23.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/7

1.1

Rodinné politiky, ktoré sa realizujú v Európe, majú rozdielne inšpirácie a obsahy, ale majú spoločný cieľ, ktorým je podpora rodín. Globálnejšie národné a regionálne politiky, politiky v oblasti investovania, vzdelávania, bývania a zamestnanosti prispievajú k tomu, že sa daný členský štát alebo región môže stať príťažlivým miestom pre rodiny a predstavovať pre ne priaznivé prostredie.

1.2

Porovnanie uplatňovaných systémov je zaujímavé, pretože umožňuje vymedziť osvedčené postupy. Avšak na to, aby tieto postupy boli v plnej miere účinné, je potrebné, aby ponuka služieb a mechanizmy podpory zodpovedali očakávaniam rodín a rodičov alebo budúcich rodičov. Tieto očakávania môžu byť v jednotlivých členských štátoch rôzne, v závislosti od národnej kultúry, sociálnych zvyklostí a tradícií. Orgány verejnej moci sa teda musia vyvarovať najmä ideologických predsudkov, musia však navrhnúť nástroje, ktoré jednotlivcom skutočne umožnia rozhodnúť sa založiť si rodinu a mať toľko detí, koľko si želajú.

1.3

Napriek tomu, že rodinné politiky nepatria do právomoci Európskej únie, Únia môže prijímať legislatívu v oblastiach, ktoré sa týkajú zosúladenia rodinného a súkromného života, rovnosti žien a mužov na pracovisku, ako aj ochrany a rozvoja dieťaťa.

1.4

EÚ môže hrať takisto užitočnú úlohu v súvislosti s informáciami o demografickej situácii a demografickom vývoji a s výmenou osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

1.5

V súčasnosti sa pod záštitou Európskej únie rozvíja určitý počet iniciatív a zabezpečuje financovanie, ktoré je s nimi spojené. Zo štrukturálnych fondov a Európskeho sociálneho fondu sa už poskytli a môžu sa aj v budúcnosti poskytnúť prostriedky na rodinné politiky.

1.6

Bolo by vhodné lepšie ich integrovať, pričom by ich mal riadiť alebo aspoň koordinovať nejaký orgán zodpovedný za vymedzenie celkovej politiky a stanovenie hlavných usmernení pre činnosť a prieskum. Túto úlohu dirigenta a koordinátora by skôr z politického hľadiska a z hľadiska riadenia mohla vykonávať Európska komisia, najmä vďaka Európskej aliancii pre rodiny, a z vedeckého hľadiska Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound).

1.7

Bolo by vhodné, aby združenia zastupujúce rodiny boli zapájané do vypracovania rodinných politík alebo politík, ktoré majú vplyv na rodiny, tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov.

1.8

Mnohé politiky na európskej úrovni však majú priamy vplyv na život rodín. EHSV preto odporúča, aby bol rodinný rozmer celkovo začlenený do všetkých európskych politík, najmä pri vypracúvaní posúdení vplyvu, ktoré sú odteraz potrebné pre všetky právne predpisy EÚ (1), a aby bol zahrnutý do všetkých hodnotení uplatňovanej politiky, ktorú je potrebné revidovať.

1.9

Výbor v plnej miere podporuje myšlienku, aby sa rok 2014 stal európskym rokom rodín.

2.1

Európske rodiny prechádzajú výraznými zmenami: plodnosť, ktorá je už niekoľko desaťročí pod hranicou potrebnou na obnovu obyvateľstva (2), zvyšovanie veku matiek prvorodičiek, nárast počtu rozchodov, narastajúci percentuálny podiel domácností s jedným rodičom a rodín bez stáleho zdroja príjmov, zvyšovanie dĺžky života, zvyšovanie počtu závislých starších osôb, najmä v dôsledku demografického vývoja. Vývoj rodinných štruktúr so sebou prináša nové výzvy, ktoré je potrebné zohľadniť v rámci koncepcie a koordinácie rodinných politík a následne pri ich zavádzaní.

2.2

Ústup tendencie veľkých rodín v prospech základnej rodiny, okrem iného, z dôvodu urbanizácie a zmeny spôsobu života, bol sprevádzaný nárastom individualizmu, vznikom nových rizikových sociálnych skupín a častejším sociálnym vylúčením. Ide o dlhodobo nezamestnaných, rodiny s jedným rodičom, chudobných pracujúcich a deti žijúce v chudobe alebo ohrozené chudobou. Žiaľ tieto javy majú vplyv na všetky spoločnosti v Európe. Odhaduje sa, že 17 % Európanov postihuje chudoba a sociálne vylúčenie, čo vplýva aj na rodinnú politiku.

