(1)

Dňa 24. septembra 2020 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“, „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý podalo združenie Europacable (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov z Únie. Navrhovateľova výroba predstavovala viac ako 25 % celkovej výroby káblov z optických vlákien v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Dňa 21. decembra 2020 Komisia začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu káblov z optických vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a začala samostatné prešetrovanie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(4)

Na základe žiadosti navrhovateľa zo 17. decembra 2020 podloženej požadovanými dôkazmi Komisia vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/548 z 29. marca 2021 (ďalej len „nariadenie o registrácii“) (4) zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Okrem toho Komisia osobitne informovala navrhovateľa, známych výrobcov z Únie, známe združenia z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, orgány Číny, známych dovozcov, známych obchodníkov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(6)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Uskutočnili sa vypočutia navrhovateľa a jedného dovozcu zaradeného do vzorky [Cable 77 Danmark ApS (ďalej len „Cable 77“)].

(7)

Komisii boli doručené pripomienky k začatiu konania od čínskej vlády, Čínskej obchodnej komory pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“), navrhovateľa a jedného dovozcu [Connect Com GmbH (ďalej len „Connect Com“)].

(8)

Spoločnosť Connect Com tvrdila, že v súvislosti s podnetom sú potrebné ďalšie informácie a objasnenie. Predovšetkým tvrdila, že k zhoršeniu situácie výrobného odvetvia EÚ na trhu nedošlo v dôsledku dovozu z Čínskej ľudovej republiky za priaznivé ceny, ale v dôsledku pomerne vysokých vnútorných transferových cien v rámci transakcií medzi spoločnosťami. Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že zoznam výrobcov z EÚ v podnete je neúplný. Keďže tieto pripomienky sa netýkajú začatia konania, ale podstaty prípadu, riešia sa v odôvodnení 415 a odôvodneniach 539 až 541.

(9)

V súvislosti s hmotnoprávnymi požiadavkami na začatie prešetrovania CCCME tvrdila, že posúdenie ujmy v podnete navrhovateľa je neúplné, keďže navrhovateľ neuviedol údaje o šiestich z pätnástich ukazovateľov ujmy uvedených v článku 3.4 antidumpingovej dohody WTO (najmä o produktivite, návratnosti investícií, peňažnom toku, mzdách, raste a schopnosti získať kapitál alebo investície). CCCME navyše tvrdila, že navrhovateľ neposkytol žiadne spoľahlivé/porovnateľné údaje o predajných cenách.

(10)

Komisia pripomína, že ako už navrhovateľ uviedol vo svojej odpovedi na pripomienky čínskej vlády a CCCME, právnou normou uplatniteľnou na začatie antidumpingového prešetrovania je článok 5.2 antidumpingovej dohody, zatiaľ čo článok 3.4 antidumpingovej dohody predstavuje normu na účel preskúmania prešetrujúcim orgánom, ktorým je v tomto prípade Komisia. Navrhovateľ bol teda povinný splniť požiadavky v článku 5.2 antidumpingovej dohody, ktorý je premietnutý do článku 5 ods. 2 základného nariadenia. Hoci, ako poukázala CCCME, v článku 5.2 antidumpingovej dohody sa odkazuje na článok 3.4 antidumpingovej dohody a v článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa odkazuje na článok 3 ods. 5 základného nariadenia, takýto odkaz je v oboch prípadoch len orientačný [„faktory a ukazovatele (…), ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 2 a 4“ a „ako sú faktory a ukazovatele uvedené v článku 3 ods. 3 a 5“] (5). V článku 5.2 antidumpingovej dohody a článku 5 ods. 2 základného nariadenia sa stanovuje, že podnet by mal obsahovať dôkazy o: a) existencii dumpingu; b) ujme a c) príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a údajnou ujmou. V judikatúre EÚ sa objasňuje, že „množstvo a kvalita informácií poskytnutých navrhovateľom nemusia dosahovať úroveň požadovanú na predbežné alebo konečné stanovenie existencie dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti“ (6). V dôsledku toho „môžu byť dôkazy, ktoré sú na odôvodnenie predbežného alebo konečného stanovenia dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti nedostatočné z hľadiska množstva alebo kvality, napriek tomu dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania“ (7).

(11)

V reakcii na tvrdenie, že navrhovateľ neposkytol spoľahlivé/porovnateľné údaje o predajných cenách, Komisia usúdila, že verzia podnetu otvorená na nahliadnutie zainteresovaným stranám obsahovala všetky základné dôkazy a súhrny údajov, poskytnutých ako dôverné, ktoré nemali dôverný charakter, aby si zainteresované strany mohli počas konania uplatniť svoje právo na obhajobu.

(12)

V článku 19 základného nariadenia a článku 6 ods. 5 antidumpingovej dohody sa umožňuje chrániť dôverné informácie za okolností, za ktorých by zverejnenie mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi, malo nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo pre osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie.

(13)

Komisia posúdila a prijala skutočnosť, že údaje o predajných cenách patria do týchto kategórií. Navrhovatelia v každom prípade poskytli zmysluplný súhrn informácií obsiahnutých v prílohách k podnetu, ku ktorým je obmedzený prístup, aby zainteresovaným stranám umožnili „pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií“, ako sa stanovuje v článku 19 ods. 2 základného nariadenia. Navrhovatelia primerane zhrnuli informácie o predajných cenách bez toho, aby poskytli citlivé údaje za jednotlivé spoločnosti uvedené okrem iného v prílohách 44b a 67 k podnetu.

(14)

CCCME takisto tvrdila, že v podnete nebola preukázaná ujma, keďže výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju výrobu a mierny pokles výrobnej kapacity vyplývajúci z neschopnosti výrobného odvetvia Únie zásobovať všetku novovytvorenú spotrebu v Európe sám osebe nie je ukazovateľom značnej ujmy. Objemy predaja sa takisto zvýšili, pričom výrobné odvetvie Únie si udržiava podiel na trhu na úrovni takmer 80 % a trend ziskovosti nie je jasný a nevykazuje ujmu. V tejto súvislosti navrhovateľ odpovedal, že zvýšenie spotreby v Únii predstavovalo prospech pre čínsky dovoz, že zostávajúci podiel na trhu nemá význam z hľadiska posúdenia ujmy a že účinky postupov obstarávania, ktoré vyhrali čínski výrobcovia, sa prejavia s určitým časovým odstupom. CCCME odpovedala, že z údajov o spotrebe, výrobe a výrobnej kapacite vyplýva, že výrobné odvetvie Únie dokázalo zásobovať väčšinu zvýšenej spotreby v EÚ a zároveň rozšíriť svoje podnikanie.

(15)

CCCME okrem toho tvrdila, že v podnete sa neuvádzali žiadne dôkazy o príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou. Po prvé, CCCME tvrdila, že neexistuje súvislosť medzi dovozom z Číny a vývojom výrobného odvetvia Únie. Ako príklad CCCME uviedla, že v rokoch 2017 – 2018, keď došlo k najväčšiemu zvýšeniu objemu dovozu z Číny, zaznamenalo výrobné odvetvie Únie najvýraznejšie zvýšenie ziskovosti. Po druhé, od roku 2018 do roku 2019 sa na rozdiel od dovozu z Číny zvýšil objem dovozu z tretích krajín a jeho účinok preto nemožno pripísať Číne. Navyše ak došlo k ujme, ide o ujmu spôsobenú vlastným zavinením z dôvodu pomalej reakcie výrobného odvetvia Únie na pohyb na trhu. Navrhovateľ odpovedal na toto tvrdenie CCCME a uviedol, že príčinnú súvislosť možno stanoviť, keďže k ujme došlo v rovnakom čase ako k zvýšeniu dovozu z Číny, a že dovoz z tretích krajín sa nevzal do úvahy, pretože mal buď minimálny objem, alebo z neho nevyplýval žiadny dôkaz o dumpingu spôsobujúcom ujmu. CCCME vo svojej odpovedi pripomenula, že v rokoch 2017 – 2018, keď došlo k najväčšiemu zvýšeniu objemu dovozu z Číny, zaznamenalo výrobné odvetvie Únie najvýraznejšie zvýšenie ziskovosti a že neexistovala súvislosť medzi zvýšením dovozu z Číny a poklesom objemu predaja výrobného odvetvia Únie. V súvislosti s dovozom z tretích krajín naopak CCCME uviedla, že od roku 2018 do roku 2019 sa celkovo dovoz z tretích krajín zvýšil, zatiaľ čo dovoz z Číny sa znížil. CCCME napokon konštatovala, že navrhovateľ nenamietal voči argumentom, podľa ktorých v podstate všetky ukazovatele ujmy v podnete vykazovali pozitívne trendy a údajná ujma bola aspoň do istej miery spôsobená vlastným zavinením.

(16)

CCCME ďalej uviedla, že údaje o dovoze predložené navrhovateľom sú prehnané, pretože vychádzali z nesprávneho predpokladu, pokiaľ ide o objem, ktorý by viedol k deformovanému zvýšeniu dovozu. Dovoz z Číny by predovšetkým v roku 2019 namiesto zvýšenia poklesol. Okrem toho boli v podnete chybné výpočty podhodnotenia ceny, pretože sa týkali iba jedného vývozcu v rámci jedného konkrétneho obstarávania. V tejto súvislosti navrhovateľ odpovedal, že na to, aby bol viditeľný nárast objemu dovozu, ktorý CCCME nepoprela a ktorý bol potvrdený údajmi tretích strán v rámci získavania informácií o trhu (CRU), by sa malo vziať do úvahy dlhšie obdobie a že výpočty neboli chybné, pretože navrhovateľ bol povinný poskytnúť iba primerane dostupné dôkazy, ktoré zahŕňali informácie od viacerých výrobcov v Únii a v Číne. CCCME odpovedala, že je povinnosťou navrhovateľa podložiť svoje tvrdenia a poskytnúť dôkaz v súvislosti s údajmi o dovoze a že údaje v rámci získavania informácií o trhu (CRU) sa týkali optických vlákien, nie káblov z optických vlákien. Pokiaľ ide o výpočet cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu, CCCME zopakovala, že nespĺňajú normu na to, aby predstavovali dostatočné dôkazy, a že pri významných výpočtoch navrhovateľ odkazoval iba na ceny jedného čínskeho výrobcu (napr. cena vývozu určeného na prepustenie do voľného obehu použitá na výpočet rozpätia ujmy v prvej polovici roka 2019 a vývozná cena použitá v prípade výrobných nákladov pri rozpätí predaja pod cieľovú cenu v druhej polovici roka 2019).

(17)

Komisia sa domnieva, že CCCME žiadnym zo svojich tvrdení nevyvrátila záver, že existujú dostatočné dôkazy na začatie antidumpingového konania. Podnet v skutočnosti obsahoval dostatočné dôkazy o tom, že dumpingový dovoz spôsobil na stave výrobného odvetvia Únie značnú ujmu. Zo špecifickej analýzy ujmy v podnete vyplýva zvýšené prenikanie dovozu z Číny na trh EÚ (v absolútnom aj relatívnom vyjadrení) za ceny, ktorými sa významne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Stav výrobného odvetvia Únie zjavne utrpel značnú ujmu, ktorá sa prejavila napríklad poklesom predaja a podielu na trhu alebo zhoršením finančných výsledkov.

(18)

Komisia nesúhlasila s tvrdením, že výpočty podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu v podnete sú nesprávne. Metodika sa vysvetľuje v podnete v oddiele 8.1.2 a prílohách, na ktoré sa v ňom odkazuje, kde sa nachádzajú samostatné výpočty podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu za každý reprezentatívny druh výrobku. Vo fáze začatia konania Komisii postačovali dôkazy o podhodnotení ceny a predaji pod cieľovú cenu, ktoré predložili žiadatelia, a považovala ich za dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania.

(19)

V súvislosti s dostatočnými dôkazmi o príčinnej súvislosti je potrebné poznamenať toto. Po prvé, situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila v rovnakom čase, ako došlo k zvýšeniu dumpingového dovozu za ceny, ktorými sa značne podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Z toho jasne vyplýva existencia príčinnej súvislosti. Po druhé, pokiaľ ide o iné faktory, napríklad dovoz z tretích krajín, nemali taký vplyv, ktorý by spôsobil zhoršenie situácie výrobného odvetvia Únie, pričom z analýzy podnetu nevyplynula ujma spôsobená vlastným zavinením.

(20)

Počas vypočutia, ktoré sa uskutočnilo v nadväznosti na neuloženie predbežných opatrení, CCCME predložila sériu pripomienok týkajúcich sa ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie uvedených v podnete. Komisia sa domnieva, že tieto pripomienky týkajúce sa podnetu nemožno prijať, keďže boli predložené vo veľmi neskorej fáze prešetrovania po lehote stanovenej v bode 5.2 oznámenia o začatí konania. V každom prípade, mnohé z týchto pripomienok opakujú argumenty, ktoré už boli predložené a riešené v tomto oddiele, a nepreukazujú, že by Komisii chýbali dostatočné dôkazy, keď sa rozhodla začať toto prešetrovanie. Pokiaľ ide o nové predložené údaje, okrem časového rámca stanoveného v bode 5.2 oznámenia o začatí konania Komisia pripomína, že táto fáza prešetrovania je dlho po lehotách na predloženie nových informácií, ako sa stanovuje v bode 7 oznámenia o začatí konania.

(21)

Spoločnosť Connect Com vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedla, že z informácií v podnete vyplývajú trendy, ktoré neodôvodňujú uloženie antidumpingových ciel. Spoločnosť Connect Com takisto požiadala o poskytnutie dôverných informácií v bodoch 105 a 109 podnetu, pokiaľ ide o zisk niektorých výrobcov z Únie a obstarávania, ktoré prehrali v prospech čínskych výrobcov.

(22)

Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že podľa bodu 5.2 oznámenia o začatí konania mali zainteresované strany možnosť predložiť pripomienky k podnetu a akýmkoľvek aspektom týkajúcim sa začatia prešetrovania do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania. Tieto pripomienky teda nemožno zohľadniť po konečnom poskytnutí informácií. Informácie, ktoré si spoločnosť Connect Com vyžiadala, sú v každom prípade svojou povahou dôverné a nemožno ich poskytnúť iným zainteresovaným stranám.

(23)

Na základe uvedených skutočností Komisia potvrdila, že navrhovateľ predložil dostatočné dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, čím splnil požiadavky stanovené v článku 5.2 antidumpingovej dohody a článku 5 ods. 2 základného nariadenia. Komisia teda splnila všetky zákonné požiadavky na začatie konania.

(24)

Komisia vzala do úvahy všetky ostatné relevantné pripomienky a zaoberala sa nimi v ďalších oddieloch.

(25)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(26)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vzorku vybrala na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii v období prešetrovania. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výroba výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavovala 52 % výroby v Únii počas obdobia prešetrovania a považovala sa za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, vzorka sa potvrdila.

(27)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(28)

Piati neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia po analýze informácií na účel výberu vzorky, ktoré poskytli dovozcovia, rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný, a požiadala všetkých spolupracujúcich dovozcov, aby poskytli vyplnené dotazníky.

(29)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(30)

Tridsiati vyvážajúci výrobcovia z dotknutej krajiny poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali viac ako 40 % vykázaného vývozu vyvážajúcich výrobcov káblov z optických vlákien z Číny do Únie počas obdobia prešetrovania.

(31)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a s orgánmi dotknutej krajiny.

(32)

Pripomienky k výberu vzorky doručil jeden vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky, Yangtze Optical Fibre and Cable Joint Stock Limited Company (ďalej len „YOFC“), a zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii.

(33)

Spoločnosť YOFC a zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii tvrdili, že vzhľadom na veľký počet spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavujú dve spoločnosti zaradené do vzorky malý podiel objemu vývozu do Únie, ktorý nie je pre čínskych vývozcov reprezentatívny. Navyše sa tvrdilo, že v prípade vzorky troch spoločností by sa dalo lepšie vyhnúť situácii, pri ktorej by sa z dôvodu zmien spoločností zaradených do vzorky mohla vzorka zmenšiť na jednu spoločnosť. Zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii v tejto súvislosti uviedlo antidumpingové prešetrovanie dovozu oceľových kolies z Číny (8), v ktorom sa tvrdilo, že došlo k zásahu do práv ostatných spolupracujúcich vývozcov, keďže vzorka tvorená dvoma vyvážajúcimi výrobcami sa zmenšila na jednu spoločnosť po tom, ako sa jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v neskoršej fáze rozhodol, že v prešetrovaní spolupracovať nebude. Ďalej sa uvádzalo, že praxou Komisie v predchádzajúcich antidumpingových prešetrovaniach bolo vybrať do vzorky aspoň tri spoločnosti. Napokon sa tvrdilo, že výber vzorky troch spoločností by bol primeranejší vzhľadom na skutočnosť, že vývozcovia môžu mať rôzne predajné kanály, druhy výrobkov a zákazníkov a rôzne konkurenčné postavenie.

(34)

Podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia by sa výber vzorky mal uskutočňovať na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Ako sa uvádza v odôvodnení 30, skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali viac než 40 % vykázaného vývozu z Číny do Únie počas obdobia prešetrovania, čo predstavuje reprezentatívnu úroveň. Komisia usúdila, že vybraná vzorka obsahovala najväčšie množstvo vývozu, ktoré bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. V tejto súvislosti zahŕňajú dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky veľký počet subjektov (päť výrobných subjektov a sedem predajných subjektov) a najmenej štyroch vyvážajúcich výrobcov s rôznymi predajnými kanálmi a zákazníkmi, ako aj veľkým počtom výrobkov. To, či bude spoločnosť zaradená do vzorky po zaradení do vzorky skutočne spolupracovať, je navyše nevyhnutnou, no nie dostatočnou podmienkou na to, aby sa vzala do úvahy pri výbere vzorky podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia. Pokiaľ ide o údajnú prax Komisie vyberať vzorku aspoň troch spoločností, v súlade s vysvetlením v predchádzajúcom texte je potrebné poznamenať, že výber vzorky sa uskutočnil na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, predaja alebo vývozu, ktorý bolo možné v tomto prípade v rámci dostupného času primerane prešetriť. Tvrdenie o rozdieloch v konkurenčnom postavení sa zamietlo, keďže strany nevysvetlili, akým spôsobom by to spochybnilo reprezentatívnosť vzorky, ako ani to, ako by prípadné rozdiely v konkurencii vyriešila tretia spoločnosť zaradená do vzorky.

(35)

Spoločnosť YOFC uviedla, že jej zahrnutie do vzorky by pre Komisiu nepredstavovalo záťaž, keďže vzhľadom na pandémiu COVID-19 Komisia nevykonáva overovanie na mieste.

(36)

Hoci tím Komisie v tomto prípade nevykonal overovanie na mieste, vykonal krížovú kontrolu vyplnených dotazníkov na diaľku. Krížové kontroly na diaľku neznamenajú, že Komisia počas prešetrovania ušetrila čas. Skôr naopak, keďže príprava na overovanie informácií poskytnutých spoločnosťami na diaľku si vyžaduje viac času. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(37)

Spoločnosť YOFC takisto tvrdila, že by mala byť zahrnutá do vzorky, pretože je skúseným výrobcom, ktorý do Únie vyváža vysokokvalitné káble z optických vlákien, a jej výrobný proces je iný ako v prípade iných čínskych výrobcov (spoločnosť je vertikálne integrovaná, pri výrobe káblov z optických vlákien využíva európsku technológiu, má pokročilé technológie, je jedinou národnou jednotkou v oblasti demonštrácie inteligentnej výroby v Číne a pri výrobe optických vlákien dosiahla vysokú mieru automatizácie). Ďalej tvrdila, že jej objem vývozu do Únie bol počas obdobia prešetrovania pomerne veľký. Spoločnosť YOFC navyše uviedla, že jednému z výrobcov z Únie zaradenému do vzorky nepriamo patria akcie spoločnosti YOFC a dvoch dotknutých prepojených podnikov spoločnosti YOFC, takže zahrnutie spoločnosti YOFC do vzorky by Komisii umožnilo získať komplexnejšie vedomosti o štruktúre odvetvia. Rovnako tvrdila, že niektorí jej zákazníci z Únie takisto spolupracujú v rámci prešetrovania ako neprepojení dovozcovia, a preto by zahrnutie spoločnosti YOFC do vzorky mohlo Komisii pomôcť pri overení úplného predajného reťazca z Číny na trh Únie.

(38)

Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte, vzorka vyvážajúcich výrobcov bola vybraná na základe najväčšieho percentuálneho podielu objemu vývozu z dotknutej krajiny, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Spoločnosť YOFC nepatrila k dvom najväčším vyvážajúcim výrobcom, ktorí boli vybraní, a preto nebola zaradená do vzorky. Dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky sú v každom prípade takisto veľké a skúsené skupiny spoločností, ktoré vyrábajú a predávajú do Únie vysokokvalitné káble z optických vlákien, pričom ich súčasťou sú aj vertikálne integrované subjekty. Žiadna informácia v spise navyše nenasvedčuje tomu, že by bola technológia používaná vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky menej vyspelá ako v prípade iných čínskych vyvážajúcich výrobcov. Spoločnosť YOFC nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by tejto skutočnosti odporovali. Navyše to, že jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky vlastní akcie vyvážajúceho výrobcu alebo že zákazníci vyvážajúcich výrobcov spolupracujú v rámci prešetrovania, nie je relevantné z hľadiska výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(39)

Osem čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí zaslali formulár na výber vzorky, informovalo Komisiu o svojom úmysle požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Komisia sprístupnila dotazník online v deň začatia konania. Vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky okrem toho informovala, že pokiaľ chcú byť individuálne preskúmaní, požaduje sa od nich, aby predložili vyplnený dotazník. Vyplnený dotazník predložili dve spoločnosti.

(40)

Vzhľadom na zložitosť prešetrovania a zložitú štruktúru vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa Komisia rozhodla, že neudelí individuálne preskúmanie, pretože by to bolo neprimerane zaťažujúce a mohlo by jej to zabrániť v tom, aby prešetrovanie dokončila v predpísaných lehotách.

(41)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Dotazníky pre výrobcov z Únie, dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov v Číne boli sprístupnené online (9) v deň začatia konania.

(42)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a následné opatrenia prijaté v reakcii na túto pandémiu (ďalej len „oznámenie o COVID-19“) (10) Komisia nemohla vykonať overovanie na mieste v priestoroch spoločností zaradených do vzorky a spolupracujúcich používateľov. Namiesto toho Komisia na diaľku vykonala krížové kontroly informácií, ktoré poskytli prostredníctvom videokonferencie tieto spoločnosti:

Výrobcovia z Únie:

Dovozcovia:

Používatelia:

Vyvážajúci výrobcovia v Číne:

Skupina FTT:

Skupina ZTT:

Prepojený obchodník v Číne:

Prepojený obchodník v Hongkongu:

Prepojení dovozcovia v Únii:

(43)

Vzhľadom na technickú zložitosť prípadu sa Komisia rozhodla, že neuloží predbežné opatrenia a bude pokračovať v prešetrovaní s cieľom zhromaždiť ďalšie informácie.

(44)

Komisia 23. apríla 2021 v súlade s článkom 19a ods. 2 základného nariadenia informovala členské štáty a všetky zainteresované strany, že na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Číne sa neuložia žiadne predbežné clá a že prešetrovanie bude pokračovať.

(45)

Po zverejnení zámeru Komisie neuložiť predbežné opatrenia boli doručené pripomienky a žiadosti o objasnenie od spoločností Cable 77, Eku Kabel, Infraconcept a Comel.

(46)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Uskutočnilo sa vypočutie so spoločnosťou Cable 77 a s CCCME.

(47)

Komisia pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. V tejto súvislosti Komisia zaslala spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom nezaradeným do vzorky, vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky a výrobcom z Únie zaradeným do vzorky dodatočnú žiadosť o informácie zahŕňajúce okrem iného údaje o predaji na základe skupín kontrolných čísiel výrobkov (ďalej len „PCN“), o investíciách a postupoch obstarávania. Komisia tieto odpovede overila v ďalšom kole krížových kontrol na diaľku.

(48)

Oficiálne dovozné štatistiky sú vykazované v kilogramoch a číselný znak KN 8544 70 00 obsahuje iné výrobky než dotknutý výrobok. S cieľom získať presnejší obraz o dovoze dotknutého výrobku Komisia preskúmala podrobné informácie od vnútroštátnych colných orgánov o úplnom súbore jednotlivých dovozných transakcií za obdobie od roku 2017 po OP, ako ich nahlásili dovozcovia vo svojich colných vyhláseniach a ako ich vyššie uvedené colné orgány spracovali. Informácie sa týkali dovozu do deviatich členských štátov (Bulharsko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko a Španielsko) a považovali sa za reprezentatívne, keďže zahŕňali 79 % dovozu v posudzovanom období. Podrobná analýza založená na týchto údajoch viedla k ďalej uvedeným záverom.

(49)

Komisia 30. júna 2021 informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz káblov z optických vlákien s pôvodom v Číne (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Komisii boli doručené pripomienky od čínskej vlády, CCCME, oboch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, všetkých spolupracujúcich neprepojených dovozcov a navrhovateľa. Komisia na základe týchto pripomienok upravila niektoré úvahy, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo, a 2. septembra 2021 o tom informovala všetky zainteresované strany (ďalej len „dodatočné konečné poskytnutie informácií“).

(50)

Zainteresovaným stranám sa po konečnom poskytnutí informácií a dodatočnom konečnom poskytnutí informácií poskytla možnosť vypočutia podľa ustanovení uvedených v bode 5.7 oznámenia o začatí konania. Uskutočnilo sa vypočutie oboch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, CCCME a jedného dovozcu (Cable 77).

(51)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(52)

Dotknutým výrobkom sú jednovidové káble z optických vlákien, vyrobené z jedného alebo viacerých jednotlivo oplášťovaných vlákien, s ochranným plášťom, tiež obsahujúce elektrické vodiče, s pôvodom v Číne, v súčasnosti patriace pod číselný znak KN ex 8544 70 00 (kód TARIC 8544700010) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(53)

Tieto výrobky sú vylúčené:

(54)

Káble z optických vlákien sa používajú ako optické prenosové médium v telekomunikačných sieťach v diaľkových, metropolitných a prístupových sieťach.

(55)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(56)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(57)

Skupina ZTT žiadala, aby sa z prešetrovania vylúčilo kombinované zemné lano (optical ground wire, ďalej len „OPGW“) a optický fázový vodič (optical phase conductor, ďalej len „OPPC“). Tvrdila, že hoci tieto káble patria do definície výrobku, majú odlišné fyzické vlastnosti a použitie (t. j. prenos elektrickej energie), podliehajú rozdielnym technickým normám, vyrábajú sa pomocou rozdielnych surovín a v rámci rozdielnych výrobných procesov a predávajú sa na oddelených trhoch. Navyše tvrdili, že káble OPGW a OPPC predstavujú iba malú časť predaja do Únie. Skupina ZTT takisto požadovala, aby sa v prípade, že Komisia usúdi, že káble OPGW a OPPC patria do vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania, v prešetrovaní zohľadnili faktory osobitných vlastností, osobitného konečného použitia alebo trhového segmentu týchto výrobkov.

(58)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach v nadväznosti na konečné poskytnutie informácií zopakovala svoje tvrdenia o vylúčení káblov OPGW a OPPC z prešetrovania a tvrdila, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky počas obdobia prešetrovania nepredávali druhy výrobkov, ktoré predáva skupina ZTT.

(59)

Káble OPGW a OPPC sa týkajú prenosu údajov a majú rovnaké základné vlastnosti ako iné káble z optických vlákien vrátane toho, že: i) obsahujú optické vlákna; ii) priemer potiahnutých optických vlákien je v rovnakom rozpätí; iii) počet vlákien je takisto v rovnakom rozpätí; iv) počet vlákien na modul je takisto rovnaký a v) konštrukcia jadra kábla je rovnaká. Skutočnosť, že káble OPGW a OPPC prenášajú elektrickú energiu a majú určité vlastnosti (ako sú elektrické vlastnosti, neexistencia požiadavky na odolnosť voči horeniu, požiadavka na vysokú pevnosť v ťahu atď.), na tom nič nemení.

(60)

Okrem toho, rôznym technickým špecifikáciám a normám do istej miery podliehajú všetky druhy káblov. Pokiaľ ide o suroviny, skutočnosť, že jeden materiál používaný na výrobu jednej zložky káblov z optických vlákien sa môže pri jednotlivých druhoch káblov líšiť, nie je relevantná – na výrobu všetkých druhov káblov z optických vlákien sa používajú optické vlákna. Pokiaľ ide o výrobné procesy, prešetrovaním sa zistilo, že určité osobitne chránené dizajny štandardných optických káblov majú okolo plášťa vrstvu oceľového drôtu a že tieto káble sa vyrábajú na rovnakých strojoch ako OPGW. Výroba panciera káblov OPGW a OPPC sa navyše vzťahovala iba na jednu fázu výroby týchto káblov a neodôvodňovala ich vylúčenie z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania. Okrem toho skutočnosť, že predaj káblov OPGW a OPPC predstavoval počas obdobia prešetrovania menšiu časť predaja do Únie, nie je z hľadiska posúdenia tvrdenia relevantná. Napokon skutočnosť, že konkrétne PCN predávané skupinou ZTT počas OP nepredávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, nemení nič na tom, že výrobné odvetvie Únie vyrába káble OPGW a OPPC a konkuruje tak čínskym vývozcom.

(61)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že káble OPGW a OPPC sa majú považovať za druh káblov z optických vlákien, ktoré majú rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti ako ostatné káble z optických vlákien, na ktoré sa vzťahuje definícia dotknutého výrobku, a preto v prípade týchto výrobkov nie je potrebná samostatná analýza. Káble OPGW a OPPC sú v skutočnosti káble z optických vlákien, pretože ich súčasťou sú optické vlákna, konštrukcia jadra kábla je rovnaká a sú určené na použitie na prenos údajov. Kontrolné čísla výrobku, ktoré Komisia použila pri výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí ujmy, navyše riadne identifikujú káble OPGW a OPPC a primerane Komisii umožňujú vykonať spravodlivé porovnanie cien výrobcov z Únie a čínskych výrobcov. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(62)

Skupina ZTT takisto navrhla štyri metódy na riešenie možných problémov s obchádzaním a na predchádzanie týmto problémom v prípade, že by boli káble OPGW a OPPC vylúčené z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania, ako je i) vizuálna prehliadka a kontrola dokladov colnými úradníkmi; ii) systém certifikácie; iii) colný režim kontroly konečného použitia a iv) systém monitorovania. Keďže sa dospelo k záveru, že káble OPGW a OPPC sú predmetom prešetrovania, nebolo potrebné zaoberať sa navrhovanými metódami na predchádzanie obchádzaniu.

(63)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o Čínu, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(64)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí konania všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu káblov z optických vlákien. Príslušné informácie predložilo dvadsaťpäť čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(65)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na prešetrovanie týkajúce sa údajných výrazných deformácií, zaslala dotazník čínskej vláde. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda neposkytla žiadnu odpoveď na žiadosť o informácie. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(66)

Podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia doručila v lehote čínska vláda a CCCME.

(67)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „[n]ormálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(68)

Ale podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „[a]k sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(69)

Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády, ako sa uvádza v odôvodnení 65, bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(70)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „[v]ýrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(71)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej dotknutý výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté skutkové okolnosti možno navyše použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(72)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „[a]k má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(73)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (ďalej len „správa“) (11), v ktorej zhromaždila informácie o existencii značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (napr. chemický priemysel). Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy, ktoré v čase začatia prešetrovania obsahoval vyšetrovací spis, ktorého súčasťou bola správa.

(74)

V podnete boli poskytnuté dodatočné dôkazy o výrazných deformáciách v odvetví káblov z optických vlákien v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b), ktoré dopĺňajú správu. Navrhovateľ poskytol dôkazy o tom, že výrobu a predaj dotknutého výrobku ovplyvňujú (aspoň potenciálne) deformácie uvedené v správe, a to najmä vysoká úroveň zasahovania štátu v hodnotovom reťazci káblov z optických vlákien, t. j. v odvetví káblov z optických vlákien a v odvetviach súvisiacich s výrobou káblov z optických vlákien, najmä v odvetviach vstupov a výrobných faktorov.

(75)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov, predovšetkým z čínskych právnych predpisov, zo zverejnených oficiálnych čínskych politických dokumentov, zo správ, ktoré vydali medzinárodné organizácie, a zo štúdií, resp. článkov renomovaných akademických pracovníkov, ktoré sú osobitne uvedené v správe. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný výskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR, ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(76)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (12). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom v právnom poriadku sa povoľuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (13).

(77)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“ bola doplnená nová, druhá veta, ktorá znie takto: „[n]ajurčujúcejším prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“ (14). Je to názorný príklad nespochybniteľnej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v ČĽR. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(78)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (15). Intervenčné hospodárske nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, pričom zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania, finančný systém a iné prostriedky, prostredníctvom ktorých štát pôsobí na trhu a ovplyvňuje ho, ako sú verejné investície a obstarávanie.

(79)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa ciele majú dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, ktoré boli zvyčajným prvkom aj v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.1.1.5 ďalej) (16).

(80)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.1.1.8 ďalej) (17). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako sú akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (18).

(81)

Po tretie, pokiaľ ide o použitie rôznych štátnych a regulačných nástrojov, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než hospodárska efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (19). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (20).

(82)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (21).

