Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rokovací poriadok – 9. volebné obdobie

AKÝ JE CIEĽ PORIADKU?

• Týmto rokovacím poriadkom sa zriaďuje vnútorná organizácia a fungovanie jedinej celoeurópskej priamo volenej inštitúcie EÚ. Podľa článku 232 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Európsky parlament právomoc prijať svoj vlastný rokovací poriadok.
• V tomto dokumente sú obsiahnuté všetky procesné hľadiská parlamentnej práce.

HLAVNÉ BODY

Rokovací poriadok sa vzťahuje na tieto hľadiská parlamentného života:

Poslanci Európskeho parlamentu:

• musia vykonávať svoj mandát nezávisle,
• požívajú určité výsady a imunity,
• musia dodržiavať štatút poslancov EP a niekoľko iných právnych záväzkov vrátane pravidiel o transparentnosti svojich finančných záujmov.

Držitelia najvyšších funkcií Parlamentu

Poslanci EP si volia predsedu, 14 podpredsedov a 5 kvestorov, a to v tajnom hlasovaní na obdobie 2,5 roka.

• Predseda:
  • celkovo riadi Parlament a jeho rozličné operácie,
  • zastupuje Parlament,
  • zabezpečuje dodržiavanie rokovacieho poriadku a zachováva poriadok,
  • otvára, prerušuje a ukončuje rokovania, predsedá rozpravám a dohliada na hlasovanie,
  • rozhoduje o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov, iných textov predložených na hlasovanie a parlamentných otázok a
  • prideľuje parlamentným výborom všetky záležitosti, ktoré sa ich týkajú.
• Podpredsedovia majú osobitné zodpovednosti a v prípade potreby zastupujú predsedu.
• Kvestori sú zodpovední za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov EP.
• Predsedníctvo tvorí predseda a 14 podpredsedov. Rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych veciach, ktoré sa týkajú Parlamentu.
• Konferencia predsedov sa skladá z predsedu a predsedov politických skupín (pozri nižšie). Organizuje politickú prácu Parlamentu a rozhoduje o legislatívnom plánovaní.
• Konferencia predsedov výborov sa skladá z predsedov všetkých stálych a osobitných parlamentných výborov. Môže vydávať odporúčania týkajúce sa práce výborov a zostavovania programov schôdzí.
• Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých medziparlamentných delegácií z iných krajín sveta. Môže vydávať odporúčania týkajúce sa práce delegácií.
• Politické skupiny sú tvorené poslancami EP podľa ich politickej príslušnosti. Na utvorenie skupiny je potrebných minimálne 23 poslancov, ktorí boli zvolení aspoň v jednej štvrtine členských štátov EÚ. Dostávajú finančnú a administratívnu podporu v závislosti od ich veľkosti.
  • Niektorí poslanci EP nepatria k politickej skupine. Dostávajú podporu na svoje parlamentné činnosti.
  • Jednotliví poslanci EP z rozdielnych politických skupín môžu vytvoriť medziskupinu zloženú z viacerých skupín v oblasti osobitných problematík, ako sú dobré životné podmienky zvierat alebo verejné zdravie.

Legislatívne postupy

• riadne legislatívne postupy (prvé, druhé a tretie čítania), keď Parlament koná ako spoluzákonodarca s Radou,
• konzultačné postupy, keď Parlament predkladá stanovisko k návrhu právneho aktu,
• postupy súhlasu, keď je pred prijatím legálneho aktu potrebný súhlas Parlamentu.

Počas týchto legislatívnych postupov venuje Parlament osobitnú pozornosť otázkam, ako sú dodržiavaniezákladných práv, právny základ, delegovanie legislatívnej právomoci, zlučiteľnosť z finančného hľadiska a dodržiavanie subsidiarity.

Iniciatívne postupy

V prípade legislatívnych iniciatívnych správ Parlament žiada Európsku komisiu, aby predložila návrhy (článok 47) alebo predložila návrhy v prípadoch ustanovených v zmluvách (článok 46).

Nelegislatívne správy

Parlament takisto pripravuje nelegislatívne iniciatívne správy o osobitných záležitostiach:

• Ústavné záležitosti, keď sa pravidlá týkajú úlohy Parlamentu pri zmene zmlúv EÚ, pri vstupe novej krajiny do EÚ alebo keď sa členský štát EÚ rozhodne odísť z EÚ.
• Rozpočtové postupy, keď sa pravidlá vzťahujú na prerokovanie ročného rozpočtu EÚ a viacročný finančný rámec.
• Medzinárodné dohody, keď je na prijatie medzinárodných dohôd potrebné schválenie Parlamentu alebo jeho stanovisko. S Parlamentom je možné konzultovať, aj pokiaľ ide o hľadiská spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.

Vzťahy s ostatnými inštitúciami a orgánmi EÚ

Parlament:

• volí predsedu Komisie a celú Komisiu,
• môže prijať návrh na vyslovenie nedôvery Komisii,
• zapája sa do vymenúvaní členov do inštitúcií, ako je napríklad Európska centrálna banka a Dvor audítorov.

Parlamentné otázky

Poslanci EP môžu predkladať písomné otázky:

• Rade,
• Komisii alebo
• podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Môžu takisto položiť Rade alebo Komisii otázky na ústne zodpovedanie, za ktorými nasleduje rozprava.

Vzťahy s národnými parlamentmi

• Parlament pravidelne informuje národné parlamenty o svojej činnosti. Poslanci EP a poslanci národných parlamentov sa príležitostne stretávajú na Konferencii parlamentných výborov pre záležitosti Únie.

Schôdze Parlamentu

• Parlament organizuje štvordňové plenárne schôdze 12-krát ročne v Štrasburgu a dodatočné schôdze v Bruseli.
• Podrobné pravidlá sa týkajú napríklad týchto záležitostí:
  • rečnícky čas,
  • používanie jazykov,
  • doručovanie dokumentov,
  • hlasovanie.

Výbory

• Stále výbory pripravujú rozhodnutia Parlamentu na plenárnej úrovni, a to predkladaním správ a iných dokumentov v ich konkrétnej pôsobnosti.
• Osobitné výbory sa môžu zriaďovať na určité obdobie a pre konkrétnu oblasť.
• Vyšetrovacie výbory sa môžu zriaďovať, aby vyšetrili prípady možného porušenia práva EÚ alebo prípady nesprávneho úradného postupu.

Medziparlamentné delegácie

Parlament zriaďuje spoločné výbory s národnými parlamentmi štátov z celého sveta a spolupracuje s Parlamentným zhromaždením Rady Európy.

Petície

Každý občan EÚ môže podať Parlamentu petíciu vo veci, ktorá patrí do pôsobnosti EÚ a ktorá sa ho priamo týka.

DÁTUM NADOBUDNUTIA ÚČINNOSTI

Poriadok nadobudol účinnosť 2. júla 2019.

KONTEXT

Posledné vydanie rokovacieho poriadku:

• Rokovací poriadok Európskeho parlamentu (Európsky parlament)

Ďalšie informácie:

• Prehľad hlavných právnych aktov týkajúcich sa rokovacieho poriadku (Európsky parlament).

HLAVNÉ DOKUMENTY

Rokovací poriadok – 9. volebné obdobie – júl 2019 (Ú. v. EÚ L 302, 22.11.2019, s. 1 – 128)

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu 9. volebné obdobie – jún 2020

Posledná aktualizácia 03.07.2020