52018DC0335

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE

o preskúmaní flexibility v rámci Paktu stability a rastu

Komisia vydala 13. januára 2015 oznámenie s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu 1 . Poskytla nové usmernenia o tom, ako uplatňovať existujúce pravidlá Paktu stability a rastu (ďalej len „pakt“), aby sa posilnili prepojenia medzi kľúčovými prioritami hospodárskej stratégie novej Komisie založenej na troch pilieroch, konkrétne medzi investíciami, štrukturálnymi reformami a fiškálnou zodpovednosťou, s cieľom podporovať vytváranie pracovných miest a rast, ako aj s cieľom lepšie zohľadniť zmeny v hospodárskej situácii. Nové objasnenia Komisie boli predmetom rozsiahlych diskusií s členskými štátmi. Výsledkom bolo uverejnenie spoločnej pozície, ktorú odsúhlasil Hospodársky a finančný výbor (EFC) a ktorú schválila Rada ECOFIN 12. februára 2016.

V oddieloch 2.2 a 5 spoločne dohodnutej pozície týkajúcej sa flexibility sa od Komisie požaduje, aby do konca júna 2018 preskúmala, nakoľko boli nové objasnenia účinné. Preskúmanie by sa malo vzťahovať predovšetkým na dva kľúčové prvky, konkrétne na efektívnosť modulovania fiškálneho úsilia počas hospodárskeho cyklu a uplatňovanie flexibility v prípade štrukturálnych reforiem a investícií. V technickej prílohe sa uvádzajú výpočty a náležité podrobné informácie o výsledkoch tohto preskúmania.

1. Zhrnutie hlavných prvkov flexibility v rámci Paktu stability a rastu

Oznámenie z januára 2015 bolo prijaté v čase, keď sa Európa začínala zotavovať z hospodárskej recesie, ktorá vypukla v roku 2008, avšak toto zotavovanie bolo ešte stále slabé a krehké a v jednotlivých krajinách veľmi rozdielne. Najmä nezamestnanosť bola neustále vysoká, súkromné a verejné investície boli ochromené a mnohé členské štáty čelili v dôsledku krízy vysokému zadlženiu. Inflácia zostala mierna a pohybovala sa výrazne pod cieľovou úrovňou, ktorú stanovila Európska centrálna banka.

V tejto súvislosti sa v oznámení Komisie a v spoločne dohodnutej pozícii poskytli operačné usmernenia, ako uplatňovať existujúce pravidlá zodpovedným a diferencovaným spôsobom podporujúcim rast.

Objasnenia sa týkajú iba preventívnej časti Paktu stability a rastu, ktorej cieľom je zaručiť, aby sa v strednodobom horizonte dosiahla zdravá rozpočtová pozícia vo všetkých členských štátoch. Túto hlavnú zásadu fiškálnej zodpovednosti Komisia zachovala a opätovne potvrdila. Komisia zároveň povolila, aby sa požiadavka na rozpočtovú úpravu, ktorú odporúča členským štátom, mohla prispôsobovať podľa i) výkyvov v hospodárskom prostredí a ii) potreby podporovať štrukturálne reformy a verejné investície.

Na modulovanie rozpočtovej úpravy počas hospodárskeho cyklu sa použila tzv. matica požiadaviek (ďalej len „matica“). To znamená, že od členských štátov sa požaduje, aby v hospodársky priaznivom období a/alebo keď majú vysokú úroveň verejného dlhu, vyvíjali väčšie fiškálne úsilie, zatiaľ čo v hospodársky nepriaznivom období a/alebo keď majú nízku úroveň verejného dlhu, sa od nich požaduje menšie fiškálne úsilie (pozri rámček).

Zistilo sa, že dočasné a obmedzené uvoľnenie požadovaných fiškálnych úprav podporuje štrukturálne reformy a investície. Pakt umožňuje členskému štátu, aby sa odchýlil od svojej zdravej rozpočtovej pozície (alebo od konvergencie smerom k tejto pozícii) s cieľom zohľadniť krátkodobé náklady spojené so zavádzaním štrukturálnych reforiem, ktoré budú mať dlhodobú návratnosť. 2 Ide o tzv. výnimku z dôvodu štrukturálnych reforiem. Fiškálna trajektória členského štátu môže zohľadniť aj veľké verejné investície, ktoré sa vynakladajú na vnútroštátnej úrovni, avšak sú spolufinancované Úniou. V tomto prípade ide o tzv. investičnú výnimku. V prípade oboch výnimiek sa zaviedli ochranné opatrenia, aby sa udržala rovnováha medzi flexibilitou a potrebou zachovať fiškálnu obozretnosť. V rámčeku sa uvádzajú dodatočné informácie o fungovaní oboch výnimiek.

Rámček: Hlavné prvky oznámenia z januára 2015

Oznámenie z 13.januára 2015 pozostáva z dvoch hlavných častí. Poskytuje usmernenia pre uplatňovanie flexibility v rámci preventívnej časti Paktu o stabilite a raste, aby sa i) zohľadnili cyklické výkyvy v hospodárstve a ii) poskytol priestor na realizáciu štrukturálnych reforiem a investícií.

Cyklické modulovanie požadovanej rozpočtovej úpravy

Objem každoročne požadovanej fiškálnej úpravy sa stanovuje pomocou takzvanej matice požiadaviek. Matica poskytuje podrobný rozpis požadovanej ročnej úpravy s prihliadnutím na hospodársky cyklus, úroveň dlhu a potreby udržateľnosti každého členského štátu, ako aj na smerovanie hospodárstva.