(83)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(84)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny si udržiavajú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne stanovuje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale prisvojuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v spoločnostiach (pozri aj oddiel 3.1.1.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikovej štruktúry v sektore štátom vlastnených podnikov (22). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (23). Prvky, ktoré poukazujú na existenciu kontroly vlády nad podnikmi v odvetví káblov z optických vlákien alebo jej vplyvu na tieto podniky, sa podrobnejšie rozoberajú v oddieloch 3.1.1.4 a 3.1.1.5.

(85)

Konkrétne v hodnotovom reťazci káblov z optických vlákien čínska vláda vlastní podiely v mnohých spoločnostiach, pričom viaceré z nich aj ovláda.

(86)

Komisia zistila, že aspoň jeden popredný výrobca káblov z optických vlákien, a to spoločnosť FiberHome Telecommunication Technologies Co., Ltd (ďalej len „FTT“) (24), uznáva, že ho úplne ovláda Komisia pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“, z angl. State-owned Assets Supervision and Administration Commission) (25), teda štátny subjekt. Zatiaľ čo je spoločnosť FTT ovládaná štátom, je aj väčšinovým vlastníkom iných výrobcov káblov z optických vlákien, ako sú spoločnosti Changchun Fiberhome Technologies, Chengdu Datang Cable, Fiberhome Marine Network Equipment a Xinjiang Fiberhome Optical Communications. Zistilo sa, že spoločnosť FTT ovláda aj ďalšieho výrobcu káblov z optických vlákien, a to spoločnosť Nanjing Wasin Fujikura Optical Communication, ktorá je teda takisto ovládaná štátom.

(87)

Čínska vláda okrem priamo ovládaných spoločností ovplyvňuje aj súkromné spoločnosti v ČĽR. Ako počas prešetrovania potvrdil jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, zistilo sa tiež, že štátu priamo alebo nepriamo (napr. prostredníctvom rôznych subjektov prepojených so štátom, ako je Bank of China, Industrial and Commercial Bank of China, Agricultural Bank of China, China Development Bank, Changshu City Development Investment Co. alebo Shanghai Financial Development Investment Fund) patria podiely v početných spoločnostiach vyrábajúcich káble z optických vlákien. Treba poznamenať, že medzi nimi vyniká spoločnosť Yangtze Optical Fiber and Cable (ďalej len „YOFC“), keďže štátom kontrolovaní investori vlastnia 39 % spoločnosti (26). Táto spoločnosť je veľkým domácim výrobcom dotknutého výrobku, ako aj jeho veľkým vývozcom do EÚ.

(88)

Pokiaľ ide o súkromných výrobcov káblov z optických vlákien, Komisia takisto zistila, že v prípade najmenej dvoch z nich, konkrétne spoločností Jiangsu Zhongtian Technology (ďalej len „ZTT“) (27) a Hengtong Group, boli ovládajúci (súkromní) akcionári prepojení s Komunistickou stranou Číny a patrili im funkcie v strane (pozri odôvodnenie 104).

(89)

Pokiaľ ide o poskytovateľov vstupov na výrobu káblov z optických vlákien, jednou zo surovín na ich výrobu je priadza z aramidov. Pokiaľ ide o túto surovinu, Komisia zistila značné zasahovanie štátu aj v odvetví aramidov. Spoločnosť Yantai Tayho Advanced Materials (ďalej len „YTAM“) je jedným z kľúčových výrobcov vlákien z aramidov v ČĽR (28). Ovládajúcim akcionárom spoločnosti YTAM je spoločnosť Yantai Guofeng Investment Holdings Group (29), ktorú v plnej miere vlastní SASAC v meste Jen-tchaj (30), v dôsledku čoho je spoločnosť YTAM pod úplnou kontrolou štátnych orgánov. Ďalšími významnými výrobcami vlákien z aramidov v ČĽR je spoločnosť Sinopec Yizheng Chemical Fibre Company (31) (dcérska spoločnosť štátom vlastnenej spoločnosti Sinopec Group (32)) alebo štátom vlastnený podnik Sinochem (33).

(90)

Na výrobu káblov z optických vlákien sa používajú aj chemické vstupy, ako je nízkohustotný, strednohustotný alebo vysokohustotný polyetylén alebo polybutyléntereftalát. Tieto látky sú chemické zlúčeniny, ktoré sa získavajú v chemických procesoch. Rôzne chemické zlúčeniny sa používajú aj na výrobu preformy, z ktorej sa vytvára optické vlákno. Výrobcovia týchto vstupov sa teda takisto môžu považovať za účastníkov v čínskom chemickom odvetví. Pokiaľ ide o toto odvetvie, Komisia zistila, že podľa čínskych štatistík predstavovali v roku 2015 štátom vlastnené podniky 52 % všetkých aktív chemických spoločností (34). Štátom vlastnené podniky, najmä veľké centrálne podniky, tradične zohrávajú dominantnú úlohu v chemickom priemysle ČĽR, keďže majú oligopolné postavenie na dodávateľskom/surovinovom trhu, ľahký prístup k vládou prideľovaným zdrojom (finančné prostriedky, úvery, pozemky atď.) a silný vplyv na rozhodovanie vlády. V tejto súvislosti Komisia konkrétne zistila, že určití kľúčoví výrobcovia vysokohustotného polyetylénu v ČĽR, ako sú spoločnosti PetroChina, Sinopec Maoming Petrochemical Corporation a China National Offshore Oil Corporation (35), sú štátom vlastnené podniky.

(91)

Okrem toho sa pri výrobe káblov z optických vlákien používajú určité oceľové suroviny, ako sú určité druhy oceľových drôtov alebo pásovej ocele. V tejto súvislosti v oceliarskom odvetví pretrváva značná miera vlastníctva čínskej vlády. Hoci je podľa odhadov počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (36). Zatiaľ čo podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby železa a ocele do približne desiatich veľkých podnikov (37). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho odvetvia (38). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (39). Príkladom nedávnej fúzie sú výrobcovia ocele Baosteel Group Corp. a Wuhan Iron & Steel Group Corp. v roku 2016, vďaka ktorej vznikol druhý najväčší výrobca ocele na svete (40). Hlavní výrobcovia nehrdzavejúcej ocele sú vo vlastníctve štátu, napríklad Tisco, Baosteel, Ansteel Lianzhong, Jiujuan Iron and Steel a Tangshan.

(92)

Vzhľadom na značnú úroveň zasahovania vlády do odvetví vstupov v rámci trhu s káblami z optických vlákien (napr. do oceliarskeho odvetvia, do hodnotových reťazcov v chemickom odvetví alebo prostredníctvom štátneho ovládania určitých popredných podnikov vyrábajúcich aramidy) v spojení so skutočnosťou, že, ako zistila Komisia, niektorých výrobcov káblov z optických vlákien priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda štát alebo na nich má štát vplyv (napríklad prostredníctvom pôsobenia Komunistickej strany Číny v podniku), spoliehajú sa na jeho podporu a v niektorých prípadoch realizujú ideológiu Komunistickej strany Číny, štátom vlastnení alebo štátom ovládaní výrobcovia, ako ani súkromní výrobcovia káblov z optických vlákien nemôžu pôsobiť v trhových podmienkach. Verejné aj súkromné podniky, ktoré pôsobia v oblasti výroby káblov z optických vlákien a vstupov používaných pri ich výrobe, takisto priamo alebo nepriamo podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu, ako sa uvádza ďalej v oddiele 3.1.1.5.

(93)

Popri kontrole, ktorú má čínska vláda nad hospodárstvom prostredníctvom vlastníctva štátom vlastnených podnikov a iných nástrojov, je schopná zasahovať aj do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (41), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch (a to štátnych, ako aj súkromných) sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (42)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli „patriotizmus“ na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (43). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (44). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov káblov z optických vlákien a dodávateľov ich vstupov.

(94)

Okrem toho bol 15. septembra 2020 uverejnený dokument s názvom Usmernenia generálneho sekretariátu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny k zintenzívneniu práce jednotného frontu v súkromnom sektore pre novú éru (45), v ktorom sa ešte viac rozšírila úloha výborov strany v súkromných podnikoch. V oddiele II.4 usmernení sa uvádza: „[m]usíme zvýšiť celkovú kapacitu strany pri riadení práce jednotného frontu v súkromnom sektore a efektívne zintenzívniť prácu v tejto oblasti“; v oddiele III.6 sa uvádza: „[m]usíme ešte viac zintenzívniť budovanie strany v súkromných podnikoch a zabezpečiť, aby stranícke bunky efektívne plnili svoju úlohu pevnosti a členovia strany svoje povinnosti v oblasti predvoja a priekopníctva.“ V usmerneniach sa teda zdôrazňuje úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach a iných subjektoch súkromného sektora a ich cieľom je túto úlohu posilniť (46).

(95)

Nasledujúce príklady ilustrujú opísaný trend rastúcej miery zasahovania čínskej vlády do odvetvia káblov z optických vlákien.

(96)

Ako už bolo uvedené, určitý počet výrobcov káblov z optických vlákien vlastní alebo ovláda štát, čo mu umožňuje bez obmedzení zasahovať do cien a nákladov. Toto zasahovanie sa zhoršuje aj intenzívnym pôsobením a vplyvom Komunistickej strany Číny v týchto spoločnostiach.

(97)

Komisia napríklad zistila, že spoločnosť China Information and Communication Technology Group, ku ktorej patrí vyvážajúci výrobca FTT, na svojom webovom sídle uvádza: „Podriadenie vedúcej úlohe strany a podpora budovania strany sú ,jadrom‘ a ,dušou‘ štátom vlastnených podnikov. Výbor strany v spoločnosti China Information and Communication Technology Group Co., Ltd. (China Information and Communication Technology Group Co., Ltd.) od jej založenia v plnej miere realizoval myšlienky 18. národného kongresu, 19. národného kongresu, predchádzajúcich plenárnych schôdzí strany, ako aj myšlienky Národnej konferencie o budovaní strany v štátom vlastnených podnikoch a zabezpečuje, aby sa pri budovaní strany, ako aj v rámci všetkých aspektov práce podniku dodržiavala teória novej éry socializmu charakteristického pre Čínu generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga. Ide o zavedenie ,štyroch vedomí‘, posilnenie ,štyroch presvedčení‘, rozhodné dosahovanie ,dvoch záruk‘, dôslednú realizáciu všeobecných požiadaviek budovania strany v novej ére, venovanie veľkej pozornosti hlavným povinnostiam riadenia strany a úplné zapojenie výboru strany v skupine do správy a riadenia spoločnosti, aby ju viedol, ,poskytoval usmernenia, zaisťoval celkové riadenie a zabezpečoval vykonávanie‘, ako aj neustálu podporu ,dvojitej integrácie a dvojitej podpory‘ budovania strany pri výrobnej a podnikovej práci.“ (47)

(98)

Komisia takisto konštatovala, že činnosti budovania strany sa vzťahujú na celé priemyselné zóny, ako sa uvádza na webovom sídle zóny Wuhan Eastlake High-Tech Development: „Oznámenie o mestskej konferencii o práci na budovaní strany v štátom vlastnených podnikoch a práci sekretariátu okresného (pracovného) výboru strany na miestnom budovaní strany a správy o všeobecnom duchu konferencie: V spoločnosti Fiberhome Communications Group sa 7. mája 2019 konala miestna konferencia na podporu práce na budovaní strany v štátom vlastnených podnikoch v zóne Donghu High-tech Zone. Na zasadnutí sa zúčastnilo takmer 30 osôb, ku ktorým patril zástupca riaditeľa oddelenia organizácie pracovného výboru strany v zóne Donghu High-tech Zone Wan Ling a ďalší súdruhovia, ako aj osoby zodpovedné za riadenie a vedenie práce na budovaní strany v štátom vlastnených podnikoch, ktoré ústredne a priamo riadi okres.“ (48) Zóna Donghu High-tech Zone (alebo Wuhan East Lake High-Tech Development Zone) sa často nazýva „Optics Valley“ (49), keďže sa zameriava na výrobu optoelektroniky vrátane káblov z optických vlákien.

(99)

Treba poznamenať, že činnosti uvedené v predchádzajúcom odôvodnení sa týkajú spoločnosti Fiberhome Group, ktorá je materskou spoločnosťou spoločnosti FTT. Na webovom sídle spoločnosti sa ako jeden z kľúčových prvkov jej vzťahu s čínskou vládou uvádza „podpora vládnych politík“ (50). Spoločnosť Fiberhome je navyše z hľadiska činností budovania strany v spoločnosti zobrazovaná ako vzor pre iné podniky: „Spoločnosť Optics Valley Construction Company 17. mája usporiadala študijnú návštevu v spoločnosti Fiberhome Technology Group pre kádre a zamestnancov, počas ktorej navštívili výstavu vedeckých a technologických úspechov, vypočuli si odborné prednášky a sledovali kontrolnú prehliadku generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga, aby si pripomenuli myšlienku dôležitého príhovoru generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga počas jeho kontroly v provincii Chu-pej […] Súdruh Hua Xiaodong, vedúci kancelárie riaditeľa spoločnosti Fiberhome Communications, sa sústredil na miestne budovanie strany v spoločnosti Fiberhome Technology Group, inovatívne opatrenia na budovanie strany a výsledky budovania strany online […] Generálny riaditeľ spoločnosti súdruh Zhou Aiqiang zdôraznil, že kádre a zamestnanci spoločnosti musia spájať štúdium a realizáciu myšlienok dôležitých príhovorov generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga s myšlienkou zóny pre moderné technológie a podporovať dosahovanie vysokokvalitného rozvoja oblasti Optics Valley.“ (51) Ako vyplýva z uvedeného výňatku, činnosti budovania strany majú byť úzko prepojené s podnikateľským rozvojom oblasti Optics Valley.

(100)

Ako sa zdôrazňuje v odôvodnení 94, čínska vláda ďalej rozširuje aj úlohu Komunistickej strany Číny v súkromnom sektore, čím ešte viac zvyšuje jej schopnosť kontrolovať rozhodnutia a prevádzku súkromných spoločností a zasahovať do nich. Komisia našla v prípade súkromných výrobcov káblov z optických vlákien početné dôkazy o tomto zasahovaní.

(101)

Spoločnosť ZTT sa chváli záujmom Komunistickej strany Číny a orgánov o podnik: „Spoločnosť ZTT svojím prierezovým rozvojom získala pozornosť Komunistickej strany a vedúcich predstaviteľov štátu. Ústrední, provinční a obecní vedúci predstavitelia sa zúčastnili na kontrolnej návšteve v spoločnosti ZTT, schválili jej prácu a vyjadrili jej podporu.“ (52) Na webovom sídle spoločnosti sa navyše opisujú jej činnosti a úspechy týkajúce sa budovania strany, ako aj interakcie s Komunistickou stranou Číny a orgánmi v tejto súvislosti. Spoločnosť napríklad opisuje kontrolu práce spoločnosti na budovaní strany, ktorú vykonali provinční a obecní stranícki a štátni vedúci predstavitelia: „Xue Jiping [tajomník výboru strany a predseda spoločnosti ZTT] uviedol, že spoločnosť Zhongtian Technology je kľúčovým výrobným podnikom v meste Nan-tchung a že súčasný vývoj nemožno oddeliť od starostlivosti a podpory výborov strany a štátnych predstaviteľov na všetkých úrovniach, ako aj že výbor strany v spoločnosti Zhongtian Technology Group pod vedením vyššej straníckej organizácie starostlivo pripravil pôdu s cieľom napomáhať vzájomnej podpore, spoločnému pokroku a prospechu pre budovanie strany, ako aj rozvoj podniku. Zdôraznil dva osobitné postupy, ktoré spoločnosť Zhongtian Technology zhrnula a vytvorila pod vedením straníckej vlajky. Prvým je systém práce pokrokových duchovných interných inžinierov. […] Druhým je moderná banka v oblasti duševného vlastníctva, ktorá zlepšuje kľúčovú konkurencieschopnosť podniku prostredníctvom začlenenia hlavných iniciatív členov strany, skutočne transformuje výhody budovania strany na výhody rozvoja a premieňa múdrosť strany a ľudu na rozvojovú efektívnosť.“ (53) Spoločnosť takisto zdôrazňuje dôležitosť svojich činností súvisiacich so stranou a význam ich začlenenia do fungovania podniku: „Výbor strany v spoločnosti Jiangsu Zhongtian Technology Co., Ltd. získal čestný titul ,modernej miestnej straníckej organizácie v provincii Ťiang-su‘ a stal sa jediným podnikom v oblasti Nan-tchung, ktorému bola preukázaná takáto pocta. V posledných rokoch sa výbor strany v spoločnosti Zhongtian Technology pod vedením Xueho Jipinga, národného vzorového pracovníka, tajomníka strany a predsedu predstavenstva, vždy držal vedúcej ideológie, podľa ktorej je potrebné ,sústrediť sa na budovanie strany na základe rozvoja a podporovať rozvoj prostredníctvom budovania strany‘, a aktívne skúmal štandardizované a integrované modely budovania strany, pričom sa zameriaval na začlenenie práce na budovaní strany do výroby a podnikania spoločnosti, podrobného riadenia a rozvoja kultúry.“ (54)

(102)

Komisia takisto dospela k zisteniam o vplyve Komunistickej strany Číny na ďalšieho výrobcu káblov z optických vlákien s významnou domácou výrobou a významným vývozom dotknutého výrobku do EÚ, ktorým je spoločnosť Hengtong Group. Hoci je spoločnosť súkromná, uverejňuje opisy úlohy a vplyvu Komunistickej strany Číny, členstva v tejto strane a výboroch strany v rámci spoločnosti, ako aj toho, ako spoločnosť vo svojich činnostiach dodržiava štátne stratégie: „Bez politiky reforiem a otvárania by dnes spoločnosť Hengtong neexistovala; pokiaľ ide o vývoj spoločnosti Hengtong v budúcnosti, vlajka strany musí v podniku viať vysoko. Tajomník výboru strany a predseda predstavenstva spoločnosti Hengtong Group Cui Genliang uviedol, že výbor strany v spoločnosti Hengtong Group nikdy nezabudol na svoj pôvodný zámer, vždy pamätal na svoje poslanie a bude naďalej podporovať ,červený motor‘ budovania strany, uvoľňovať prudko rastúcu silu novej etapy rozvoja podniku a usilovať sa odpovedať na otázky éry vysokokvalitného rozvoja. […] Prostredníctvom systému ,jednej osoby na dve miesta‘, ktorý umožňuje, aby bola rovnaká osoba tajomníkom strany a vedúcim predstaviteľom spoločnosti, sú funkcie všetkých 32 súčasných tajomníkov straníckych organizácií v spoločnosti Hengtong Group obsadené generálnymi riaditeľmi jednotlivých spoločností a účinnosť práce na budovaní strany je súčasťou celkového posúdenia dcérskych spoločností. […] Výbor strany v skupine [Hengtong] každé dva roky organizuje seminár o budovaní strany s cieľom vytvoriť plán práce skupiny na budovaní strany predstavujúci ,predpísané opatrenia‘ v rámci ročnej práce jednotlivých straníckych organizácií, pričom každá stranícka organizácia si vyberie inovatívne ,voliteľné opatrenia‘ s cieľom podporovať podnikovú organizáciu pri pochopení cieľa podobného ,pevnosti‘ a vytvorení ,bojového tímu‘ skupiny na budovanie strany, zabezpečiť, aby sa zamestnanci, ktorí sú členmi strany, sústredili na hlavné ocenenia, vytvoriť ,špeciálne jednotky‘ skupiny na budovanie strany a vytvoriť paradigmu budovania strany v skupine spočívajúcu v ,strategických výboroch strany, pevných straníckych organizáciách a hlavných členoch strany […] Rozvoj podniku je neoddeliteľný od správneho vedenia strany. Vždy musíme byť vďační a prevziať zodpovednosť a zároveň naďalej vychádzať zo spoločnosti.‘ Výbor strany v spoločnosti Hengtong Group si stanovil významnú úlohu dôsledne dodržiavať národnú stratégiu rozvoja a považuje prácu na budovaní strany za spôsob dosiahnutia dôkladnej integrácie podnikového rozvoja a národnej stratégie a využitia významných príležitostí na rast a posilnenie.“ (55)

(103)

Komisia ďalej zistila, že súkromná spoločnosť YOFC je takisto pod vplyvom štátu, najmä prostredníctvom úlohy Komunistickej strany Číny vo fungovaní spoločnosti. Na webovom sídle spoločnosti sa uvádzajú informácie o takejto interakcii v rámci opisu podujatia zameraného na oslavu 97. výročia založenia Komunistickej strany Číny: „Súdruh Ma Jie, tajomník výboru strany a predseda v spoločnosti YOFC, na schôdzi predniesol dôležitú správu. Tajomník Ma Jie komplexne zhrnul prácu spoločnosti na budovaní strany a prevádzkové podmienky počas minulého roka a predložil pracovné požiadavky do budúcnosti. Poukázal na tieto skutočnosti: V minulom roku výbor strany v spoločnosti pod správnym vedením organizácií na vyššej úrovni v súlade s celkovým nasadením a požiadavkami pracovného výboru strany v zóne Donghu High-tech Zone starostlivo študoval a realizoval myšlienku 19. národného kongresu Komunistickej strany Číny a sústredil sa na celkový rozvoj spoločnosti YOFC. […] Tajomník Ma Jie v správe analyzoval aj problémy, ktorým spoločnosť YOFC čelila v roku 2018, a žiadal všetkých členov strany, aby účinne vykonávali päť strategických opatrení spoločnosti na zrýchlenie jej transformácie a rozvoja. […] Požadoval: ,[…] V súlade s myšlienkou správy z 19. národného kongresu Komunistickej strany Číny a berúc 30. výročie spoločnosti YOFC ako príležitosť zabezpečíme nové príspevky k úplne novej budúcnosti spoločnosti a dosiahneme nové úspechy‘“ (56). O rok neskôr pri príležitosti 98. výročia Komunistickej strany Číny spoločnosť YOFC takisto uviedla, že v roku 2019 „bol výboru strany v spoločnosti YOFC udelený čestný titul ,modernej straníckej organizácie‘ zóny Donghu High-tech Zone“. Počas podujatia predseda a tajomník Ma Jie „vyzval všetkých členov strany, aby držali vztýčenú veľkolepú vlajku socializmu charakteristického pre Čínu a pevne zaviedli ,štyri vedomia‘, posilnili ,štyri presvedčenia‘, uskutočňovali ,dve záruky‘, učili sa z príkladov, brali vyspelých ako referenciu, starostlivo si plnili svoje povinnosti, dedili a odovzdávali priekopníckeho a inovatívneho ducha revolucionárov a vyspelých vzorov staršej generácie, úplne zapojili miestne stranícke organizácie ako bojové pevnosti a priekopníckych a príkladných členov strany, usilovali sa o úplné splnenie podnikových cieľov spoločnosti YOFC na rok 2019 a venovali mimoriadne úspechy ako dar k 98. výročiu založenia Komunistickej strany Číny a 70. výročiu založenia Čínskej ľudovej republiky!“ (57)

(104)

Štruktúry Komunistickej strany Číny sa takisto personálne prekrývajú s podnikovými riadiacimi orgánmi v prípade viacerých popredných výrobcov káblov z optických vlákien. Komisia zistila, že predseda a ovládajúci akcionár spoločnosti ZTT Xue Jiping je člen Komunistickej strany Číny a tajomník výboru strany (58). Pokiaľ ide o ďalšieho významného výrobcu káblov z optických vlákien spoločnosť FTT, predseda predstavenstva Lu Guoqing je člen Komunistickej strany Číny (59), zatiaľ čo ďalší dvaja iní vrcholní riadiaci pracovníci sú tajomníkom a zástupcom tajomníka výboru strany (60). Ako už takisto bolo dokázané v odôvodnení 102, Cui Genliang, ovládajúci akcionár súkromného výrobcu káblov z optických vlákien Hengtong Group, nie je len predsedom predstavenstva, ale aj tajomníkom výboru strany. Ako zástupca sa zvykol zúčastňovať aj na 12. a 13. Celočínskom zhromaždení ľudových zástupcov (61). Ako sa navyše konštatuje v odôvodnení 103, predseda predstavenstva spoločnosti YOFC Ma Jie zastáva funkciu tajomníka výboru strany a je členom Komunistickej strany Číny (62).

(105)

Na trh má takisto dodatočný rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.1.1.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (63). Prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v odvetví káblov z optických vlákien a iných súvisiacich odvetviach (napr. finančný sektor a odvetvia vstupov) preto umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(106)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, v rámci ktorého sa stanovujú priority a predpisujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a vzťahujú sa prakticky na všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje sú prideľované odvetviam, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (64).

(107)

Vybavenie v oblasti káblov z optických vlákien čínska vláda považuje za kľúčový výrobok, ako sa uvádza vo verejných politických dokumentoch a zoznamoch (65). Takáto kategorizácia je veľmi dôležitá, pretože vďaka nej sa na dané odvetvia vzťahujú rôzne osobitné politiky a podporné opatrenia určené na stimuláciu rozvoja v jednotlivých odvetviach (66). Keďže sú káble z optických vlákien kľúčovou zložkou infraštruktúry internetových sietí, zohrávajú zásadnú úlohu pri zavádzaní optických sietí a širokopásmového internetu. Rozvoj širokopásmového internetu v ČĽR usmerňujú a riadia početné plány, smernice a iné dokumenty, ktoré sa vydávajú na národnej, regionálnej a obecnej úrovni a sú vzájomne prepojené. K príkladom takýchto kľúčových politických dokumentov na ústrednej úrovni patria: 13. päťročný plán pre hospodársky a sociálny rozvoj Čínskej ľudovej republiky (2016 – 2020) (67) a súvisiaci 13. päťročný plán pre strategické rozvíjajúce sa odvetvia (68), plán „Made in China 2025“ (69), plán „Internet Plus“ (70), stratégia „Broadband China“ (71), usmerňujúce stanoviská generálneho sekretariátu štátnej rady k urýchleniu budovania vysokorýchlostnej širokopásmovej siete a presadzovaniu nižších taríf za rýchlejšie internetové pripojenie (72) alebo trojročný akčný plán pre projekty budovania významnej informačnej infraštruktúry (73). Tieto ústredné politické opatrenia sa prejavujú a pokračujú aj na nižšej úrovni, napríklad v akčnom pláne provincie Kuang-tung o pláne „Internet Plus“ (2015 – 2020) (74). V súvislosti s tým môžu plánovacie dokumenty, ktoré sa týkajú iných odvetví, vydané na nižšej ako ústrednej úrovni vytvoriť prepojenie s rozvojom internetu z hľadiska politického usmernenia, a najmä s vykonávaním plánu „Internet Plus“, ako je to v prípade 13. päťročného plánu v petrochemickej oblasti provincie Che-pej (75).

(108)

Uvedené politiky predstavujú základ štátnej orientácie na rozvoj optických sietí a optickej infraštruktúry, ako aj trhu s káblami z optických vlákien a súvisiacej štátnej podpory. Vykonávanie uvedených politík navyše úzko súvisí aj s vykonávaním nadradených politík a je ním podporované, pričom k týmto politikám patrí napríklad rozvoj informačného odvetvia (príslušný dokument: Príručka k rozvoju informačného odvetvia ministerstva priemyslu a informačných technológií a NDRC), odvetvia veľkých dát (big data) [príslušný dokument: Plán rozvoja odvetvia veľkých dát (2016 – 2020) ministerstva priemyslu a informačných technológií], cloud computingu [príslušný dokument: Trojročný akčný plán pre rozvoj cloud computingu (2017 – 2019) ministerstva priemyslu a informačných technológií] alebo internetu vecí (príslušný dokument: Oznámenie generálneho sekretariátu ministerstva priemyslu a informačných technológií o komplexnej podpore budovania a rozvoja mobilného internetu vecí) (76). Inými slovami, káble z optických vlákien vynikajú ako výrobok, ktorý má pre čínsku vládu veľký význam pri budovaní sietí a infraštruktúry, ktoré slúžia celej skupine kľúčových politických oblastí týkajúcich sa pripojenia a digitálnych oblastí, ktoré rozvíja a na ktoré dohliada štát. Na základe politických dokumentov uvedených v odôvodneniach 107 a 108 čínska vláda zasahuje v záujme vykonania súvisiacich politík a narúša voľné pôsobenie trhových síl v odvetví káblov z optických vlákien, najmä presadzovaním a podporou tohto odvetvia rôznymi prostriedkami.

(109)

Čínska vláda usmerňuje rozvoj odvetvia káblov z optických vlákien v súlade so širokou škálou nástrojov. Komisia získala dôkazy o konkrétnych projektoch a o vytvorení vládnych usmerňovacích fondov a priemyselných zón, čo odrážalo rozsah podpory zo strany orgánov verejnej moci pre výrobcov káblov z optických vlákien a ich hodnotového reťazca.

(110)

Prípad miestneho usmerňovacieho fondu a krokov orgánov na podporu odvetvia káblov z optických vlákien prostredníctvom projektu budovania kapacít v provincii Šan-tung zúčastnená spoločnosť preukázala takto: „Celková investícia vo fáze I projektu je 1,8 miliardy jüanov a pozostáva z vybudovania šiestich veží na preťahovanie optických vlákien a 12 výrobných liniek optických vlákien, čím sa dosiahne výrazný posun v odvetví optických vlákien v provincii Šan-tung. […] Vstup vládnych kapitálových investičných fondov umožnil spoločnostiam znížiť náklady na financovanie, zvýšiť svoju finančnú spoľahlivosť a podiel zábezpeky, viedol k transformácii obchodných koncepcií a zaistil modernizácie“ (77). Ďalší zdroj potvrdzuje, že cieľom projektu je vykonávať zastrešujúce politiky štátu, napríklad tie, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 106 až 108, ktoré sa zase opierajú o využívanie optických vlákien: „Rozvoj internetu je neoddeliteľne spätý s nástrojmi na vysokorýchlostný prenos a tieto nástroje stavajú na kvalitných optických vláknach. Shandong Zhiguang Communication Technology Co., Ltd. je spoločnosť zameraná na špičkové technológie, ktorá bola vytvorená na účely vykonávania strategického opatrenia ,Made in China 2025‘, národnej stratégie pre informačný hospodársky rozvoj, ako aj na účely splnenia potrieb kľúčových národných projektov ako ,Big Data‘, ,Internet Plus‘ a ,Digital China‘. Optické vlákno, materiál s prirodzeným ,génom‘ vedy a techniky, sa teraz ujalo a rozvinulo v meste Cao-čuang.“ (78)

(111)

Komisia takisto zistila prípad zriadenia fondu pod záštitou miestnej samosprávy v meste Su-čou vo výške viac ako 1 miliarda jüanov, ktorý bol sprístupnený na účely odľahčenia finančného tlaku vyplývajúceho z obchodných ťažkostí jedného z výrobcov káblov z optických vlákien – spoločnosti Tongding Interconnection Information. Poslaním tohto fondu je zároveň pomôcť spoločnostiam dosiahnuť kótovanie na burze cenných papierov (79).

(112)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 98, Komisia zistila, že jedna zo špeciálnych zón priemyselného rozvoja podporovaných čínskou vládou, East Lake New Technology Industry Development Zone vo Wu-chane, slúžila ako významná výrobná základňa káblov z optických vlákien. Ako jedna z „národných zón priemyselného rozvoja v oblasti špičkových technológií“ a „národných zón na demonštráciu domácej inovácie“ schválených štátnou radou sa stala jednou z prvých základní optoelektronického odvetvia v ČĽR (nazývanou aj „China Optics Valley“ – pozri odôvodnenie 98). Výrobcovia káblov z optických vlákien, ktorí pôsobia v tejto oblasti, majú k dispozícii rôzne formy stimulov a štátnej podpory (80).

(113)

Okrem toho medzi nástroje, prostredníctvom ktorých čínska vláda riadi rozvoj odvetvia káblov z optických vlákien, patria aj priame štátne subvencie. Výročná správa vyvážajúceho výrobcu FTT za rok 2019 potvrdzuje, že tejto spoločnosti boli ku koncu roka 2019 vyplatené štátne subvencie v hodnote 393,8 milióna jüanov ako výnosy budúcich období a ďalšie štátne subvencie v hodnote 45,8 milióna jüanov ako „iné príjmy“ (81). Výročná správa vyvážajúceho výrobcu ZTT za rok 2019 potvrdzuje, že tejto spoločnosti boli ku koncu roka 2019 vyplatené štátne subvencie v hodnote 150,3 milióna jüanov ako výnosy budúcich období a že ďalšie štátne subvencie v hodnote 361,1 milióna jüanov spoločnosť dostala v súvislosti so svojou každodennou činnosťou (82). Vo výročnej správe výrobcu káblov z optických vlákien za rok 2019, spoločnosti Hengtong Group, sa navyše uvádza, že jej výnosy budúcich období vo forme štátnych subvencií mali hodnotu 81,8 milióna jüanov, a subvencie špecifikované ako súvisiace s každodennou činnosťou spoločnosti dosiahli v roku 2019 výšku 268,3 milióna jüanov (83).

