Potvrdzuje sa v ňom, že Európska únia (EÚ) môže prijímať opatrenia s cieľom prispieť k podpore európskeho športu, pričom musí prihliadať na jeho osobitnú povahu, dobrovoľné štruktúry a sociálne a vzdelávacie funkcie. Týmito opatreniami sa podporujú, koordinujú a dopĺňajú vnútroštátne opatrenia.

HLAVNÉ BODY

V článku 165 sa uvádza, že EÚ môže rozvíjať európsky rozmer športu:
- podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri športových súťažiach a spolupráce medzi subjektmi zodpovednými za šport;
- ochranou fyzickej a morálnej integrity športovcov, najmä mladých športovcov;
- podporou spolupráce v oblasti vzdelávania a športu s krajinami mimo EÚ a príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy;
- prijímaním vhodných stimulov a odporúčaní bez harmonizácie vnútroštátnych zákonov a predpisov.
Voľný pohyb osôb je základná zásada EÚ. V športe sa tak zaručuje, že vo všeobecnosti sa profesionáli a amatéri môžu voľne pohybovať z jednej krajiny do druhej.
Táto zásada znamená, že pravidlá týkajúce sa priamej diskriminácie, ako sú kvóty založené na štátnej príslušnosti, nie sú povolené v profesionálnom športe.
V praxi sa môžu zaviesť obmedzené a pomerné obmedzenia voľného pohybu, ktoré sú nepriamo diskriminačné, pokiaľ majú oprávnený cieľ a sú pomerné. Uznáva sa nimi osobitná povaha športu a zahŕňajú:
- právo na výber len národných športovcov a hráčov na reprezentovanie krajiny;
- potrebu obmedziť počet účastníkov v súťaži;
- uplatňovanie lehôt na presuny hráčov v tímových športoch;
- kompenzačné pravidlá náboru a výcviku mladých hráčov.
Ďalšie články zmluvy, ktorými sa zakazuje diskriminácia na základe štátnej príslušnosti (články 18 a 45) a zaručuje sa právo bývať v inej krajine EÚ (článok 21) a sloboda usadiť sa a poskytovať služby (články 49 a 56), sa vzťahujú na:
- profesionálnych a poloprofesionálnych športovcov (ako pracovníkov);
- inštruktorov, trénerov a školiteľov (ako poskytovateľov služieb);
- amatérskych športovcov (ako občanov EÚ).

KONTEXT

Národné vlády a orgány na riadenie športu stanovujú pravidlá o pohybe športovcov. EÚ sa však zapája s cieľom zabezpečiť, aby neviedli k nespravodlivej diskriminácii alebo aby neporušovali pravidlá jednotlivcov, pokiaľ ide o ich zamestnanie.
Súdny dvor Európskej únie spresnil tieto práva v niekoľkých rozsudkoch. Najvýznamnejším bolo rozhodnutie vo veci Bosman z roku 1995. Týkalo sa pravidiel futbalových presunov ako prekážok voľného pohybu a vnútroštátnych kvót ako formy priamej diskriminácie.