EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 11. 2017

COM(2017) 690 final

OZNÁMENIE KOMISIE

Ročný prieskum rastu na rok 2018

1.Úvod

Európske hospodárstvo naberá na sile v meniacom sa politickom kontexte. Hospodársky rast prekonáva očakávania, nezamestnanosť klesá, dochádza k oživeniu investícií a stav verejných financií sa zlepšuje. Hospodárstvo EÚ a eurozóny posledných 18 kvartálov stabilne rástlo v dôsledku oživenia, ktoré možno v súčasnosti pozorovať už vo všetkých členských štátoch. Zamestnanosť sa zvyšuje, pričom v druhom kvartáli 2017 bol zaznamenaný rekordný počet 235, 4 mil. zamestnaných ľudí. Od nástupu súčasnej Komisie do úradu bolo v EÚ vytvorených ďalších 8 mil. pracovných miest, z čoho 5,5 mil. v eurozóne 1 . Miera nezamestnanosti dosahuje v EÚ úroveň 7,5 % a v eurozóne 8,9 %, čo sú najnižšie hodnoty, ktoré boli zaznamenané za posledných deväť, resp. osem rokov. Znižuje sa aj miera dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí. Stav verejných financií sa výrazne zlepšuje a pomaly dochádza k oživovaniu investícií. Tento pozitívny vývoj možno pripísať štrukturálnym opatreniam, ako aj podporným makroekonomickým politikám.

Táto dynamika vývoja je pre EÚ vhodnou príležitosťou na to, aby opätovne naštartovala proces udržateľnej hospodárskej a sociálnej konvergencie. Hoci všetky členské štáty vykazujú pozitívny rast, nachádzajú sa v rôznych fázach hospodárskeho cyklu a na rôznych úrovniach v porovnaní s výkonnosťou a zamestnanosťou v období pred krízou. Bez práce je ešte stále 18,9 mil. ľudí, úroveň investícií je i naďalej veľmi nízka, rast miezd je utlmený, na trhu práce pretrváva nedostatočné využívanie pracovnej sily a miera jadrovej inflácie zostane podľa odhadov nízka. V niektorých členských štátoch je prekážkou rastu vysoká miera dlhu. Existuje priestor na podporu ďalšieho oživenia hospodárstva, a to najmä prostredníctvom štrukturálnych reforiem, ktoré vytvoria podmienky na naštartovanie investícií a zvyšovanie rastu reálnych miezd v záujme posilnenia domáceho dopytu, čo v konečnom dôsledku prispeje k opätovnému nastoleniu vonkajšej a vnútornej rovnováhy v eurozóne.

Je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na realizáciu prebiehajúcich reforiem. Žiaduce sú však aj ďalšie štrukturálne reformy, ktoré zabezpečia, aby bolo európske hospodárstvo stabilnejšie, inkluzívnejšie, produktívnejšie a odolnejšie. Európske hospodárstva a spoločnosti musia znížiť mieru svojej zraniteľnosti a posilniť svoju schopnosť reagovať na šoky. Zároveň musia byť lepšie pripravené prispôsobiť sa dlhodobým štrukturálnym zmenám a využiť ich vo svoj prospech. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je potrebné, aby hospodárske, finančné a fiškálne politiky zabezpečili makroekonomickú stabilitu a aby v maximálnej možnej miere obmedzili vystavenie sa vonkajším alebo vnútorným šokom. Efektivita a flexibilita na produktových, pracovných a kapitálových trhoch sú nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využívania zdrojov. Zvyšovanie produktivity závisí od investícií, inovácie, vzdelávania a kvalifikovanej pracovnej sily. Je potrebné aktivovať ľudí k vlastnej zodpovednosti, aby mohli využívať príležitosti počas celého svojho pracovného života. V prípade potreby musia byť zase schopní spoľahnúť sa na primerané záchranné sociálne siete. Členské štáty by mali do júna 2018 prijať primerané opatrenia na vykonanie odporúčania Rady s názvom: „Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých 2 “, k čomu sa zaviazali v čase prijatia tohto odporúčania v decembri 2016.

