkovania kameňolomov a baní, ktoré majú rovnaký dopad na životné prostredie ako ťažba kameniva – stanovenie priorít v oblasti hospodárskej, daňovej a environmentálnej politiky patrí do právomoci dotknutého členského štátu. Takáto voľba, aj keď odôvodnená potrebou chrániť medzinárodnú konkurencieschopnosť určitých odvetví, neumožňuje spochybniť súlad ekodane so sledovanými environmentálnymi cieľmi.

Okrem toho, dotknutý členský štát môže v rámci svojej environmentálnej politiky samostatne určiť materiály používané ako kamenivo, ktoré považuje za vhodné zdaniť, a s ohľadom na sledované environmentálne ciele vyňať určité materiály z pôsobnosti ekodane, aj keď sa po ťažbe používajú ako kamenivo v takom rozsahu, v akom z hľadiska sledovaných environmentálnych cieľov umožňuje oslobodenie týchto materiálov ich použitie ako náhrady čistého kameniva, ktoré je predmetom ekodane, a môže takto prispieť k racionalizácii ťažby a použitia čistého kameniva.

Napokon zdanenie určitých materiálov, ktoré nemôžu byť nahradené substitučnými výrobkami, ekodaňou môže zodpovedať cieľu ekodane, smerujúcemu k internalizácii environmentálnych nákladov na výrobu čistého kameniva, pokiaľ suma ekodane približne zodpovedá priemerným environmentálnym nákladom na ťažbu kameniva.

Zdanenie výrobkov odvodených pri ťažbe materiálov nenahraditeľných substitučnými výrobkami môže byť tiež odôvodnené zásadou „znečisťovateľ platí“, ako aj odôvodnené cieľom smerujúcim k podpore racionálnej ťažby a spracovania kameniva tak, aby sa znížil podiel kameniva nízkej kvality.

(pozri body 124, 127, 128, 130, 135 – 137, 139)

6. Požiadavka odôvodnenia rozhodnutia prijatého v oblasti štátnej pomoci nemôže byť určená iba záujmom členského štátu, ktorému je toto rozhodnutie adresované. Komisii najmä prináleží, pokiaľ schváli opatrenie na základe fázy predbežného preskúmania pomoci podľa článku 88 ods. 3 ES, podať súhrn základných dôvodov tohto rozhodnutia o schválení, aby umožnila dotknutým osobám oboznámiť sa s jej dôvodmi a posúdiť možnosť podať žalobu proti tomuto rozhodnutiu, a tým uplatniť svoje procesné práva priznané článkom 88 ods. 2 ES.

Presnejšie, pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie uzavrieť predbežné konanie o preskúmaní z dôvodu, že nejde o štátnu pomoc, ako uvádza sťažovateľ, je Komisia v každom prípade povinná dostatočne vysvetliť sťažovateľovi dôvody, prečo niektoré skutkové a právne okolnosti uvedené v danej sťažnosti nepostačovali na preukázanie existencie štátnej pomoci. Komisia však nie je povinná vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné, alebo vedľajšie.

Rozhodnutie Komisie nevzniesť na záver fázy predbežného preskúmania námietky proti sektorovej ekodani, ktoré stručne uvádza základné odôvodnenia, na ktorých je založené, nemožno považovať za postihnuté vadou spočívajúcou v nedostatku odôvodnenia voči združeniu zoskupujúcemu informované hospodárske subjekty, ktoré podalo sťažnosť, s ohľadom na možnosť členských štátov samostatne určiť svoju daňovú a environmentálnu politiku zavedením sektorovej ekodane.

(pozri body 142, 143, 146)

7. Ak ekodaň vyberaná pri komercializácii kameniva predstavuje nepriamu daň postihujúcu výrobky a nie príjmy výrobcov, ktorá sa spravuje zásadou zdanenia v krajine určenia v súlade s článkom 91 ES, potom oslobodenie zvýhodňujúce vývozcov odôvodnené vnútornou logikou daňového systému nemôže byť považované za poskytnutie selektívnej výhody vývozcom a nevzťahuje sa na neho článok 87 ods. 1 ES.

Priznaním takéhoto oslobodenia je dotknutému členskému štátu poskytnutá možnosť uprednostniť úvahy týkajúce sa štruktúry skúmaného daňového režimu pred sledovanými environmentálnymi cieľmi a je nepodstatné, že ostatné členské štáty uskutočňujú svoju voľbu inak.

(pozri body 151 – 153)

8. Povinnosť Komisie najskôr preskúmať prípadnú protiprávnu pomoc spolu s dotknutým členským štátom, prípadne si od neho vyžiadať informácie, nezbavuje túto inštitúciu povinnosti začať konanie vo veci formálneho zisťovania, najmä ak sa vo svetle získaných informácií naďalej stretáva s ťažkosťami pri posúdení predmetného opatrenia. Táto povinnosť totiž vyplýva priamo z článku 88 ods. 3 ES a je tiež potvrdená ustanoveniami článku 4 ods. 4 v spojení s článkom 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES], pokiaľ Komisia po skončení predbežného preskúmania skonštatuje, že protiprávne opatrenie vzbudzuje pochybnosti vzhľadom na jeho zlučiteľnosť.

Konanie podľa článku 88 ods. 2 ES je totiž nevyhnutné, pokiaľ sa Komisia stretne so značnými ťažkosťami pri posúdení, či je pomoc zlučiteľná so spoločným trhom. Komisia sa môže pri vydaní rozhodnutia priaznivého pre štátne opatrenie obmedziť na fázu predbežného preskúmania podľa článku 88 ods. 3 ES len v prípade, ak nadobudla v rámci prvého preskúmania presvedčenie, že toto opatrenie buď nepredstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, alebo ak je kvalifikované ako pomoc, je zlučiteľné so spoločným trhom. Naopak, ak toto prvé preskúmanie vedie Komisiu k opačnému presvedčeniu, alebo jej neumožňuje prekonať ťažkosti spojené s posúdením zlučiteľnosti predmetného opatrenia so spoločným trhom, Komisia je povinná vyžiadať si všetky potrebné vyjadrenia a s tým cieľom začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES.

Okolnosť, že Komisia zohľadnila záujem dotknutého členského štátu získať neodkladne rozhodnutie, jej samej neumožňuje predpokladať, že táto inštitúcia sa pri rozhodnutí nezačať konanie vo veci formálneho zisťovania opierala o iné kritériá ako to, že jej nevznikli značné ťažkosti pri posúdení.

(pozri body 165, 166, 168)

9. Ak dotknuté osoby podali Komisii sťažnosti týkajúce sa štátnych opatrení, ktoré neboli oznámené v súlade s článkom 88 ods. 3 ES, táto inštitúcia je povinná v rámci fázy predbežného preskúmania stanovenej uvedeným ustanovením vykonať v záujme riadneho uplatňovania základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci náležité a nestranné preskúmanie týchto sťažností.

Z nedostatku iných údajov neumožňuje samotná okolnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté neodkladne, vyvodiť záver o nedostatočnom preskúmaní.

(pozri body 177, 178)