2.3

Hoci miera plodnosti je v celej Európskej únii pod hranicou potrebnou na obnovu obyvateľstva, demografická situácia členských štátov, ich jednotlivých regiónov, ako aj politiky na podporu rodín sú rozdielne. Takisto je potrebné konštatovať, že samotná hustota obyvateľstva je v každom členskom štáte veľmi odlišná, vzhľadom na to, že niektoré regióny sú veľmi husto zaľudnené a iné vyľudnené, čo by malo mať vplyv na územné plánovanie a zachovanie verejných služieb vrátane služieb určených rodinám. Motto Európskej únie „jednotní v rozmanitosti“ je teda mimoriadne výstižné najmä v tejto oblasti. Starnutie európskeho obyvateľstva, to znamená zvyšovanie podielu starších osôb, má samozrejme pozitívny dôvod, zvyšuje sa dĺžka života a starší ľudia žijú dlhšie v dobrom zdraví, jeho druhý dôvod je však negatívny, a to značné zníženie pôrodnosti vedúce k tomu, že obyvateľstvo sa neobnovuje.

2.4

Ani jeden členský štát nedosahuje hranicu potrebnú na obnovu obyvateľstva (3), aj keď Francúzsko a Írsko sa k tejto hodnote približujú. Spojené štáty americké majú plodnosť, ktorá takmer dosahuje túto mieru, pričom priemerná plodnosť v Európskej únii je naďalej o jednu štvrtinu nižšia.

2.5

V tomto všeobecnom rámci sú zreteľné výrazné rozdiely. V osemnástich členských štátoch zaznamenávame prirodzený prírastok, to jest počet narodených je vyšší ako počet úmrtí, pričom v deviatich členských štátoch je to prirodzený úbytok, počet úmrtí je vyšší ako počet narodených (vo vzostupnom poradí sú to tieto členské štáty: Portugalsko, Estónsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Nemecko).

2.6

Zvrat v tomto trende je v zásade podmienený podstatným zlepšením úhrnnej miery plodnosti (total fertility rate). Určitý vplyv majú aj migračné toky, ale nie sú postačujúce vzhľadom na to, že prisťahovalci sa neusídľujú nutne tam, kde je miera plodnosti nižšia, a vzhľadom na to, že takisto starnú. Okrem toho, prisťahovalectvo si vyžaduje uplatňovanie aktívnych integračných politík s cieľom zabrániť ťažkostiam pri spolužití jednotlivých spoločenstiev, ktoré sú citlivejšie v prijímajúcich krajinách s malou demografickou dynamikou.

3.1

Hospodárska kríza mala viaceré účinky, ktoré ovplyvnili životné podmienky niektorých rodín a sťažili schopnosť reagovať na žiadosť o poskytnutie potrebnej podpory. Hospodárska situácia ovplyvnila v prvom rade zamestnanosť a zdroje mnohých domácností.

3.2

Táto kríza a kritická situácia v oblasti verejných financií vo viacerých členských štátoch môže takisto spôsobiť, že vlády budú musieť realizáciu určitých opatrení rodinných politík upraviť alebo odložiť na neskôr.

3.3

Väčšina vnútorných politík štátov sa priamo týka rodín alebo má na ne vplyv. To isté platí pre politiky v oblasti boja proti vylúčeniu, odbornej prípravy, bývania, verejnej dopravy, energetiky, sociálnej pomoci, vzdelávania, zamestnanosti atď. Táto skutočnosť poukazuje na potrebu transverzálneho monitorovania týchto politík z hľadiska ich vplyvu na rodiny (family main-streaming) (4).

4.1

Komplexná rodinná politika zahŕňa daňové opatrenia a poskytovanie príspevkov pre rodiny, opatrenia v prospech rovnosti žien a mužov na pracovisku, služby týkajúce sa starostlivosti o deti a závislé osoby, rodinné práva v rámci poistných systémov na starobné dôchodky a možnosť zosúladiť rodinný a pracovný život: rodičovské dovolenky, dobrovoľne zvolená práca na čiastočný úväzok. Takéto politiky existujú v celej Európskej únii, aj keď jednotlivé krajiny kladú dôraz na rozdielne aspekty, alebo sú tieto politiky chápané skôr ako sociálne než ako rodinné politiky. Táto skutočnosť nie je prekvapujúca, pretože tradície, potreby, sociálne, ba dokonca filozofické prístupy, sú v jednotlivých krajinách rozdielne, rovnako ako očakávania rodín.