(114)

V súvislosti so vstupmi používanými pri výrobe káblov z optických vlákien Komisia zistila, že aramid, chemicky získavané syntetické vlákno používané ako vstup pri výrobe káblov z optických vlákien, je, podobne ako optické vlákna (pozri odôvodnenie 107), čínskou vládou kategorizovaný ako kľúčový výrobok v dokumente s názvom Usmerňovací katalóg kľúčových výrobkov a služieb v strategických novovznikajúcich odvetviach (84). Vďaka tejto kvalifikácii sa uvedená surovina stala predmetom mnohých politík čínskej vlády. V dôsledku toho bol aramid v ČĽR zahrnutý do plánovacích dokumentov, napríklad do Plánu vykonávania pre transformáciu a modernizáciu priemyslu na výrobu chemických vlákien (2017 – 2020) (ďalej len „plán vykonávania“), v ktorom sa uvádza ako hlavná položka, na ktorú sa treba sústrediť v záujme urýchlenia rozvoja (85). Zistilo sa, že aramid sa spomínal minimálne v jednom ďalšom plánovacom dokumente – Pláne na podporu rozvoja odvetvia nových materiálov provincie Che-pej z roku 2016, ktorý obsahoval pokyny pre príslušné zainteresované strany na výrazné urýchlenie vývoja aramidových vlákien prostredníctvom chantanského národného programu TORCH (86).

(115)

Vo všeobecnosti sa na chemické vlákna vzťahuje štátna regulácia a politiky riadenia trhu nielen na ústrednej úrovni (napríklad prostredníctvom plánu vykonávania), ale aj v rámci plánovacích dokumentov na nižšej úrovni, ako napríklad Akčného plánu provincie Če-ťiang na účely komplexnej transformácie a modernizácie tradičných výrobných odvetví, v ktorom sú chemické vlákna uvedené ako jedno z 10 kľúčových odvetví, na ktoré sa vzťahuje osobitné riadenie politiky (87) alebo 13. päťročného plánu na rozvoj chemického priemyslu v provincii Ťiang-su (2016 – 2020). Ten obsahuje ustanovenia týkajúce sa nových chemických materiálov, v ktorých sa kladie dôraz najmä na podporu rozvoja a industrializácie nadväzujúcich aplikácií s vysokou pridanou hodnotou, ako sú „vysokovýkonné vlákna“, čo môže zahŕňať vlákna používané pri výrobe káblov z optických vlákien. V tejto súvislosti sa v danom pláne zároveň vydáva pokyn znížiť výrobné náklady a „odstrániť prekážky v oblasti dodávok týkajúce sa hlavných vstupných podporných materiálov“ (88).

(116)

Pokiaľ ide o ďalší základný vstup, polyetylén, existujú dôkazy o tom, že je jeho výroba riadená štátom: Národná komisia pre rozvoj a reformu (ďalej len „NDRC“) zahrnula niektoré procesy výroby polyetylénu do svojho Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu, v ktorom jeden pododdiel „zoznamu obmedzovaných látok“ zahŕňa petrochemické výrobky, a najmä „polyetylén alebo polyvinylchlorid vyrobený acetylénovým procesom s ročným výstupom nižším než 200 000 ton“ (89).

(117)

Chemický priemysel, ktorý je pre výrobcov káblov z optických vlákien zdrojom viacerých vstupov (pozri odôvodnenia 90 a 114), považuje čínska vláda vo všeobecnosti za dôležité odvetvie. Táto skutočnosť je zohľadnená v mnohých plánoch, smerniciach a iných dokumentoch, ktoré sa týkajú chemického odvetvia a ktoré sa vydávajú na národnej, regionálnej a komunálnej úrovni. Cieľom týchto dokumentov je riadenie množstva aspektov fungovania chemického odvetvia ako takého, čo ovplyvňuje napríklad pododvetvia vyrábajúce rôzne vstupné chemické zlúčeniny používané pri výrobe chemických surovín, ktoré sa používajú na výrobu káblov z optických vlákien (napr. suroviny vymenované v odôvodneniach 90 a 114), najmä z hľadiska rozvoja hodnotového reťazca, štruktúry dodávok, voľby technológií, lokalizácie výroby alebo politickej podpory (90).

(118)

Takisto konkrétne v prípade sklenených vlákien, ktoré predstavujú jeden zo vstupov, Komisia potvrdila, že štát zasahoval do geografického rozloženia ich výroby, a to prostredníctvom ustanovení 13. päťročného plánu pre odvetvie stavebného materiálu (2016 – 2020) (91), najmä vydaním pokynov, aby sa výroba rozvíjala osobitne v provincii Ťiang-si, čo predstavovalo zásah do voľného rozhodovania príslušných hospodárskych subjektov.

(119)

Ako je tiež v správe uvedené, ceny elektriny, ktoré sú jedným z faktorov výroby káblov z optických vlákien, sa v ČĽR neriadia trhovými cenami, a sú zároveň ovplyvnené výraznými deformáciami (prostredníctvom praktík centrálneho stanovovania ceny, cenovej diferenciácie a priameho nákupu elektriny) (92).

(120)

Toto zapájanie sa vlády a miestnych orgánov v rámci celého hodnotového reťazca káblov z optických vlákien má prinajmenšom potenciálny rušivý vplyv na ceny. Uvedenými prostriedkami čínska vláda zasahuje do odvetvia káblov z optických vlákien a odvetví vyrábajúcich suroviny používané na výrobu káblov z optických vlákien, pričom riadi a kontroluje prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania hodnotového reťazca káblov z optických vlákien.

(121)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty vrátane výrobcov káblov z optických vlákien a vstupov používaných pri výrobe káblov z optických vlákien, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(122)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie hlavných funkcií, ako je spravodlivé vyrovnanie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako ČĽR, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (93).

(123)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na využívanie pôdy v ČĽR (94). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (95). Okrem toho orgány pri prideľovaní pôdy často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (96).

(124)

Na výrobcov káblov z optických vlákien sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností a majetkového práva. To má za následok, že aj tieto spoločnosti sú vystavené deformáciám zhora, ktoré vyplývajú z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania právnych predpisov o konkurze a majetku. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by tieto zistenia spochybňovali. Komisia teda dospela k predbežnému záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR. Tieto úvahy sa na základe dostupných dôkazov javia ako plne uplatniteľné aj v odvetví káblov z optických vlákien a v odvetviach vyrábajúcich suroviny používané pri výrobe dotknutého výrobku.

(125)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví káblov z optických vlákien a odvetviach vyrábajúcich suroviny používané na výrobu dotknutého výrobku.

(126)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. ČĽR neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (97). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (98). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a ďalších dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska. (99) Na základe týchto zistení možno konštatovať, že dochádza k deformácii mzdových nákladov v ČĽR.

(127)

Neexistovali žiadne dôkazy, podľa ktorých by spoločnosti vyrábajúce káble z optických vlákien alebo súvisiace vstupy nepodliehali opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie káblov z optických vlákien je preto ovplyvnené deformáciami mzdových nákladov jednak priamo (pri výrobe dotknutého výrobku), ako aj nepriamo (keď výrobcovia káblov z optických vlákien majú prístup ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(128)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR je poznačený rôznymi deformáciami.

(129)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (100), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (101), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (102). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (103).

(130)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť preskúmať úverovú bonitu dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(131)

Čínska vláda napríklad len nedávno objasnila, že aj na rozhodnutia v rámci súkromného komerčného bankovníctva musí dohliadať Komunistická strana Číny a musia zostať v súlade s národnými politikami. Jedným z troch zastrešujúcich cieľov štátu vo vzťahu k riadeniu bánk je v súčasnosti posilniť vedúcu úlohu strany v odvetví bankovníctva a poisťovníctva, a to aj vo vzťahu k otázkam prevádzky a riadenia spoločností (104). V prípade kritérií na hodnotenie výkonu komerčných bánk sa teraz takisto musí zohľadňovať, ako subjekty „slúžia národným rozvojovým cieľom a reálnej ekonomike“, a najmä ako „slúžia strategickým a novovznikajúcim odvetviam“ (105).

(132)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (106).

(133)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (107). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(134)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(135)

Po tretie, hoci bola v októbri 2015 dosiahnutá liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené deformáciami vyvolanými vládou. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej miere, resp. pod ňou, predstavoval ku koncu roka 2018 aj naďalej najmenej jednu tretinu zo všetkých poskytnutých úverov (108). Oficiálne médiá v ČĽR nedávno oznámili, že Komunistická strana Číny vyzvala na „znižovanie trhovej úrokovej sadzby úverov.“ (109) Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému využívaniu.

(136)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(137)

Aj napriek krokom, ktoré sa podnikli s cieľom liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený výraznými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(138)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by sa uvedené zasahovanie vlády do finančného systému nemalo týkať odvetvia káblov z optických vlákien. Komisia takisto zistila, že poprední výrobcovia káblov z optických vlákien využívali subvencie vlády (pozri odôvodnenie 113). Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(139)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a črty čínskeho systému opísané v oddieloch 3.1.1.2 až 3.1.1.5, ako aj v časti A správy platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov uvedený v oddieloch 3.1.1.6 až 3.1.1.8 a v časti B správy.

(140)

Komisia pripomína, že na výrobu káblov z optických vlákien je potrebná široká škála vstupov. V tejto súvislosti podľa dôkazov zo spisu všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky obstarávali väčšinu svojich vstupov v ČĽR. Keď výrobcovia káblov z optických vlákien nakupujú/kontrahujú tieto vstupy v ČĽR, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho sa na nich vzťahuje systém plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(141)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja káblov z optických vlákien na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. V rámci tohto prešetrovania neboli predložené žiadne presné a primerané dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(142)

Analýza uvedená v oddieloch 3.1.1.2 až 3.1.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia káblov z optických vlákien a súvisiaceho dodávateľského reťazca, preukázala, že ceny alebo náklady dotknutého výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(143)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(144)

V priebehu prešetrovania boli doručené pripomienky od CCCME, čínskej vlády a vyvážajúceho výrobcu ZTT.

(145)

Po prvé, CCCME tvrdila, že v článku 2.2 antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“) sa neuznáva koncepcia výrazných deformácií a v žiadnom jej článku sa neumožňuje použiť na stanovenie normálna hodnoty údaje z tretej krajiny, ktoré nemôžu odrážať úroveň cien a nákladov vo vyvážajúcej krajine. Normálna hodnota v rámci antidumpingového prešetrovania sa musí stanoviť na základe predajných cien alebo nákladov spoločností v krajine pôvodu alebo aspoň na základe cien alebo nákladov, ktoré môžu odrážať úroveň cien alebo nákladov v krajine pôvodu. Vo vzťahu k tomu sa CCCME domnievala, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je v rozpore s antidumpingovou dohodou a nemal by sa v tomto prípade uplatňovať. Podľa CCCME výpočet vytvorenej normálnej hodnoty zo strany EÚ by mal byť zároveň v súlade s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody a s jej výkladom zo strany Odvolacieho orgánu uvedeným vo veci EÚ – bionafta (Argentína) (DS473) (ďalej len „vec EÚ – bionafta“). Na výrazné deformácie vo vyvážajúcej krajine by sa musela vzťahovať definícia buď predaja, ktorý nie je súčasťou „bežného obchodu“, alebo „osobitnej situácie na trhu“. CCCME okrem toho konštatovala, že podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody je vytvorenie normálnej hodnoty povolené len vtedy, ak nedochádza k predaju v bežnom obchode. Výraz „bežný obchod“ možno vykladať tak, že predstavuje bežné predaje a nákupy, ktoré sú charakterizované úmyslom predajcu dosiahnuť zisk. Okrem toho sa v článku 2.2.1 antidumpingovej dohody stanovuje, že predaj výrobku sa môže považovať za nie bežný obchod a nemusí sa brať do úvahy „len vtedy, keď […] sa [taký predaj] uskutočňuje v priebehu predĺženého obdobia v podstatných množstvách a v cenách, ktoré nezabezpečujú pokrytie všetkých nákladov“. V tejto súvislosti CCCME zároveň tvrdila, že navrhovateľ nepreukázal, že údajné výrazné deformácie patria do kategórie predaja, ktorý nie je súčasťou „bežného obchodu“, ani že by išlo o „osobitnú situáciu na trhu“.

(146)

Komisia sa domnieva, že ustanovenia článku 2 ods. 6a sú plne v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO a judikatúrou, ktorú cituje CCCME. Komisia na začiatku poznamenáva, že správa WTO o veci EÚ – bionafta sa netýkala uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ale konkrétneho ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Právne predpisy WTO, ako ich vykladá porota WTO a odvolací orgán vo veci EÚ – bionafta, v každom prípade umožňujú použiť náležite upravené údaje z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Existencia výrazných deformácií spôsobuje, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v článku 2 ods. 6a základného nariadenia predpokladá, že náklady na výrobu a predaj sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa navrhovateľa, právny základ a podkladové dôkazy v podnete súviseli s podmienkami uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Ako sa uvádza v bode 3 oznámenia o začatí konania, Komisia sa domnieva, že podnet obsahuje dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia, na začatie prešetrovania na tomto základe. Článok 2 ods. 6a základného nariadenia neobsahuje žiadne ďalšie požiadavky týkajúce sa dôkazov, ako tvrdí táto strana. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(147)

CCCME zároveň tvrdila, že navrhovateľ nepredložil dostatočné dôkazy na odôvodnenie akýchkoľvek zistení „výrazných deformácií“ v rámci čínskeho odvetvia káblov z optických vlákien. Podľa CCCME je správa len všeobecným úvodom k určitým čínskym politikám, trhovým podmienkam a predpokladaným zásahom vlády v rámci určitých odvetví a podnet neobsahuje žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by poukazovali na to, ako vláda skutočne zasahuje do každodenných komerčných operácií spoločností vyrábajúcich káble z optických vlákien. CCCME sa v tomto ohľade odvolávala na rozhodnutie Odvolacieho orgánu WTO vo veci USA – Vyrovnávacie opatrenia (DS437), v ktorom sa uvádza, že tvrdenie o existencii „výrazných deformácií“ by sa malo podporiť dostatočnými dôkazmi, a nie len predpokladanou existenciou zásahov vlády, a že takáto analýza a určenie by sa mali vykonávať jednotlivo od prípadu k prípadu.

(148)

Podľa CCCME bolo zodpovednosťou navrhovateľa a Komisie predložiť ďalšie dôkazy, ktoré náležite dokazujú existenciu údajných „výrazných deformácií“ v odvetví káblov z optických vlákien. CCCME tvrdila, že Komisia bola povinná zanalyzovať situáciu každého spolupracujúceho čínskeho výrobcu/čínskeho výrobcu zaradeného do vzorky a rozhodnúť, či v ich jednotlivých prípadoch sú niektoré faktory nákladov na výrobu a predaj deformované. Zároveň bola presvedčená, že aj keby sa Komisia nakoniec rozhodla uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia, nahradenie všetkých údajov a faktorov týkajúcich sa nákladov, ktoré slúžia na vytvorenie normálnej hodnoty, v prípade všetkých spoločností údajmi z tretej krajiny je neprimerané a nie je v súlade s ustanoveniami základného nariadenia – v súlade so znením článku 2 ods. 6a by sa nedeformovanými cenami alebo referenčnými hodnotami mali nahradiť len tie náklady na výrobu a predaj, pri ktorých sa preukázalo, že sú deformované.

(149)

CCCME v zdôvodnení tohto tvrdenia ďalej uviedla, že navrhovateľ a Komisia nepreukázali, že domáce trhy využívané na poskytovanie všetkých surovín na výrobu káblov z optických vlákien boli deformované, a preto nahradenie nákladov na všetky suroviny nemôže byť odôvodnené. Zároveň aj keby navrhovateľ a Komisia mali k dispozícii dôkazy na doloženie deformácie v odvetviach niektorých surovín, bez dostatočných dôkazov o deformáciách v odvetviach iných surovín by sa ako zdroj údajov o nákladoch na tieto iné suroviny mali použiť záznamy spolupracujúcich čínskych výrobcov.

(150)

CCCME takisto tvrdila, že náklady práce v záznamoch čínskych výrobcov káblov z optických vlákien neboli deformované, preto by sa mali v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia považovať za nedeformované údaje a mali by byť použité na vytvorenie normálnej hodnoty. V tejto súvislosti CCCME tvrdila, že navrhovateľ neposkytol dostatočné dôkazy o tom, že tieto náklady v čínskom odvetví káblov z optických vlákien boli deformované. Podľa CCCME bolo neprimerané a nespravodlivé nahradiť náklady práce údajmi z tretej krajiny, pretože tieto náklady sú ovplyvnené kombináciou viacerých faktorov a priemerné náklady práce sa líšia dokonca aj medzi jednotlivými čínskymi výrobcami, nieto ešte v iných krajinách. CCCME dodala, že Komisia mala ako reprezentatívnu krajinu vybrať jednu z 50 krajín, ktoré majú podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čína, a v týchto krajinách sú náklady práce výrazne rozdielne. Podobné tvrdenia CCCME predložila aj vo vzťahu k cenám energií.

(151)

V reakcii na tvrdenia o dostatočných dôkazoch vo fáze začatia konania Komisia pripomína, že v bode 3 oznámenia o začatí konania sa uvádzalo viacero prvkov prima facie z čínskeho trhu s káblami z optických vlákien s cieľom preukázať, že tento trh je v ČĽR ovplyvnený deformáciami v rámci celého hodnotového reťazca káblov z optických vlákien. Komisia dospela k názoru, že dôkazy uvedené v oznámení o začatí konania postačovali na odôvodnenie začatia prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Zatiaľ čo k určeniu skutočnej existencie výrazných deformácií a následnému použitiu metodiky stanovenej v článku 2 ods. 6a písm. a) dochádza až v čase predbežného a/alebo konečného poskytnutia informácií, v článku 2 ods. 6a písm. e) sa stanovuje povinnosť zbierať údaje potrebné na uplatňovanie tejto metodiky, keď sa prešetrovanie začalo na tomto základe. V tomto prípade Komisia považovala dôkazy prima facie predložené navrhovateľom o výrazných deformáciách za dostatočné na začatie prešetrovania na tomto základe. Táto skutočnosť bola jasne uvedená v bode 3 oznámenia o začatí konania v súlade s povinnosťou uvedenou v článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia. Preto Komisia podnikla kroky potrebné na to, aby v prípade, že sa v rámci prešetrovania potvrdí existencia výrazných deformácií, mohla uplatniť metodiku vyplývajúcu z článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Tvrdenie CCCME bolo preto zamietnuté.

(152)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa všeobecného charakteru dôkazov uvedených v správe, Komisia konštatuje, že existencia výrazných deformácií, ktoré vedú k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nesúvisí s existenciou osobitnej sektorovej kapitoly alebo informácie v správe týkajúcich sa špecifického trhu, ktoré by sa vzťahovali na dotknutý výrobok alebo konkrétne spoločnosti. Správa opisuje rôzne typy deformácií prítomných v ČĽR, ktoré sú prierezové a relevantné v celom čínskom hospodárstve a ovplyvňujú ceny a/alebo suroviny a náklady na výrobu dotknutého výrobku. Zdrojom dôkazov, ktoré Komisia používa na určenie príslušnej hodnoty, nie je len správa, keďže na tento účel sa používajú ďalšie dôkazné prvky.

(153)

Komisia ďalej pripomína, že vec USA – vyrovnávacie opatrenia sa netýkala uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorý je príslušným právnym základom na určovanie normálnej hodnoty v tomto prešetrovaní, dokonca ani oblasti dumpingu. Daný spor sa týkal odlišnej skutkovej situácie a išlo v ňom o výklad Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, nie o antidumpingovú dohodu. Ako už bolo vysvetlené, dôkazy predložené vo fáze začatia konania v každom prípade evidentne súviseli s čínskym trhom s káblami z optických vlákien, a teda s dotknutým výrobkom v predmetnom prípade. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(154)

Pokiaľ ide o tvrdenie CCCME týkajúce sa úplného nahradenia nákladov na výrobu a predaj čínskych výrobcov údajmi z tretej krajiny alebo individuálnym posudzovaním, Komisia pripomína, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, Komisia môže vytvoriť normálnu hodnotu na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a). Článok 2 ods. 6a písm. a) umožňuje použiť domáce náklady iba vtedy, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Vzhľadom na dostupné dôkazy o výrobných faktoroch jednotlivých vyvážajúcich výrobcov nebolo možné žiadne náklady na výrobu a predaj dotknutého výrobku považovať za nedeformované. Tvrdenie CCCME bolo preto zamietnuté.

(155)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa deformácií trhov so surovinami a s energiami, Komisia sa už vyššie zaoberala otázkou dostatočnosti dôkazov vo fáze začatia konania, ktorá sa vzťahuje aj na údajné deformácie ovplyvňujúce vstupy. Počas prešetrovania Komisia ďalej v oddieloch 3.1.1.3 až 3.1.1.8 stanovila, že trhy so vstupmi, ktoré využívajú výrobcovia káblov z optických vlákien v ČĽR, boli predmetom viacerých výrazných deformácií, a to nielen osobitného ale aj prierezového charakteru. Rovnaká situácia sa vzťahovala aj na výrobcov ďalších základných vstupov využívaných na výrobu surovín pre káble z optických vlákien a pod. Preto Komisia považovala všetky náklady na vstupy využívané pri výrobe káblov z optických vlákien vrátane energie v ČĽR za (aspoň potenciálne) deformované. Posúdenie Komisie vo vzťahu k deformácii cien energií v ČĽR nezmenila ani skutočnosť, že podľa tvrdenia CCCME existujú výrazné rozdiely v nákladoch na energie medzi rôznymi krajinami. V tejto súvislosti článok 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia umožňuje použiť domáce náklady na vstupy vtedy, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Hoci niektoré zainteresované strany poskytli informácie o nákladoch na vstupy, neexistovali žiadne dôkazy zo spisu, ktorými by sa potvrdilo, že ceny niektorých osobitných surovín alebo náklady na ne vrátane nákladov na energie nie sú deformované. Preto pri vytváraní normálnej hodnoty nemožno použiť žiadne domáce náklady na vstupy ani ich ceny a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(156)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa deformácií v súvislosti so mzdovými nákladmi, Komisia opätovne zdôrazňuje svoje vysvetlenie z predchádzajúcich odôvodnení týkajúce sa dostatočnosti dôkazov vo fáze začatia konania. Navyše aj keď Komisia uznáva, že mzdové náklady sa môžu v jednotlivých krajinách či dokonca odvetviach líšiť, na základe prešetrovania zistila, že pracovný trh v ČĽR bol ovplyvnený deformáciami na úrovni celej krajiny, ako sa uvádza v oddiele 3.1.1.7. Vnútorné problémy čínskeho trhu práce vrátane nedostatku odborov, ktoré by boli nezávislé od vlády, a obmedzenia mobility pracovnej sily v dôsledku systému registrácie domácností majú deformujúci vplyv na tvorbu miezd v ČĽR v prípade všetkých hospodárskych subjektov. Skutočnosť, že mzdové náklady v iných krajinách alebo v rámci ČĽR sa môžu líšiť, v žiadnom prípade toto zistenie nemení. V tomto ohľade platí, že hoci v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa povoľuje použitie domácich nákladov vrátane mzdových nákladov, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované, neexistujú žiadne dôkazy zo spisu preukazujúce, že deformácie vznikajúce na úrovni celej krajiny sa na výrobcov káblov z optických vlákien nevzťahujú. Preto pri vytváraní normálnej hodnoty nemožno použiť žiadne domáce mzdové náklady a toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(157)

CCCME ďalej konštatovala, že na vytvorenie normálnej hodnoty pre čínskych vývozcov nebolo primerané použiť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločností v tretej krajine. Keďže v článku 2 ods. 6a písm. b) sa odkazuje na „deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu“, podľa CCCME by sa vplyv údajných výrazných deformácií nemal rozširovať na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. CCCME dodáva, že nebol predložený žiadny dôkaz preukazujúci, že použitie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku čínskych výrobcov na vytvorenie normálnej hodnoty bolo nevhodné. Okrem toho CCCME tvrdila, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk rôznych výrobcov v rámci jedného odvetvia (či dokonca rovnakej skupiny) sa výrazne líšia, a ak výrobca v konečnej vybratej reprezentatívnej krajine má relatívne vysoký pomer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, vytvorená normálna hodnota bude vyššia, čo nie je spravodlivé. CCCME zároveň namietala, že v prípade navrhnutej príslušnej spoločnosti v Turecku – Prysmian Kablo Ve Sistemleri AS – príjmy z predaja dotknutého výrobku predstavovali viac než 89 % celkových príjmov spoločnosti, zatiaľ čo dostupné údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku sa vzťahovali na celú spoločnosť, a nie výhradne na dotknutý výrobok. Podľa CCCME vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku, ktoré použila Komisia na vytvorenie normálnej hodnoty, považovať za „nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“ a v konečnom dôsledku by sa ani predajné, všeobecné a administratívne náklady a rozpätia zisku nemali nahrádzať údajmi výrobcov v tretích krajinách.

(158)

Komisia v reakcii na to konštatuje, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, normálna hodnota sa podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorí pre každého vyvážajúceho výrobcu vzhľadom na nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Komisia zdôrazňuje, že v článku 2 ods. 6a písm. a) sa zároveň špecificky vyžaduje, aby vytvorená normálna hodnota zahŕňala primeranú sumu pre nedeformované predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky. Ak Komisia v priebehu prešetrovania na základe všetkých dôkazov v spise dokáže existenciu výrazných deformácií ovplyvňujúcich dotknutý výrobok vo vyvážajúcej krajine, nemusí dokazovať, že skutočné predajné, všeobecné a administratívne náklady daného vyvážajúceho výrobcu v skutočnosti deformované neboli.

(159)

Pokiaľ ide o tvrdenie o tom, či je spravodlivé použiť údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch navrhovaného výrobcu v potenciálnej reprezentatívnej krajine, Komisia sa pri svojom výbere riadi kritériami nedávnych verejne dostupných finančných výkazov a ziskovosti. Pri takomto postupe sa uprednostňujú údaje, ktoré pochádzajú z potenciálnej reprezentatívnej krajiny. Zainteresované strany majú vo všetkých fázach posudzovania možnosť vyjadriť sa k následným navrhovaným údajom spoločnosti. V rámci tohto prešetrovania boli riadne uplatnené a vykonané obe spomínané kritériá týkajúce sa konečného výberu údajov spoločnosti, ako aj analýzy pripomienok k následným poznámkam v súvislosti s výrobnými faktormi. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(160)

Pokiaľ ide o tvrdenie o konkrétnej vhodnosti údajov spoločnosti Prysmian Kablo Ve Sistemleri AS vzhľadom na podiel predaja jej rozličných výrobkov, Komisia sa vhodnosti finančných údajov tejto spoločnosti venuje v odôvodnení 227, v ktorom súvisiace tvrdenie CCCME zamieta.

(161)

Pokiaľ ide o podporné politiky a finančné subvencie pre výrobcov káblov z optických vlákien, ktoré sa spomínajú v podnete, CCCME uviedla, že v rámci odvetvia špičkových technológií je normálne zavádzať politiky na podporu rozvoja tohto odvetvia, a deje sa tak nielen v Číne, ale aj v iných krajinách, v ktorých sa neoznačujú za významné deformácie. Navyše podľa CCCME skutočnosť, že spoločnosti dostali subvencie, nijako nesúvisí so spôsobom výpočtu dumpingového rozpätia a subvencie nemožno považovať za deformáciu trhu a nemusia viesť k nespravodlivým cenám.

(162)

Komisia pripomína, že na účely preukázania existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa analyzuje potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z deformujúcich faktorov uvedených v danom ustanovení z hľadiska cien a nákladov vo vyvážajúcej krajine. V tejto súvislosti, po prvé, okrem toho, že je toto tvrdenie zovšeobecňujúce a nepodložené, Komisia konštatuje, že štruktúra nákladov a mechanizmy tvorby cien na iných trhoch (vrátane záležitostí súvisiacich s finančnou podporou) sú v každom prípade irelevantné v prípade tohto prešetrovania, ktoré sa týka existencie výrazných deformácií v ČĽR. Po druhé, v analýze podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je kľúčové zhodnotiť, či majú výrobcovia, aspoň potenciálne, prístup k financovaniu poskytovanému inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo je ich nezávislosť inak ovplyvnená, alebo či dostávajú iné štátne finančné prostriedky, ktoré zasahujú do pôsobenia trhových síl, a tak ovplyvňujú ich vykazované ceny alebo náklady. Keďže sa na čínskych výrobcov káblov z optických vlákien a výrobcov vstupov vzťahujú vládne plány a smernice, ako sa vysvetľuje v oddiele 3.1.1.5, majú zároveň prístup k financiám prostredníctvom čínskeho finančného systému, ako sa konštatuje v oddiele 3.1.1.8. Komisia zároveň zistila, že niektorí výrobcovia káblov z optických vlákien vykázali subvencie vo svojich výročných správach, ako sa uvádza v odôvodnení 113. Subvencie sú len jedným z prvkov, ktoré môžu spolu so všetkými ďalšími prvkami relevantnými v súvislosti s článkom 2 ods. 6a písm. b) poukazovať na existenciu výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine, keďže predstavujú ďalšiu formu zasahovania vlády, ktoré sa dotýka voľného pôsobenia trhových síl a ovplyvňuje ceny alebo náklady. Komisia v dôsledku toho tvrdenie komory CCCME zamietla.

(163)

Pokiaľ ide o odkazy navrhovateľa na zistenia v rámci prešetrovania o textíliách zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR a Egypte (110), CCCME uviedla, že tkané a/alebo stehované textílie zo sklenených vlákien a káble z optických vlákien sú dva rozličné výrobky a patria do rôznych skupín výrobkov. Zistenia z uvedeného prešetrovania sa preto nijako nevzťahujú na káble z optických vlákien a nemali by sa považovať za dôkazy o výrazných deformáciách uvedených v aktuálnej veci. Podľa CCCME sa dôkazy, ktoré poskytol navrhovateľ, nevzťahovali osobitne na príslušné prešetrované odvetvie, a preto boli nedostatočné a irelevantné.

(164)

Zistenia Komisie z prešetrovania týkajúceho sa textílií zo sklenených vlákien, na ktoré sa v podnete poukazuje, sú relevantné pre všetky priemyselné odvetvia v ČĽR, minimálne pokiaľ ide o prierezové deformácie, ktoré ovplyvňujú výrobné faktory vo všetkých odvetviach alebo deformácie týkajúce sa fungovania sociálno-ekonomického systému v ČĽR. Navyše niektoré konkrétne politiky a ciele, ktoré sa vzťahujú na odvetvie textílií zo sklenených vlákien, sa môžu priamo alebo nepriamo vzťahovať aj na odvetvie káblov z optických vlákien, najmä ak sú súčasťou rovnakého zastrešujúceho programu alebo politiky, ktoré sa vzťahujú na podobné odvetvia. Komisia považovala dôkazy predložené v rámci podnetu za súvisiace s odvetvím káblov z optických vlákien a uplatniteľné naň a postačujúce na začatie prešetrovania podľa článku 5 ods. 9 a článku 2 ods. 6a písm. e). V každom prípade Komisia týmto prešetrovaním preukázala, že existuje množstvo politík a výrazných deformácií, podrobne rozpísaných v oddieloch 3.1.1.2 až 3.1.1.9, ktorými sa v tomto prípade odôvodňuje uplatnenie článku 2 ods. 6a. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(165)

A napokon CCCME spochybnila tvrdenie predložené navrhovateľom, že úloha komisie SASAC ako „skutočného prevádzkovateľa“ spoločnosti predstavuje dostatočný dôkaz o existencii výrazných deformácií. CCCME navyše uviedla, že Komisia by mala zohľadniť všetky relevantné faktory v celom rozsahu, aby mohla správne posúdiť, či štátna účasť vedie k takému zasahovaniu štátu, ktoré podstatne a výrazne ovplyvňuje komerčné správanie spoločností, pokiaľ ide o rozhodovanie, stanovovanie cien a plánovanie výstupov. CCCME dodala, že takéto zasahovanie je zakázané „zákonom Čínskej ľudovej republiky o aktívach podnikov vo vlastníctve štátu“, v ktorom sa v článku 6 stanovuje, že „štátna rada a miestne ľudové vlády v súlade so zákonom vykonávajú funkcie prispievateľov na základe princípov oddelenia vládnych orgánov a podnikov, oddelenia administratívnych funkcií verejných záležitostí od funkcií prispievateľa spravujúceho aktíva vo vlastníctve štátu a nezasahovania do legitímnych a nezávislých obchodných operácií spoločností.“ V tejto súvislosti CCCME konštatovala, že komisia SASAC v rámci svojej úlohy nepriameho akcionára spoločnosti FTT vykonáva len funkciu prispievateľa, ale nezasahuje do každodennej prevádzky spoločností. CCCME zároveň spochybnila, ako by vzťahy spoločnosti s komisiou SASAC mohli v akejkoľvek podobe alebo forme poukazovať na výrazné deformácie. Napokon CCCME tvrdila, že navrhovateľ pri predkladaní uvedeného podnetu nezohľadnil prepojenia medzi výrobcami z Únie a mnohými vývozcami v tom zmysle, že väčšina výrobcov z Únie, ktorí podali a podporili podnet, má v ČĽR prepojené spoločnosti alebo pobočky a/alebo sami dovážajú káble z optických vlákien z ČĽR.

