Vzájomné uznávanie peňažných sankcií, ako sú určité pokuty za prekročenie rýchlosti

Uľahčenie vymáhania finančných sankcií v cezhraničných prípadoch bez ohľadu na to, kde v EÚ boli uložené, prispieva k zabezpečeniu rovnakého zaobchádzania s občanmi EÚ.

AKT

Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie.

SÚHRN

Uľahčenie vymáhania finančných sankcií v cezhraničných prípadoch bez ohľadu na to, kde v EÚ boli uložené, prispieva k zabezpečeniu rovnakého zaobchádzania s občanmi EÚ.

AKÝ JE CIEĽ RÁMCOVÉHO ROZHODNUTIA?

V rámcovom rozhodnutí sa zavádzajú osobitné opatrenia, ktoré sa odvíjajú od zásady vzájomného uznávania a umožňujú súdnym alebo správnym orgánom odoslať peňažnú sankciu priamo orgánu v inej krajine EÚ a uznať a vykonať túto pokutu bez akýchkoľvek ďalších formalít.

HLAVNÉ BODY

Rámcové rozhodnutie sa vzťahuje na všetky trestné činy, v súvislosti s ktorými je možné uložiť peňažné sankcie, a kontrola obojstrannej trestnosti (t. j. ak trestný čin existuje podľa práva krajiny pôvodu aj vykonávacej krajiny) sa zakazuje v prípade 39 trestných činov uvedených na zozname, napr.:

• účasť na zločinnom spolčení;
• terorizmus;
• obchodovanie s ľuďmi, zbraňami a ukradnutými vozidlami;
• podvodné konanie (získanie peňazí alebo majetku podvodom);
• znásilnenie;
• dopravné priestupky.

Sankcie musí uložiť súdny alebo správny orgán krajiny EÚ a musia vyplývať z konečného rozhodnutia, t. j. už viac neexistuje možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu.

Pri odosielaní rozhodnutia, ktorým sa ukladá peňažná sankcia, krajina EÚ, ktorá sankciu ukladá, musí odoslať osvedčenie v jazyku krajiny EÚ, ktorá vykonáva rozhodnutie.

Rozhodnutie sa posiela príslušným orgánom krajiny EÚ, v ktorej má fyzická alebo právnická osoba (spoločnosť) majetok alebo príjem, obvyklý pobyt alebo v prípade právnickej osoby, registrované sídlo.

Krajina EÚ, do ktorej sa rozhodnutie odošle, môže odmietnuť vykonať ho, ak sa neposkytne osvedčenie, je nekompletné alebo jednoznačne nesúvisí s rozhodnutím. Výkon môžu odmietnuť aj v obmedzenom množstve prípadov, napr. ak:

• rozhodnutie za tie isté činy bolo vydané vo vykonávajúcom štáte alebo v inom štáte ako štáte pôvodu alebo vykonávajúcom štáte a ak v tomto druhom prípade, sa rozhodnutie vykonalo;
• rozhodnutie sa týka činu, ktorý nie je uvedený na zozname trestných činov v rámcovom rozhodnutí, ani sa nepovažuje za trestný čin podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu;
• výkon rozhodnutia je premlčaný (t. j. vypršala lehota na jeho výkon) podľa práva vykonávajúceho štátu a rozhodnutie súvisí so skutkami, ktoré patria do právomoci tohto štátu podľa jeho práva;
• rozhodnutie sa nariadilo osobe, ktorá podľa právnych predpisov vykonávajúceho štátu kvôli svojmu veku nemohla byť trestne zodpovedná;
• v rozhodnutí sa uvádza, že peňažná sankcia bude nižšia než 70 EUR alebo ekvivalent tejto sumy.

Výkon rozhodnutia sa riadi právom vykonávajúceho štátu. Vykonávajúci štát môže tiež:

• rozhodnúť o znížení peňažnej sankcie na sumu stanovenú podľa vnútroštátneho práva pod podmienkou, že dané skutky neboli spáchané na území štátu pôvodu;
• uložiť trest odňatia slobody alebo iné sankcie stanovené vo vnútroštátnom práve, ak sa peňažná sankcia neuhradí.

Štát pôvodu aj vykonávajúci štát môžu udeliť amnestiu, milosť a preskúmanie rozsudku.

Ďalšie informácie:

• Peňažné sankcie na webovej lokalite Európskej komisie
• Vzájomné uznávanie peňažných sankcií na portáli elektronickej justície

Posledná aktualizácia 19.06.2015