4.2

Takisto je rozdielna aj inšpirácia týchto politik. Niekedy má morálny a občiansky charakter, v iných prípadoch skôr hospodársky a politický, alebo sa zameriava na aspekt pôrodnosti. Bez ohľadu ne jej pôvod, základným prvkom je morálne, zdravotné a výchovné blaho detí, rovnako ako skutočnosť, aby sa rodičom umožnilo vychovávať toľko detí, koľko si želajú, a aby mohli zosúladiť svoje rodinné povinnosti s pracovným a spoločenským životom.

4.3

V škandinávskych krajinách sa už od 70. rokov minulého storočia venuje osobitná pozornosť rovnoprávnemu postaveniu otcov a matiek v pracovnom živote, ako aj pri plnení rodinných úloh, a zaviedli sa sociálne politiky a politiky týkajúce sa odborného vzdelávania, ktoré umožňujú lepšie zosúladiť pracovný a rodinný život, a takisto uľahčujú návrat do zamestnania po rodičovskej dovolenke. Vo Švédsku tieto politiky vychádzali z dôležitých reforiem v oblasti rodičovských dovoleniek, verejných služieb týkajúcich sa starostlivosti o malé deti, osobitného daňového systému pre rodiny (zrušenie spoločného zdaňovania od roku 1971) a právnych predpisov v oblasti rodiny. Rodinná politika, ktorá sa tu uplatňuje, má tri rozmery: samotná pomoc poskytovaná rodinám, pomoc poskytovaná rodičom, ktorí pracujú, v podobe platenej rodičovskej dovolenky, a právo na platenú rodičovskú dovolenku pre otca a matku. Výsledkom bol vysoký počet pracujúcich žien, nárast počtu otcov podieľajúcich sa na starostlivosti o malé deti, nárast miery plodnosti, ktorá je vyššia ako priemer Európskej únie, a zníženie počtu chudobných detí. Vo Fínsku bol v roku 1988 zavedený príspevok na opatrovanie detí doma a podobný príspevok sa zaviedol aj v Nórsku v roku 1998 s cieľom uznať prácu rodičov, ktorí sa výchove svojich detí venujú na plný úväzok, a poskytnúť im prostriedky.

4.4

V Holandsku je základným aspektom rozvoj práce na čiastočný úväzok s cieľom umožniť rodičom venovať viac času výchove detí, pričom túto možnosť tu viac ako kdekoľvek inde využívajú otcovia. Zamestnanie na plný pracovný úväzok má však 73,2 % mužov, pričom v prípade žien je to len 45,9 %. 19 % otcov využíva možnosť poskytovanú rodičom pracovať na čiastočný pracovný úväzok, čo je oveľa vyšší počet ako v ostatných európskych krajinách, zatiaľ čo v prípade matiek je to 41 %. Toto opatrenie je možné využiť do ôsmeho roku dieťaťa a je spojené so znížením daní o 704 EUR mesačne. Za jedno dieťa je možné si nárokovať dvadsaťšesťnásobok počtu týždenne odpracovaných hodín; tieto nároky možno teda kumulovať. Služby na opatrovanie detí sa preto môžu využívať na základe čiastočného úväzku.