(166)

V reakcii na to Komisia na začiatok konštatuje, že CCCME vo svojom tvrdení nesprávne prepája dva rôzne prvky vyplývajúce z článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, konkrétne z jeho prvej a druhej zarážky. CCCME okrem toho vo svojom tvrdení ignoruje skutočnosť, že z právneho hľadiska sa v tomto ustanovení prihliada na „potenciálne“ a nie skutočné dôsledky týchto prvkov. Prvý prvok sa týka podnikov, ktoré orgány vyvážajúcej krajiny „vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor“, takže sa nevzťahuje výlučne na úlohu „skutočne ovládajúceho subjektu“, ako naznačuje CCCME. Druhý prvok z článku 2 ods. 6a písm. b) sa naopak týka prítomnosti štátu, ktorá umožňuje „zasahovať do cien alebo nákladov“. Ide o dva rozdielne prvky, ktoré treba vykladať v spojení s úvodom článku 2 ods. 6a písm. b), podľa ktorého sa prihliada na „potenciálne“, a nie skutočné dôsledky. Z analýzy v oddiele 3.1.1.3 vyplýva, že vláda ČĽR vlastní a ovláda zložky odvetvia káblov z optických vlákien, a to aj pokiaľ ide o konkrétnych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Podobne analýza v oddiele 3.1.1.4 ukazuje, ako vláda ČĽR môže zasahovať do cien alebo nákladov v rámci činnosti odvetvia káblov z optických vlákien, a to aj pokiaľ ide o konkrétnych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Toto tvrdenie sa preto môže zamietnuť už na tomto základe. Možnosť štátneho subjektu, akým je komisia SASAC, výrazným spôsobom zasahovať do trhu, môže v zásade viesť k deformácii trhu, ako sa opisuje v predchádzajúcich oddieloch tohto nariadenia. To, že je niekto podľa článku 6 zákona ČĽR o aktívach spoločností vo vlastníctve štátu považovaný za prispievateľa, ktorý nezasahuje do každodennej prevádzky, nemení úlohu, ktorú štát zohráva prostredníctvom komisie SASAC v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky a nevylučuje túto možnosť podľa príslušnej normy o „potenciálnych dôsledkoch“, takisto v spojení s ďalšími článkami uvedeného zákona. To predstavuje jasný dôkaz o tom, ako sa štát usiluje ovplyvňovať hospodárstvo prostredníctvom štátom kontrolovaných podnikov a svojej úlohy v nich (111). V článku 12 uvedeného zákona sa v súvislosti s úlohou „prispievateľa“ uvádza, že „subjekt, ktorý vykonáva funkciu prispievateľa v mene príslušnej ľudovej vlády má nárok na návratnosť aktív, účasť na prijímaní zásadných rozhodnutí a výbere manažérov a iné práva prispievateľov do podnikov s majetkovou účasťou štátu podľa zákona“ (112). Tieto uvedené práva „prispievateľa“ sú potvrdením jeho možného vplyvu na fungovanie ovládaného podniku, a to minimálne z hľadiska kľúčového smerovania rozvoja podnikania spoločnosti a jej strategických podnikových rozhodnutí, najmä prostredníctvom menovania kľúčových manažérov, ktorí sa podieľajú na rozhodnutiach, ktoré sa nutne postupne premietajú do každodenných obchodných operácií vrátane cien alebo nákladov. V neposlednom rade, bez ohľadu na otázku kontroly zo strany komisie SASAC, Komisia získala aj dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v odvetví káblov z optických vlákien, v ktorom pôsobí napr. spoločnosť FTT (a iní výrobcovia), ktoré sa uvádzajú v oddieloch 3.1.1.5 až 3.1.1.8. A napokon, pokiaľ ide o vzťahy medzi výrobcami z EÚ a čínskymi vývozcami, tie sa nepovažujú za relevantné na účely posúdenia úlohy kontroly komisie SASAC v rámci spoločnosti FTT v ČĽR, a v každom prípade boli podrobne zanalyzované v odôvodneniach 408 až 415 tohto nariadenia. Tvrdenia CCCME sa preto zamietli.

(167)

Čínska vláda tvrdila, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia EÚ nie je v súlade s článkami 2.2 a 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, pričom sa odvolávala na skutočnosť, že metodika úpravy nákladov EÚ bola vyhlásená za nezlučiteľnú s výkladom Odvolacieho orgánu WTO, ktorý sa uvádza vo veci EÚ – bionafta a výkladom poroty vo veci EÚ – úprava nákladov (DS494).

(168)

Pokiaľ ide o argument čínskej vlády týkajúci sa veci EÚ – bionafta, stanovisko Komisie je vyjadrené v odôvodnení 146. V súvislosti s vecou EÚ – úprava nákladov Komisia pripomína, že tak EÚ, ako aj Ruská federácia sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré nie sú konečné, a teda podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút v systéme WTO, keďže neboli schválené prostredníctvom rozhodnutí členov WTO. V každom prípade sa v správe poroty v tomto spore osobitne usúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia presahujú rámec predmetu sporu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(169)

Čínska vláda s ohľadom na správu takisto tvrdila, že Komisia vydala podobné správy len v súvislosti s niekoľkými vybranými krajinami, čo vyvoláva obavy z porušenia zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod (DNV) a doložky o národnom zaobchádzaní. Čínska vláda zároveň konštatovala, že v súvislosti s predchádzajúcimi prešetrovaniami, ktoré sa týkali výrobkov s pôvodom v ČĽR, sa nevykonali žiadne preskúmania toho, či došlo k deformáciám trhu v odvetviach EÚ a ich dodávateľských odvetviach alebo či údaje tretích strán použité v rámci konania boli ovplyvnené deformáciami trhu. Preto základná logika celého systému prešetrovania založeného na článku 2 ods. 6a nemôže byť celistvá, a už vôbec nie spravodlivá. Čínska vláda ďalej tvrdila, že medzi ekonómami neexistuje univerzálne prijímaná koncepcia „deformácie trhu“ a že štandard pre „výraznú deformáciu trhu“ podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nebol plne demonštrovaný a chýba mu teoretická opora a medzinárodné uznanie. Podľa čínskej vlády treba prediskutovať a vymedziť základné koncepcie a normy, pokiaľ ide o pojmy „trh“, „deformácia“ a „výrazný“, pričom ak sa nedospeje ku konečnému záveru a konečnej zhode o týchto pojmoch, znamená to, že nemožno presne vymedziť ani pojem „výrazná deformácia trhu“, a teda je absurdné a nefunkčné na tomto základe stanovovať akékoľvek právne ustanovenia alebo medzinárodné pravidlá. Čínska vláda na záver konštatovala, že je nemožné, aby rôzne hospodárstva prijali zásady trhového hospodárstva, v rámci ktorých by využívali identické opatrenia, keďže v každom hospodárstve sa môžu vyskytovať inštitucionálne rozdiely, a je logicky neobhájiteľné považovať rozdiely v systéme alebo opatreniach za dôkaz o výrazných deformáciách trhu. Podľa čínskej vlády tento prístup možno považovať len za diskriminačný a protekcionistický.

(170)

Pokiaľ ide o tvrdenie čínskej vlády týkajúce sa porušenia doložky najvyšších výhod a doložky o národnom zaobchádzaní, Komisia pripomína, že v súlade článkom 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa správa o krajine vypracuje v súvislosti s ktoroukoľvek krajinou len v prípade, že Komisia má informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine. Komisia mala po nadobudnutí účinnosti nových ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia v decembri 2017 takéto informácie o známkach výrazných deformácií v prípade Číny. Komisia uverejnila aj správu o deformáciách v Rusku v októbri 2020 (113), a nevylučuje, že budú nasledovať ďalšie správy. Okrem toho, ako už bolo uvedené, na uplatnenie článku 2 ods. 6a nie sú správy povinné. V článku 2 ods. 6a písm. c) sú opísané podmienky, za ktorých Komisia vydáva správy o krajine, a podľa článku 2 ods. 6a písm. d) navrhovatelia nie sú povinní správu využiť a podľa článku 2 ods. 6a písm. e) existencia správy o krajine nie je podmienkou na začatie prešetrovania podľa článku 2 ods. 6a. Podľa článku 2 ods. 6a písm. e) dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách v akejkoľvek krajine, ktoré predložia navrhovatelia a ktoré spĺňajú kritériá článku 2 ods. 6a písm. b), postačujú na začatie prešetrovania na tomto základe. Pravidlá týkajúce sa výrazných deformácií špecifických pre jednotlivé krajiny sa preto uplatňujú na všetky krajiny bez rozdielu, a to bez ohľadu na existenciu správy o krajine. V dôsledku toho pravidlá týkajúce sa deformácií v krajine zo svojej podstaty neporušujú zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod. Pokiaľ ide o údajné deformácie v rámci EÚ, Komisia konštatuje, že okrem toho, že toto tvrdenie čínskej vlády je zovšeobecňujúce a úplne nepodložené, deformácie prítomné v EÚ a ovplyvňujúce spoločnosti v EÚ nie sú predmetom analýzy podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorá sa týka vyvážajúcej krajiny. Preto je táto koncepcia z pohľadu výrobného odvetvia Únie v konkrétnom kontexte antidumpingového prešetrovania z právneho hľadiska irelevantná. Pokiaľ ide o tvrdenie, že rôzne krajiny prijímajú v rámci trhového hospodárstva rôzne opatrenia, ustanovenia článku 2 ods. 6a sa uplatňujú len vtedy, ak existujú výrazné deformácie vo vyvážajúcej krajine, v ktorej dochádza k značnému zasahovaniu vlády, ktoré sa dotýka nákladov a cien, a nezasahujú tak do rôznych opatrení rozličných trhových hospodárstiev, ak nedochádza k značným vládnym zásahom do pôsobenia trhových síl. Na základe všetkých uvedených skutočností Komisia tieto tvrdenia zamietla.

(171)

Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré čínska vláda uviedla vo fáze začatia konania, že v prípade údajov tretích strán použitých v konaní Komisie nebolo preskúmané, či boli ovplyvnené deformáciami trhu alebo nie, Komisia pripomína, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) pri vytváraní normálnej hodnoty pristupuje k použitiu vybraných údajov iných, ako sú domáce ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, len vtedy, keď stanoví, že dané údaje sú najvhodnejšie na vyjadrenie nedeformovaných cien a nákladov. Komisia je v rámci tohto postupu viazaná používať výhradne nedeformované údaje. V tejto súvislosti sa zainteresované strany v skorých fázach prešetrovania vyzývajú, aby sa vyjadrili k navrhovaným zdrojom na stanovenie normálnej hodnoty. Komisia tieto pripomienky v plnej miere zohľadňuje vo svojom konečnom rozhodnutí o tom, ktoré nedeformované údaje sa majú použiť na výpočet normálnej hodnoty.

(172)

Pokiaľ ide o pripomienku čínskej vlády ku koncepcii „výraznej deformácie trhu“, Komisia konštatuje, že toto tvrdenie je všeobecné a teoretické a neuvádza sa v ňom, prečo a akým spôsobom by koncepcia použitá v základnom nariadení mohla byť nejakým spôsobom chybná. Komisia ďalej pripomína, že v súvislosti s postupom, ktorý viedol k prijatiu legislatívneho návrhu, vykonala Komisia posúdenie vplyvu, ktoré obsahovalo aj podrobnosti o koncepcii výraznej deformácie a použitých kritériách a po ktorom nasledovala verejná konzultácia a konferencia zainteresovaných strán. Čínska vláda sa do tohto postupu takisto aktívne zapojila a zúčastnila sa na konferencii zainteresovaných strán. Výsledok tohto konzultačného procesu sa plne zohľadnil v rámci postupu, ktorý viedol k prijatiu legislatívneho návrhu, a ďalej v legislatívnom postupe, ktorý viedol k prijatiu tohto ustanovenia. Článok 2 ods. 6a jasným spôsobom vymedzuje koncepciu „výrazných deformácií“ na účely uplatňovania základného nariadenia EÚ. Okrem toho sa v článku 2 ods. 6a písm. b) uvádza, ktoré prvky a ich potenciálne dôsledky by sa zohľadňovali pri posudzovaní existencie výrazných deformácií. Pri tomto posúdení nezohrávajú úlohu rozdiely v hospodárskych systémoch, keďže posúdenie možno uplatniť výhradne vo vzťahu ku krajine, ktorá dotknutý výrobok vyváža. Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu, Komisia konštatuje, že základné nariadenie, a predovšetkým jeho článok 2 ods. 6a, sa neuplatňuje na žiadnu konkrétnu krajinu ani nevedie k diskriminácii krajín. Uplatňuje sa len vtedy, keď sa v priebehu prešetrovania objavia tvrdenia podložené dôkazmi v spise, že vo vyvážajúcej krajine (akejkoľvek krajine), na ktorú sa vzťahuje dané konanie, existujú výrazné deformácie. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(173)

Čínska vláda okrem toho tvrdila, že správa, ktorú vypracovali útvary Komisie, obsahovala závažné nedostatky tak z vecného, ako aj z právneho hľadiska. Podľa čínskej vlády je podnet založený na nesprávnych záveroch vyplývajúcich zo správy, ako aj z minulých prešetrovaní, pričom tieto prešetrovania použil navrhovateľ ako nové dôkazy aj v tomto prešetrovaní. Čínska vláda tvrdí, že rovnako aj Komisia sa odklonila od neutrálnej pozície prešetrovacieho orgánu a nabáda výrobné odvetvie EÚ k tomu, aby v rámci podnetu predložilo obvinenia o výrazných deformáciách trhu v Číne, čo je porušením najzákladnejšieho právneho ducha rovnoprávnosti a spravodlivosti. Predložené dôkazy sú podľa čínskej vlády nedostatočné, keďže sa nevzťahujú na trhovú situáciu dotknutého výrobku a navrhovateľ nepredložil žiadnu inú správu ani dôkazy, ktorými by preukázal deformáciu čínskeho trhu s príslušnými výrobkami. Navyše navrhovateľ ani Komisia neboli schopní preukázať, ako presne politiky a opatrenia čínskej vlády ovplyvnili cenový mechanizmus trhu konkrétneho odvetvia v Číne.

(174)

Pokiaľ ide o tvrdenie čínskej vlády o nedostatkoch a nesprávnych záveroch správy, Komisia poznamenáva, že predmetná správa je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ tretej strany od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých odborníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Správa je verejne prístupná od decembra 2017, aby všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená. Zatiaľ čo čínska vláda čisto všeobecným a abstraktným spôsobom poukazuje na nedostatky správy, sama nikdy nepredložila žiadne protiargumenty k vecnej podstate správy a dôkazom, ktoré obsahuje. Navrhovatelia sa môžu opierať o dôkazy a zistenia z minulých prešetrovaní, ak sú relevantné a súdny orgán neodložil ich zákonnosť. Článkom 2 ods. 6a sa zabezpečuje neutralita a nestrannosť konaní a dodržiavanie práva na obhajobu všetkých zúčastnených strán v priebehu prešetrovania. Komisia konštatuje, že možnosť poskytnutá navrhovateľom na predloženie tvrdení a dôkazov o možných deformáciách cien a nákladov v krajinách, v ktorých by mohli existovať výrazné deformácie ovplyvnené štátom, nemožno interpretovať ako nerovnoprávny a nespravodlivý postup, ktorý nabáda k predkladaniu takýchto tvrdení. Pokiaľ ide o pripomienku čínskej vlády týkajúcu sa nedostatočnosti dôkazov vo fáze začatia konania, Komisia pripomína, že podľa článku 2 ods. 6a písm. e) ak Komisia považuje dôkazy o výrazných deformáciách predložené navrhovateľom za dostatočné, môže na ich základe začať prešetrovanie. K určeniu skutočnej existencie a vplyvu výrazných deformácií a následnému použitiu metodiky predpísanej článkom 2 ods. 6a písm. a) však dochádza v čase predbežného a/alebo konečného poskytnutia informácií ako výsledku prešetrovania. Existencia a vplyv výrazných deformácií sa nepotvrdzujú vo fáze začatia konania, ako tvrdila čínska vláda, ale až počas dôkladného prešetrovania. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(175)

Pokiaľ ide o odkazy v podnete na subvencie poskytované zo strany ČĽR, čínska vláda uviedla, že EÚ poskytla množstvo subvencií, ktoré by mohli poukazovať na deformáciu jej trhu, a navrhovateľ nepreukázal, že daná subvencia v skutočnosti predstavovala zásah vlády, ktorý výrazne ovplyvnil trh alebo mal rušivý vplyv na cenu alebo náklady príslušných výrobkov. Čínska vláda zdôraznila, že podľa článku 32.1 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach nemožno voči subvenciám iného členského štátu podniknúť žiadne iné opatrenia okrem tých, ktoré sú v súlade s ustanoveniami dohody GATT 1994.

(176)

Ako Komisia vysvetľuje v odôvodnení 162, tvrdenie o poskytovaní subvencií zo strany EÚ, ktoré je v každom prípade úplne nepodložené, nemá žiadny význam na posudzovanie deformácií vo vyvážajúcej krajine podľa článku 2 ods. 6a písm. b). Podľa toho istého odôvodnenia subvencie treba považovať za jeden zo spôsobov zasahovania, prostredníctvom ktorého štát ustanovuje osobitné deformačné verejné politiky, a preto nie je potrebné stanoviť ich osobitné dôsledky. V každom prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 174, existencia a vplyv výrazných deformácií sa nepotvrdzujú vo fáze začatia konania, ale až po dôkladnom prešetrovaní. A napokon, pokiaľ ide o uplatnenie článku 32.1 Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, aktuálne prešetrovanie a metodika v článku 2 ods. 6a sa týkajú výpočtu normálnej hodnoty v súvislosti s dumpingom pri dovoze tovaru a nemožno ich považovať za krok podniknutý špecificky proti subvenciám poskytovaným zo strany ČĽR. Preto je akýkoľvek odkaz na citovaný článok irelevantný. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(177)

Vyvážajúci výrobca ZTT poznamenal, že vytvorenie normálnej hodnoty Komisiou na základe nákladov na výrobu a predaj alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine je v rozpore so záväzkom EÚ v rámci dohôd WTO, najmä s jej záväzkom podľa oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO. Podľa spoločnosti ZTT by sa EÚ od 12. decembra 2016 pri stanovovaní normálnej hodnoty výrobcov z vyvážajúcej krajiny nemala odkláňať od štandardnej metodiky, čiže by mala využívať len domáce ceny a náklady vo vyvážajúcej krajine, pokiaľ iné ustanovenia dohôd WTO vrátane antidumpingovej dohody neumožňujú iný postup. Spoločnosť ZTT takisto tvrdila, že článok 2 antidumpingovej dohody povoľuje na vytvorenie normálnej hodnoty používať výlučne informácie z vyvážajúcej krajiny. Aj keď je za výnimočných okolností potrebné vytvoriť normálnu hodnotu, údaje týkajúce sa výrobných nákladov a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku treba získať zo zdrojov vyvážajúcej krajiny. Podľa spoločnosti ZTT antidumpingová dohoda neobsahuje nič, čo by umožňovalo sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť, a nevyskytuje sa v nej ani koncepcia výrazných deformácií. V tejto súvislosti sa spoločnosť ZTT odvolala na vymedzenie normálnej hodnoty v článku 2.1 antidumpingovej dohody a výnimočné okolnosti opísané v článku 2.2 antidumpingovej dohody, podľa ktorých sa normálna hodnota môže stanoviť na základe porovnateľnej ceny podobného výrobku, ktorý sa vyváža do vhodnej tretej krajiny, ak je táto cena reprezentatívna, alebo na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. Spoločnosť ZTT dodala, že v rámci antidumpingovej dohody sa vyžaduje, aby sa náklady bežne počítali na základe záznamov, ktoré si vedú dotknutí vývozcovia alebo výrobcovia, ak sa takéto záznamy zhodujú so všeobecne prijatými účtovnými zásadami vyvážajúcej krajiny a primerane odrážajú náklady súvisiace s výrobou a predajom dotknutého výrobku, a aby boli sumy pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky rovnako založené na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku v bežnom obchode dotknutým vývozcom alebo výrobcom, alebo ak ich nemožno určiť na tomto základe, určia sa na základe iných zdrojov, ale vždy v rámci domáceho trhu krajiny pôvodu.

(178)

Okrem toho sa spoločnosť ZTT odvolávala na rozhodnutie vo veci EÚ – bionafta, podľa ktorého prešetrujúce orgány nemôžu hodnotiť náklady, ktoré vo svojich záznamoch vykáže vývozca/výrobca na základe referenčných hodnôt, ktoré nesúvisia s výrobnými nákladmi v krajine pôvodu. Spoločnosť ZTT uviedla, že vzhľadom na správu Odvolacieho orgánu v danej veci je potrebné podľa článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody vykonať porovnanie nákladov, ktoré vykázal výrobca/vývozca vo svojej správe na jednej strane a nákladov skutočne vynaložených výrobcom na strane druhej. A napokon spoločnosť ZTT poukázala na skutočnosť, že podľa správy Odvolacieho orgánu v tejto veci deformácie v Argentíne, ktoré spôsobovali rozdiel medzi domácimi a medzinárodnými cenami hlavných surovín dotknutého výrobku, neboli samy osebe dostatočným základom podľa článku 2.2.1.1 na to, aby sa vyvodil záver, že záznamy výrobcu v primeranej miere neodrážali náklady na suroviny spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku, alebo na to, aby sa nezohľadnili pri vytváraní normálnej hodnoty dotknutého výrobku. Spoločnosť ZTT v dôsledku toho dospela k záveru, že článok 2 ods. 6a nie je zlučiteľný s dohodami WTO vrátane protokolu o pristúpení Číny k WTO a judikatúrou orgánu WTO na urovnávanie sporov.

(179)

Komisia v súlade so svojimi pripomienkami v odôvodnení 146 zamietla tvrdenie spoločnosti ZTT, ktoré sa týkalo údajnej všeobecnej nezlučiteľnosti toho, ako Komisia vytvára normálnu hodnotu na základe nákladov na výrobu a predaj alebo referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, s dohodami WTO. V rovnakom odôvodnení sa Komisia venuje otázke relevantnosti veci EÚ – bionafta a zistení odvolacieho orgánu v danej súvislosti vo vzťahu k tomuto prešetrovaniu. Pokiaľ ide o záväzky podľa oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, Komisia pripomína, že v prípade antidumpingových konaní týkajúcich sa výrobkov z Číny sa pri určovaní normálnej hodnoty aj naďalej uplatňujú časti oddielu 15 protokolu, ktorých platnosť zatiaľ neuplynula, a to pokiaľ ide o štandard trhového hospodárstva, ako aj použitie metodiky, ktorá sa nezakladá na striktnom porovnávaní s čínskymi cenami alebo nákladmi. Z týchto všetkých dôvodov boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(180)

Spoločnosť ZTT takisto tvrdila, že odvetvie káblov z optických vlákien nie je deformované, pričom deformované môžu byť nanajvýš určité vstupy na daný trh. Na doloženie svojho tvrdenia spoločnosť ZTT konštatovala, že: správa, na ktorú podnet odkazuje, neobsahuje žiadny osobitný ani podrobný rozbor odvetvia káblov z optických vlákien; nemožno dospieť k záveru, že sú deformované všetky vstupy ani že je deformovaný samotný trh s káblami z optických vlákien; navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o prítomnosti štátu v čínskych firmách, ktorá by zasahovala do cien alebo nákladov na trhu s káblami z optických vlákien, a v podnete sa poukazovalo len na všeobecný opis Číny ako socialistického trhového hospodárstva; spoločnosti prítomné na trhu s káblami z optických vlákien nie sú ovládané štátom, aj keď v nich štát môže vlastniť podiely (väčšinu spoločnosti v každom prípade vlastní súkromný sektor), a neboli predložené žiadne dôkazy o tom, či k vlastníctvu štátu dochádza na väčšine čínskeho trhu s káblami z optických vlákien alebo či je teda trh ako celok deformovaný.

(181)

Komisia sa všeobecným tvrdením o nedostatku konkrétnych dôkazov v podnete týkajúcich sa odvetvia káblov z optických vlákien zaoberala už v odôvodneniach 152 a 154. V súlade s článkom 5 ods. 9 základného nariadenia dôkazy o tom, že v odvetví káblov z optických vlákien môže v ČĽR minimálne potenciálne dochádzať k výrazným deformáciám, ktoré predložil navrhovateľ a ktoré spĺňajú kritériá článku 2 ods. 6a písm. b), boli dostatočné na začatie prešetrovania na základe uvedeného ustanovenia. Konkrétnejšie, existencia výrazných deformácií, ktoré vedú k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nesúvisí s existenciou osobitnej sektorovej kapitoly alebo informáciami týkajúcimi sa špecifického trhu, ktoré by sa vzťahovali na dotknutý výrobok. Ako sa uvádza v oddieloch 3.1.1.2 až 3.1.1.9, Komisia v tejto súvislosti v rámci tohto prešetrovania potvrdila existenciu výrazných deformácií v rámci odvetvia káblov z optických vlákien a súvisiacich odvetví vstupov. Článok 2 ods. 6a písm. a) umožňuje použiť domáce náklady pri vytvorení normálnej hodnoty len vtedy, ak sa v priebehu prešetrovania s určitosťou preukáže, že tieto náklady nie sú deformované. V tejto súvislosti však nebol k dispozícii žiadny nesporný dôkaz o tom, že výrobné faktory jednotlivých vyvážajúcich výrobcov neboli deformované. Preto bolo tvrdenie spoločnosti ZTT týkajúce sa tohto aspektu zamietnuté.

(182)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti ZTT týkajúce sa ovládania výrobcov káblov z optických vlákien štátom, Komisia našla o takejto kontrole dôkazy, ako sa uvádza v oddiele 3.1.1.3. Komisia pripomína, že väčšinové vlastníctvo štátu nie je podmienkou toho, aby mohol podnik účinne ovládať. Všeobecnejšie možno konštatovať, že Komisia v oddieloch 3.1.1.3 až 3.1.1.5 potvrdila, že trh s káblami z optických vlákien (z hľadiska výrobcov káblov z optických vlákien, ako aj výrobcov vstupov používaných na výrobu týchto káblov) bol do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú politický dozor alebo ktoré usmerňujú orgány ČĽR. Preto bolo uvedené tvrdenie spoločnosti ZTT v tejto súvislosti zamietnuté.

(183)

Spoločnosť ZTT ďalej konštatovala, že dôkazy navrhovateľa týkajúce sa diskriminačných verejných politík alebo opatrení v prospech domácich dodávateľov káblov z optických vlákien alebo iného ovplyvňovania síl voľného trhu v rámci odvetvia káblov z optických vlákien sa týkajú skôr odberateľského ako dodávateľského trhu s káblami z optických vlákien. Pokiaľ ide o deformáciu vstupov uvedenú v podnete, spoločnosť tvrdila, že dôkazy boli „chabé“ a poukázala na nejasnosť toho, či „vysokovýkonné vlákna“ podporované 13. päťročným plánom boli optickými vláknami (alebo v čom spočívala podpora v rámci tohto plánu), alebo na nedostatok informácií o aramidových vláknach na uvedenej strane v správe. Spoločnosť ZTT okrem toho konštatovala vo vzťahu k odvolaniu sa navrhovateľa na dôkazy zo správy týkajúce sa podpory sklenených vlákien, že v prípade týchto vlákien ide o úplne iné odvetvie a trh ako v prípade optických vlákien a káblov, a preto je dané tvrdenie pri posudzovaní dotknutého výrobku irelevantné, pričom zároveň chýba zdôvodnenie toho, aká podpora bola poskytnutá a ako bol trh deformovaný.

(184)

Otázka dostatočnosti dôkazov predložených v rámci podnetu sa už riešila okrem iného v odôvodnení 181. Komisia v rámci prešetrovania dospela k záveru, že keďže káble z optických vlákien sú hlavnou zložkou sietí optických vlákien, odvetvie káblov z optických vlákien je úzko späté s rozvojom týchto sietí a je od neho závislé, a preto v rovnakej miere podlieha dôsledkom štátnych politík a súvisiacich politických dokumentov, ktorými sa riadi rozvoj internetových sietí, a dôsledkom vykonávania zastrešujúcich politík, ktoré sa týkajú technológií, aplikácií a služieb založených na internete, ako sa osobitne opisuje v odôvodneniach 107 a 108. Prostredníctvom týchto politických dokumentov získal štát rôznymi spôsobmi schopnosť zasahovať do pôsobenia trhových síl v mnohých oblastiach a na mnohých trhoch, v rámci ktorých sa používajú siete optických vlákien, a teda aj káble z optických vlákien. Zistenia Komisie teda potvrdili, že v ČĽR sú zavedené verejné politiky alebo opatrenia, ktoré ovplyvňujú sily voľného trhu v rámci odvetvia káblov z optických vlákien. Komisia bez ohľadu na toto zistenie konštatovala, že odvetvie káblov z optických vlákien bolo ovplyvnené aj inými druhmi výrazných deformácií, ktoré sú opísané v oddieloch 3.1.1.3, 3.1.1.4 a 3.1.1.6 až 3.1.1.8. Tvrdenie spoločnosti ZTT bolo preto zamietnuté.

(185)

Pokiaľ ide o tvrdenia, ktoré sa týkajú nejasnosti dôkazov obsiahnutých v správe a uvedených v podnete, Komisia v priebehu prešetrovania zistila, že najmenej jeden zo vstupov na výrobu káblov z optických vlákien, a to aramid, sa vymedzuje ako „vysokovýkonné vlákno“ aspoň v jednom politickom dokumente. V súvislosti s podporou daného výrobku naplánovanou v 13. päťročnom pláne, Komisia vo svojej správe skonštatovala, že podporné opatrenia sú neoddeliteľným sprievodným prvkom plánovacích dokumentov v ČĽR, najmä v prípade 13. päťročného plánu na ústrednej úrovni (114). Komisia takisto s určitosťou preukázala, že aramid je predmetom rôznych politických plánovacích dokumentov, a to aj na základe dôkazov v správe (pozri odôvodnenie 114). V súvislosti s odvolaním sa navrhovateľa na sklenené vlákna v súbore dôkazov v správe Komisia poznamenáva, že tieto vlákna možno použiť ako vstup pri výrobe káblov z optických vlákien, a preto bolo takéto odvolanie sa z hľadiska začatia prešetrovania relevantné. Pokiaľ ide o súvisiacu deformáciu, Komisia svoje zistenia opísala v odôvodnení 118. Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

(186)

Spoločnosť ZTT navyše vo vzťahu k uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva na trhoch s káblami z optických vlákien uviedla, že neboli predložené žiadne dôkazy a že zistenia v nariadení o textíliách zo sklenených vlákien v tejto súvislosti sa týkali iného trhu. Spoločnosť ZTT takisto tvrdila, že podobne v súvislosti s deformáciami mzdových nákladov boli predložené len všeobecné dôkazy, ktoré v prípade káblov z optických vlákien nepreukazovali deformáciu trhu práce.

(187)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 163, zistenia Komisie v prešetrovaní týkajúcom sa textílií zo sklenených vlákien, ktoré spoločnosť ZTT spomína v kontexte podnetu, vychádzali z dôkazov obsiahnutých v správe relevantných pre všetky priemyselné odvetvia v ČĽR, takže odvolanie sa na tieto zistenia zo strany navrhovateľa bolo odôvodnené. V každom prípade Komisia na základe prešetrovania v oddiele 3.1.1.6 skonštatovala, že v odvetví káblov z optických vlákien došlo, hoci len potenciálne, k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva, a to aj pokiaľ ide o dotknutý výrobok. Podobne vo vzťahu k mzdovým nákladom sa navrhovateľ odvolal na dôkazy v správe, ktoré sa týkajú celej priemyselnej štruktúry v ČĽR, a preto sú relevantné aj pre trh s káblami z optických vlákien. Komisia v každom prípade v rámci prešetrovania zistila aj to, že odvetvie káblov z optických vlákien je ovplyvnené deformáciami mzdových nákladov priamo aj nepriamo, ako sa osobitne opisuje v oddiele 3.1.1.7. Tvrdenie spoločnosti ZTT sa preto zamietlo.

(188)

Pokiaľ ide o odkazy na subvencie v podnete, podľa spoločnosti ZTT nie je pravda, že slúžili na vykonávanie cieľov verejnej politiky ani že sa poskytovali na zabezpečenie toho, aby dané spoločnosti nekonali nezávisle od štátu.

(189)

Komisia zastáva názor, že navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o tom, že rôzne subvencie sa javili prepojené s plnením cieľov politík (ako je industrializácia, rozvoj technológií alebo priemyselná transformácia), ktoré podľa Komisie poukazovali na možnú existenciu určitého druhu štátom spôsobených deformácií a postačovali ako jeden z prvkov, ktoré opodstatňovali začatie prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(190)

Pokiaľ ide o deformácie vo vzťahu k surovinám, spoločnosť ZTT tvrdila, že je úplne vertikálne integrovanou spoločnosťou, takže získava vstupy od prepojených spoločností, a je nepravdepodobné, že by jej ceny boli deformované dodávateľskými trhmi. Spoločnosť ZTT takisto tvrdila, že poskytla príslušné informácie o výrobe vstupných materiálov prepojenými spoločnosťami. Podľa spoločnosti ZTT neboli uvedené žiadne dôkazy o deformáciách samotného trhu s káblami z optických vlákien, takže neexistovali ani žiadne dôkazy o deformáciách nákladov spoločnosti ZTT. Spoločnosť ZTT poukázala aj na to, že na vytvorenie normálnej hodnoty by sa mali použiť jej náklady, pri ktorých sa nepreukázala deformácia.