Fiškálne politiky by sa mali usilovať o dosiahnutie primeranej rovnováhy medzi zabezpečením udržateľnosti verejných financií na jednej strane, najmä znížením vysokej miery dlhu, a podporou oživenia hospodárstva na strane druhej. Nízke náklady na financovanie môžu byť podnetom k tomu, aby vlády predsunuli financovanie kvalitných investičných programov. Znižovanie vysokej miery dlhu a opätovné vytvorenie fiškálnych rezerv musí i naďalej zostať prioritou. Vlády by mali zlepšiť udržateľnosť verejných financií, a to najmä v prípade vysokej miery dlhu. Prospešným v tomto smere by mohlo byť odstránenie medzier v daňových zákonoch alebo lepšie nasmerovanie výdavkov. Zlepšovanie kvalitatívnej štruktúry verejných financií zostáva kľúčovým faktorom.

Hospodárska kríza zreteľne poukázala na to, aké dôležité je zlepšiť a dobudovať architektúru hospodárskej a menovej únie (HMÚ) v prospech EÚ ako celku. Počas krízy sa urobilo veľa práce. Ako príklad možno uviesť vytvorenie Európskej fiškálnej rady a zriadenie národných rád pre produktivitu. Stále však pretrvávajú nedostatky, na čo bolo poukázané aj v diskusnom dokumente Komisie o prehĺbení hospodárskej a menovej únie 3 . Komisia predloží v decembri 2017 komplexný balík opatrení, ktoré prispejú k odolnejšej, demokratickejšej a účinnejšej HMÚ.

V tomto ročnom prieskume rastu sú vymedzené hospodárske a sociálne priority Európskej únie a jej členských štátov na nasledujúci rok. Tzv. „účinný trojuholník“, teda naštartovanie investícií, uskutočňovanie štrukturálnych reforiem a zabezpečovanie zodpovedných fiškálnych politík prináša výsledky. Tento prístup by sa mal uplatňovať i naďalej vzhľadom na to, že jednotlivé členské štáty sa nachádzajú v rôznych fázach hospodárskeho cyklu. Štrukturálne reformy zamerané na zlepšenie sociálnych politík a podmienok na trhu práce by mali pomôcť pracovnej sile získať potrebné zručnosti a zároveň by mali podporovať rovnosť príležitostí na trhu práce, spravodlivé pracovné podmienky, zvyšovanie produktivity práce v záujme podpory rastu miezd, ako aj udržateľné a primerané systémy sociálnej ochrany. Smerodajným v tomto ohľade by mal byť Európsky pilier sociálnych práv, ktorý bol formou spoločného vyhlásenia inštitúcií EÚ nedávno schválený na sociálnom samite v Göteborgu 4 . Za prioritu by sa mali považovať aj efektívne a spravodlivé daňovo-dávkové systémy, pretože spolu s účinnými a modernými verejnými inštitúciami, ktoré sa podľa možností opierajú o štruktúru elektronickej verejnej správy, zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe vyvážanej a komplexnej skladby politík.

Politické usmernenia uvedené v tomto ročnom prieskume rastu vychádzajú zo širokej škály vstupov. Boli vypracované v úzkej spolupráci s verejnými orgánmi a sociálnymi partnermi. Opierajú sa o správu predsedu Junckera o stave Únie za rok 2017, európsky pilier sociálnych práv, Bielu knihu o budúcnosti Európy 5 , ako aj o päť následných diskusných dokumentov 6 . Sú v nich zohľadnené výsledky diskusií s Európskym parlamentom, Radou, inými inštitúciami EÚ, národnými parlamentmi a sociálnymi partnermi. K ročnému prieskumu rastu je pripojené odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny 7 , správa o mechanizme varovania 8 , oznámenie o návrhu rozpočtových plánov predložených členskými štátmi eurozóny 9 , návrh na zmenu usmernení politík zamestnanosti 10 na zabezpečenie súladu s európskym pilierom sociálnych práv a návrh spoločnej správy o zamestnanosti 11 .

2.Naštartovanie investícií v záujme podpory oživenia a zvýšenia dlhodobého rastu

Domáci dopyt profituje z rastu investícií a z podmienok, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebu. Väčší ekonomický optimizmus občanov a podnikov naznačuje, že oživenie hospodárstva získava pevnejšie základy. Lepšia finančná situácia domácností a pokles miery nezamestnanosti prispievajú k rastu spotreby. Vyžadujú sa však ďalšie opatrenia, ktoré by podporili investície a zvyšovanie hospodárskej výkonnosti v budúcnosti. Pozornosť by sa v tomto smere mala venovať najmä udržateľným projektom, ktoré prinesú dlhodobý hospodársky úžitok.

