Po nástupe eura 1. januára 1999 bolo potrebné, aby Európska únia (EÚ) nanovo vymedzila menové vzťahy s krajinami a územiami, ktoré predtým používali francúzsky frank a portugalské escudo.
Podobne bolo potrebné vytvoriť nový menový základ so susedmi EÚ, ako je Monako, San Maríno a Vatikán. Tie nemali vlastnú národnú menu, ale používali meny krajín, ktoré následne prijali euro.

HLAVNÉ BODY

Nové opatrenia sú vymedzené v týchto dohodách:

1.
Problematika výmenného kurzu
- Francúzsko bolo schopné naďalej plniť svoje dohody uzavreté so Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou, Hospodárskym a menovým spoločenstvom strednej Afriky a Komorami. Tieto dohody boli zárukou výmeny franku CFA (Francúzske africké spoločenstvo) a komorského franku za francúzsky frank podľa pevne stanoveného výmenného kurzu, a to dovtedy, pokiaľ existoval francúzsky frank.
- Portugalsko bolo schopné naďalej plniť svoju dohodu s Kapverdami. Táto dohoda zabezpečila stabilitu výmenného kurzu medzi menami týchto dvoch krajín a umožnila finančnú a technickú pomoc Portugalska, až kým escudo neprestalo existovať.
- Francúzsko a Portugalsko museli informovať Európsku komisiu, Európsku centrálnu banku (ECB) a hospodársky a finančný výbor o akomkoľvek vývoji, ktorý by mohol mať vplyv na menovú politiku a politiku výmenných kurzov.
2.
Menové opatrenia
- Francúzske územia Saint Pierre a Miquelon pri východnom pobreží Kanady a Mayotte v Indickom oceáne, z ktorých ani jedno nie je súčasťou EÚ, nahrádzajú francúzsky frank eurom. Frankové bankovky a mince mohli používať do 30. júna 2002.
3.
Menové vzťahy
- Monako, San Maríno a Vatikán podpísali menové dohody s EÚ pred zavedením eurobankoviek a euromincí v roku 2002. Tieto dohody boli potom opätovne prerokované, aby sa opravili určité nedostatky. Uvedené tri krajiny majú na základe týchto dohôd právo používať euro ako svoju úradnú menu. Tieto krajiny:
  - nesmú vydávať žiadne eurobankovky alebo euromince, pokiaľ to dohoda nepovoľuje,
  - musia dodržiavať pravidlá EÚ týkajúce sa eurobankoviek a euromincí, autorského práva a výmeny poškodených bankoviek,
  - musia chrániť eurobankovky a euromince pred falšovaním.
- Dohody umožňujú každej z týchto troch krajín vydávať obmedzený počet euromincí:
  - Monako (ročný objem 1/500 množstva mincí razených vo Francúzsku),
  - San Maríno (maximálna ročná nominálna hodnota 1 944 000 EUR),
  - Vatikán (maximálna ročná nominálna hodnota 1 milión EUR).
- Andorra požiadala 15. júla 2003 o uzavretie menovej dohody s EÚ. Dohoda bola uzavretá 30. júna 2011 a krajina na základe nej získala právo používať euro ako svoju úradnú menu a od júla 2013 mohla aj vydávať svoje vlastné euromince.

ODKEDY SA ROZHODNUTIE A DOHODA UPLATŇUJÚ?

Od 1. januára 1999, pokiaľ ide o frank CFA, francúzsky frank (Saint Pierre a Miquelon a Mayotte), komorský frank a kapeverdské escudo.
Od 1. januára 2010, pokiaľ ide o Vatikán – táto dohoda nahradila predchádzajúcu menovú dohodu uzavretú v roku 2000 medzi Európskym spoločenstvom zastúpeným Talianskom v spolupráci s Komisiou a ECB, a Vatikánskym mestským štátom.
Od 1. decembra 2011: Monako – táto dohoda nahradila dohodu uzavretú v roku 2001 Francúzskom v spolupráci s Komisiou a ECB.
Od 1. apríla 2012: Andorra
Od 1. septembra 2012: San Maríno – táto dohoda nahradila predchádzajúcu dohodu uzavretú medzi Talianskom v mene Európskeho spoločenstva a San Marínom.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

Euro mimo eurozóny (Európska komisia).

HLAVNÉ DOKUMENTY

Rozhodnutie Rady 98/683/ES z 23. novembra 1998 o problematike výmenného kurzu franku CFA a komorského franku (Ú. v. ES L 320, 28.11.1998, s. 58 – 59).

Následné zmeny rozhodnutia 98/683/ES boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Rozhodnutie Rady 98/744/ES z 21. decembra 1998 o problematike výmenného kurzu kapverdského escuda (Ú. v. ES L 358, 31.12.1998, s. 111 – 112).

Rozhodnutie Rady 1999/95/ES z 31. decembra 1998 o menových opatreniach francúzskych územných spoločenstiev Saint Pierre a Miquelon a Mayotte (Ú. v. ES L 30, 4.2.1999, s. 29 – 30).

Rozhodnutie Rady 1996/96/ES z 31. decembra 1998 o pozícii, ktorá sa má prijať spoločenstvom vzhľadom na dohodu týkajúcu sa menových vzťahov s Monackým kniežatstvom (Ú. v. ES L 30, 4.2.1999, s. 31 – 32).

Rozhodnutie Rady 1999/97/ES z 31. decembra 1998 o pozícii, ktorá sa má prijať Spoločenstvom vzhľadom na dohodu týkajúcu sa menových vzťahov so Sanmarínskou republikou (Ú. v. ES L 30, 4.2.1999, s. 33 – 34).

Rozhodnutie Rady 1999/98/ES z 31. decembra 1998 o pozícii, ktorá sa má prijať Spoločenstvom vzhľadom na dohodu týkajúcu sa menových vzťahov s Vatikánom (Ú. v. ES L 30, 4.2.1999, s. 35 – 36).

Rozhodnutie Rady 2004/548/ES z 11. mája 2004 o pozícii, ktorá sa má prijať Spoločenstvom vzhľadom na dohodu týkajúcu sa menových vzťahov s Andorrským kniežatstvom (Ú. v. EÚ L 244, 16.7.2004, s. 47 – 49).

Rozhodnutie Rady 2004/750/ES z 21. októbra 2004 o začatí rokovaní o dohode týkajúcej sa menových vzťahov s Andorrským kniežatstvom (Ú. v. EÚ L 332, 6.11.2004, s. 15).

Menová dohoda medzi Európskou úniou a Vatikánskym mestským štátom (Ú. v. EÚ C 28, 4.2.2010, s. 13 – 18).

Pozri konsolidované znenie.

Menová dohoda medzi Európskou úniou a Andorrským kniežatstvom (Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 1 – 13).

Pozri konsolidované znenie.

Menová dohoda medzi Európskou úniou a Sanmarínskou Republikou (Ú. v. EÚ C 121, 26.4.2012, s. 5 – 17).

Pozri konsolidované znenie.

Menová dohoda medzi Európskou úniou a Monackým kniežatstvom (Ú. v. EÚ C 310, 13.10.2012, s. 1 – 11).

Pozri konsolidované znenie.

Posledná aktualizácia 26.08.2021

Začiatok

Choose the experimental features you want to try

Názov a odkaz

Problematika výmenného kurzu a menové dohody s eurozónou

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

AKÝ JE CIEĽ TÝCHTO ROZHODNUTÍ A DOHÔD?

HLAVNÉ BODY

ODKEDY SA ROZHODNUTIE A DOHODA UPLATŇUJÚ?

KONTEXT

HLAVNÉ DOKUMENTY