(191)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, najmä v odôvodnení 181, Komisia považovala dôkazy v spise za dostatočné na začatie prešetrovania. Na základe tohto prešetrovania Komisia skonštatovala, že medziodvetvové výrazné deformácie rôznych druhov, ktoré sa opisujú v oddieloch 3.1.1.2 až 3.1.1.9, neovplyvňujú len spoločnosti pôsobiace v odvetví káblov z optických vlákien, ale aj výrobcov surovín používaných výrobcami káblov z optických vlákien v ČĽR a výrobcov základných vstupov na výrobu týchto surovín na predchádzajúcich úrovniach hodnotového reťazca, ako sa uvádza v odôvodnení 155. Aj keby spoločnosť ZTT získavala vstupy od prepojených spoločností, títo výrobcovia vstupov rovnako ako spoločnosť ZTT podliehajú deformáciám opísaným v uvedených oddieloch. Informácie poskytnuté spoločnosťou ZTT neobsahovali presné a primerané dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že pri ktoromkoľvek z jej nákladov možno na základe článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia s určitosťou stanoviť, že nie je deformovaný. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(192)

Spoločnosť ZTT sa napokon vyjadrila, že ak Komisia zistí, že došlo k zasahovaniu štátu s cieľom pomôcť pri zavádzaní vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia prostredníctvom podpory trhu s káblami z optických vlákien alebo trhov so vstupmi na výrobu káblov z optických vlákien (najmä prostredníctvom subvencií), týmito zásahmi sa napravilo zlyhanie trhu a prispeli k pozitívnym externalitám, takže by sa nemali považovať za značné zasahovanie a súvisiace deformácie nemožno považovať za výrazné.

(193)

V súlade s vysvetlením Komisie v odôvodnení 172 je otázka, či sa zasahovaním štátu napráva zlyhanie trhu, z hľadiska uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia bezvýznamná. Akékoľvek zasahovanie štátu, ktoré by viedlo alebo by mohlo viesť k deformácii trhu, ktorá by spĺňala vymedzenie „výraznej deformácie“ podľa článku 2 ods. 6a písm. b), sa bude posudzovať podľa uvedeného článku. Komisia preto tvrdenie spoločnosti ZTT zamietla.

(194)

Po konečnom poskytnutí informácií predložili pripomienky k uplatňovaniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia viaceré zainteresované strany a do značnej miery zopakovali svoje predchádzajúce podania.

(195)

Čínska vláda v prvom rade uviedla, že správa je chybná a rozhodnutia, ktoré z nej vychádzajú, nemajú skutkový ani právny základ. Čínska vláda konkrétnejšie tvrdila, že správa nespĺňa požiadavky na správu podľa právnych predpisov EÚ. Existujú preto pochybnosti, či správa môže predstavovať oficiálne stanovisko Komisie. Z faktického hľadiska je správa podľa čínskej vlády skreslená, jednostranná a bez súvisu s realitou. Skutočnosť, že Komisia vydala správy o krajine iba v prípade niekoľkých vybraných krajín, navyše vyvoláva obavy v súvislosti so zaobchádzaním podľa doložky najvyšších výhod. Odvolávanie sa Komisie na dôkazy v správe okrem toho podľa názoru čínskej vlády nie je v súlade s duchom spravodlivého práva, keďže v podstate predstavuje posudzovanie prípadu ešte pred konaním.

(196)

Po druhé čínska vláda tvrdila, že vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s antidumpingovou dohodou, najmä s jej článkom 2.2, v ktorom sa stanovuje taxatívny zoznam situácií, v ktorých normálnu hodnotu možno vytvoriť, pričom „výrazné deformácie“ medzi nimi nie sú. Používanie údajov z vhodnej reprezentatívnej krajiny navyše podľa čínskej vlády nie je v súlade s článkom VI ods. 1 písmenom b) GATT a článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, v ktorých sa vyžaduje, aby sa pri vytváraní normálnej hodnoty použili výrobné náklady v krajine pôvodu.

(197)

Po tretie čínska vláda tvrdila, že postupy prešetrovania Komisie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie sú v súlade s pravidlami WTO, keďže Komisia nevzala do úvahy záznamy čínskeho výrobcu bez toho, aby určila, či tieto záznamy sú v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami v Číne, čím porušila článok 2.2.1.1 antidumpingovej dohody. Čínska vláda v tejto súvislosti nesúhlasí so skoršou odpoveďou Komisie (pozri odôvodnenia 146 a 168).

(198)

Po štvrté čínska vláda tvrdí, že Komisia by mala konať konzistentne a v plnej miere preskúmať, či v reprezentatívnej krajine existujú tzv. deformácie trhu. Okamžité prijatie údajov z reprezentatívnej krajiny bez takéhoto hodnotenia predstavuje „dvojaký meter“. To isté podľa názoru čínskej vlády platí v prípade hodnotenia cien a nákladov výrobného odvetvia EÚ. Po piate čínska vláda poznamenala, že v EÚ existuje rozsiahla deformácia trhu, napríklad usmerňovanie orgánov, zohľadňovanie sociálnych aspektov komerčnými bankami, oslobodenia od dane, finančná podpora alebo záchrana hospodárstva pomocou vonkajších zdrojov.

(199)

Pokiaľ ide o prvý argument súvisiaci so správou, Komisia sa otázkou zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod podrobne zaoberala v odôvodnení 170. Podobne pripomienky k faktickej chybnosti správy sa riešili v odôvodnení 174. V tom istom odôvodnení sa takisto riešil argument týkajúci sa nestrannosti Komisie. Pokiaľ ide o status správy podľa právnych predpisov EÚ, Komisia pripomenula, že v článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa nepredpisuje osobitný formát správ o výrazných deformáciách ani sa nevymedzuje spôsob uverejnenia. Komisia pripomenula, že správa je faktickým technickým dokumentom, ktorý sa používa iba v súvislosti s prešetrovaním na ochranu obchodu. Správa sa preto náležite vydala ako pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je čisto opisný a v ktorom sa nevyjadrujú žiadne politické názory, preferencie ani úsudky. Nemá to vplyv na jej obsah, konkrétne na objektívne zdroje informácií o existencii výrazných deformácií čínskeho hospodárstva, ktoré sú relevantné na účely uplatnenia článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia. Pokiaľ ide o druhý a tretí argument, ktoré sa týkajú údajnej nezlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právnymi predpismi WTO, Komisia poznamenala, že čínska vláda neuviedla žiadne nové dôkazy okrem toho, že odkázala na správu Odvolacieho orgánu vo veci EÚ – bionafta a správu poroty vo veci EÚ – úprava nákladov. Týmito argumentmi sa však už dostatočne zaoberala v odôvodneniach 146 a 168. Štvrtý argument týkajúci sa hodnotenia údajov z tretej krajiny sa už riešil v odôvodnení 171. Pokiaľ ide o piaty argument, ktorý sa týka údajných deformácií na trhu EÚ, Komisia poznamenala, že v odôvodnení 170 už podrobne vysvetlila, prečo takéto obavy nie sú v kontexte tohto prešetrovania relevantné. Komisia preto argumenty čínskej vlády zamietla.

(200)

Skupina ZTT najprv zopakovala svoj názor, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je zlučiteľný s dohodami WTO, a tvrdila, že v odpovedi Komisie na jej predchádzajúce argumenty chýbajú jasné dôvody, najmä sa v nej neuvádza právny základ v dohodách WTO (pozri odôvodnenie 146). Poskytnutie informácií teda podľa názoru skupiny ZTT nespĺňa právne normy primeraného uvedenia dôvodov opodstatňujúcich rozhodnutie Komisie. Po druhé skupina ZTT tvrdila, že sa nepreukázalo, že by skupina podliehala výrazným deformáciám, keďže na jednej strane bežné politické činnosti strany v spoločnosti alebo členstvo riadiacich pracovníkov spoločnosti v Komunistickej strane Číny neznamenajú priamy vplyv Komunistickej strany Číny na skupinu a na druhej strane skupina ZTT ako súkromná a kótovaná spoločnosť podlieha trhovo orientovanej podnikovej správe a riadeniu a požiadavkám spojeným s kótovaním. Skupina ZTT v tejto súvislosti poznamenala, že existencia zasahovania štátu nepredstavuje výrazné deformácie, pretože zasahovanie vlády by mohlo slúžiť aj na nápravu zlyhania trhu, napríklad v odvetví širokopásmového pripojenia, kde sa prešetrovaný výrobok hojne využíva.

(201)

Komisia sa otázke zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právnymi predpismi WTO v rozsiahlej miere zaoberala v odôvodneniach 146, 179 a 168. Komisia predovšetkým vysvetlila, že hoci sa judikatúra WTO, na ktorú sa skupina ZTT odvoláva, netýka uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, v každom prípade sa ňou umožňuje použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. Pokiaľ ide o argument skupiny ZTT, ktorý sa týka neexistencie výrazných deformácií v odvetví káblov z optických vlákien, Komisia skonštatovala, že tieto otázky sa už podrobne riešili v odôvodneniach 154 a 181. Hoci z podania skupiny ZTT nie je úplne jasné, či sama vyhlasuje, že pre odvetvie širokopásmového pripojenia v Číne sú typické zlyhania trhu, na základe jej všeobecných pripomienok, ktoré nie sú podložené dôkazmi, že činnosti Komunistickej strany Číny v spoločnosti nesvedčia o vplyve strany alebo že zasahovanie štátu nepredstavuje výrazné deformácie, nemožno zvrátiť závery Komisie založené na prešetrovaní rôznych prvkov poukazujúcich na existenciu výrazných deformácií v odvetví, ako sa uvádza v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9. Komisia preto tvrdenia predložené skupinou ZTT zamietla.

(202)

CCCME zopakovala svoj názor, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s antidumpingovou dohodou. CCCME predovšetkým poznamenala, že právne predpisy WTO, ako ich vykladá Odvolací orgán v spore EÚ – bionafta, podľa Komisie umožňujú použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ je takáto úprava nevyhnutná a opodstatnená. CCCME však zdôraznila, že metodika podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je výslovne prepojená s ustanoveniami článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ktoré boli predmetom veci DS473. CCCME navyše tvrdila, že Komisia nevysvetlila, akým spôsobom je článok 2 ods. 5 druhý pododsek základného nariadenia v súlade s článkom 2.2 antidumpingovej dohody.

(203)

Komisia s CCCME súhlasí, že metodika podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenie skutočne nie je výslovne prepojená s ustanoveniami článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ako sa už zdôraznilo v odôvodnení 146. Komisia poznamenala, že podmienky na uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia a podstata zodpovedajúceho posúdenia sa v každom prípade líšia od tých, ktoré sa stanovujú v článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Argument, ktorý sa týka zlučiteľnosti druhého uvedeného ustanovenia s antidumpingovou dohodou WTO, preto v tomto prešetrovaní nie je relevantný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia argumenty CCCME zamietla.

(204)

Spoločnosť FTT, ktorá takisto výslovne odkazovala na pripomienky CCCME, uviedla, že tvrdenia o deformáciách trhu sú nepodložené. Navrhovateľ sa podľa názoru spoločnosti FTT neopiera o faktické dôkazy, ale iba opakuje predchádzajúce zistenia Komisie a odvoláva sa na správu, v ktorej sa zasa čínsky trh a hospodárske štruktúry rozoberajú „v širších súvislostiach“ a bez konkrétnych dôkazov, ktoré by sa týkali odvetvia káblov z optických vlákien. Spoločnosť FTT preto nerozumie, akým spôsobom prvky, ako je štátne vlastníctvo, štruktúra chemického priemyslu, politické ciele alebo úloha Komunistickej strany Číny v spoločnosti preukazujú, že obchodné činnosti v odvetví káblov z optických vlákien sú deformované.

(205)

Argumenty spoločnosti FTT sú nesprávne. Ako sa už vysvetľuje v odôvodnení 152, správa ani zďaleka nie je nešpecifická a nezaoberá sa hospodárskou štruktúrou Číny v „širších súvislostiach“, ale opisujú sa v nej rôzne druhy deformácií, ktoré sú svojou povahou prierezové, vyskytujú sa v celom čínskom hospodárstve a ovplyvňujú ceny a/alebo suroviny a výrobné náklady spojené s dotknutým výrobkom. Komisia ďalej poznamenala, že správa nie je jediným zdrojom dôkazov, ktorý použila pri určení existencie výrazných deformácií. Ďalšie dôkazné prvky použité Komisiou a závery, ku ktorým Komisia dospela na základe týchto dôkazov, sa uvádzajú v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9. Hoci teda prvky, ktoré uvádza spoločnosť FTT, ako je štátne vlastníctvo alebo úloha Komunistickej strany Číny v spoločnostiach, patria k relevantným faktorom, ktoré poukazujú na výrazné deformácie, Komisia pri celkovom určení existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia vychádzala z podstatne širšej škály dôkazov. Komisia preto argumenty spoločnosti FTT zamietla.

(206)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(207)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 209 a 210, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú doručené pripomienky strán k týmto prvkom a k relevantným zdrojom. V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere zvážiť použitie Argentíny ako vhodnej reprezentatívnej krajiny v tomto prípade, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(208)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala ako potenciálnu reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(209)

Komisia 19. novembra 2020 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe káblov z optických vlákien. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala šesť potenciálnych reprezentatívnych krajín, konkrétne Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu, Srbsko, Thajsko a Turecko, pričom za najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu považovala Turecko. Komisii boli k prvému záznamu doručené pripomienky spoločnosti Connect Com, CCCME a skupiny ZTT. Tieto pripomienky sa podrobne analyzujú v odôvodneniach 226 až 237.

(210)

Komisia 12. marca 2021 prostredníctvom druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty pri použití Argentíny ako reprezentatívnej krajiny. Ďalej informovala zainteresované strany, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe dostupných informácií o príslušnej spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. v reprezentatívnej krajine. V druhom zázname sa rozoberali aj pripomienky doručené k prvému záznamu. Pripomienky k druhému záznamu doručila spoločnosť Connect Com, CCCME a skupina ZTT. Tieto pripomienky sa podrobne analyzujú v odôvodneniach 247 až 292.

(211)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu, Srbsko, Thajsko a Turecko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, čo znamená, že Svetová banka všetky uvedené krajiny klasifikuje ako krajiny s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku a podľa dostupných informácií sa v týchto krajinách vyrába dotknutý výrobok. Pripomienky doručila 30. novembra 2020 spoločnosť Connect Com a 3. decembra 2020 CCCME a skupina ZTT (predĺžená lehota).

(212)

Spoločnosť Connect Com tvrdila, že Komisia by mala ako možné reprezentatívne krajiny zvážiť aj Mexiko, Rusko a Kazachstan. Komisia však v týchto krajinách nenašla žiadneho výrobcu káblov z optických vlákien s ľahko dostupnými finančnými informáciami, preto tieto krajiny ďalej neposudzovala.

(213)

Skupina ZTT tvrdila, že turecké hospodárstvo trpí výraznými deformáciami, najmä na trhu s energiou, ako aj na trhoch s elektronikou a optikou, a v tejto súvislosti odkazovala na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Turecku z roku 2020 (116). Vzhľadom na záver uvedený v odôvodnení 294 o výbere Argentíny ako vhodnej reprezentatívnej krajiny sa toto tvrdenie stalo bezpredmetným.

(214)

Skupina ZTT tvrdila, že hrubý národný dôchodok (ďalej len „HND“) nie je vhodný ukazovateľ na posúdenie úrovne hospodárskeho rozvoja krajiny, keďže HND na obyvateľa nepredstavuje primeraný súhrn informácií o úrovni rozvoja krajiny ani sa ním nemeria blahobyt, a že hrubý domáci produkt (ďalej len „HDP“) na obyvateľa je oveľa presnejší. Skupina ZTT takisto poznamenala, že Číne je z hľadiska HDP na obyvateľa úroveň hospodárskeho rozvoja Malajzie bližšia ako úroveň Turecka, a preto je úroveň rozvoja Malajzie Číne bližšia ako úroveň Turecka. Skupina ZTT uviedla, že pri takejto analýze by sa mala zohľadniť aj produktivita, a hoci bola produktivita oboch krajín vyššia ako produktivita Číny, Malajzia k nej mala z hľadiska hospodárskej podobnosti bližšie ako Turecko. Skupina ZTT ďalej poznamenala, že na základe indexu ľudského rozvoja Organizácie Spojených národov (v ktorom sa spájajú rôzne ukazovatele rozvoja, ako je stredná dĺžka života, počet rokov školského vzdelávania a HND na obyvateľa do jedného indexu, pričom čím je číslo v rámci tohto indexu väčšie, tým je úroveň rozvoja vyššia) je Malajzia úrovni rozvoja Číny bližšia ako Turecko. Skupina ZTT napokon poznamenala, že na základe Giniho koeficientu (miera nerovnosti, ktorá sa pohybuje od 0 do 100, pričom s rastúcim číslom sa nerovnosť zvyšuje) bola Malajzia z hľadiska úrovne nerovnosti Číne bližšia ako Turecko.

(215)

Spoločnosť Connect Com tvrdila, že Komisia by mala zohľadniť aj výrobné podmienky v odvetví, keďže Čína má na rozdiel od Turecka veľmi pokročilé technológie, ako aj počet spoločností pôsobiacich na trhu.

(216)

Pri vytváraní normálnej hodnoty v prípade krajín s výraznými deformáciami sa v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia stanovuje, že Komisia môže použiť reprezentatívnu krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina. V záujme stanovenia, ktoré krajiny sú v každom prípade na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina, Komisia používa krajiny, ktoré Svetová banka zaradila do rovnakej kategórie príjmov. Komisia pritom využíva svoje voľné uváženie pri výklade a uplatňovaní základného nariadenia opakovane potvrdené Súdnym dvorom za okolností, keď to Komisia môže urobiť (117). Komisia sa domnieva, že táto kategorizácia zaisťuje dostatočné množstvo potenciálne vhodných krajín s podobnou úrovňou rozvoja, z ktorých možno vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, a zároveň zabezpečuje stabilný a objektívny súbor krajín.

(217)

V základnom nariadení sa nevyžaduje, aby bola reprezentatívna krajina vyvážajúcej krajine najbližšia z hľadiska úrovne hospodárskeho rozvoja, produktivity, strednej dĺžky života, úrovne rozvoja, úrovne nerovnosti, výrobných podmienok alebo úrovne hospodárskej súťaže. Pri výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny teda žiadny z uvedených prvkov nie je relevantný. V tomto prípade boli relevantnou kategóriou podľa Svetovej banky, do ktorej je zaradená Čína, krajiny s vyšším stredným príjmom. Všetky krajiny v danom zozname, ktoré sa analyzovali v dvoch záznamoch, teda majú podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čína a usudzovalo sa, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(218)

V prvom zázname Komisia uviedla, že dostupnosť verejných údajov v prípade Južnej Afriky, Kolumbie, Malajzie, Srbska, Thajska a Turecka sa ešte musí overiť, a to najmä pokiaľ ide o verejné finančné údaje výrobcov dotknutého výrobku. Komisia identifikovala dvoch výrobcov káblov z optických vlákien v Južnej Afrike, jedného v Kolumbii, štyroch v Malajzii, jedného v Srbsku, troch v Thajsku a štyroch v Turecku, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 219 až 224.

(219)

Pokiaľ ide o Kolumbiu, ľahko dostupné finančné údaje o spoločnosti Furukuwa Industrial Colombia S A S pochádzali z roku 2018 a v dôsledku toho sa nemohli považovať za vhodné pre obdobie prešetrovania. Aktuálnejšie údaje boli k dispozícii v prípade iných výrobcov v iných možných reprezentatívnych krajinách, ako sa uvádza v odôvodnení 238.

(220)

Pokiaľ ide o Malajziu, Komisia identifikovala štyroch výrobcov s ľahko dostupnými finančnými údajmi, a to spoločnosti Fujikura Federal Cables SDN BHD (ďalej len „Fujikura“), Lite Kabel SDN BHD (ďalej len „Lite Kabel“), Opcom Cables SDN BHD (ďalej len „Opcom“) a Tenaga Cable Industries SDN BHD (ďalej len „Tenaga“). Ľahko dostupné finančné údaje o spoločnostiach Lite Kabel a Tenaga pochádzali z roku 2018 a o spoločnosti Opcom z prvého štvrťroka 2019, v dôsledku čoho ich nebolo možné považovať za vhodné pre obdobie prešetrovania. V prípade spoločnosti Fujikura boli ľahko dostupné finančné údaje za rok 2019, lenže spoločnosť dosiahla stratu.

(221)

V prípade Srbska boli síce ľahko dostupné finančné údaje o spoločnosti Novkabel Doo Novi Sad za rok 2019, ale spoločnosť dosiahla stratu.

(222)

V Južnej Afrike Komisia identifikovala dvoch výrobcov káblov z optických vlákien, a to spoločnosti CBI-Electric Telecom Cables (PTY) LTD a Malesela Taihan Electric Cable (PTY) LTD. V prípade týchto spoločností však neboli ľahko dostupné žiadne finančné údaje.

(223)

Pokiaľ ide o Thajsko, Komisia identifikovala troch výrobcov káblov z optických vlákien, a to spoločnosti Futong Group Communication Technology (Thailand) Co Ltd (ďalej len „Futong“), Siam Fiber Optics Co Ltd (ďalej len „Siam Fiber“) a Thai Fiber Optics Co Ltd (ďalej len „Thai Fiber“), s ľahko dostupnými finančnými údajmi za rok 2019. Spoločnosť Futong v roku 2019 dosiahla zisk, zatiaľ čo spoločnosti Siam Fiber a Thai Fiber boli stratové.

(224)

V prípade Turecka Komisia identifikovala štyroch výrobcov káblov z optických vlákien s ľahko dostupnými finančnými údajmi, a to spoločnosti Cen Kablo Sanayi Ve Ticaret AS (ďalej len „Cen Kablo“), Corning Optik Iletisim Sanayi Limited Sirketi (ďalej len „Corning Optik“), ETK Kablo Sanayii Ve Ticaret AS (ďalej len „ETK Kablo“) a Turk Prysmian Kablo Ve Sistemleri AS (ďalej len „Turk Prysmian“). Ľahko dostupné finančné údaje o spoločnostiach Cen Kablo a Corning Optik pochádzali z roku 2018 a o spoločnosti ETK Kablo z roku 2017. V prípade spoločnosti Turk Prysmian boli k dispozícii ľahko dostupné finančné údaje za rok 2019. Spoločnosť však v roku 2019 zaznamenala nízke ziskové rozpätie a zistilo sa, že toto ziskové rozpätie nepredstavuje „primeranú sumu“ v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) poslednej vety základného nariadenia.

(225)

Keďže v iných možných reprezentatívnych krajinách boli k dispozícii aktuálnejšie údaje o iných výrobcoch, ako sa uvádza v odôvodnení 238, Kolumbia, Malajzia a Turecko sa v tejto fáze ako potenciálne vhodné reprezentatívne krajiny nezvažovali. V každom prípade sa Komisia zaoberá tvrdeniami o týchto krajinách v ďalšom texte.

(226)

CCCME a skupina ZTT tvrdili, že výrobcovia v možných reprezentatívnych krajinách, ktorých finančné údaje boli poskytnuté v prvom zázname, vyrábali a predávali dotknutý výrobok aj iné výrobky. CCCME a skupina ZTT konkrétne uvádzali, že podľa výročnej správy spoločnosti Turk Prysmian za rok 2019 predstavovali 89 % jej predaja elektrické káble a iba 11 % telekomunikačné káble, takže by podľa nich nebola dobrým zdrojom finančných údajov o podnikaní v oblasti káblov z optických vlákien. Skupina ZTT navyše tvrdila, že ani činnosť spoločnosti Corning Optik sa neobmedzovala len na výrobu káblov z optických vlákien.

(227)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že činnosť týchto spoločností stále spočíva vo výrobe káblov vrátane dotknutého výrobku, a preto by ich finančné údaje reprezentatívne zastupovali finančnú výkonnosť v rámci výroby káblov z optických vlákien v Turecku v roku 2019. Pri uplatnení metodiky podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa navyše vychádza z ľahko dostupných údajov a je možné, že verejné údaje nie sú k dispozícii na najpodrobnejšej úrovni dotknutého výrobku, ale sú súhrnnejšie. Tento argument preto nie je prijateľný.

(228)

Spoločnosť Connect Com tvrdila, že vzhľadom na vzťah medzi výrobcom z Únie Prysmian a tureckým výrobcom Turk Prysmian by boli režijné náklady, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk tureckej spoločnosti nespoľahlivé. Spoločnosť Connect Com nevysvetlila, prečo by tento vzťah spôsobil nespoľahlivosť predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, a preto sa tvrdenie zamietlo.

(229)

CCCME a skupina ZTT poznamenali, že viacerí veľkí tureckí výrobcovia, ako sú spoločnosti Turk Prysmian a Corning Optik, dovážajú optické vlákna od svojich prepojených spoločností, a preto takéto prepojené dovozné ceny nemôžu odrážať trhové ceny. Navrhovateľ na druhej strane tvrdil, že to tak nie je. Keďže toto tvrdenie nebolo podložené, nie je prijateľné.

(230)

Skupina ZTT predložila výročné správy dvoch výrobcov v Malajzii, a to spoločnosti Opcom Cables za roky 2019 a 2020 a spoločnosti Lite za rok 2019, ktoré boli verejne dostupné. Obe spoločnosti boli v prvom zázname označené za výrobcov káblov z optických vlákien, ako sa uvádza v odôvodnení 220. Skupina ZTT navrhla, aby sa na určenie reprezentatívnej krajiny použila dostupnosť finančných údajov týchto dvoch malajzijských výrobcov. Skupina ZTT poznamenala, že jedna malajzijská spoločnosť nedosiahla zisk v roku 2019 a druhá v roku 2020, ale navrhla, aby sa v prípade tohto ukazovateľa použili údaje z iných rokov, keďže spoločnosť Lite Kabel dosiahla zisk v roku 2018.

(231)

Keďže jedna malajzijská spoločnosť nedosiahla zisk v roku 2019 a druhá v roku 2020, ich údaje nebolo možné použiť, pretože nepredstavovali „primeranú sumu“ v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) poslednej vety základného nariadenia. Pokiaľ ide o použitie údajov za rok 2018, teda spred obdobia prešetrovania, vždy sa uprednostňujú údaje za obdobie prešetrovania. V tomto konkrétnom prípade sú finančné údaje k dispozícii za obdobie prešetrovania v inej potenciálnej reprezentatívnej krajine, preto nie je dôvod použiť údaje, ktoré sa týkajú iného obdobia. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(232)

CCCME takisto tvrdila, že v prípade, že v Malajzii nie je žiadny výrobca, ktorý v roku 2019 dosiahol zisk a má ľahko dostupné finančné informácie, by Komisia mala pri predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku použiť údaje výrobcov z Únie, ako urobila v revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v súvislosti s antidumpingovými opatreniami týkajúcimi sa volfrámových elektród z Číny (118).

(233)

Komisia poznamenáva, že v základnom nariadení sa uprednostňujú údaje, ktoré pochádzajú z reprezentatívnej krajiny s podobnou úrovňou rozvoja, akú má vyvážajúca krajina, a preto toto tvrdenie nemožno prijať.

(234)

Skupina ZTT tvrdila, že Komisia by pri určovaní hodnoty výrobných faktorov nemala vychádzať z databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) (119), ale z dovozných štatistík čínskych colných orgánov alebo národných colných úradov v reprezentatívnej krajine, keďže by údajne boli spoľahlivejšie ako údaje v databáze GTA.

(235)

Komisia poznamenala, že zainteresované strany neposkytli dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že databáza GTA je menej spoľahlivá ako oficiálne colné štatistiky. Komisia podotkla, že oficiálne colné štatistiky dotknutej krajiny sú v skutočnosti zdrojom údajov v databáze GTA podľa dvojstranných zmlúv uzavretých medzi GTA a všetkými krajinami, ktorých sa databáza týka. Komisia takisto poznamenala, že je dlhodobou praxou viacerých orgánov verejnej správy používať databázu GTA na prístup k colným štatistikám a že túto databázu v značnej miere používajú aj súkromné subjekty na viaceré rôzne účely a v rôznych kontextoch. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(236)

CCCME a skupina ZTT tvrdili, že veľký podiel dovozu optických vlákien pod kódom tovaru 9001 10 zo strany Turecka nepredstavoval materiály používané na výrobu dotknutého výrobku, ale išlo napríklad o viacvidové vlákna, a preto dovozná cena Turecka v databáze GTA nemôže primerane odrážať nedeformovanú cenu jednovidových vlákien. CCCME takisto uviedla, že Komisia by mala ako možnú reprezentatívnu krajinu použiť Malajziu, keďže podiel jednovidových optických vlákien na dovoze Malajzie pod kódom tovaru 9001 10 bol oveľa vyšší ako v prípade Turecka, a preto sú údaje o dovoze Malajzie v databáze GTA spoľahlivejšie ako v prípade Turecka. CCCME ďalej tvrdila, že vzhľadom na to, že Turecko dováža optické káble najmä zo Spojených štátov a Malajzia najmä z Indie, by mali na údaje o dovoze Malajzie menší vplyv náklady na dodanie.

(237)

Pokiaľ ide o argumenty týkajúce sa Malajzie, a najmä reprezentatívnosti hodnoty dovozu jednovidových optických vlákien vzhľadom na väčší podiel tohto vstupu pod kódom tovaru 9001 10 a menší vplyv nákladov na dodanie (v porovnaní s Tureckom), Komisia poznamenala, že pri porovnávaní dovozu rôznych vstupov v rôznych krajinách kontrolovala, či existuje dostatočný reprezentatívny dovoz do potenciálnych krajín. Po výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny navyše Komisia používa podrobnejšie kódy tovaru špecifické pre jednotlivé krajiny, aby čo najviac presiahla rámec šesťciferných kódov harmonizovaného systému, ako sa uvádza v odôvodnení 318.

(238)

Keďže Komisia nenašla dostupné informácie za obdobie prešetrovania, pokiaľ ide o finančné údaje výrobcov v Južnej Afrike a Kolumbii alebo výrobcov dosahujúcich zisk v Malajzii a Srbsku, tieto jurisdikcie sa nepovažovali za vhodné reprezentatívne krajiny. Komisia vykonala ďalší prieskum potenciálnych vhodných reprezentatívnych krajín a, ako sa opisuje v druhom zázname, ďalej identifikovala jedného výrobcu káblov z optických vlákien v Argentíne (t. j. Prysmian Energia Cables y Sistemas De Argentina S.A.), jedného v Brazílii (t. j. Prysmian Cabos e Sistemas do Brasil S/A) a jedného ďalšieho výrobcu elektrických káblov v Thajsku (t. j. Venine Cable), ktorí mali ľahko dostupné finančné informácie za rok 2019.

(239)

Komisia takisto analyzovala dovoz hlavných výrobných faktorov (ako sú optické vlákna, vysokohustotný a nízkohustotný polyetylén, pohliníkovaný oceľový drôt, priadza zo sklenených vlákien, materiál plášťa bez obsahu halogénových prvkov a so zníženou dymivosťou, fosfátovaný oceľový drôt s polyetylénovou vrstvou a trubičky) do Argentíny, Brazílie, Thajska a Turecka.

(240)

V prípade všetkých výrobných faktorov boli údaje o dovoze z Číny do reprezentatívnej krajiny v kontexte výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia vylúčené. Okrem toho sa vylúčili aj údaje o dovoze do reprezentatívnej krajiny z krajín, ktoré nie sú členmi WTO a sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755 (120) (Azerbajdžan, Bielorusko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Turkménsko, Uzbekistan), keďže ceny tohto dovozu sa nepovažovali za nedeformované ceny.

(241)

Pokiaľ ide o Argentínu, na úrovni šesťciferných kódov sa polovica optických vlákien, ktoré sú hlavným vstupom, dovážala z Číny. Z analýzy osemciferných kódov však vyplynulo, že iba v prípade jedného z troch príslušných kódov dosahoval dovoz z Číny významné množstvo (52 %). Reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota sa preto považovali za celkovo primerané. Ostatné hlavné výrobné faktory sa vo významných množstvách dovážali z krajín s trhovým hospodárstvom. Reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu do Argentíny sa teda považovala za vysokú.

(242)

V prípade Brazílie sa optické vlákna na úrovni šesťciferných kódov dovážali najmä z Číny. Ďalej na úrovni osemciferných kódov sa optické vlákna dovážali v rámci troch kódov a v prípade dvoch z nich pochádzal takmer všetok dovoz z Číny. Reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota sa preto považovali za nespoľahlivé. Komisia okrem toho skonštatovala, že na úrovni šesťciferných kódov sa 72 % pohliníkovaného oceľového drôtu, ktorý vo významných množstvách používal jeden vyvážajúci výrobca pri výrobe káblov z optických vlákien, dovážalo z Číny. Na úrovni osemciferných kódov sa tento výrobný faktor dovážal v rámci dvoch kódov a v prípade oboch týchto kódov viac než 60 % dovozu pochádzalo z Číny. Reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota sa preto považovali za nespoľahlivé a vzhľadom na to, že išlo o podstatný vstup vo výrobnom procese káblov z optických vlákien, ovplyvňuje značný podiel normálnej hodnoty. Okrem toho sa na úrovni šesťciferných kódov 80 % priadze zo sklenených vlákien dovážalo najmä z Číny. Na úrovni osemciferných kódov sa tento výrobný faktor dovážal v rámci dvoch kódov a v prípade oboch týchto kódov viac než 60 % dovozu pochádzalo z Číny. Vzhľadom na uvedené sa celková reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu do Brazílie považovala za nízku.

(243)

V prípade Thajska sa podobne ako v prípade Brazílie hlavný vstup, ktorým sú optické vlákna, dovážal najmä z Číny. Iba 15 % celkového dovozu optických vlákien pochádzalo z iných zdrojov, ktoré boli nedeformované (na úrovni šesťciferných kódov). Na úrovni osemciferných kódov sa navyše optické vlákna dovážali v rámci dvoch kódov a v prípade oboch týchto kódov viac než 70 % dovezeného objemu pochádzalo z Číny. Reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota sa preto považovali za nespoľahlivé. Okrem toho sa na úrovni šesťciferných kódov 96 % priadze zo sklenených vlákien dovážalo najmä z Číny. Tento kód nemá zodpovedajúci osemciferný kód. Reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota sa preto takisto považovali za nespoľahlivé. Vzhľadom na uvedené sa celková reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu v Thajsku považovala za nízku.