Investície zamerané na zvyšovanie produktivity majú zásadný význam z hľadiska budúcich vyhliadok rastu. Cielené investície v takých oblastiach, akými je infraštruktúra, vzdelávanie, odborná príprava, zdravotníctvo, digitálna inovácia a obehové hospodárstvo môžu zvýšiť produktivitu a zamestnanosť. Treba však zabrániť vzniku bublín, ktoré sú dôsledkom neefektívneho prideľovania zdrojov. Mimoriadne dôležité je to najmä v eurozóne, na čo jasne poukázala finančná kríza, kde sú jednotlivé hospodárstva viac finančne prepojené a vystavené väčším účinkom presahovania. Prísnejší prudenciálny dohľad na mikro- a makroekonomickej úrovni môže byť v tejto oblasti užitočným nástrojom.

Symetrickejšie obnovenie rovnováhy v eurozóne by pomohla zlepšiť investičné prostredie. Hoci by sa mali všetky krajiny usilovať o odstránenie prekážok, ktoré bránia investíciám, podnecovanie krajín eurozóny s výrazným prebytkom bežného účtu k investíciám, pomôže obnoviť rovnováhu. Súkromní investori potrebujú pre svoje investície prostredie, ktoré im zabezpečí dôveru a istou. Impulzom na ďalšie súkromné investície bude aj aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ 12 , ktorá ponúkne stimuly pre zavádzanie nových digitálnych a kľúčových podporných technológií a zmenší súčasný nepomer medzi rizikami a návratnosťou.

Podpora investícií prostredníctvom reforiem

Členské štáty by mali pokračovať vo svojich reformách zameraných na podporu investícií, pričom by mali využiť pákový efekt verejných financií na prilákanie súkromných investícií a zlepšiť podnikateľské prostredie. Tieto kroky by pomohli posilniť odolnosť hospodárstva a zároveň by mali pozitívny vplyv na dlhodobú hospodársku konvergenciu a znižovanie sociálnych rozdielov. Reformy by sa mali zamerať na zlepšovanie podnikateľského prostredia, zjednodušenie daňových systémov, ktoré budú priaznivejšie pre investície, zvyšovanie účinnosti verejnej správy a znižovanie nepružnosti produktových a pracovných trhov.

Silnejšie a účinnejšie verejné inštitúcie sú rozhodujúce z hľadiska budovania odolných hospodárskych štruktúr, ktoré podporujú investície a rast pri plnom dodržiavaní zásad právneho štátu. Z Investičného plánu pre Európu vyplýva, že fondy EÚ sa efektívnejšie využívajú v tých členských štátoch, ktoré majú k dispozícii silné koordinačné a plánovacie štruktúry. Tieto krajinu sú spravidla úspešnejšie pri zabezpečovaní stabilného portfólia projektov. Štruktúry plánovania a koordinácie by sa mali teda posilniť a zároveň by sa mala obmedziť administratívna záťaž pre investorov. Krajiny s účinnejšou inštitucionálnou základňou sú zároveň menej náchylné na volatilitu rastu a na vážny kolaps z hľadiska výkonnosti. Napríklad efektívne fungujúce systémy justície podporujú podnikania tým, že zjednodušujú vymáhateľnosť zmluvných záväzkov a prispievajú k boju proti korupcii. Korupcia je totiž v niektorých členských štátoch prekážkou investovania, ktorá vytvára neistotu v podnikateľskom prostredí, spomaľuje procesy a prípadne vedie k ďalším nákladom. Právny štát a posilnenie nezávislosti, ako aj kvality a účinnosti systémov justície sú základným predpokladom na zabezpečenie priaznivého podnikateľského prostredia 13 . Účinné právne rámce upravujúce insolvenčné konanie umožňujú reštrukturalizáciu a likvidáciu spoločností, ktoré nie sú životaschopné. Členské štáty, v ktorých existuje takáto potreba, by mali postupne pracovať na zlepšovaní fungovania svojich inštitúcií.