4.5

Vo Francúzsku má rodinná politika dlhú tradíciu a je trvalo veľmi stabilná, bez ohľadu na to, ktorá politická strana je pri moci. Takisto ju charakterizuje kombinácia finančných príspevkov, spravodlivého daňového systému pre rodiny, opatrení v rámci systémov dôchodkového zabezpečenia, pracovno-právnych ustanovení, na základe ktorých sa poskytujú osobitné platené dovolenky, systému opatrovania detí od 0 do 3 rokov a bezplatnej materskej školy od troch rokov. Jej význam znásobuje aj skutočnosť, že ju uplatňujú štát aj departmenty a mestá, nezávisle od ich politickej inklinácie. Departmenty a mestá doplňujú politiku na celoštátnej úrovni mnohými miestnymi rodinnými politikami, ktoré sa opierajú o systémy opatrovateľských služieb alebo pomoci poskytovanej rodinám. Samotné rodinné príspevky sú určené na kompenzáciu nákladov rodiny na každé dieťa a zvýhodňujú mnohodetné rodiny. Tieto príspevky sú univerzálne, a preto nie sú podmienené výškou príjmov. Sú určené pre deti, a práve tým sa rodinná politika odlišuje od sociálnej. Výsledkom je, že Francúzsko je jednou z európskych krajín, kde je najvyššia miera zamestnanosti žien a plodnosti. Otázka slobodnej voľby spôsobu opatrovania detí má vo francúzskej rodinnej politike zásadný význam, ale na to, aby mohla existovať slobodná voľba, je potrebné, aby existovala možnosť voľby vôbec, to znamená, že musí existovať dostatočná ponuka systémov opatery.

4.6

V Spojenom kráľovstve sa politiky viac a účinne zameriavajú na boj proti chudobe rodín a detí a vo všeobecnosti sa pripúšťa, že štát nemá zasahovať do rozhodovania v oblasti súkromného života. Tieto politiky vychádzajú z predpokladu, že pružnosť pracovného trhu umožňuje, aby si matky mohli opäť ľahko nájsť prácu, a táto veľká pružnosť takisto umožňuje reagovať na veľmi rôznorodé očakávania rodín. Miera plodnosti žien, ktoré sa sústreďujú skôr na rodinný život, je približne dvojnásobne vyššia ako v prípade žien, ktoré sa viac angažujú v pracovnom živote.

4.7

Nemecko, ktoré čelí kritickej demografickej situácii, začalo pred niekoľkými rokmi realizovať ambicióznu politiku v snahe dosiahnuť zosúladenie rodinného a pracovného života v praxi a nepochybne aj zmeniť názory ľudí v tejto súvislosti, pretože pracovať a mať zároveň deti, nebolo vnímané veľmi pozitívne. Zaviedli sa rozvinutejšie opatrovateľské systémy lepšie prispôsobené pracovnému času, ako aj štrnásťmesačná platená rodičovská dovolenka, počas ktorej rodič poberá dve tretiny mzdy. Tieto opatrenia boli doplnené o osobitné príspevky zamerané na boj proti chudobe detí a predstavujú doplnok k mzde.

4.8

Z realizovaných štúdií v každom prípade jasne vyplýva, že vysoká miera zamestnanosti žien je často spojená s vysokou alebo relatívne vysokou mierou plodnosti, pokiaľ sú k dispozícii možnosti na zosúladenie pracovného a rodinného života. Zdá sa, že po období demografickej transformácie, počas ktorej klesol počet detí na ženu, hoci výrazne klesla miera úmrtnosti, najmä úmrtnosti detí, dospievajúcej mládeže a matiek, a rozšírili sa hygienické návyky a možnosť rozhodnúť o tom, kedy si človek založí rodinu, obdobie po transformácii charakterizuje situácia, keď obaja rodičia pracujú mimo bydliska. Miera zamestnanosti na plný pracovný úväzok je však v prípade otcov vyššia ako u matiek, najmä vtedy, ak podmienky prístupu k službám a platenej rodičovskej dovolenke nie sú postačujúce.

5.1

Vzhľadom na súčasný demografický stav Európskej únie je mimoriadne dôležité vymedziť vplyv realizovaných politík na mieru plodnosti. V skutočnosti existujú viaceré scenáre demografického vývoja.

5.2

Prvý scenár predpokladá vývoj podľa súčasných trendov. V Európskej únii bude naďalej pretrvávať situácia, keď miera plodnosti bude pod hranicou potrebnou na obnovu obyvateľstva a bude rozdielna v jednotlivých členských štátoch, zároveň však bude možné pozorovať mierny nárast počtu obyvateľov v dôsledku účinkov zotrvačnosti spojených s demografickým vývojom, ktoré však nakoniec budú neutralizované pod vplyvom zvyšujúcej sa dĺžky života starších osôb a pozitívnej migračnej bilancie. V takomto prípade musí EÚ počítať s výrazným starnutím obyvateľstva aj napriek prílivu migrantov (účinok „štruktúry“), s výrazným nárastom počtu starších osôb, tzv. gerontorastom (účinok „tendencie“) a s možným poklesom počtu aktívneho obyvateľstva, a to aj napriek zvýšeniu veku odchodu do dôchodku. Okrem toho by približne v polovici členských štátov Európskej únie klesol počet obyvateľov.