(244)

Pokiaľ ide o Turecko, z Číny sa vo významných objemoch dovážali iba dva výrobné faktory, ktoré sa v malých množstvách používajú v rámci výrobných nákladov na káble z optických vlákien. Reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu do Turecka bola teda vysoká.

(245)

Vzhľadom na uvedené úvahy (odôvodnenie 224 a odôvodnenia 241 až 244) Komisia v druhom zázname zainteresovaným stranám oznámila, že zamýšľa použiť Argentínu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu a spoločnosť Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A., aby v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia získala nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty na výpočet normálnej hodnoty.

(246)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Argentíny ako reprezentatívnej krajiny a vhodnosti spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. ako výrobcu v reprezentatívnej krajine. Pripomienky doručila spoločnosť Connect Com, CCCME a skupina ZTT.

(247)

Skupina ZTT zopakovala svoje tvrdenie, že HND nie je vhodný ukazovateľ na posudzovanie úrovne hospodárskeho rozvoja krajiny, pretože nezahŕňa len príjem dosiahnutý v rámci danej krajiny, ale aj príjem dosiahnutý mimo tejto krajiny, a tvrdila, že Komisia sa dopustila zjavného pochybenia pri posudzovaní skutočností, keď v rámci posúdenia podobnosti hospodárskeho rozvoja vo vzťahu k Číne zohľadnila iba kategóriu príjmov podľa Svetovej banky na základe HND na obyvateľa. Skupina ZTT rovnako ako v prípade Turecka vysvetlenom v odôvodnení 214 tvrdila, že úroveň hospodárskeho rozvoja Malajzie je pri posudzovaní na základe HDP na obyvateľa, úrovne produktivity a indexu ľudského rozvoja Organizácie Spojených národov Číne bližšia ako úroveň Argentíny, a preto uviedla, že Malajzia je lepšou reprezentatívnou krajinou ako Argentína.

(248)

Komisia nesúhlasí s tvrdením skupiny ZTT, že sa pri použití HND na posudzovanie úrovne hospodárskeho rozvoja možných reprezentatívnych krajín dopustila zjavného pochybenia. Ako sa podrobne vysvetľuje v odôvodneniach 216 a 217, na stanovenie toho, ktoré krajiny sú v každom prípade na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina, Komisia používa krajiny, ktoré Svetová banka zaradila do rovnakej kategórie príjmov. V základnom nariadení sa neuvádzajú žiadne ďalšie požiadavky na výber krajiny s úrovňou HDP na obyvateľa, úrovňou produktivity alebo úrovňou indexu ľudského rozvoja Organizácie Spojených národov najbližšou úrovni vyvážajúcej krajiny. V tomto prípade boli relevantnou kategóriou podľa Svetovej banky, do ktorej je zaradená Čína, krajiny s vyšším stredným príjmom. Malajzia aj Argentína teda majú podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Čína a usudzovalo sa, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia. Tvrdenie, že Malajzia je lepšia reprezentatívna krajina ako Argentína, sa preto zamietlo.

(249)

CCCME tvrdila, že náklady na suroviny dovážané čínskymi výrobcami z medzinárodných trhov by sa nemali považovať za deformované, a preto by sa nemali nahrádzať.

(250)

Čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky mali príležitosť tvrdiť, že náklady na ich (dovážané) suroviny nie sú deformované v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Vyžadovalo sa od nich, aby v tejto súvislosti spolu so svojimi tvrdeniami predložili podporné dôkazy (t. j. krajinu pôvodu tovaru, kúpnu zmluvu, faktúry). Skupina ZTT tvrdila, že žiadne z jej nákupov materiálov a energie neboli deformované a že dovoz surovín sa počas obdobia prešetrovania uskutočňoval za nedeformované ceny. Hoci skupina ZTT uviedla tieto nákupy v súpise nákupov materiálu vo vyplnenom dotazníku, nepredložila žiadne podporné dôkazy. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(251)

Skupina FTT navyše predložila určité prvky podporných dôkazov v prípade piatich surovín, ale tieto dôkazy boli čiastočné (vzťahovali sa len niekoľko transakcií) a neboli v súlade s inými informáciami poskytnutými v príslušnom súpise. To Komisii neumožnilo posúdiť uvedené tvrdenie, ktoré preto v tejto fáze nemohlo byť prijaté.

(252)

CCCME takisto tvrdila, že dovozné ceny z tretích krajín nepredstavujú reprezentatívnu náhradu za ceny na domácom trhu v rámci výpočtu normálnej hodnoty, pretože súčasťou dovoznej ceny môžu byť vyššie náklady na dodanie ako v prípade surovín zakúpených na domácom trhu, ktoré by umelo zvýšili nahradené náklady na surovinu, pričom tieto rozdiely v účinkoch na náklady by Komisia nemohla náležite rozoznať.

(253)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 69, Komisia v tomto prešetrovaní dospela k záveru, že uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia bolo primerané. V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa stanovuje použitie zodpovedajúcich údajov vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Komisia používa ako východiskový bod pri výpočte nedeformovanej ceny v reprezentatívnej krajiny dovozné ceny podľa databázy GTA, ku ktorým pripočíta zodpovedajúce dovozné clo. To sa považuje za konzervatívny odhad v záujme vytvorenia vhodnej nedeformovanej náhrady trhovej ceny v reprezentatívnej krajine, keďže v závislosti od dotknutej krajiny môžu okrem tejto hodnoty vzniknúť dodatočné náklady, ako sú dovozné poplatky a dane iné ako dovozné clá (napríklad daň z pridanej hodnoty). Ak by sa navyše v prípade dovozu nezohľadnili všetky náklady na dodanie, výsledná cena by neodrážala nedeformovanú cenu na argentínskom trhu, ale priemernú cenu zo závodu (pri predaji na vývoz) v krajinách, ktoré predávajú do Argentíny. To by bolo v rozpore s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(254)

Bez existencie dôkazov, ktorými by sa preukázalo, že použité údaje a metodika nie sú reprezentatívne pre jednotlivé vstupy v súvislosti s nedeformovanými nákladmi, Komisia toto tvrdenie zamietla.

(255)

CCCME tvrdila, že medzi jednotlivými krajinami existujú výrazné rozdiely v nákladoch práce a nákladoch na energiu, takže náklady práce a náklady na energiu v tretej krajine sa pri určení normálnej hodnoty nemôžu použiť.

(256)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 69, Komisia v tomto prešetrovaní dospela k záveru, že uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia bolo primerané. V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa stanovuje použitie zodpovedajúcich údajov vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 245, Komisia v tejto fáze prešetrovania vybrala ako reprezentatívnu krajinu Argentínu. Nedeformované náklady práce a náklady na elektrinu sa preto získali z Argentíny, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 345 a 348.

(257)

CCCME požiadala Komisiu, aby objasnila normu na určenie toho, či má spoločnosť v reprezentatívnej krajiny nízku alebo vysokú ziskovosť.

(258)

Podľa článku 2 ods. 6a poslednej vety základného nariadenia vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk. To je právna norma, ktorú Komisia uplatňuje pri posudzovaní toho, či je úroveň zisku nízka alebo vysoká. Ako sa vyžaduje v danom článku, zisk musí byť primeraný. Pri určovaní toho, čo v jednotlivých prípadoch predstavuje primeranú sumu, sa Komisia zaoberá osobitosťami každého prešetrovania, ako je dotknutý výrobok a odvetvie. Primeraná úroveň zisku samozrejme nemôže byť (v podstate) záporná alebo takmer nulová.

(259)

CCCME takisto tvrdila, že Argentína nie je vhodná reprezentatívna krajina, keďže jediný výrobca v Argentíne, ktorého Komisia identifikovala (t. j. Prysmian Energia), je prepojený s jedným z navrhovateľov a spoločnosti patrí veľký podiel na argentínskom trhu. CCCME sa v tejto súvislosti odvolávala na antidumpingové prešetrovanie dovozu glyfozátu z Číny (121), v ktorom boli Argentína, Austrália, India a Malajzia odmietnuté ako analogické krajiny, pretože na ich trhoch do značnej miery prevládali spoločnosti prepojené s hlavným navrhovateľom z EÚ. CCCME takisto uviedla, že vzhľadom na to, že argentínsky trh s telekomunikáciami v roku 2020 výrazne narástol a argentínska vláda poskytla podporu miestnym výrobcom, údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku spoločnosti, ktorej patrí veľký podiel na rastúcom trhu, nemôžu odrážať primeranú a trhovo orientovanú úroveň a na vytvorenie normálnej hodnoty by sa použiť nemali. Spoločnosť Connect Com navyše tvrdila, že argentínski výrobcovia káblov z optických vlákien nie sú nezávislé spoločnosti, ale sú prepojení so spoločnosťami Prysmian a Nexans, a preto i) na argentínskom domácom trhu neexistuje dostatočná hospodárska súťaž, pričom sa odvolala na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-16/90 (122); ii) náklady a zisk týchto výrobcov by boli nad konkurencieschopnou úrovňou; iii) transferové ceny prepojených výrobcov v rámci skupiny sú prehnané. Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že zisk spoločnosti Prysmian Energia na úrovni 20 % je prehnaný, zatiaľ čo zisk spoločnosti Venine Cable v Thajsku na úrovni 9,5 % je viac v súlade s podmienkami hospodárskej súťaže. Spoločnosť Connect Com okrem toho tvrdila, že lepšou reprezentatívnou krajinou by bola Brazília, keďže na tomto trhu pôsobí viac výrobcov a aspoň štyria z nich sú nezávislí od navrhovateľov.

(260)

Skutočnosť, že vybraná spoločnosť v reprezentatívnej krajine je prepojená s výrobcom z Únie, nemá vplyv na výber reprezentatívnej krajiny. CCCME neuviedla žiadny dôvod ani dôkaz, na základe ktorého by bola daná skutočnosť v tomto prípade relevantná. Skutočnosť, že spoločnosti patrí veľký podiel na argentínskom trhu, navyše neznamená, že v Argentíne neexistuje hospodárska súťaž, ani automaticky nevedie k tomu, že by boli finančné údaje takejto spoločnosti nevhodné. Toto tvrdenie takisto nebolo podložené žiadnym dôkazom o narušení hospodárskej súťaže na argentínskom trhu. Ziskové rozpätie zistené v prípade argentínskej spoločnosti bolo v skutočnosti na úrovni 10,6 %, ako sa uvádza v odôvodnení 362, čo je v súlade s úrovňou zisku 9,5 %, ktorú obhajovala spoločnosť Connect Com ako úroveň „v súlade s podmienkami hospodárskej súťaže“. Tieto tvrdenia sa preto zamietli.

(261)

CCCME zopakovala svoju žiadosť, aby Komisia použila ako reprezentatívnu krajinu Malajziu. Tvrdila, že v prípade neexistencie užitočných údajov za obdobie prešetrovania by Komisia mohla použiť finančné údaje spoločnosti dosahujúcej zisk za rok 2018, keďže odvetvie káblov z optických vlákien je pomerne stabilné a úroveň predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sa v ňom medziročne veľmi nelíšili. CCCME takisto zdôraznila, že v rámci antidumpingového prešetrovania kyseliny citrónovej z Číny (123) síce výrobca identifikovaný v Kolumbii v roku 2019 dosiahol stratu, ale Komisia aj tak vybrala ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Kolumbiu a v prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použila údaje spoločností v Kolumbii, ktoré vyrábali výrobky v kategórii výrobkov príbuznej kyseline citrónovej.

(262)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 231, uprednostňujú sa, dostupné údaje za obdobie prešetrovania, pričom tieto údaje existujú v prípade spoločnosti v Argentíne. CCCME neuviedla žiadny dôvod, prečo by sa nemali použiť údaje za rovnaké obdobie, za ktoré sa vytvára normálna hodnota. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(263)

Skupina ZTT okrem toho tvrdila, že Malajzia je lepšia reprezentatívna krajina ako Argentína, pretože i) výrobky vyrábané tromi malajzijskými spoločnosťami, ktoré navrhovala skupina ZTT, sa podobali výrobkom vyrábaným skupinou ZTT viac ako výrobky vyrábané spoločnosťou Prysmian Energia; ii) v Malajzii boli identifikovaní viacerí výrobcovia káblov z optických vlákien ako v Argentíne.

(264)

Okrem skutočnosti, že prvé tvrdenie nebolo podporené potrebnými dôkazmi, tieto dva body nie sú relevantné, pretože tieto malajzijské spoločnosti buď počas obdobia prešetrovania dosahovali stratu, alebo nezaznamenali primeraný zisk v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 230, spoločnosť Lite nedosiahla zisk v roku 2019 a spoločnosť Opcom Cable v roku 2020, zatiaľ čo zisk spoločnosti Tenaga Cable v roku 2019 nepredstavoval „primeranú sumu“ v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa uvádza v odôvodnení 268. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(265)

Skupina ZTT tvrdila, že Komisia by mohla použiť rozpätie ziskovosti malajzijskej spoločnosti za rok 2018 rovnako, ako používa odhady ziskovosti pred obdobím prešetrovania pri výpočte rozpätia na odstránenie ujmy.

(266)

V článku 2 ods. 6a sa ako prvá metóda uvádza použitie zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v rámci obdobia prešetrovania. V tomto kontexte by zisk prirodzene pochádzal z rovnakého obdobia. Ak zisk nie je primeraný, ako sa stalo v tomto prípade, vyberie sa iná reprezentatívna krajina. Tvrdenie sa preto nemôže prijať.

(267)

Skupina ZTT takisto predložila finančné výkazy malajzijskej spoločnosti Tenaga Cable Industries SDN BHB, ktorá sa uvádzala v prvom zázname, ako sa uvádza v odôvodnení 220, za rok 2019 a požiadala Komisiu, aby vybrala ako reprezentatívnu krajinu Malajziu a použila na vytvorenie normálnej hodnoty predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskové rozpätie tejto spoločnosti.

(268)

Komisia poznamenala, že táto spoločnosť v roku 2019 skutočne dosiahla zisk, no ziskové rozpätie nepredstavovalo „primeranú sumu“ v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) poslednej vety základného nariadenia. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(269)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že Komisia by mala ako reprezentatívnu krajinu namiesto Argentíny použiť Malajziu, keďže údaje o dovoze sú v jej prípade lepšie ako v prípade Argentíny. Malajzia mala osemciferný colný kód určený pre optické vlákna (9001 10 10), ktorý zodpovedal druhu suroviny používanému pri výrobe dotknutého výrobku (na použitie v telekomunikáciách), a nemala zavedené žiadne dovozné clá, zatiaľ čo argentínska colná nomenklatúra nestanovovala takéto konkrétne rozdelenie optických vlákien na použitie v telekomunikáciách a uplatňujú sa clá.

(270)

Toto tvrdenie je vecne nesprávne. Osemciferný kód Malajzie (t. j. 9001 10 10) sa na použitie v telekomunikáciách, ako aj v odvetví elektriny. V prípade Argentíny dva príslušné osemciferné kódy týkajúce sa optických vlákien (9001 10 19 a 9001 10 11) síce neurčujú použitie, ale jasne identifikujú výrobok, teda optické vlákna. Je zjavné, že optické vlákna sa používajú hlavne v oblasti telekomunikácií. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 231, Komisii sa v každom prípade nepodarilo nájsť príslušnú spoločnosť v Malajzii, ktorá by mala ľahko dostupné finančné údaje za obdobie prešetrovania a zaznamenala by primeranú sumu zisku v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(271)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že Komisia by mala ako reprezentatívnu krajinu namiesto Argentíny použiť Malajziu, keďže argentínsky trh s energiou je deformovaný. V tejto súvislosti sa odvolala na správu spoločnosti Fitch Rating (124) z roku 2019, v ktorej sa uvádzalo, že argentínske odvetvie elektriny sa opiera o vládne subvencie vyplácané spoločnosti Compania Administradora del Mercado Mayorista Eléctrico S.A. (CAMMESA), ktoré sa postupujú spoločnostiam vyrábajúcim elektrinu. Skupina ZTT navyše tvrdila, že podľa Svetovej banky pôsobili na argentínskom trhu s elektrinou štyri štátom vlastnené podniky.

(272)

Komisia poznamenala, že správa spoločnosti Fitch Rating bola uverejnená 13. júna 2019 a subvencie prijímané spoločnosťou CAMMESA sa týkali obdobia do roku 2018. V úryvkoch z tejto správy, ktoré táto strana poskytla, sa navyše uvádzalo iba to, že subvencie sa postupovali spoločnostiam vyrábajúcim elektrinu, ale nebol v nej vyvodený záver, že tieto spoločnosti subvencie ďalej prenášali na koncových odberateľov. Aj keby to však bola pravda, náklady na elektrinu použité ako referenčná hodnota by boli v každom prípade nižšie a v dôsledku toho by bola nižšia aj normálna hodnota, čo by bolo prospešné pre vyvážajúcich výrobcov. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 348, Komisia na výpočet referenčnej hodnoty pre elektrinu v každom prípade použila sadzby uverejnené distribútormi elektriny Edesur a Edenor počas obdobia prešetrovania. V správe predloženej skupinou ZTT sa takisto uvádza, že spoločnosti Edenor a Edesur sú súkromné subjekty (Edenor je vo väčšinovom vlastníctve spoločnosti Pampa Energia a Edesur vo väčšinovom vlastníctve spoločnosti Enel Americas), takže sa nejavilo, že by prijímali tieto subvencie. Okrem toho neboli predložené žiadne dôkazy o účinku údajných subvencií na trh. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(273)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že ak sa namiesto Malajzie použije ako reprezentatívna krajina Argentína, dovozné štatistiky v rámci argentínskeho kódu 9001 10 19 by sa mali z výpočtu nedeformovanej ceny daného vstupu vylúčiť, keďže dovezené množstvo je malé (688 kg) a za vysokú cenu, takže sa tento dovoz údajne neuskutočňuje v bežnom obchode. Okrem toho sa tvrdilo, že by sa mali do výpočtu zahrnúť údaje v rámci argentínskeho kódu 9001 10 20 (Haces Y Cables De Fibras Ópticas – káble z optických vlákien a zväzky optických vlákien), pretože v rámci tohto kódu sa dovážali oveľa väčšie a obvyklejšie množstvá (1 212 473 kg).

(274)

Pokiaľ ide o argentínsky kód 9001 10 19, skupina ZTT nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že dovoz v rámci tohto kódu sa neuskutočňoval v bežnom obchode. Vyššia cena nie je v tomto smere ukazovateľom. Z prešetrovania navyše vyplynulo, že niektorí čínski vyvážajúci výrobcovia nakupovali optické vlákna za podobné ceny. Ďalej sa konštatuje, že argentínsky kód 9001 10 20 sa vzťahuje na optické káble, nie na optické vlákna, takže ho nemožno použiť pri výpočte referenčnej hodnoty v prípade optických vlákien. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(275)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že na základe výročnej správy skupiny Prysmian Group za rok 2019 pochádzalo 16 % celkového príjmu skupiny z podnikania v oblasti projektov (prispôsobené technicky vyspelé a vysokonapäťové káble na podmorské a pozemné použitie), 70 % pochádzalo z podnikania v oblasti energetiky (úplné portfólio výrobkov v oblasti elektrických káblov), ale iba 14 % pochádzalo z podnikania v oblasti telekomunikácií. Skupina preto tvrdila, že použitie člena skupiny Prysmian Group ako základ na určenie nákladov, predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na trhu s káblami z optických vlákien by bolo zavádzajúce, keďže káble z optických vlákien predstavujú iba malú časť jeho výroby.

(276)

Finančné informácie spoločnosti Prysmian Energia, ktoré boli zainteresovaným stranám poskytnuté v druhom zázname, sa netýkali celej skupiny Prysmian Group, ale subjektu v Argentíne. Na základe informácií dostupných na webovom sídle spoločnosti Prysmian Energia (125) sa navyše činnosť tejto spoločnosti týka dotknutého výrobku, takže finančné údaje tejto spoločnosti reprezentatívne zastupujú finančnú výkonnosť v rámci činností v oblasti káblov z optických vlákien v Argentíne. Ako sa navyše vysvetľuje v odôvodnení 227, uplatnenie metodiky podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia vychádza z ľahko dostupných údajov, pričom je možné, že údaje nie sú k dispozícii na najpodrobnejšej úrovni dotknutého výrobku, ale sú súhrnnejšie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(277)

Skupina ZTT takisto uviedla, že kvalita údajov v Argentíne nie je spoľahlivá, keďže spoločnosť Prysmian Energia je prepojená so spoločnosťou Prysmian S.p.A, ktorá je výrobcom z Únie zúčastneným na tomto prešetrovaní. V dôsledku toho by každá ujma, ktorú utrpela spoločnosť Prysmian S.p.A, ovplyvnila aj finančné výsledky celej skupiny vrátane výsledkov spoločnosti Prysmian Energia. Okrem toho tvrdila, že finančný výsledok samotnej spoločnosti Prysmian Energia mohol byť ovplyvnený transakciami, ktoré sa týkali vstupov dodávaných prepojenými stranami.

(278)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 276, finančné informácie spoločnosti Prysmian Energia, ktoré boli zainteresovaným stranám poskytnuté v druhom zázname, sa netýkali celej skupiny Prysmian Group, ale subjektu v Argentíne. Skupina ZTT navyše nevysvetlila, ako by mohli byť finančné údaje spoločnosti v Argentíne ovplyvnené ujmou, ktorú utrpela prepojená spoločnosť v Taliansku. Toto tvrdenie je čisto špekulatívne, keďže nebolo podložené žiadnymi podpornými dôkazmi. Tvrdenie, že finančný výsledok spoločnosti Prysmian Energia mohol byť ovplyvnený transakciami, ktoré sa týkali vstupov dodávaných prepojenými stranami, je takisto špekulatívne, keďže znovu neboli predložené žiadne dôkazy na jeho podloženie. Tieto tvrdenia boli jednoducho zamietnuté.

(279)

Skupina ZTT požiadala Komisiu, aby poskytla podrobnejšie rozčlenenie zloženia prevádzkových výdavkov spoločnosti Prysmian Energia, ktoré mala Komisia k dispozícii, alebo ak neboli aktuálne k dispozícii, aby ich získala a poskytla.

(280)

Komisia potvrdzuje, že zainteresovaným stranám v druhom zázname poskytla príslušné ľahko dostupné finančné informácie spoločnosti Prysmian Energia od spoločnosti Dun & Bradstreet.

(281)

Spoločnosť Connect Com uviedla, že rovnako ako v prípade Turecka nemožno predpokladať, že sa v Argentíne vyrába dostatočne reprezentatívne množstvo káblov z optických vlákien, aby sa dosiahla referenčná hodnota 5 % výroby v Číne, ako sa stanovuje v usmerneniach Komisie k podnetom (126). Podľa tejto strany by celkový objem výroby výrobcov káblov z optických vlákien v Argentíne výrazne zaostáva za celkovou výrobou čínskych výrobcov.

(282)

Spoločnosť Connect Com takisto uviedla, že výrobcovia v Argentíne nemajú prístup ku kľúčovým surovinám, ako sú sklenené vlákna, aramid alebo polyetylén, a na rozdiel od čínskych výrobcov musia tieto suroviny dovážať pomerne zložitým a nákladným spôsobom. V tejto súvislosti vychádzala z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-16/90 z 22. októbra 1991 (127), podľa ktorého sa pri výbere referenčnej krajiny musí zohľadniť prístup k surovinám.

(283)

Ako predbežnú poznámku treba uviesť, že tvrdenia spoločnosti Connect Com a odkaz na rozsudok vo veci C-16/90 sú nesprávne. Tento súdny prípad sa zaoberal výberom analogickej krajiny podľa bývalého článku 2 ods. 7 základného nariadenia, v ktorom sa uvádzalo, že normálna hodnota pre krajiny s iným ako trhovým hospodárstvom by mohla byť založená na skutočných cenách domácich výrobcov v tretej krajine s trhovým hospodárstvom účtovaných na domácom trhu alebo na ich skutočných nákladoch. Podľa uvedeného ustanovenia by faktory, ako je prístup k surovinám a objem výroby výrobcov z analogickej krajiny, mohli mať vplyv na výber analogickej krajiny, pretože by mohli ovplyvniť domáce ceny a náklady výrobcov z analogickej krajiny na výrobu a predaj podobného výrobku. Bolo preto vhodné vybrať analogickú krajinu, v ktorej boli takéto faktory porovnateľné s faktormi pozorovanými v prešetrovanom inom ako trhovom hospodárstve. Uvedené úvahy už nie sú relevantné na účely uplatnenia článku 2 ods. 6a. Dôvodom je, že podľa článku 2 ods. 6a je normálna hodnota založená na výrobných faktoroch prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov. Reprezentatívna referenčná krajina sa v tomto prípade používa výlučne na získavanie nedeformovaných údajov na ocenenie výrobných faktorov prešetrovaných čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(284)

Bez toho, aby boli dotknuté uvedené skutočnosti, Komisia skonštatovala tieto skutočnosti.

(285)

V súvislosti s tvrdením týkajúcim sa príručky pre navrhovateľov celý dokument, na ktorý odkazuje spoločnosť Connect Com, je vysvetľujúcou príručkou pre navrhovateľov, ktorá nie je právne záväzná a má byť len všeobecným odporúčaním (128). Táto príručka je navyše určená len na usmernenie navrhovateľov vo fáze podnetu a nevzťahuje sa na fázu prešetrovania, v ktorej kontexte strana uviedla dané tvrdenie. Komisia v každom prípade konštatuje, že citovaný text pochádzal z predchádzajúcej verzie príručky a týkal sa výberu analogickej krajiny podľa bývalého článku 2 ods. 7, pričom medzičasom bola príručka revidovaná (129). Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(286)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa prístupu k surovinám, je nesprávne a čisto špekulatívne. Na základe údajov vykázaných v databáze GTA spoločnosti v Argentíne dovážajú významné množstvá sklenených vlákien, aramidu alebo polyetylénu. Spoločnosť Connect Com navyše nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali údajný zložitý a nákladný spôsob, ktorým argentínske spoločnosti tieto suroviny dovážajú. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(287)

Spoločnosť Connect Com ďalej nesprávne tvrdila, že Komisia vylúčila Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu a Srbsko ako možné reprezentatívne krajiny na základe analýzy údajov o dovoze na úrovni šesťciferných kódov v prvom zázname, zatiaľ čo pri Argentíne vykonala analýzu na úrovni osemciferných kódov.

(288)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 238, Komisia nepovažovala Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu a Srbsko za vhodné reprezentatívne krajiny, pretože nenašla dostupné informácie o finančných údajoch výrobcov v týchto krajinách za obdobie prešetrovania. Nevykonala sa teda žiadna analýza údajov o dovoze. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(289)

Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že Komisia nemohla vylúčiť Brazíliu na základe skutočnosti, že sa veľký podiel pohliníkovaného oceľového drôtu dovážal z Číny, keďže pohliníkovaný oceľový drôt nie je relevantnou surovinou, ktorá by sa vyžadovala pri výrobe káblov z optických vlákien, a že ak toto rozhodnutie vychádzalo z objemu dovozu nepodstatných výrobných faktorov z Číny, ako reprezentatívna krajina by sa potom mala odmietnuť aj Argentína, keďže Argentína dováža z Číny významné objemy iných nepodstatných výrobných faktorov, ako je drôt z hliníkovej zliatiny a hliníkové prúty.

(290)

Spoločnosť Connect Com nesprávne pochopila dôvody, pre ktoré Komisia nepovažovala Brazíliu za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 242, Komisia dospela k záveru, že celková reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu do Brazílie je nízka, keďže viaceré suroviny používané vo významných množstvách v rámci nákladov na výrobu káblov z optických vlákien sa dovážali najmä z Číny. Konkrétnejšie Komisia zdôraznila, že reprezentatívnosť optických vlákien a ich súvisiacej hodnoty boli značne oslabené, keďže väčšina dovozu pochádzala z Číny, a to pri posudzovaní na úrovni šesťciferných kódov aj osemciferných kódov. Ako sa navyše vysvetľuje v odôvodnení 242, jeden vyvážajúci výrobca používa pri výrobe káblov z optických vlákien významné množstvá pohliníkovaného oceľového drôtu. Tento výrobca vyrába káble z optických vlákien, ktoré sa používajú na prenos údajov, ako aj na prenos elektriny, a ako sa vysvetľuje v odôvodnení 59, súčasné prešetrovanie sa vzťahuje aj na tieto výrobky. Predovšetkým sa z Číny okrem toho dovážali aj sklenené vlákna. Tvrdenie sa preto zamieta.

(291)

Spoločnosť Connect Com zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia by mala preskúmať, či by sa za vhodné reprezentatívne krajiny mohlo považovať Mexiko, Kazachstan a Ruská federácia, keďže v týchto krajinách sa vyrábalo väčšie množstvo káblov z optických vlákien ako v Argentíne. Ďalej uviedla, že na základe judikatúry Súdneho dvora (130) Komisia nemôže vychádzať zo skutočnosti, že nenašla výrobcu s ľahko dostupnými údajmi, ale že musí vyvinúť všetko možné úsilie, aby našla výrobcu v dotknutej tretej krajine, ktorý je ochotný spolupracovať v rámci prešetrovania.

(292)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 212, Komisia ďalej neposudzovala Mexiko, Kazachstan a Ruskú federáciu, pretože sa jej v týchto krajinách nepodarilo nájsť žiadneho výrobcu káblov z optických vlákien s ľahko dostupnými finančnými informáciami. Ďalej treba poznamenať, že takéto informácie nepredložila ani spoločnosť Connect Com. Finančné informácie príslušnej spoločnosti v reprezentatívnej krajine sa okrem toho zakladajú na ľahko dostupných informáciách a Komisia nemusí nadväzovať spoluprácu so spoločnosťami v reprezentatívnej krajine. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(293)

Po určení Argentíny ako jedinej vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých uvedených okolností nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou poslednou vetou základného nariadenia.

(294)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Argentína vyhovuje kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(295)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií zopakovala svoje argumenty v súvislosti s výberom reprezentatívnej krajiny a tvrdila, že Malajzia je lepšia reprezentatívna krajina ako Argentína. V tejto súvislosti zopakovala svoje argumenty uvedené v odôvodneniach 265, 267 a 269 bez toho, aby poskytla akékoľvek nové prvky. Ďalej bez akýchkoľvek dôkazov tvrdila, že v Argentíne sa nevyrábajú optické vlákna a že dovoz optických vlákien je na uspokojenie potrieb normálnej prevádzky nedostatočný.

(296)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 266, 268 a 270, ako aj z dôvodu chýbajúcich podporných dôkazov sa tieto tvrdenia zamietli.

(297)

Spoločnosť Connect Com vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií v súvislosti s výberom reprezentatívnej krajiny zo zoznamu krajín s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina tvrdila, že hoci Komisia použila krajiny, ktoré Svetová banka zaradila do rovnakej kategórie príjmov, pričom uplatnila voľné uváženie pri výklade a uplatnení základného nariadenia, spoločnosť Connect Com sa domnieva, že zrejme nie je správne vybrať krajinu s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja iba na základe všeobecnej kategorizácie Svetovej banky. Okrem toho tvrdila, že európske súdy tento postup nepotvrdili. Spoločnosť Connect Com preto uviedla, že Komisia nemala jej tvrdenia zamietnuť ako irelevantné, že Komisia by mala zohľadniť aj výrobné podmienky v odvetví a úroveň technologického rozvoja v reprezentatívnych krajinách v porovnaní s Čínou, zamietnuť ako irelevantné.

(298)

Z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 216 a 217 boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(299)

Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že Komisia mala poskytnúť informácie o tom, pri ktorom z troch argentínskych kódov tovaru pre optické vlákna predstavoval objem dovozu z Číny 52 % a aký bol objem dovozu v prípade iných výrobkov.

(300)

Treba poznamenať, že Komisia 12. marca 2021 doplnila do spisu prešetrovania, ktorý nemá dôverný charakter, úplné extrahované informácie o dovoze výrobných faktorov Argentíny, Brazílie, Thajska a Turecka. V hárku „Podiel množstva“ podiel objemu dovozu z Číny na celkovom objeme dovozu v prípade argentínskeho kódu tovaru 9001 10 20 predstavoval 51,55 % (zaokrúhlené na 52 %), v prípade kódu 9001 10 19 to bolo 21,83 % a v prípade kódu 9001 10 11 to bolo 1,55 %.

(301)

Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že Komisia vylúčila Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu a Srbsko ako vhodné reprezentatívne krajiny na základe analýzy dovozu na úrovni šesťciferných kódov, zatiaľ čo pri Argentíne vykonala analýzu na úrovni osemciferných kódov.

(302)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Ako sa uvádza v odôvodnení 238, Južná Afrika a Kolumbia sa nepovažovali za vhodné reprezentatívne krajiny, pretože Komisia nenašla ľahko dostupné informácie o finančných údajoch výrobcov v týchto krajinách za obdobie prešetrovania. Malajzia a Srbsko sa takisto nepovažovali za vhodné reprezentatívne krajiny, pretože Komisia v nich neidentifikovala výrobcov dosahujúcich zisk. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(303)

Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že spomedzi vhodných reprezentatívnych krajín sa nemala vylúčiť Brazília, pretože veľký objem pohliníkovaného oceľového drôtu sa do Brazílie dovážal z Číny. Spoločnosť Connect Com uviedla aj to, že pohliníkovaný oceľový drôt nie je pri výrobe káblov z optických vlákien relevantnou surovinou. Spoločnosť Connect Com takisto požiadala Komisiu, aby poskytla informácie o tom, ktorý čínsky vyvážajúci výrobca údajne používal pohliníkovaný oceľový drôt pri výrobe káblov z optických vlákien.