Integrácie finančných trhov stále výrazne zaostáva za inými porovnateľnými hospodárstvami. Táto skutočnosť je mimoriadne dôležitá pre eurozónu, kde má súkromný sektor rozhodujúci podiel na rozdelení rizika, keďže v rámci eurozóny neexistujú žiadne výmenné kurzy a verejný sektor sa na rozdelení rizika nepodieľa výrazným spôsobom. V tejto súvislosti je nevyhnutné rýchlejšie napredovať pri budovaní bankovej únie, v ktorej ide znižovanie rizika ruka v ruke s rozdelením rizika. K výraznému posilneniu makrofinančnej stability by prispelo prijatie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, ako aj spoločného systému na ochranu vkladov či iných regulačných opatrení, ktoré Komisia navrhla v novembri 2016, a zároveň zníženie objemu nesplácaných úverov zdedených z čias krízy Dokončenie bankovej únie a únie kapitálových trhov umožní vytvoriť podmienky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie rozsiahlejšieho cezhraničného poskytovania finančných služieb, ako aj na zabezpečenie lepšej absorpcie šokov v eurozóne.

Vyšší hospodársky rast a špecifické opatrenia jednotlivých krajín viedli vo viacerých členských štátoch k výraznému zlepšeniu kvality aktív bánk. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že podiel nesplácaných úverov klesá. Napriek tomu zostáva v niektorých členských štátov vysoký a naďalej prestavuje pre banky prekážku pri dosahovaní zisku. Pozorovať to možno najmä v prípade malých a stredných bánk. Tento fakt má zase negatívny vplyv na financovanie reálnej ekonomiky. Akčný plán o nesplácaných úveroch, ktorý bol odsúhlasený v júli 2017, by sa mal z tohto dôvodu okamžite implementovať.

Únia kapitálových trhov má výrazný potenciál zlepšiť prístup k alternatívnym, potenciálne lacnejším zdrojom financovania. Vďaka cezhraničnému vlastníctvu finančných aktív by sa zlepšila schopnosť eurozóny absorbovať šoky. Jej úspech však bude závisieť od miery politického odhodlania Európskeho parlamentu a členských štátov a od toho, ako budú účastníci trhu využívať existujúce príležitosti na financovanie a investovanie.

Je potrebné zabezpečiť väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o kapitálové toky. Komisia nedávno navrhla nové pravidlá transparentnosti pre sprostredkovateľov, ktorí svojim klientom ponúkajú služby v oblasti navrhovania a odporúčania schém daňového plánovania 14 . Tieto pravidlá prispejú k riešeniu otázky vyhýbania sa daňovým povinnostiam. EÚ by mala mať do konca roka 2017 k dispozícii spoločný zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií, ktorý bude predstavovať účinnejší nástroj proti tretím krajinám, ktoré odmietajú dodržiavať pravidlá hry. Zároveň bude Komisia i naďalej presadzovať zlepšovanie medzinárodného daňového rámca s cieľom zabezpečiť spravodlivé a účinné zdaňovanie spoločností v globálnom meradle a chrániť daňové základy členských štátov.

Obchodné a investičné činnosti, ktoré prinášajú úžitok pre všetkých, musia byť slobodné a spravodlivé, vzájomne prospešné a založené na rovnakých podmienkach. Komisia vedie v súčasnosti sériu ambicióznych obchodných rokovaní. Ich cieľom je otvoriť nové trhy, ktoré sú základným zdrojom zamestnanosti a rastu v rámci EÚ, a zároveň zabezpečiť, aby sa na úrovni svetové obchodu dodržiavali pravidlá. Pracuje sa aj na reforme nástrojov na ochranu obchodu, ktoré EÚ umožnia účinnejšie a rýchlejšie reagovať na nekalé obchodné praktiky a narušenie trhu. Komisia predložila aj návrh európskeho rámca na preverovanie priamych zahraničných investícií 15 z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku.

Investície, ktoré posilňujú udržateľnosť životného prostredia, majú potenciál zvýšiť produktivitu celého hospodárstva vďaka efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a nižším vstupným nákladom a súčasne znižovať externé náklady a vplyvy. Vďaka podpore prechodu na obehové hospodárstvo vzniknú nové pracovné miesta v oblasti inovatívnych služieb, služieb v oblasti údržby a opravy, ako aj v oblasti navrhovania a výroby nových, udržateľnejších výrobkov. K potenciálnym špecifickým oblastiam patrí verejné obstarávanie, investície do infraštruktúry odpadového hospodárstva a vodárenskej infraštruktúry, stavebníctvo, kritické suroviny, biopalivá a biochemikálie.    