5.3

Táto situácia by viedla k prehĺbeniu demografických rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi a ohrozila by súdržnosť Európskej únie, pretože politiky, ktoré sa majú realizovať, a požiadavky obyvateľov by v jednotlivých krajinách mohli byť v dôsledku ich demografickej situácie veľmi rozdielne.

5.4

Podľa „katastrofického“ scenára sa „demografická zima“ zintenzívni, v dôsledku čoho bude počet narodení o niečo menší ako počet úmrtí. V tomto prípade by sa kumulovalo starnutie zdola v dôsledku veľmi nízkej plodnosti, ktorá je o polovicu nižšia ako hranica potrebná na obnovu obyvateľstva, pričom je možné konštatovať, že v niektorých regiónoch Európskej únie tento stav už existuje, a možno starnutie zhora v dôsledku predlžovania priemernej dĺžky života nad 65 rokov. Takáto veľmi zostarnutá spoločnosť by už nemala prostriedky na zabezpečenie financovania príjmov a zdravotnej starostlivosti pre starších ľudí.

5.5

Tieto dva prvky „katastrofického“ scenára by mali za následok emigráciu mladých absolventov, ktorí by zo starnúcej Európskej únie odchádzali do krajín s priaznivejším podnikateľským prostredím, zatiaľ čo miera prisťahovalectva by mala tendenciu sa znižovať a Európa by sa stala menej príťažlivou, pretože by bola menej dynamická, chudobnejšia a bola by konfrontovaná s veľkými ťažkosťami, pokiaľ ide o rozpočet a rovnováhu sociálnych účtov.

5.6

Výsledkom takejto situácie by bolo, že v Európskej únii by existovala veľmi nevyrovnaná veková pyramída s výrazne väčším počtom starších osôb ako mladých ľudí a rýchlo sa znižujúcim počtom aktívneho obyvateľstva, ktoré starne.

5.7

A nakoniec optimistickejším scenárom je možnosť demografickej obnovy, resp. „demografickej jari“. V takomto prípade sa miera plodnosti zvýši a priblíži sa k miere obnovy obyvateľstva. Zvýšenie počtu narodení bude stimulovať aj množstvo hospodárskych odvetví. Počet aktívneho obyvateľstva, ktorý sa znižoval, začne s ďalšou generáciou opäť rásť. Táto demografická dynamika sa premietne do hospodárskej dynamiky, ktorá pomáha financovať sociálnu ochranu. Európska únia sa stane opäť príťažlivou pre vlastných občanov, ktorí už nebudú chcieť emigrovať, ako aj pre prisťahovalcov s lepším vzdelaním.

5.8

Tieto scenáre samozrejme nie sú predpovede, ale len jednoduché hypotézy, ktoré umožňujú vypracovať vhodné politiky na zlepšenie súčasnej situácie a zabrániť najhoršiemu.

6.1

Všetky členské štáty realizujú množstvo politík, ktoré spoločne tvoria rodinnú politiku, bez ohľadu na to, či sa nazýva takto alebo inak (5). Realizované politiky sledujú rôzne ciele:

6.2

Ak by sme mali krajiny klasifikovať podľa politík, ktoré realizujú, a vymedziť jednotlivé kategórie, dalo by sa povedať, že existujú:

Zdá sa teda, že realizované politiky majú vplyv na plodnosť, ktorej miera sa pohybuje rôzne, podľa toho, aké prvky tvoria tieto politiky.