(304)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 242, celková reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu do Brazílie sa považovala za nízku, a to nielen v prípade pohliníkovaného oceľového drôtu. Pohliníkovaný oceľový drôt sa používa pri výrobe OPGW a OPPC, na ktoré sa takisto vzťahuje toto prešetrovanie a čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky ich vyvážajú do Únie.

(305)

Spoločnosť Connect Com takisto zopakovala tvrdenia CCCME, ako aj svoje tvrdenia uvedené v odôvodnení 259 bez toho, aby uviedla akékoľvek nové prvky.

(306)

Z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 260 boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(307)

Spoločnosť Connect Com zopakovala aj svoje tvrdenia uvedené v odôvodnení 281 bez toho, aby uviedla nové prvky.

(308)

Z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 283 až 285 boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(309)

Spoločnosť Connect Com takisto tvrdila, že vzhľadom na to, že prešetrovanie sa vzťahuje aj na OPGW a OPPC, by mal vybraný argentínsky výrobca vyrábať aj tieto druhy káblov z optických vlákien a že Komisia by v takom prípade mala tieto informácie poskytnúť.

(310)

Komisia konštatuje, že podmienka, na základe ktorej by vybraný výrobca z reprezentatívnej krajiny mal vyrábať všetky druhy výrobku vyvážené čínskymi výrobcami, neexistuje. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté ako irelevantné.

(311)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odôvodnení 259, podľa ktorých Argentína nie je vhodná reprezentatívna krajina, keďže jediný výrobca v Argentíne, ktorého Komisia identifikovala (t. j. Prysmian Energia), je prepojený s jedným z navrhovateľov a spoločnosti patrí veľký podiel na argentínskom trhu. Znovu sa odvolávala na antidumpingové prešetrovanie dovozu glyfozátu z Číny (131), v ktorom boli Argentína, Austrália, India a Malajzia odmietnuté ako analogické krajiny, pretože na ich trhoch do značnej miery prevládali spoločnosti prepojené s hlavným navrhovateľom z EÚ. Ďalej uviedla, že Komisia sa nezaoberala tvrdením, ktoré sa týkalo prešetrovania glyfozátu, a nepreukázala, že údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch a zisku argentínskeho výrobcu by sa mohli použiť pri vytvorení normálnej hodnoty.

(312)

Ako sa uvádza v odôvodnení 260, skutočnosť, že vybraná spoločnosť v reprezentatívnej krajine je prepojená s výrobcom z Únie, nie je pri výbere reprezentatívnej krajiny rozhodujúca. CCCME uvádza prípad, ktorý sa týkal uplatnenia bývalého článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, ktorý bol zrušený v decembri 2017 (132). V článku 2 ods. 7 písm. a) sa vyžadoval výber vhodnej tretej krajiny s trhovým hospodárstvom známej aj ako analogická krajina a výber výrobcu, ktorý sa v danej krajine nachádza. Podľa článku 2 ods. 6a Komisia namiesto toho, aby požadovala a overovala údaje výrobcu z analogickej krajiny, vychádza z ľahko dostupných informácií, ktoré sa vzťahujú na OP. Postup podľa článku 2 ods. 6a sa podstatne líši a Komisia sa nedomnieva, že by údajný vzťah v tomto prípade mohol mať vplyv na vhodnosť toho, že vychádza z ľahko dostupných údajov argentínskeho výrobcu. Skutočnosť, že spoločnosti patrí veľký podiel na argentínskom trhu, navyše neznamená, že v Argentíne neexistuje hospodárska súťaž. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(313)

CCCME takisto tvrdila, že Komisia nevymedzila normu, na ktorú sa odvolávala pri určovaní toho, či je ziskové rozpätie výrobcu v reprezentatívnej krajine primerané alebo nie. Ďalej tvrdila, že Komisia nevysvetlila, prečo pri vytváraní normálnej hodnoty nemožno použiť skutočné ziskové rozpätie výrobcu na trhu, v prípade ktorého sa nezistili deformácie.

(314)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Tieto vysvetlenia sa uviedli v odôvodneniach 258 a 294, kde Komisia dospela k záveru, že Argentína spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia na to, aby ju bolo možné považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu, takže Komisia musela použiť zisk výrobcu z Argentíny. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(315)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú na výrobu dotknutého výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli ľahko dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor uvedený v danom zázname.

(316)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu GTA na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že na stanovenie nedeformovaných nákladov práce použije štatistiky MOP a na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu použije sadzby za elektrinu uverejnené dvoma distribútormi elektriny, t. j. spoločnosťami Edenor a Edesur, ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 348.

(317)

Komisia v druhom zázname takisto informovala zainteresované strany, že vzhľadom na mimoriadne vysoký počet výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí poskytli úplné informácie, môže zoskupiť výrobné faktory predstavujúce zanedbateľnú časť priamych výrobných nákladov do skupiny „spotrebných materiálov“. Pokiaľ ide o zaobchádzanie s týmito výrobnými faktormi pri výpočte normálnej hodnoty, Komisia informovala, že vypočíta percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel použije na prepočítanie nákladov na suroviny, keď použije stanovené nedeformované referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Komisia uplatnila tento prístup, ako sa bližšie vysvetľuje v odôvodnení 320.

(318)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas overovaní na mieste boli identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade káblov z optických vlákien

(319)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny a z krajín, ktoré nie sú členmi WTO a sú uvedené v zozname v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 69 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu do Argentíny z Číny a krajín s iným ako trhovým hospodárstvom Komisia zistila, že dovoz hlavných surovín z iných tretích krajín zostal reprezentatívny (viac ako 70 % celkového objemu dovozu do Argentíny).

(320)

Vzhľadom na mimoriadne vysoký počet výrobných faktorov používaných vyvážajúcimi výrobcami predstavovali skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, pri viacerých z týchto faktorov v období prešetrovania zanedbateľný podiel z celkových nákladov na suroviny. Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zaradí medzi spotrebné materiály, keďže ich vplyv na výpočet normálnej hodnoty sa považoval za veľmi obmedzený. Skutočné suroviny zaradené medzi spotrebné materiály boli uvedené v rámci poskytnutia informácií týkajúceho sa jednotlivých spoločností. Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových nákladoch na suroviny a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané náklady na suroviny, keď použila zistené nedeformované ceny.

(321)

Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia uplatnila príslušné dovozné clá reprezentatívnej krajiny.

(322)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady na tie isté suroviny, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri dodávke do závodu spoločnosti.

(323)

Skupina FTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že argentínsky kód tovaru pre optické vlákna 9001 10 19 sa nevzťahuje na jednovidové, ale na viacvidové vlákna a osobitné vlákna, ktoré sa na výrobu dotknutého výrobku nepoužívajú. Dôvodom bola skutočnosť, že vlákna, na ktoré sa vzťahuje daný kód, majú priemer väčší ako 11 mikrónov, ktorý sa vyskytuje v prípade viacvidového vlákna.

(324)

Zistilo sa, že toto tvrdenie je opodstatnené, a Komisia preto súhlasila s náležitou revíziou referenčnej hodnoty v prípade optických vlákien.

(325)

Skupina ZTT v pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia sa mýlila, keď do výpočtu referenčnej hodnoty v prípade optických vlákien nezahrnula dovoz v rámci argentínskeho kódu tovaru 9001 10 20 z dôvodu, že zahŕňal optické káble, ako sa uvádza v odôvodnení 274, pretože káble z optických vlákien sa dovážali v rámci argentínskeho kódu tovaru 8544 70 00. Skupina FTT však uviedla, že voči rozhodnutiu Komisie nebrať do úvahy tento argentínsky kód tovaru nemá žiadne námietky.

(326)

Komisia poznamenáva, že kód HS 8544 70 sa vzťahuje na jednovidové káble z optických vlákien, vyrobené z jedného alebo viacerých jednotlivo oplášťovaných vlákien, s ochranným plášťom, tiež obsahujúce elektrické vodiče, bez káblov, v ktorých sú všetky optické vlákna jednotlivo vybavené prípojkami na jednom konci alebo na oboch koncoch, a bez káblov na podmorské použitie, obsahujúcich medený alebo hliníkový vodič, v ktorých sa vlákna nachádzajú v kovovom module, resp. moduloch. Na druhej strane položka 9001 sa vzťahuje na optické vlákna a zväzky optických vlákien, ako aj na káble z optických vlákien iné ako káble položky 8544. Opis argentínskeho kódu tovaru 9001 10 20 znie „zväzky optických vlákien a káble z optických vlákien“. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(327)

Skupina FTT takisto tvrdila, že údaje, ktoré Komisia použila na výpočet referenčnej hodnoty v prípade optických vlákien, sa vzťahujú na farbené aj nefarbené vlákna, a žiadala Komisiu, aby z referenčnej hodnoty odpočítala vzniknuté náklady na farbenie vlákna.

(328)

Komisia poznamenala, že dôkazy predložené spoločnosťou FTT iba v dôvernej verzii podania nemožno náležite posúdiť, keďže ide iba o výňatok z určitého súboru údajov. Komisia ale napriek tomu pripomenula, že výpočet referenčných hodnôt sa vykonáva na základe ľahko dostupných údajov a výňatok z informácií, ktorý v tejto súvislosti poskytla spoločnosť FTT, jednoznačne nie je ľahko dostupný. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(329)

Skupina ZTT uviedla, že pri vytváraní referenčnej hodnoty v prípade suroviny, ktorou je káblový gél, by sa mal spomedzi štyroch kódov tovaru použitých Komisiou, t. j. 4002 99 10, 4002 99 20, 4002 99 30 a 4002 99 90, použiť iba kód 4002 99 90. Skupina ZTT predložila podporné dôkazy, podľa ktorých sa ostatné tri kódy tovaru pri výrobe dotknutého výrobku nepoužívali.

(330)

Aj v prípade tohto tvrdenia sa zistilo, že je opodstatnené, a Komisia preto náležitým spôsobom revidovala referenčnú hodnotu v prípade káblového gélu.

(331)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že kód tovaru v prípade suroviny, ktorou sú hliníkové prúty, nie je správny, pretože podľa argentínskej nomenklatúry sa nevzťahuje na tyče a prúty, ale na hliníkové duté a iné profily, ktoré sa pri výrobe dotknutého výrobku nepoužívajú, takže Komisia by mala identifikovať iný kód. Skupina ZTT iný alternatívny kód tovaru nenavrhla.

(332)

Komisia potvrdila, že argentínsky kód sa nevzťahuje na tyče a prúty, ale na hliníkové duté a iné profily. Komisia sa po ďalšej analýze rozhodla revidovať kód a použiť namiesto neho kód HS 7605 21, ktorý sa vzťahuje na prúty zo zliatin hliníka, ktoré sa používajú pri výrobe pohliníkovaných oceľových drôtov na účel optických zemných lán (OPGW) (133).

(333)

Skupina ZTT takisto tvrdila, že na výrobu káblov z optických vlákien nepoužíva priadzu zo sklenených vlákien, ale pramene zo sklenených vlákien, takže správny kód HS bude 7019 12. Skupina ZTT uviedla, že rozhodujúcim faktorom, ktorý odlišuje priadzu a pramene, je, či sú vlákna zakrútené alebo nie. Skupina ZTT tvrdila, že používa nezakrútené vlákna, takže správnym kódom HS je kód pre pramene, čiže 7019 12.

(334)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Kód HS 7019 12 sa vzťahuje na pramene zo sklenených vlákien, ktoré sú surovinou na výrobu priadze zo sklenených vlákien. Výrobcovia z Únie navyše potvrdili, že pramene zo sklenených vlákien sú surovinou, ktorú používajú dodávatelia sklenenej priadze a prútov spevnených sklenenými vláknami v rámci odvetvia káblov z optických vlákien. Správnym kódom HS je teda kód 7019 19.

(335)

Skupina FTT uviedla, že Komisia nesprávne zaradila výrobný faktor, ktorým je voda, medzi spotrebné materiály, zatiaľ čo tento výrobný faktor nie je priama surovina, ale priamy náklad.

(336)

Komisia zaradila výrobný faktor, ktorým je voda, medzi spotrebné materiály, pretože predstavoval menej ako 0,05 % celkových priamych nákladov, a preto bol jeho vplyv na dumpingové rozpätie zanedbateľný.

(337)

Skupina FTT tvrdila, že Komisia je povinná vytvoriť referenčnú hodnotu pre každý výrobný faktor, pretože dospela k záveru, že všetky výrobné faktory sú deformované. Tvrdila preto, že Komisia nemôže zoskupiť viaceré výrobné faktory do skupiny spotrebných materiálov a uplatniť metodiku výpočtu vysvetlenú v odôvodnení 320, pretože by sa tým skreslili údaje. Skupina FTT požiadala Komisiu, aby v prípade týchto výrobných faktorov použila vykázané údaje skupiny FTT. Skupina ZTT takisto nesúhlasila s metodikou Komisie v prípade spotrebných materiálov a tvrdila, že Komisia by mala referenčnú hodnotu pre spotrebné materiály vypočítať oddelene od iných vstupov.

(338)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 320, Komisia vzhľadom na vysoký počet výrobných faktorov (napríklad viac ako 60 výrobných faktorov v prípade skupiny FTT) zaradila viaceré výrobné faktory (približne 30 výrobných faktorov v prípade skupiny FTT), ktoré počas obdobia prešetrovania predstavovali zanedbateľný podiel na celkových nákladoch na suroviny (približne 4 % v prípade skupiny FTT) medzi spotrebné materiály. Komisia usúdila, že zisťovanie všetkých uvedených výrobných faktorov by predstavovalo značné administratívne zaťaženie, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že pri niektorých z nich hodnoty dovozu do reprezentatívnej krajiny neboli reprezentatívne, zatiaľ čo vplyv na výpočet normálnej hodnoty, v rámci ktorého predstavovali tieto výrobné faktory iba časť, sa považoval za veľmi obmedzený. Komisia preto na výpočet nedeformovanej hodnoty spotrebných materiálov uplatnila svoju štandardnú metodiku, t. j. vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových nákladoch na suroviny a tento percentuálny podiel uplatnila na prepočítané náklady na suroviny pri použití zistených nedeformovaných cien. V prípade tejto metodiky sa usudzuje, že v súvislosti s takým malým podielom na priamych výrobných nákladoch a ešte menším podielom pri výpočte normálnej hodnoty povedie k veľmi podobným výsledkom ako metodika založená na zistení každého výrobného faktora. Táto metodika by v každom prípade mohla viesť k priaznivému výsledku pre vyvážajúcich výrobcov, ak by bola podkladová skutočná hodnota vstupov vyššia ako tá, ktorá sa vypočítala ako percentuálny podiel z celkových nákladov na suroviny. Žiadna zainteresovaná strana nepredložila dôkazy, podľa ktorých by prístup Komisie viedol k menej priaznivému výsledku. Komisia navyše skonštatovala, že v oddiele 3.1.1 sa určila existencia výrazných deformácií. V takom prípade sa podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia môžu použiť domáce náklady, ale len v tom rozsahu, v akom sa na základe presných a primeraných dôkazov s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Vyvážajúci výrobcovia žiadne také dôkazy týkajúce sa výrobných nákladov zoskupených do kategórie spotrebných materiálov nepredložili a ani Komisia také dôkazy nenašla. Komisia preto nemôže použiť údaje vykázané skupinou FTT. Komisia sa domnieva, že jej metodika výpočtu nedeformovanej hodnoty v prípade spotrebných materiálov je primeraná, keďže nie sú k dispozícii žiadne lepšie informácie. Skupina ZTT sa takisto nepokúsila predložiť referenčnú hodnotu vypočítanú pomocou hodnôt dovozu do reprezentatívnej krajiny podľa databázy GTA ani nenavrhla alternatívnu nedeformovanú referenčnú hodnotu v prípade spotrebných materiálov. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(339)

Skupina ZTT tvrdila, že šesť vedľajších produktov/druhov odpadu uvedených ako výrobné faktory by sa nemalo zaraďovať medzi spotrebné materiály a Komisia by mala vytvoriť referenčnú hodnotu pre každý z nich.

(340)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 320, vzhľadom na mimoriadne vysoký počet výrobných faktorov používaných vyvážajúcimi výrobcami Komisia zaradila viaceré výrobné faktory, v prípade ktorých skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, predstavovali zanedbateľný podiel z celkových nákladov na suroviny, medzi spotrebné materiály. Šesť vedľajších produktov/druhov odpadu, ktoré uviedla skupina ZTT, predstavovalo v závislosti od jednotlivých vedľajších produktov/druhov odpadu menej ako 0,005 % a menej ako 0,050 % celkových priamych nákladov a spoločne menej ako 0,10 % celkových priamych nákladov. Ich potenciálny vplyv na normálnu hodnotu bol preto bezvýznamný a v tejto súvislosti sú relevantné rovnaké úvahy ako tie, ktoré sú zhrnuté v odôvodnení 338. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(341)

Podľa skupiny FTT Komisia tým, že pri vytváraní referenčných hodnôt využíva hodnoty CIF, ktoré zahŕňajú náklady na dopravu mimo Argentíny, poplatky za námornú nákladnú dopravu a poistenie, ignoruje komparatívnu výhodu, ktorú výrobcovia môžu mať vďaka dostupnosti niektorých surovín na ich domácom trhu.

(342)

V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa stanovuje použitie zodpovedajúcich údajov vo vhodnej reprezentatívnej krajine „za predpokladu, že príslušné údaje sú ľahko dostupné“. Komisia nemala v spise k dispozícii údaje o cenách na domácom trhu v možných reprezentatívnych krajinách. Naproti tomu údaje o dovozných cenách sú ľahko dostupné a Komisia ako zdroj týchto údajov používa databázu GTA. Táto strana takisto nepredložila možné relevantné údaje z reprezentatívnej krajiny, ktoré by sa v prešetrovaní mohli použiť. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(343)

Skupina ZTT nesúhlasila ani s metodikou výpočtu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín Komisie, ktorá sa vysvetľuje v odôvodnení 322. Skupina ZTT uviedla, že Komisia by mala samostatne vypočítať náklady na dopravu každej suroviny. Ďalej dodala, že náklady na dopravu sa môžu pri jednotlivých výrobných faktoroch výrazne líšiť.

(344)

Komisia poznamenáva, že skupina ZTT nenavrhla, akým spôsobom by Komisia mala samostatne vypočítať náklady na dopravu každej suroviny. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 322, Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na odhad nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri dodávke do závodu spoločnosti. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(345)

Na stanovenie miezd v Argentíne Komisia použila štatistiky MOP. Štatistiky MOP poskytujú informácie o priemerných nákladoch práce za rok 2018 v prípade viacerých povolaní. Priemerné náklady práce vo výrobnom sektore však neboli k dispozícii. Na stanovenie referenčnej hodnoty pre náklady práce preto Komisia použila celkové priemerné náklady práce podľa štatistík MOP spolu s ľahko dostupnými informáciami o dodatočných nákladoch práce (ako sú dane), ktoré vznikli zamestnávateľovi v Argentíne (134). Na úpravu údajov z roku 2018 o infláciu Komisia použila aj index (135).

(346)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Komisia by mala použiť náklady práce operátorov a montérov strojov a zariadení, pretože táto kategória sa do značnej miery podobá druhu pracovnej sily v odvetví káblov z optických vlákien.

(347)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Skupina ZTT nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že väčšinu jej zamestnancov predstavujú operátori a montéri strojov a zariadení. Keďže odvetvie káblov z optických vlákien je odvetvie moderných technológií, výrobcovia káblov z optických vlákien zamestnávajú mnohých inžinierov a technikov, ktorých MOP zaraďuje do kategórie špecialistov, ako aj technikov v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktorých MOP zaraďuje do kategórie technikov a odborných pracovníkov. Priemerné náklady práce sú pri týchto troch zamestnaniach o viac ako 20 % vyššie ako hodnota celkových nákladov práce, ktoré Komisia použila na výpočet referenčnej hodnoty pre prácu. Keďže Komisia nemá k dispozícii rozčlenenie podľa podielu počtu zamestnancov v týchto hlavných kategóriách na celkovom počte zamestnancov, považovala za vhodné použiť priemerné náklady práce, ktoré uvádza MOP. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(348)

Cenu elektriny v prípade spoločností (priemyselných používateľov) v Argentíne počas obdobia prešetrovania uverejnili distribútori elektriny Edenor a Edesur (136). Tieto informácie umožňujú určiť cenu elektriny platenú priemyselnými používateľmi (sadzba T3). V ich rámci sa uvádzajú aj podrobnosti o cenách platených priemyselnými používateľmi, ktorí sa rozhodli pre rôzne sadzby podľa časti dňa, v ktorej dochádza k spotrebe elektriny, a použitého napätia. Komisia použila pri výpočte tieto sadzby.

(349)

Skupina ZTT v nadväznosti na konečné poskytnutie informácií tvrdila, že vzorec na výpočet referenčnej hodnoty pre elektrinu je chybný.

(350)

Komisia túto chybu, ktorej vplyv bol malý, opravila.

(351)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „[v]ytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(352)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na priamych výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcim výrobcom. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(353)

Komisia pri stanovení nedeformovanej a primeranej sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk vychádzala z finančných údajov spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. za rok 2019 získaných od spoločnosti Dun and Bradstreet (D&B) (137). Komisia sprístupnila tieto údaje zainteresovaným stranám v druhom zázname.

(354)

Skupina FTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií nesúhlasila s metodikou výpočtu uplatnenou na režijné náklady, ktorá sa vysvetľuje v odôvodnení 352, pričom tvrdila, že Komisia vychádzala pri prepočte „deformovanej hodnoty“ z „deformovaných údajov“, čo je v rozpore s právnymi zásadami a praxou Komisie, a žiadala Komisiu, aby ponechala pôvodné údaje vykázané skupinou FTT. S metodikou Komisie v prípade režijných nákladov nesúhlasila ani spoločnosť ZTT a požiadala Komisiu, aby pre ne vytvorila referenčnú hodnotu oddelene od iných vstupov.

(355)

Komisia poznamenala, že údaje o režijných nákladoch nie sú vo finančných výkazoch výrobcu v reprezentatívnej krajine samostatne ľahko dostupné. Keď sa navyše zistia výrazné deformácie, podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa môžu použiť domáce náklady, ale len v tom rozsahu, v akom sa na základe presných a primeraných dôkazov s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Vyvážajúci výrobcovia žiadne také dôkazy týkajúce sa režijných nákladov nepredložili a ani Komisia také dôkazy nenašla. Tvrdenie bolo preto zamietnuté. Komisia usúdila, že jej metodika výpočtu nedeformovanej hodnoty v prípade režijných nákladov je primeraná, keďže nie sú k dispozícii žiadne lepšie informácie. Skupina ZTT navyše pre režijné náklady nenavrhla alternatívnu nedeformovanú referenčnú hodnotu. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(356)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že by sa mali zohľadniť jej vlastné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, pretože Komisia nepreukázala, že sú deformované.

(357)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 142, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty v tomto prípade nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Ako sa uvádza v odôvodnení 158, Komisia teda v tomto prípade nemusí preukazovať, že skutočné predajné, všeobecné a administratívne náklady vyvážajúcich výrobcov boli nedeformované.

(358)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(359)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady (zahŕňajúce spotrebu surovín, prácu a energiu). Komisia uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v odôvodnení 318.

(360)

Po druhé, s cieľom získať nedeformované výrobné náklady Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sa zvýšili o náklady na suroviny a spotrebné materiály uvedené v odôvodnení 317 a následne sa vyjadrili ako podiel z priamych výrobných nákladov skutočne vynaložených jednotlivými vyvážajúcimi výrobcami. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(361)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 351 až 353. Určili sa na základe finančných výkazov spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A., ako sa vysvetľuje v odôvodnení 353.

(362)

Na výrobné náklady stanovené v súlade s opisom v predchádzajúcom odôvodnení Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 15 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 10,6 %.

(363)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(364)

Skupina vyvážajúcich výrobcov zaradená do vzorky vyvážala do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností, ktoré vystupovali ako zástupcovia, obchodníci alebo dovozcovia.

(365)

Vývozná cena pri predaji priamo nezávislým zákazníkom v Únii a prostredníctvom prepojených obchodných spoločností bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(366)

Vývozná cena v prípade predaja prostredníctvom prepojených dovozcov bola v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, a o primeraný zisk.

(367)

Vážený priemer ziskov spolupracujúcich dovozcov (pozri odôvodnenie 28) sa použil ako primerané ziskové rozpätie. Toto ziskové rozpätie sa pohybuje od 15 % do 25 %.

(368)

Skupiny ZTT a FTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdili, že došlo k dvojitému započítaniu niektorých úprav, ktoré sa odrátali zo zoznamu predaja, ako aj v rámci predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(369)

Zistilo sa, že tieto tvrdenia sú opodstatnené, a Komisia vývoznú cenu náležite revidovala. Podrobné posúdenie tohto tvrdenia sa obom skupinám poskytlo v rámci poskytnutia osobitných informácií, keďže jeho súčasťou sú dôverné informácie.

(370)

Skupina FTT tvrdila, že Komisia by nemala od vývoznej ceny odpočítavať celý poplatok pre zástupcu, ktorý tvoria štyri rôzne druhy poplatkov, ale iba poplatok pre zástupcu pre vývoz.

(371)

Komisia skupinu FTT požiadala, aby predložila dodatočné informácie v súvislosti s platbou poplatku svojmu prepojenému zástupcovi. Z informácií predložených skupinou FTT vyplynulo, že spoločnosť FTT v skutočnosti platila svojmu prepojenému zástupcovi celú sumu poplatku pre zástupcu, nie iba poplatok pre zástupcu pre vývoz. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(372)

Skupina FTT tvrdila, že Komisia v prípade dotknutého výrobku za rok 2020 použila nesprávny poplatok pre zástupcu a dvakrát odpočítala náklady na námornú dopravu a manipuláciu, a to raz ako úpravu v zozname predaja a raz v rámci poplatku pre zástupcu.

(373)

Zistilo sa, že tieto tvrdenia sú opodstatnené, a preto boli prijaté. Výpočet vývoznej ceny sa náležitým spôsobom zrevidoval.

(374)

Skupina FTT takisto tvrdila, že Komisia by pri vytváraní vývoznej ceny v prípade predaja jej prepojeného subjektu NW nemala odpočítať poplatok pre zástupcu uplatnený na predaj FTT, keďže 1. neexistovala žiadna dohoda medzi NW a FTT ani so zástupcom pre vývoz FTT; 2. takéto poplatky sa prejavovali v transakciách medzi FTT a jej zástupcom a 3. transakcie medzi NW a FTT boli domáce transakcie vyjadrené hodnotou na faktúre na účel DPH.

(375)

V zmluve medzi FTT a jej prepojeným zástupcom sa nevymedzuje, že poplatok pre agenta sa uplatňuje iba na predaj káblov z optických vlákien, ktoré vyrába FTT. Keďže FTT vyváža aj káble z optických vlákien vyrábané spoločnosťou NW, poplatok pre zástupcu by sa mal odpočítať pri všetkom vývoze FTT bez ohľadu na výrobcu. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(376)

Skupina FTT takisto uviedla, že ziskové rozpätie neprepojeného dovozcu uvedené v odôvodnení 367 nie je reprezentatívne a dovozcovia ho bežne nedosahujú. Skupina FTT takisto tvrdila, že dovozcovia vybraní Komisiou majú v porovnaní s prepojenými dovozcami, ktorí sú súčasťou skupiny FTT, odlišný rozsah obchodnej činnosti.

(377)

Na úvod je potrebné poznamenať, že Komisia dovozcov nevyberala. Spolupráca dovozcov v antidumpingovom prešetrovaní je dobrovoľná. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 28, požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo päť neprepojených dovozcov. Komisia požiadala všetkých spolupracujúcich dovozcov, aby jej zaslali vyplnené dotazníky. Ako sa uvádza v odôvodnení 42, Komisia informácie predložené dovozcami krížovo skontrolovala. Ako sa ďalej uvádza v odôvodnení 367, použité ziskové rozpätie je váženým priemerom ziskov spolupracujúcich dovozcov uvedených v odôvodnení 28, ktorí boli schopní predložiť údaje za obdobie prešetrovania. Komisia preto usúdila, že toto ziskové rozpätie je reprezentatívne a presné.

(378)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(379)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali v súvislosti s nákladmi na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakládku, úverovými nákladmi, bankovými poplatkami, ďalšími dovoznými platbami, nákladmi na balenie, poplatkami pre zástupcov, províziami a koncoročnými rabatmi.

(380)

Úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) sa dotkli aj predaja prostredníctvom prepojených obchodných spoločností. Zistilo sa, že funkcia obchodníkov v Číne alebo Hongkongu bola podobná ako funkcia zástupcu. Títo obchodníci vyhľadávali zákazníkov a nadväzovali s nimi kontakty. Niesli zodpovednosť za predaj a za svoje služby dostávali prirážku. Úpravu tvorili predajné, všeobecné a administratívne náklady obchodných spoločností a zisk vo výške 10 %. Toto ziskové rozpätie sa vzhľadom na vysoké rozpätia (vo všeobecnosti okolo 20 %), ktoré neprepojení dovozcovia dosiahli v tomto odvetví, považovalo za konzervatívny odhad primeranej úrovne ziskovosti.

(381)

Skupina ZTT tvrdila, že jej výrobné a predajné spoločnosti tvoria z hľadiska predaja káblov z optických vlákien na vývoz jeden hospodársky subjekt.

(382)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Treba poznamenať, že toto tvrdenie sa týkalo výlučne dotknutého výrobku, a nie všetkých výrobkov predávaných skupinou ZTT. Ako potvrdil Všeobecný súd (138), preskúmanie otázky, či prepojená spoločnosť s výrobnými subjektmi predstavujú jeden hospodársky subjekt, musí presahovať predaj dotknutého výrobku do Únie. Vyžaduje sa preskúmanie úlohy výrobného subjektu a predajného subjektu v prípade všetkých výrobkov, ktoré skupina vyrába alebo predáva. Komisia pri prešetrovaní okrem iného zistila, že sa veľa realizuje priamy predaj a hospodárska kontrola nie je dostatočná. Zistilo sa teda, že predajné spoločnosti skupiny ZTT nemožno z hľadiska ich fungovania považovať len za interné oddelenia predaja. O ďalších podrobnostiach posúdenia Komisie bola skupina ZTT informovaná v rámci osobitného poskytnutia informácií, keďže zahŕňajú obchodné dôverné informácie. Na základe tohto posúdenia bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(383)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií nesúhlasila so záverom Komisie, že predajné spoločnosti skupiny ZTT nemožno z hľadiska ich fungovania považovať len za interné oddelenia predaja. Tvrdila, že aj keď jeden z výrobných subjektov nevlastní podiel v čínskom obchodníkovi ani nad ním nemá hospodársku kontrolu, obe tieto spoločnosti majú spoločnú kontrolu.

(384)

Komisia skonštatovala, že aj v takom prípade je táto podmienka iba predpokladom a nie je rozhodujúca.

(385)

Skupina ZTT ďalej tvrdila, že Komisia neposkytla dôkazy, že obchodná spoločnosť predávala výrobky od neprepojených spoločností a že existovala písomná zmluva, v ktorej sa uvádzajú nezávislé transakcie medzi výrobcami a obchodníkom v rámci predaja na vývoz. Takisto uviedla, že v tomto posúdení je relevantný iba predaj na vývoz, zatiaľ čo predaj na domácom trhu nie je relevantný, a že by sa mal posudzovať iba predaj dotknutého výrobku. V tejto súvislosti tvrdila, že nie je relevantné, či výrobné subjekty predávajú iné výrobky priamo, keďže obchodná spoločnosť v prípade daných výrobkov nepôsobí ako interné oddelenie predaja. Uviedla, že v spoločnosti môže existovať viacero oddelení predaja, pričom každé sa špecializuje na konkrétny výrobok. Takisto uviedla, že výrobca nemá oddelenia predaja na vývoz ani zamestnancov predaja, ktorí by sa zaoberali funkciami vývozu. Skupina ZTT takisto tvrdila, že nie je relevantné, čo sa uvádza v obchodnej licencii obchodníka, keďže sa to týka formy, a nie hospodárskej reality.

(386)

Komisia trvá na svojom závere, že čínskeho obchodníka nemožno z hľadiska jeho fungovania považovať len za interné oddelenie predaja. Preskúmanie otázky, či prepojená spoločnosť s výrobnými subjektmi predstavujú jeden hospodársky subjekt, musí presahovať predaj dotknutého výrobku do Únie (139). Jeden z výrobných subjektov mal významný priamy predaj iných výrobkov na vývoz, ktorý sa pohyboval v rozpätí od 17 % do 22 % celkového predaja, takže napriek tvrdeniu spoločnosti ZTT musel mať oddelenie predaja na vývoz a zamestnancov zodpovedných za predaj. Pokiaľ ide o obchodnú licenciu obchodníka, treba poznamenať, že listinné dôkazy o povahe funkcií sú z hľadiska posúdenia úlohy obchodníka relevantné.

(387)

Skupina ZTT takisto zopakovala svoje tvrdenie, že prepojený dovozca v Únii predstavoval jeden hospodársky subjekt.