Hospodársky cyklus vyjadruje najmä produkčná medzera, t. j. rozdiel medzi aktuálnym a odhadovaným potenciálnym produktom. Čím je kladná (záporná) produkčná medzera väčšia, tým väčšie (menšie) úsilie sa vyžaduje na dosiahnutie úprav. Celková nepriaznivá fiškálna pozícia si vyžaduje rýchlejšiu fiškálnu úpravu, a to najmä v prípade, ak je fiškálna udržateľnosť ohrozená alebo ak pomer dlhu k HDP presahuje referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve.

Flexibilita na podporu štrukturálnych reforiem a investícií

Preventívna časť paktu umožňuje, aby sa pri uplatňovaní pravidiel využívala potrebná miera flexibility bez toho, aby to ohrozilo fiškálnu zodpovednosť. Pokiaľ ide o štrukturálne reformy a investície, flexibilita má podobu fiškálnej úľavy (technicky ide o dočasnú odchýlku od strednodobého rozpočtového cieľa alebo od postupu úprav smerom k tomuto cieľu), ktorá zodpovedá ich krátkodobému vplyvu na rozpočet.

Štrukturálne reformy a investície by mali mať dlhodobo pozitívny vplyv na rozpočet a zvýšiť potenciál rastu. Štrukturálne reformy musia byť zásadné a musia sa zrealizovať v plnom rozsahu. Investície by mali byť do veľkej miery spolufinancované Úniou, avšak do úvahy sa berie len tá časť investícií, ktorá je financovaná z vnútroštátnych zdrojov.

Na obe výnimky, t. j. výnimku z dôvodu štrukturálnych reforiem aj investičnú výnimku, sa vzťahujú ochranné opatrenia v záujme zachovania fiškálnej obozretnosti. Napríklad sa môžu uplatňovať iba raz za obdobie úprav smerujúcich k zdravej rozpočtovej pozícii. Uplatnenie výnimiek by nemalo viesť k porušeniu prahovej hodnoty deficitu vo výške 3 % HDP a vo vzťahu k tejto prahovej hodnote by sa mala zachovať aj bezpečnostná rezerva. O uplatnenie investičnej výnimky môžu požiadať iba členské štáty, ktoré zažívajú hospodársky nepriaznivé obdobie. Zároveň by sa nemali znížiť celkové verejné investície.

2. Hlavné zistenia vyplývajúce z preskúmania

V súlade s mandátom udeleným Komisii preskúmanie odpovedá na dve hlavné otázky. Prvou otázkou je, či matica, pomocou ktorej sa stanovuje ročná fiškálna úprava, účinne modulovala úrovne požadovanej fiškálnej úpravy počas hospodárskeho cyklu. Druhou otázkou je, či viac flexibility skutočne umožňuje aj viac štrukturálnych reforiem a investícií. Hlavné zistenia vyplývajúce z preskúmania (úplná analýza sa nachádza v prílohe) možno zhrnúť takto.

Cyklické modulovanie požadovaných rozpočtových úprav bolo účinné. Na základe matice sa stanovili a kvantifikovali požiadavky na rozpočtové úpravy v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré Komisia navrhuje v rámci európskeho semestra od roku 2015. Koncepcia matice podporuje reálne modulovanie požadovaného fiškálneho úsilia v závislosti od hospodárskeho cyklu a úrovne verejného dlhu v členských štátoch. Toto modulovanie neznižuje bežné tempo potrebných fiškálnych úprav. Preto prispieva k dosiahnutiu zdravej rozpočtovej pozície v strednodobom horizonte a podporuje znižovanie dlhu uspokojivým tempom.

Žiadosť o uplatnenie výnimky z dôvodu štrukturálnych reforiem a/alebo investičnej výnimky podali od roku 2015 štyri členské štáty: Taliansko, Lotyšsko, Litva a Fínsko požiadali o výnimku z dôvodu štrukturálnych reforiem; Taliansko a Fínsko požiadali o investičnú výnimku. Takmer polovica členských štátov by bola oprávnená podať žiadosť o uplatnenie výnimky z dôvodu štrukturálnych reforiem, avšak väčšina z nich to neurobila. Možnosť uplatnenia investičnej výnimky výrazne obmedzovala podmienka, že členský štát musí zažívať hospodársky nepriaznivé obdobie. Ukázalo sa, že pre niektoré členské štáty bolo obmedzujúce aj to, že počas troch rokov museli vo vzťahu k 3-percentnej prahovej hodnote deficitu dodržiavať bezpečnostnú rezervu.

Pozitívny vplyv reforiem a investícií na fiškálnu udržateľnosť sa prejaví po dlhšom časovom období, ako je to, na ktoré sa vzťahuje toto preskúmanie. Okrem toho je potrebné poznamenať, že je zložité presne posúdiť vplyv na objem verejných investícií.

3. Záver: nový prístup fungoval a priniesol výsledky

Z prieskumu celkovo vyplýva, že hlavné ciele oznámenia Komisie, ako aj spoločne dohodnutej pozície týkajúcej sa flexibility boli do veľkej miery splnené. Poskytujú predvídateľný a transparentný rámec, ktorý Komisii umožnil, aby existujúce pravidlá paktu uplatňovala vyváženým spôsobom v závislosti od špecifickej situácie jednotlivých krajín. Európska fiškálna rada vo svojej prvej výročnej správe 3 takisto poukázala na vyvážené vykonávanie paktu.

Choose the experimental features you want to try