6.3

Porovnanie uplatňovaných systémov je zaujímavé, pretože umožňuje vymedziť osvedčené postupy. Avšak na to, aby tieto postupy boli v plnej miere účinné, je potrebné, aby ponuka služieb a mechanizmy podpory, najmä finančnej a/alebo daňovej, zodpovedali očakávaniam rodín a rodičov alebo budúcich rodičov. Tieto očakávania môžu byť v jednotlivých členských štátoch rôzne, v závislosti od národnej kultúry, sociálnych zvyklostí a tradícií. Orgány verejnej moci sa teda musia vyvarovať najmä ideologických predsudkov, musia však navrhnúť nástroje, ktoré jednotlivcom skutočne umožnia rozhodnúť sa založiť si rodinu a mať toľko detí, koľko si želajú. Tieto nástroje sa takisto musia prispôsobiť rozdielnemu počtu obyvateľov v jednotlivých oblastiach. Na základe týchto skutočností a so zreteľom na tieto rozdiely bude možné vytvoriť informačný systém a systém výmeny osvedčených postupov. Na druhej strane je však zasahovanie orgánov verejnej moci v plnej miere opodstatnené, pretože rodina, kde sa vytvára ľudský kapitál (7), predstavuje základňu pre celkovú sociálnu štruktúru, tak ako sme to videli aj v čase krízy, keď rodiny často zohrávali úlohu ochrannej sociálnej siete.

7.1

Politiky na podporu rodiny sú rozdielne, ale úspešné politiky majú isté spoločné body:

7.2

Okrem prvkov rodinnej politiky ako takej majú jasný význam aj ďalšie dve politiky, a to politika zamestnanosti a politika bývania (9). Bez zamestnania a bývania je ťažké plánovať založenie rodiny. Na založenie rodiny je potrebné mať aspoň trochu dôveru v budúcnosť. Vysoká miera nezamestnanosti v radoch mladých ľudí alebo neisté pracovné pomery môžu výrazne ovplyvniť obnovu obyvateľstva, pretože výchova dieťaťa si síce vyžaduje veľa času, ale vekové rozpätie vhodné na tehotenstvo je krátke. Toto je dôvod, prečo by sa mala venovať osobitná pozornosť situácii študentov a mladých ľudí, ktorí už sú rodičmi alebo by sa nimi chceli stať.

7.3

Ak sa rodinné politiky realizujú trvalo a skutočne zodpovedajú očakávaniam rodín, majú priaznivé účinky na rozvoj detí a rodičov, podporujú harmonický spoločenský život a opätovné zlepšenie miery plodnosti.

7.4

Z najnovšieho prieskumu, ktorý zrealizovalo Svetové hnutie matiek a na ktorom sa zúčastnilo 11 000 matiek, vyplýva, že matky si želajú:

7.5

Bolo by zaujímavé uskutočniť podobný prieskum aj v prípade otcov, pretože tri uvedené priority by sa mohli týkať aj ich, a najmä uznanie ich úlohy, čo by ich mohlo len povzbudiť, aby sa viac zapájali do rodinného života (10). V tejto súvislosti sú zaujímavé najnovšie návrhy nabádajúce otcov, aby si vzali rodičovskú dovolenku, dokonca aby rodičovská dovolenka bola povinná a platená, pretože vychádzajú z potreby prehodnotiť postavenie otca a rovnako z potreby zvýšiť mieru zodpovednosti otcov, najmä v prípade rozvodu. Z tohto hľadiska by bolo užitočné zozbierať osvedčené postupy podnikov, ktoré uplatňujú organizáciu práce prispôsobenú rodičovským povinnostiam. Sociálna zodpovednosť podnikov sa vzťahuje aj na opatrenia, ktorých cieľom je pomôcť nájsť primeranú rovnováhu medzi prácou a rodinným životom. Tieto opatrenia sa konkrétne uplatňujú v podnikoch. Bolo by zaujímavé, ak by sa zaviedla značka pre podniky, ktoré vychádzajú v ústrety rodinám, tak ako je to v Španielsku, s podporou ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí (11).

7.6

Výbor vo svojom predchádzajúcom stanovisku (12)„navrhuje možnosť uvažovať o iniciatívach umožňujúcich starým rodičom a iným blízkym členom rodiny starať sa o dieťa, ak si to želajú aj zamestnaní rodičia dieťaťa a za predpokladu, že je to v záujme dieťaťa“. Pokiaľ ide o čas venovaný rodine, pripomíname, že EHSV už prijal zásadu, podľa ktorej „každý by mal mať možnosť (…) disponovať dostatočným kreditom rokov pre rodinné (…) aktivity. Mala by existovať možnosť voľby posunúť vek odchodu do dôchodku, ak človek uprednostní zobrať si voľno (financované rovnakým spôsobom ako dôchodok) počas svojho aktívneho života“. (13) To znamená, že ak človek pracuje mimo domu na čiastočný úväzok alebo svoj pracovný úväzok dočasne preruší, nebude mať oveľa nižší príjem. Bolo by potrebné uskutočniť presný ekonomický výpočet, najmä s cieľom zistiť, aké úspory by sa takto dosiahli v oblasti kolektívnych systémov opatery, pričom tieto úspory by sa mohli použiť na zohľadnenie času venovaného výchove detí pri výpočte výšky dôchodku. Takisto by sa mali zaručiť práva starých rodičov vo vzťahu k ich vnukom.