(388)

Komisia trvala na svojom závere, že v súvislosti s vývozom prostredníctvom prepojeného dovozcu v Únii nie je existencia alebo neexistencia jedného hospodárskeho subjektu z hľadiska uplatnenia článku 2 ods. 9 základného nariadenia relevantná. Uvedené ustanovenie sa uplatňuje s cieľom upraviť vývoznú cenu v prípadoch, keď je vývozná cena nespoľahlivá z dôvodu spojenia alebo kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou. V tomto prípade sa nespochybnilo, že skupina ZTT predáva do EÚ prostredníctvom prepojeného dovozcu, takže toto ustanovenie je plne uplatniteľné.

(389)

Skupina FTT a CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdili, že Komisia nevysvetlila zdroj ziskového rozpätia na úrovni 10 % ani to, či je táto suma primeraná a prevláda na trhu.

(390)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Tieto informácie sa uvádzajú v odôvodnení 380.

(391)

Skupina FTT a CCCME takisto tvrdili, že pri stanovení vývoznej ceny spoločnosti NW nemožno urobiť žiadne úpravy v súvislosti s predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi (okrem priamych predajných nákladov) a so ziskom jej prepojených obchodníkov v Číne a Hongkongu, pretože Komisia nepreukázala, že funkcie týchto obchodníkov sú podobné ako funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.

(392)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Komisia zopakovala svoje posúdenie uvedené v odôvodnení 380. Komisia navyše poznamenala, že pri porovnávaní rôznych častí predajného toku do Únie existujú významné cenové rozdiely v rozpätí od 18 % do 30 % v závislosti od časti. Bolo teda zrejmé, že každý obchodník dostáva prirážku, ktorá je v skutočnosti vyššia ako zisk neprepojenej obchodnej spoločnosti, ktorý Komisia odpočítala, ako sa uvádza v odôvodnení 380.

(393)

Skupina FTT takisto uviedla, že podľa jej názoru suma predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. zahŕňa všetky jej náklady vynaložené počas účtovného obdobia. Skupina FTT požiadala Komisiu, aby z celkovej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov odpočítala priame predajné náklady (napríklad náklady na dopravu a manipuláciu), keďže porovnávanie vývoznej ceny bez predajných a finančných nákladov s normálnou hodnotou bez tohto odpočítania nie je objektívne a spravodlivé. CCCME predložila podobné tvrdenie, pričom uviedla, že Komisia zrejme upravila iba vývoznú cenu podľa článku 2 ods. 10, ale normálnu hodnotu neupravila. Skupina ZTT takisto tvrdila, že finančné údaje spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A. nie sú primerane podrobné na to, aby umožnili v plnej miere porozumieť položkám predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zodpovedajúcim sumám. Uviedla, že na zaistenie spravodlivého porovnania vývoznej ceny skupiny ZTT a vytvorenej normálnej hodnoty, ako aj na zistenie toho, že zisk pochádza z hlavnej obchodnej činnosti (ako je predaj káblov), a nie z inej obchodnej činnosti alebo neprevádzkových príjmov, sú kľúčové ďalšie podrobné údaje. Takýto príjem sa nemôže zahrnúť do zisku použitého na vytvorenie normálnej hodnoty. Skupina ZTT ďalej uviedla, že ak Komisia nedokáže poskytnúť zmysluplnejšie finančné údaje týkajúce sa spoločnosti Prysmian Energia Cables y Sistemas de Argentina S.A., mala by použiť údaje malajzijských výrobcov, ktorých auditované finančné výkazy sú dostupné.

(394)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Predajné, všeobecné a administratívne náklady sa vypočítali ako rozdiel medzi nákladmi na predaný tovar a inými prevádzkovými nákladmi na základe ľahko dostupných informácií. Komisia skonštatovala, že tvrdenie, podľa ktorého sú tieto náklady zahrnuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vykázaných za výrobcu v reprezentatívnej krajine, nie je podložené. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky navyše neuviedli žiadne množstevné údaje k tejto úprave. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 280, Komisia zainteresovaným stranám v druhom zázname poskytla príslušné ľahko dostupné finančné informácie spoločnosti Prysmian Energia od spoločnosti Dun & Bradstreet. Žiadna zainteresovaná strana neposkytla vhodnejšie údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch výrobcu v Argentíne. Keďže Komisia navyše dospela k záveru, že Argentína spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia na to, aby ju bolo možné považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ako sa uvádza v odôvodnení 294, musí použiť predajné, všeobecné a administratívne náklady výrobcu z Argentíny, a nie z Malajzie. Keďže malajzijský výrobca nevykázal primeraný zisk, Komisia jeho finančné údaje použiť nemohla. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(395)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(396)

Na tomto základe sú vážené priemery dumpingových rozpätí vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(397)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(398)

Na tomto základe predstavuje konečné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 31,2 %.

(399)

V prípade rozpätia všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce bola určená so zreteľom na objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie a celkový objem vývozu na základe dovozu z Číny vykázaného v dovozných štatistikách Eurostatu.

(400)

Úroveň spolupráce bola v tomto prípade vysoká. Komisia považovala za vhodné založiť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni spoločnosti zaradenej do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(401)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(402)

Hoci sa oficiálne dovozné štatistiky vykazujú v kilogramoch, Komisia v súlade s pripomienkami vyvážajúcich výrobcov a výrobného odvetvia Únie usúdila, že táto merná jednotka nie je vhodná na riadne meranie dotknutých objemov. Z prešetrovania vyplýva, že výrobné odvetvie ako hlavný ukazovateľ objemu bežne nepoužíva hmotnosť, ale dĺžku. Táto dĺžka môže predstavovať buď dĺžku kábla (km káblu) alebo celkovú dĺžku vlákien v ňom (km vlákna). Keďže sa toto prešetrovanie týka káblov, za najvhodnejšiu mernú jednotku sa považujú km káblu, ktoré sa použijú pri určovaní ujmy.

(403)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že objemy dovozu by sa mali počítať na základe kilometrov vlákna, nie kilometrov kábla, keďže kilometer vlákna predstavuje akceptovanú odvetvovú normu a jedinú mernú jednotku, ktorá zohľadňuje obrovské rozdiely v počte vlákien na kábel.

(404)

Komisia trvala na tom, že kilometer kábla je vhodnou mernou jednotkou, pretože výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, sú káble a počet vlákien v kábli je osobitnou vlastnosťou kábla, ktorá sa zohľadňuje v čísle PCN. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(405)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia prešetrovania 29 výrobcov. S výnimkou dvoch spoločností uvedených v ďalšom oddiele predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie je určenie ujmy založené na údajoch týkajúcich sa 27 členských štátov (EÚ27) za celé posudzované obdobie.

(406)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 1,2 milióna km káblov. Komisia tento údaj stanovila na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú priame informácie od deviatich strán (šiestich navrhovateľov a troch spoločností podporujúcich podnet) a informácie o trhu v prípade ostatných výrobcov. Ako sa uvádza v odôvodnení 26, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú 52 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(407)

Podľa článku 4 ods. 1 základného nariadenia môžu byť výrobcovia, ktorí sú v spojení s čínskymi vývozcami alebo dovozcami a/alebo sú sami dovozcami namietaného dumpingového výrobku, vylúčení z výrobného odvetvia Únie. Podmienky, za akých sa majú výrobcovia považovať za prepojených s vývozcami alebo dovozcami, sú vymedzené v článku 4 ods. 2.

(408)

Komisia prešetrila existujúce vzťahy výrobného odvetvia Únie s vývozcami alebo dovozcami dotknutého výrobku. Z prešetrovania vyplynulo, že jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky dovážal nepatrný objem káblov z optických vlákien z Číny a ďalšiemu patrí menšinový podiel vo vyvážajúcom výrobcovi nezaradenom do vzorky. Vzhľadom na zanedbateľné objemy dovážané prvým výrobcom, ako aj na skutočnosť, že druhý výrobca preukázal, že tohto vyvážajúceho výrobcu neovláda ani ním nie je ovládaný a že účinky tohto vzťahu nespôsobili jeho odlišné správanie v porovnaní s neprepojenými výrobcami, Komisia dospela k záveru, že neexistuje dôvod na vylúčenie ani jednej z týchto spoločností z výrobného odvetvia Únie.

(409)

V prípade tretieho výrobcu nezaradeného do vzorky Komisia vzhľadom na jeho vzťah s čínskym vyvážajúcim výrobcom (kontrolovaným tým istým subjektom) a významné množstvá dovozu z Číny usúdila, že je vhodné takéhoto výrobcu vylúčiť z definície výrobného odvetvia Únie, a to napriek významnej výrobe tejto spoločnosti v Únii.

(410)

Podobne v prípade nespolupracujúceho výrobcu v Únii, ktorý deklaroval významný objem dovozu z Číny, Komisia rozhodla, že vzhľadom na vzťah s čínskym vyvážajúcim výrobcom a významný objem dovozu by sa mal rovnako vylúčiť z výrobného odvetvia Únie.

(411)

Keďže sa prešetrovaním nezistil žiadny ďalší výrobca prepojený s čínskymi vývozcami alebo dovážajúci z Číny, neboli potrebné žiadne ďalšie vylúčenia z definície výrobného odvetvia Únie.

(412)

CCCME tvrdila, že viacerí výrobcovia z Únie majú väzby na čínskych výrobcov káblov z optických vlákien, a požiadala Komisiu, aby vykonala segmentovanú analýzu ujmy prostredníctvom samostatnej analýzy toku tohto dovozu.

(413)

CCCME toto tvrdenie týkajúce sa oddelenia a samostatného posúdenia dovozu zopakovala vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií. CCCME sa takisto domnievala, že Komisia by mala poskytnúť informácie o objeme a percentuálnom podiele dovozu výrobcov z Únie od prepojených a neprepojených čínskych výrobcov počas OP.

(414)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, Komisia riadne zohľadnila prepojenia výrobcov z Únie s čínskymi spoločnosťami, pričom vylúčila výrobcov s významným dovozom z Číny, a vzala do úvahy aj ich vzťah s čínskymi vývozcami. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dovážali od prepojených spoločností v Číne bezvýznamné množstvá (menej ako 1 % svojej výroby) dotknutého výrobku. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(415)

Spoločnosť Connect Com predložila zoznam iných výrobcov káblov z optických vlákien z Únie, ktorí sa v podnete nezohľadnili. Komisia poznamenala, že tieto spoločnosti v rámci prešetrovania nespolupracovali a že odhady v súvislosti s nespolupracujúcimi výrobcami z Únie sa poskytli na základe spoľahlivých informácií o trhu (140).

(416)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, a určiť spotrebu a rôzne ekonomické ukazovatele súvisiace so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia skúmala, či a v akom rozsahu sa malo následné použitie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie zohľadniť v analýze.

(417)

Komisia zistila, že počas posudzovaného obdobia bolo medzi 5,8 % a 4,4 % výroby výrobcov z Únie určených na použitie na vlastnú spotrebu. Káble sa v takom prípade dodávali v rámci rovnakej spoločnosti alebo skupín spoločností na ďalšie spracovanie v ďalšom článku výrobného reťazca, najmä na výrobu káblov vybavených prípojkami.

(418)

Rozlíšenie trhu vlastnej spotreby a voľného trhu je z hľadiska analýzy ujmy dôležité, lebo výrobky určené na použitie na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej hospodárskej súťaži s dovozom. Na rozdiel od toho výroba určená na predaj na voľnom trhu je v priamej hospodárskej súťaži s dovozom dotknutého výrobku.

(419)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje za celkovú výrobu optických vlákien a určila, či bola výroba určená na použitie na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(420)

Komisia preskúmala určité ekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie na základe údajov týkajúcich sa voľného trhu. Týmito ukazovateľmi sú: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie, podiel na trhu, rast, objem a ceny vývozu, ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok. Keď to bolo možné a odôvodnené, zistenia z preskúmania sa porovnali s údajmi o trhu vlastnej spotreby, aby sa poskytol úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie.

(421)

Ostatné ekonomické ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia na vlastnú spotrebu vo výrobnom odvetví Únie (141). Ide o tieto ukazovatele: výroba, kapacita a využitie kapacity, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy a schopnosť získať kapitál.

(422)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že pri analýze celkového postavenia výrobného odvetvia Únie na trhu by sa mal vziať do úvahy aj trh vlastnej spotreby.

(423)

Ako sa opisuje v ďalšom texte, Komisia v tejto súvislosti vzala trh vlastnej spotreby do úvahy, identifikovala ho a posúdila jeho vývoj v priebehu času. Tým získala úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie. Skutočnosť, že tento trh je malý a stále sa zmenšuje, zdôrazňuje, že nemá významný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Komisia ďalej pripomína, že káble s prípojkami nie sú dotknutým výrobkom.

(424)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe údajov o predaji, ako ich udal navrhovateľ, s pripočítaním údajov o dovoze stanovených v súlade s metódou opísanou v odôvodneniach 427 až 432.

(425)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v km káblu)

(426)

Spotreba na voľnom trhu Únie vzrástla v posudzovanom období o 38 %. V súvislosti so širokou digitálnou expanziou v EÚ ide o trh, ktorého rast je silný a má pokračovať rýchlym tempom (142). Spotreba rástla až do OP, a to napriek skutočnosti, že druhá časť tohto obdobia (t. j. prvá polovica roku 2020) sa zhodovala s prvými mesiacmi narušení spojených s pandémiou COVID-19. Zo zistení v rámci prešetrovania vyplýva, že pandémia, ktorá sa začala v posledných mesiacoch OP, a súvisiace preventívne opatrenia síce spomalili rast, ale nezabránili zvýšeniu spotreby prešetrovaného výrobku v Únii počas obdobia prešetrovania ako takého. Trh vlastnej spotreby tvorí používanie káblov z optických vlákien v rámci riešení pripojenia ponúkaných spoločnosťami vrátane káblov vybavených konektormi; jeho objemy, veľmi obmedzené v pomere k celkovému trhu, klesli za celé posudzované obdobie o 12 %.

(427)

Objem dovozu z Číny bol stanovený na základe informácií poskytnutých priamo čínskymi vyvážajúcimi výrobcami podľa odôvodnenia 47. Bolo to vysoko reprezentatívne, keďže objem dovozu v OP predstavoval 89 % celkového dovozu, ktorý čínski vyvážajúci výrobcovia deklarovali pri výbere vzorky na začiatku prešetrovania. Celkový dovoz bol teda stanovený na úrovni vyššej o 11 % ako množstvá deklarované podľa odôvodnenia 47.

(428)

Dovoz z iných tretích krajín bol stanovený na základe podrobnej analýzy uvedenej v odôvodnení 48, v ktorej bol dovoz dotknutého výrobku vyjadrený v kg a prepočítaný na km kábla pomocou presných koeficientov prepočtu, ktoré čínski vyvážajúci výrobcovia uviedli vo svojich odpovediach na dodatočnú žiadosť o informácie uvedenú v odôvodnení 47.

(429)

Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe objemu dovozu v porovnaní s objemom spotreby na voľnom trhu uvedeným v tabuľke 2.

(430)

Dovoz z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

(431)

Vzhľadom na výraznú nadmernú kapacitu Číny (ktorá sa na základe analýzy trhu, ktorú poskytli navrhovatelia, odhaduje na viac ako dvojnásobok celého trhu EÚ (143)) dovoz z dotknutej krajiny sa počas posudzovaného obdobia zvýšil z približne 190 000 km káblov na približne 500 000 km káblov, čo je veľmi rýchle, viac než dva a pol násobné zvýšenie. Tento nárast o 163 % je viac ako štvornásobne vyšší než nárast spotreby, čo zdôrazňuje hĺbku a silu čínskeho preniknutia na tento trh.

(432)

V dôsledku toho sa podiel tohto dovozu na trhu v posudzovanom období zvýšil zo 14,8 % na 28,3 %, čo predstavuje masívny nárast o 91 %. Treba poznamenať, že objem čínskeho dovozu vykázal zvýšenie v každom roku obdobia posudzovaného obdobia, čo je prvok, ktorý dôrazne poukazuje na rýchlosť a rozsah preniknutia na trh.

(433)

CCCME vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že podiel výrobného odvetvia Únie na trhu je podhodnotený a podiel čínskeho dovozu na trhu je nadhodnotený. CCCME v tejto súvislosti ďalej uviedla, že údaje o trhu by nemali vychádzať z kilometrov kábla, ale z kilometrov vlákna, čo by viedlo k nižšiemu podielu čínskeho dovozu na trhu.

(434)

Komisia v tomto ohľade pripomenula, že prešetrovaním sa zistilo, že kilometer kábla je v prípade dotknutého výrobku najvhodnejšou mernou jednotkou, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 402 až 404. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(435)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe odpovedí na žiadosť o dodatočné informácie od spolupracujúcich vývozcov uvedenú v odôvodnení 47.

(436)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR za km káblu)

(437)

Ceny dovozu z Číny sa v posudzovanom období znížili zo 452 na 349 EUR/km káblu, čo predstavuje pokles o 23 %. Na tento vývoj sa treba pozerať so zreteľom na zvýšenú agresivitu čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorá súvisí s nadmernou kapacitou v krajine (pozri odôvodnenie 431). Tento ukazovateľ treba ďalej vnímať v kontexte výrazných rozdielov v cenách za danú dĺžku pre rôzne druhy výrobkov, ako aj veľké rozdiely v sortimente výrobkov z roka na rok. Zmena sortimentu výrobku pramenila z premenlivosti, a teda ceny predávaných druhov káblov, ako aj zo skutočnosti, že nie všetky druhy výrobkov boli predmetom obstarávania alebo predaja každý rok.

(438)

S cieľom predísť zmenám sortimentu výrobkov spojeným s cenovým radom za dotknuté obdobie a získať presnejšie a reprezentatívnejšie údaje Komisia analyzovala aj komplexné informácie od čínskych vývozcov zaradených do vzorky a výrobcov z Únie na základe súhrnnejších skupín priamo porovnateľných výrobkov. Dospela k určeniu 35 rovnakých (zodpovedajúcich) skupín, ktoré predávajú aj čínski vývozcovia aj výrobné odvetvie Únie a ktoré sa predávali v každom analyzovanom roku. Inak povedané, Komisia získala kompletný časový rad s cenou podľa jednotlivých druhov výrobkov za každý rok v posudzovanom období. Tieto ceny možno vnímať ako reprezentatívne pre všetok čínsky vývoz za dané obdobie, keďže sa týkajú 62 % vývozu spoločností zaradených do vzorky počas OP. Výsledný reprezentatívny časový rad založený na vážených agregovaných údajoch sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4bis

Čínsky dovoz (v EUR za km káblu)

(439)

Svedčí to o výraznom a nepretržitom poklese cien čínskeho vývozu. Inými slovami, keď porovnáme predaj rovnakých druhov výrobku rok po roku, v každom roku sa ukáže jasný a zrejmý pokles cien čínskeho dovozu, pričom tieto ceny boli výrazne nižšie než ceny výrobcov z Únie počas obdobia od roku 2018 do OP (tabuľka 8bis).

(440)

V tejto súvislosti Komisia určila cenové podhodnotenie v období prešetrovania tak, že porovnala:

(441)

Keď sa vývozná cena na účely výpočtu dumpingu upraví podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, vývozná cena (ďalej len „vytvorená cena CIF“) na účely výpočtu cenového podhodnotenia a rozpätia ujmy v odôvodnení 444 sa vypočítala na základe hodnoty fakturovanej prvému nezávislému zákazníkovi, od ktorej sa odpočítali úpravy spojené s dovozom do bodu CIF, ako aj predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk prepojeného dovozcu, pričom sa analogicky uplatnil článok 2 ods. 9 základného nariadenia.

(442)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedla, že náklady po dovoze sa počítajú ako percentuálny podiel z hodnoty CIF, a navrhla, aby ich Komisia vypočítala pomerne podľa objemu vývozu, aby sa dosiahol súlad s rovnakými úpravami, ktoré sa vykonali v prípade vývoznej ceny pri výpočte dumpingu. Tvrdila, že tieto náklady sú relevantnejšie z hľadiska objemu ako z hľadiska hodnoty vývozných transakcií.

(443)

Zistilo sa, že toto tvrdenie je opodstatnené, a preto bolo prijaté.

(444)

Toto cenové porovnanie sa vykonalo podľa jednotlivých druhov výrobku pre transakcie na rovnakej úrovni obchodnej činnosti, v prípade potreby s náležitou úpravou. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Ukázalo sa, že vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bolo 30,0 % a 33,2 %, z čoho vyplýva celkové rozpätie podhodnotenia ceny 31,5 %. Ako je opísané v odôvodnení 502, analýzou postupov obstarávania sa potvrdzuje existencia cenového podhodnotenia na úrovni ponúk.

(445)

Skupina ZTT vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií takisto tvrdila, že Komisia nevysvetlila súhrnné skupiny PCN, ktoré boli teda náhodné. CCCME tvrdí, že z použitia týchto skupín vyplýva, že existuje problém s priradením a porovnateľnosťou cien výrobného odvetvia Únie a čínskych cien.

(446)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila z dvoch dôvodov. Po prvé sa tieto skupiny nepoužívali na účely výpočtu cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu. Po druhé sa používali práve na zaistenie toho, aby cenové trendy v priebehu času neboli ovplyvnené výraznými zmenami sortimentu výrobkov počas daného obdobia, čím sa zvýšila presnosť porovnateľnosti v priebehu času, a to na základe skupín, ktoré sú reprezentatívne vo vzťahu k dotknutému výrobku, ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte. Keďže neexistujú dôkazy, ktoré by preukazovali, že zoskupenie je zjavne nevhodné, Komisia toto tvrdenie zamietla.

(447)

Skupina FTT takisto tvrdila, že Komisia nestanovila cenové podhodnotenie v prípade približne 30 % jej vývozu do Únie, keďže nedošlo k priradeniu k PCN, ktoré predáva výrobné odvetvie Únie. Skupina FTT sa domnievala, že Komisia nemôže obmedziť svoju analýzu iba na tie druhy výrobkov alebo segmenty trhu, v prípade ktorých existoval skutočný predaj výrobného odvetvia Únie. V tejto súvislosti sa odvolala na rozsudok vo veci Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener Co. Ltd./Rada Európskej únie (144), v ktorom sa uvádza, že dumpingové rozpätie by sa malo vypočítať pre všetok vývoz do Únie, pričom skupina FTT ďalej tvrdila, že táto požiadavka by sa mala analogicky uplatňovať aj na cenové podhodnotenie.

(448)

Komisia s výkladom skupiny FTT, pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora vo veci Changshu City nesúhlasila. Požiadavka na zohľadnenie všetkého vývozu sa uplatňuje iba na výpočet dumpingového rozpätia. Komisia ďalej poznamenala, že pri posudzovaní rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia predaja pod cieľovú cenu slúžia modely vyvážané do Únie z dotknutých krajín ako referencia na účely porovnania. Z povahy porovnania predaja vyvážajúcich výrobcov na vývoz s predajom výrobného odvetvia Únie vyplýva, že nie všetky vyvážané modely nevyhnutne predáva výrobné odvetvie Únie. V tomto prípade bola miera zhody u čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky približne na úrovni 70 %, čo Komisia považovala za dostatočné na zabezpečenie rozsiahleho a spravodlivého porovnania vyvážaných modelov a modelov predávaných výrobným odvetvím Únie. Po tretie Komisia podľa základného nariadenia nemusí vykonať cenovú analýzu samostatne pre každý druh výrobku. Právnou požiadavkou je však určenie na úrovni podobného výrobku. Komisia napokon dospela k záveru, že všetky PCN sú súčasťou dotknutého výrobku a navzájom si aspoň do istej miery konkurujú. Percentuálny podiel vývozu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorý výrobné odvetvie Únie nepredáva, preto nepredstavuje samostatnú kategóriu dotknutého výrobku, ale plne konkuruje ostatným triedam, v prípade ktorých sa zistila zhoda.

(449)

Je to v súlade s cenami uvedenými v odôvodneniach 438 a 439.

(450)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia vyhodnotenie dosahu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(451)

Komisii bolo v súvislosti s ujmou doručených niekoľko pripomienok od strán. Čínska vláda tvrdila, že dovoz z Číny nespôsobil ujmu ani hrozbu ujmy, pretože podľa ukazovateľov je situácia výrobného odvetvia Únie dobrá a stále má vzhľadom na svoj podiel na trhu dominantné postavenie. Spoločnosť Connect Com konštatovala, že pokles podielu výrobného odvetvia Únie na trhu bol veľmi obmedzený a mohol nastať v kontexte potenciálne oligopolného trhu.

(452)

Spoločnosť Connect Com tvrdila, že ujma, ak aj existovala, bola zanedbateľná, ak zisky dosiahli minimálne ziskové rozpätie aspoň 5 %, a pripomenula v tejto súvislosti rozhodnutie Komisie z 23. decembra 1988, ktorým sa ukončilo antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu niektorých mobilných rádiotelefónov s pôvodom v Kanade, Hongkongu a Japonsku (145) a rozsudok zo 17. decembra 1997 vo veci EFMA/Rada (146). Treba však pripomenúť, že v rozhodnutí o rádiotelefónoch sa posudzovalo ziskové rozpätie v súvislosti so zlepšujúcimi sa ukazovateľmi a že uvedený súdny spor sa týkal tvrdenia, ktoré všeobecný súd zamietol a podľa ktorého cieľový zisk, ktorý Komisia stanovila počas prešetrovania, mal byť vyšší. Preto tieto precedensy nepodporujú názor, že ujma je zanedbateľná, ak je rozpätie zisku vyššie ako 5 %. Ujma sa opiera o celkové posúdenie všetkých faktorov uvedených v článku 3 ods. 5 základného nariadenia, ktoré sa analyzujú v kontexte konkrétneho trhu a dotknutého výrobného odvetvia. Zisk, ktorý výrobné odvetvie dosialo, bol navyše oveľa nižší než stanovený cieľový zisk, pričom sa zohľadnili všetky prvky týkajúce sa dotknutého výrobného odvetvia, ako sa vyžaduje podľa článku 7 ods. 2c základného nariadenia.

(453)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka, ktorý predložil navrhovateľ a ktorý obsahoval údaje týkajúce sa všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(454)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(455)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(456)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(457)

V posudzovanom období sa objem výroby vo výrobnom odvetví Únie zvýšil o 16 %. Z podrobnej analýzy vyplýva, že v rokoch 2017 až 2019 výroba v Únii vzrástla o 18 %, zatiaľ čo v období prešetrovania mierne klesla o 2 percentuálne body.

(458)

Celkový nárast v posudzovanom období bol spôsobený rastom dopytu opísaným v tabuľke 2. Výroba výrobného odvetvia Únie sa však v posudzovanom období zvýšila iba o 16 %, a to na trhu, ktorý vzrástol o 38 %. Výrobné odvetvie Únie preto nedokázalo naplno využiť rast trhu.

(459)

Výrobná kapacita Únie sa v posudzovanom období zvýšila o 31 %. Odzrkadľuje to investície, ktoré výrobcovia z Únie vynaložili v snahe prispôsobiť sa rastu trhu. Táto snaha však bola zmarená zvýšeným prenikaním čínskych výrobkov, ktoré na základe nekalých stratégií stanovovania cien čoraz viac absorbovali podiel na trhu výrobného odvetvia Únie.

(460)

V dôsledku toho využitie kapacity v priebehu OP kleslo o 12 % a dosiahlo tak úroveň nižšiu ako 60 %: výrobcovia z Únie tak nemohli zvýšiť výrobu v súlade s rastom trhu.

(461)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(462)

V posudzovanom období sa objem celkového predaja výrobného odvetvia Únie v Únii zvýšil o 13 %. Z dôvodu nárastu spotreby sa však podiel na voľnom trhu počas dotknutého obdobia znížil zo 64,3 % na 53,5 %, čo predstavuje pokles o viac než 10 percentuálnych bodov (–17 %)

(463)

Objem predaja v Únii na voľnom trhu v posudzovanom období takisto vzrástol o 15 %. Predaj v Únii veľmi presne zodpovedal trendu vo výrobe v Únii, pretože odvetvie do veľkej miery funguje na základe systému výroby na objednávku.

(464)

Trh vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (vyjadrený ako percentuálny podiel z celkového predaja v Únii) bol počas celého posudzovaného obdobia na veľmi nízkych úrovniach a vykazoval klesajúcu tendenciu, keďže zo 7 % v roku 2017 tento percentuálny podiel klesol na 5,4 % v OP. Vzhľadom na obmedzenú veľkosť tohto trhu to malo minimálny účinok.

(465)

Z poklesu podielu objemu predaja v Únii na trhu vyplýva, že výrobné odvetvie Únie nedokázalo v posudzovanom období využiť rast na trhu Únie.

(466)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(467)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie na základe ekvivalentu plného pracovného času vzrástla od roku 2017 do roku 2019 o 18 %. Po tomto náraste nasledoval v období prešetrovania pokles o 4 percentuálne body. Tento vývoj vo veľkej miere zodpovedá trendu v objeme výroby znázornenom v tabuľke 4.

(468)

Keďže údaje o výrobe odrážali údaje o zamestnanosti a naopak, produktivita z hľadiska km káblov na zamestnanca zostala relatívne stabilná.

(469)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(470)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(471)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

(472)

Predajné ceny na trhu Únie účtované neprepojeným stranám (voľný trh) sa od roku 2017 do roku 2019 zvýšili o 16 % a následne počas OP klesli, takže dosiahli podobnú úroveň ako ceny v roku 2017 (+1 %). Úroveň cien však vo veľkej miere závisí od zložitosti predávaných výrobkov, vzhľadom na to, že cena sa môže výrazne líšiť v závislosti od vlastností kábla (vrátane počtu vlákien, počtu a druhu potiahnutia atď.).

(473)

Je to zjavné aj keď porovnávame vývoj cien s vývojom výrobných nákladov, vzhľadom na to, že zložitejšie káble, ktoré sa môžu predávať za vyššie ceny, znamenajú aj vyššie výrobné náklady.

(474)

Jednotkové výrobné náklady sa od roku 2017 do roku 2019 zvýšili o 14 %, zhruba v súlade s priemernými cenami na voľnom trhu Únie (16 %). Následne sa znížili o 14 %, takisto v súlade s poklesom cien v rovnakom období od roku 2019 do OP (15 %). Ako sa stanovuje v odôvodnení 540, prešetrovaním sa potvrdilo, že náklady na hlavnú surovinu (optické vlákna) v prípade nákupu od prepojených spoločností odrážali trhovú cenu tohto vstupu.

(475)

Ako sa uvádza v odôvodnení 438, Komisia s cieľom predísť zmenám týkajúcim sa sortimentu výrobkov spojeným s cenovým radom za dotknuté obdobie analyzovala komplexné informácie od čínskych vývozcov zaradených do vzorky a výrobcov z Únie na základe súhrnnejších skupín priamo porovnateľných výrobkov. Dospela k určeniu 35 rovnakých (zodpovedajúcich) skupín, ktoré predávajú aj čínski vývozcovia aj výrobné odvetvie Únie a pre ktoré existuje úplný časový rad za každý rok v posudzovanom období.

(476)

Tieto časové rady sú reprezentatívne pre predaj výrobného odvetvia EÚ v danom období, keďže zahŕňajú viac ako 34 % predaja takýchto zodpovedajúcich výrobkov v období prešetrovania. Výsledný reprezentatívny časový rad je takýto:

Tabuľka 8bis

Výrobné odvetvie Únie (v EUR za km káblu)

(477)

Svedčí to o výraznom poklese cien výrobného odvetvia Únie, podobnom poklesu cien čínskeho vývozu, o ktorom sa zmieňuje odôvodnenie 438.

(478)

Navyše, keďže zákazníci často žiadajú druhy optických káblov na mieru, ktoré budú prispôsobené ich osobitným potrebám, a keďže určité členské štáty tiež vymedzujú špecifické technické požiadavky, porovnávanie cien v čase pre toho istého zákazníka a členský štát vytvára ešte presnejší obraz o vývoji cien. Výrobné odvetvie Únie k tomu poskytlo dodatočné podrobné informácie. Cenové trendy sa v prípade takýchto dvadsiatich najvýznamnejších kombinácií skupín výrobkov, zákazníkov a členských štátov vyvíjali takto (147):

Tabuľka 8ter

Výrobné odvetvie Únie (v EUR za km káblu, index)

(479)

Znovu z toho vyplýva jasný pokles cien výrobného odvetvia Únie za dané obdobie, ku ktorému prišlo po poklese cien čínskeho vývozu, ako sa uvádza v odôvodneniach 435 až 438.

(480)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(481)

Priemerné náklady práce na zamestnanca zostali v období 2017 – OP relatívne stabilné. Mierny pokles v roku 2018 zodpovedá nárastu ekvivalentu plného pracovného času o 13 % a odráža náklady na túto dodatočnú pracovnú silu.

(482)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(483)

Zásoby výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období zvýšili o 27 %. Hoci nárast zásob znamená pomalší obrat predaja určitých opakovaných položiek a mohol by súvisieť s tým, že výrobné odvetvie Únie má čoraz väčší problém predať svoje výrobky z dôvodu veľmi agresívnej cenovej konkurencie zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov, nárast v období od roku 2019 po OP možno spojiť aj so sezónnym vplyvom. V každom prípade, vzhľadom na to, že väčšina výroby sa uskutočňuje na základe objednávok a špecifikácií zákazníkov, zásoby nepredstavujú hlavný ukazovateľ ujmy.

(484)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií