Boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam právnických osôb

HLAVNÉ BODY

Rozsah pôsobnosti

Smernica sa uplatňuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb v jednej alebo viacerých krajinách EÚ, vrátane stálych prevádzkarní subjektov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine, v jednej alebo viacerých krajinách EÚ.

Boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS)¹

Na boj proti BEPS stanovuje smernica v štyroch konkrétnych oblastiach pravidlá proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam:

• Pravidlá o obmedzení zahrnutia úrokov: prípady, keď nadnárodné podniky umelo narúšajú svoj základ dane tak, že vyplácajú nadhodnotené úroky prepojeným podnikom v jurisdikciách s nízkym zdaňovaním. Cieľom smernice je odradiť podniky od tejto praktiky tým, že sa obmedzí výška úrokov, ktoré má daňovník právo odpočítať v zdaňovacom období. Maximálna výška odpočítateľných úrokov je stanovená na 30 % príjmov daňovníka pred započítaním úrokov, daní, odpisov (miera spotrebovania hodnoty aktíva v danom časovom bode) a amortizácie (rozloženie platieb na viacero období).
• Pravidlá zdaňovania pri odchode: prípady, keď sa daňovníci snažia znížiť si daňovú povinnosť tak, že svoju daňovú rezidenciu a/alebo aktíva prevedú do jurisdikcie s nízkym zdaňovaním výlučne na účely agresívneho daňového plánovania. Cieľom pravidiel zdaňovania pri odchode je zabrániť narúšaniu základu dane v krajine EÚ pôvodu pri prevode aktív s vysokou hodnotou mimo daňovej jurisdikcie tejto krajiny bez zmeny vlastníctva. Smernica dáva daňovníkovi možnosť odložiť zaplatenie vymeranej výšky dane na päť rokov a zaplatiť ju platením splátok, ale len v prípade, že prevod prebieha v rámci EÚ.
• Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu: toto pravidlo má vyplniť medzery, ktoré sa môžu nachádzať v konkrétnych pravidlách proti zneužívaniu a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v určitej krajine, a dáva daňovým orgánom právomoc na to, aby daňovníkom odopreli prínos z daňových praktík zneužívania. Všeobecné ustanovenie smernice proti zneužívaniu sa uplatňuje na mechanizmy, ktoré nie sú skutočné, pokiaľ nie sú zavedené z opodstatnených obchodných dôvodov odzrkadľujúcich ekonomickú realitu.
• Pravidlá týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností: skupiny podnikov môžu s cieľom znížiť si celkovú daňovú povinnosť presúvať zisky do kontrolovaných dcérskych spoločností v jurisdikciách s nízkym zdaňovaním. Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti opätovne pripisujú príjmy nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej vyššie zdaňovanej materskej spoločnosti. Týmto spôsobom sa materskej spoločnosti príjem zdaní v krajine, v ktorej má daňovú rezidenciu.

Pozmeňujúca smernica (EÚ) 2017/952

Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 sa venovala len hybridným nesúladom² v rámci EÚ, bola prijatá nová smernica (EÚ) 2017/952, ktorá rozširuje rozsah pôsobnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa pravidlá vzťahovali aj na hybridné nesúlady s krajinami mimo EÚ. Pravidlá smernice EÚ 2016/1164 o hybridných nesúladoch sú nahradené pravidlami novšej smernice.

Pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov: prípady, keď daňovníci podliehajúci dani z príjmu právnických osôb využívajú rozdiely medzi vnútroštátnymi daňovými systémami na to, aby si znížili celkovú daňovú povinnosť, napríklad dvojitým odpočtom (t. j. odpočtom na obidvoch stranách hranice) alebo odpočtom príjmu na jednej strane hranice bez toho, aby sa zahrnul na druhej strane. S cieľom neutralizovať účinky hybridných nesúladov ustanovuje smernica pravidlá, podľa ktorých by jedna z jurisdikcií mala v takejto situácii zamietnuť odpočet platby, ktorý by viedol k hybridnému nesúladu.