7.7

Uskutočňovanie prieskumov o ašpiráciách mladých ľudí, zmenách spojených s väčšou mobilitou rodín, o spojitosti medzi prístupom mladých ľudí k bývaniu a rozhodnutím založiť si rodinu resp. vplyve nových foriem rodiny na mieru plodnosti by takisto umožnilo vypracovať rodinné politiky, ktoré by boli prispôsobené potrebám. Takéto prieskumy by boli potrebné vzhľadom na to, že by umožnili lepšie vymedziť očakávania rodín, čo je jedným z kľúčových prvkov realizovaných politík.

8.1

Rodinné politiky nepatria do právomoci Európskej únie. Článok 9 Charty základných práv jasne stanovuje, že rodinné právo sa riadi vnútroštátnymi právnymi predpismi. EÚ však môže prijímať legislatívu v oblastiach, ktoré sa týkajú zosúladenia rodinného a pracovného života a sociálni partneri môžu viesť rokovania o dohodách, ktoré sa stanú smernicami. Tak to bolo aj v prípade rodičovskej dovolenky a pri diskusiách o trvaní materskej dovolenky. Európska únia takisto môže prijímať legislatívu v súvislosti s otázkou rovnosti žien a mužov na pracovisku, ktorá je súčasťou každej rodinnej politiky, ako aj v rámci ochrany a vývoja dieťaťa na základe súčasného programu Európskej komisie pre práva detí (14).

8.2

Stratégia Európa 2020 si stanovuje za cieľ takú mieru zamestnanosti pre mužov a ženy, ktorú bude možné dosiahnuť len v prípade, ak sa bude spájať s rodinnou politikou, ktorá umožní, aby muži a ženy mohli pri svojej práci vychovávať toľko detí, koľko si želajú, čo dnes vo väčšine členských štátov Únie nie je pravidlom.

8.3

Európska únia môže hrať takisto užitočnú úlohu v súvislosti s informáciami o demografických údajoch a demografickom vývoji na všetkých geografických úrovniach, hodnotením politík na podporu rodín, či už ide o politiky štátov alebo rodinné politiky, ktoré rozvíjajú miestne orgány, a v súvislosti s výmenou osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

8.4

Európska aliancia pre rodiny, ktorá bola vytvorená počas posledného nemeckého predsedníctva, plánovala zriadenie monitorovacieho strediska, ktoré do dnešného dňa nebolo vytvorené.

8.5

V súčasnosti sa pod záštitou Európskej únie rozvíja určitý počet iniciatív a zabezpečuje financovanie, ktoré je s nimi spojené:

Celková výška financovania týchto akcií je 500 000 eur, k čomu je potrebné pripočítať výskumný projekt FAMILYPLATFORM, ktorý sa o chvíľu skončí, ďalšie výskumné projekty v oblasti demografie, ktoré sa takisto zaoberajú otázkami spojenými s rodinou, a databázu OECD týkajúcu sa rodiny.

8.6

Bolo by vhodné lepšie integrovať tieto iniciatívy, ktoré by mal riadiť alebo aspoň koordinovať nejaký orgán zodpovedný za vymedzenie celkovej politiky a stanovenie hlavných usmernení pre činnosť a prieskum. Vzhľadom na to, že súčasná doba nie je vhodná na vytváranie nových autonómnych orgánov v Európskej únii, túto úlohu dirigenta a koordinátora by skôr z politického hľadiska a z hľadiska riadenia mohla vykonávať Európska komisia prostredníctvom Európskej aliancie pre rodiny a z vedeckého hľadiska Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), ktorá by ako tripartitná agentúra Európskej únie bola mimoriadne vhodná na vykonávanie takejto úlohy. Vďaka dobrej koordinácii všetkých iniciatív, ktoré už boli realizované v rámci Európskej únie, by tak členským štátom mohla byť daná k dispozícii skutočná databáza. Navyše aliancia by mohla rozvíjať kontakty a spoluprácu so štruktúrami a akciami v rámci otvorenej metódy sociálnej koordinácie, ktorú v súčasnosti skúma Európska komisia spolu so zainteresovanými stranami.