Maximálne využívanie možností, ktoré prináša rozpočet EÚ a jednotlivých členských štátov

V čase hospodárskej a finančnej krízy, keď boli rozpočty jednotlivých členských štátov vystavené veľkému tlaku, sa ukázalo, že rozpočet EÚ je silným nástrojom na podporu investícií do takých oblastí, akými je politika súdržnosti, prepojenie EÚ (doprava, energetika, digitálne odvetvia), inovácie, životné prostredie a podpora MSP. V niektorých členských štátoch bol alebo stále je hlavným zdrojom investícií. Európsky fond pre strategické investície (EFSI) zohrával rozhodujúcu úlohu pri mobilizácii súkromných investícií. Ukázalo sa, že rozpočet EÚ dokáže rýchlo reagovať na nové výzvy a vytvoriť významný pákový efekt 16 . Využívanie týchto prostriedkov zároveň jasne preukázalo, že ich skutočný vplyv sa neprejaví, pokiaľ nebudú odstránené aj ďalšie prekážky.

Od novembra 2017 bolo na základe Investičného plánu pre Európu mobilizovaných ďalších 251,6 mld. EUR vo forme investícií vo všetkých 28 členských štátoch. To predstavuje 79,8 % z pôvodného cieľa 315 mld. EUR. Nariadením o EFSI 2.0 sa predĺži fungovanie tohto fondu až do konca súčasného viacročného finančného rámca, teda do roku 2020. Zároveň sa ním zvýši záruka EÚ zo 16 mld. EUR na 26 mld. EUR a kapitál Európskej investičnej banky z 5 mld. EUR na 7,5 mld. EUR. Do roku 2020 by to malo prispieť k mobilizácií súkromných a verejných investícií vo výške 500 mld. EUR.

Verejné a súkromné investície majú rozhodujúci význam pre zvyšovania potenciálneho rastu zo strednodobého až dlhodobého hľadiska Fyzická infraštruktúra a iné druhy infraštruktúry sú nevyhnutné na zlepšenie podnikateľskej činnosti jednotlivých spoločností a zvýšenie ich produktivity. Väčšie zapojenie súkromného sektora do rozvoja ľudského kapitálu a do projektov v oblasti infraštruktúry by dopĺňalo podporu verejného sektora a vytvorilo by pákový efekt. Pokiaľ ide o budúcnosť, bolo by vhodné stanoviť finančný rámec, ktorý bude priaznivý pre investície a mobilizáciu súkromného kapitálu a ktorý zároveň umožní súbežne využívať finančné nástroje a granty na rozbehnutie projektov.

Európania potrebujú cenovo dostupné, prístupné a kvalitné služby. Poskytovanie služieb v oblasti starostlivosti o deti, mimoškolskej starostlivosti, vzdelávania, odbornej prípravy, bývania, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetkých. Významnú úlohu v tomto smere zohráva aj zabezpečenie primeraného sociálneho bývania, ako aj poskytovanie iných foriem podpory bývania. Ďalšou z oblastí je ochrana zraniteľných osôb pred neoprávneným núteným vysťahovaním a exekúciou, ako aj riešenie otázky bezdomovectva.

3.Štrukturálne reformy v záujme inkluzívneho rastu, vzostupnej konvergencie a konkurencieschopnosti

Štrukturálne reformy umožňujú hospodárstvu reagovať na šoky, prispôsobovať sa dlhodobým štrukturálnym zmenám a zlepšovať výsledky v sociálnej oblasti. Hospodárska kríza odhalila, že v mnohých krajinách neexistujú primerané štruktúry ani adaptabilnosť, ktoré by umožnili hladko absorbovať šoky a vytvoriť podmienky na rýchle oživenie hospodárstva. Pri štrukturálnych reformách by sa malo prihliadať na ich vplyv na jednotlivé sociálne skupiny a regióny. Vďaka tomu sa posilní odolnosť a konkurencieschopnosť hospodárstiev a umožní sa im vrátiť späť k dlhodobému rastu, ktorý prináša pozitívne výsledky v sociálnej a hospodárskej oblasti a konvergenciu.