8.7

Európsky sociálny fond a regionálny rozvojový fond už prispeli k zavedeniu opatrení v oblasti rodinnej politiky v niektorých členských štátoch. Bolo by vhodné zvážiť, akým spôsobom by sa tento typ intervencie mohol rozvinúť. Rodinná politika musí byť aj súčasťou platformy na boj proti chudobe.

8.8

V rovnakom duchu by sa malo vo výskumnom (15) a inovačnom programe stanoviť financovanie pre demografické štúdie a výskum, ako aj pre oblasť sociológie, antropológie a filozofie, ktoré sa takisto zaoberajú otázkami týkajúcimi sa rodiny. Okrem toho by sa v súvislosti s politikami na podporu rodín mali vypracúvať štúdie o účinnosti a posúdenia vplyvu. V tomto smere by bolo vhodné, aby sa činnosť FAMILYPLATFORM nezastavila, ale naopak, mala by mať trvalý charakter, tak ako si to želajú všetky združenia a zúčastnené strany pôsobiace v rodinnej oblasti.

8.9

Bolo by vhodné, aby združenia zastupujúce rodiny boli lepšie zapájané do vypracovania rodinných politík alebo politík, ktoré majú vplyv na rodiny na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov.

8.10

Všetci Európania sú alebo boli členmi nejakej rodiny, bez ohľadu na jej osud alebo históriu a bez ohľadu na všeobecný vývoj rodín za posledné desaťročia. Nikto neprichádza na svet samosplodením a všetky prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že rodinná solidarita naďalej patrí medzi najuznávanejšie základné hodnoty európskych občanov. Mnohé politiky na európskej úrovni však majú priamy vplyv na život rodín (sloboda pohybu osôb, zamestnanosť a sociálna ochrana, ochrana životného prostredia a spotrebiteľov, stanovenie sadzieb DPH na výrobky určené pre malé deti (16), mediálna politika, ako aj vzdelávacie alebo kultúrne a sociálne programy).

8.11

EHSV preto odporúča, aby bol rodinný rozmer celkovo začlenený do všetkých európskych politík, najmä pri vypracúvaní posúdení vplyvu, ktoré sú odteraz potrebné pre všetky právne predpisy EÚ (17) a aby bol zahrnutý do všetkých hodnotení uplatňovanej politiky s možnosťou prípadnej revízie. V dôsledku zdanenia vody v Španielsku sa náklady na meter kubický mali zvýšiť v závislosti od spotreby. Cieľom bolo znížiť spotrebu tohto cenného zdroja. Tento mechanizmus však vo veľkej miere znevýhodňoval mnohodetné rodiny, pretože päťčlenná rodina „automaticky“ spotrebuje viac vody ako slobodný jednotlivec alebo bezdetná rodina. Na základe návrhu na začatie súdneho konania sa od tohto systém zdaňovania upustilo (18). Bolo by teda vhodné, aby sa v európskom meradle pravidelne realizovalo posúdenie vplyvu právnych predpisov na život rodín s cieľom zabrániť prípadným kontraproduktívnym nepriaznivým účinkom na rodiny.

8.12

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, do akej miery sú regionálne politiky a politiky v oblasti investovania, vzdelávania, bývania a zamestnanosti navzájom prepojené a prispievajú k tomu, že sa daný členský štát alebo región môže stať príťažlivým miestom pre rodiny a mladých ľudí, a to aj nad rámec čisto rodinných politík, a môžu sa podieľať na úsilí dosiahnuť výraznú celkovú demografickú dynamiku.

8.13

Výbor v plnej miere podporuje myšlienku, aby sa rok 2014 stal európskym rokom rodín a aby sa oslávilo dvadsiate výročie medzinárodného roka rodiny, ktorý vyhlásilo OSN. Budúcnosť rodín skutočne spočíva v budúcich generáciách a tieto generácie sa rodia v rodinách. Na záver je však potrebné zdôrazniť, že existuje činiteľ, ktorý má určujúci význam pri rozhodovaní o založení rodiny, a to je nádej na lepšiu budúcnosť. Vlády sú zodpovedné za nádej obyvateľov, ktorým vládnu. V tom spočíva veľkosť a váha ich poslania.