Primeraná postupnosť a zlučovanie štrukturálnych reforiem majú rozhodujúci význam pre znižovanie krátkodobých nákladov na tieto reformy, ako aj pre optimalizáciu ich dlhodobého úžitku, a to tak z hľadiska zvýšenej produktivity, ako aj z hľadiska potenciálu rastu. Niektoré štrukturálne reformy by mohli mať za následok krátkodobé náklady vyvolané dopytom a distribučné účinky, čo by sa malo zohľadniť pri tvorbe a realizácií samotných reforiem. Celková účinnosť reforiem pracovných a produktových trhov je spravidla lepšia, ak sú tieto reformy súčasťou dobre navrhnutého balíka. Reformy zacielené na verejnú správu a podnikateľské prostredie sú okrem toho spojené s minimálnymi krátkodobými nákladmi a môžu byť účinné v ktorejkoľvek fáze hospodárskeho cyklu, čo je ďalším z dôvodov na ich realizáciu. Zvýšenie integrity a transparentnosti verejnej správy, vrátane zavádzania účinných opatrení v oblasti predchádzania korupcii, sú základným predpokladom na poskytovanie kvalitných služieb pre podniky a občanov.

Zabezpečenie väčšej konvergencie a inklúzie je obzvlášť dôležité pre členské štáty eurozóny. Reformy, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť na produktových trhoch, zlepšujú podnikateľské prostredie a zvyšujú kvalitu inštitúcií, podporujú odolnosť hospodárstva v členských štátoch eurozóny. Ukázalo sa, že ďalšia integrácia na jednotnom trhu je hlavným motorom rastu. V záujme zmenšovania rozdielov v oblasti konkurencieschopnosti je zároveň žiaduce, aby sa v zaostávajúcich krajinách zabezpečili solídnejšie základy rastu a rýchlejší rast produktivity. Rýchlejší rast reálnych miezd v eurozóne ako celku by pomohol udržať domáci dopyt.

Poznámky: (1) Údaje bez Írska a Luxemburska.

Podpora riadne fungujúcich trhov práce a moderných systémov sociálneho zabezpečenia

Globalizácia a technologický pokrok menia spôsob nášho života a práce. Prinášajú nové príležitosti na zvyšovanie produktivity, podporu podnikania, vytváranie pracovných miest a zlepšovanie životnej úrovne. Zároveň vedú k transformácii čoraz väčšieho počtu hospodárskych odvetví, obchodných modelov a samotného trhu práce, kde spôsobujú častejšie zmeny vo forme zamestnávania a postavenia v zamestnaní. Trhy práce vykazujú znaky polarizácie zručností, čo sa môže následne prejaviť vo forme polarizácie príjmov a slabšej sociálnej súdržnosti. Dosah týchto zmien sa často najviac prejavuje na miestnej úrovni, čo so sebou prináša potrebu cielených verejných intervencií. Vo väčšej miere sa začali využívať flexibilnejšie a neštandardné formy zamestnávania. Pre spoločnosti sa tým vytvára priestor na reguláciu svojho hospodárskeho cyklu, zatiaľ čo pre jednotlivcov to znamená možnosť prispôsobiť profesijnú kariéru svojej predstave o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Táto skutočnosť však na druhej strane vyvoláva obavy, pokiaľ ide o istotu zamestnania, príjem a pracovné podmienky a v konečnom dôsledku by mohla viesť až k vylúčeniu zo systému sociálnej ochrany. Práve z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby sa zaviedli pracovnoprávne predpisy a právne predpisy v oblasti sociálnej ochrany, v ktorých bude zohľadnená nová realita na trhu práce.

Sociálni partneri sú kľúčovými účastníkmi reformného procesu. Včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do tvorby, určovania postupnosti a realizácie reforiem môže prispieť k väčšiemu pocitu zodpovednosti za tieto reformy, ako aj k väčšiemu vplyvu a lepšej realizácii samotných reforiem. Je potrebné zaviesť nové formy sociálneho dialógu, kolektívnych organizácií a kolektívneho vyjednávania, aby bolo možné reagovať na výzvy, ktoré prinášajú nové formy práce.

Rovnosť príležitostí a prístup na trh práce

Miera nezamestnanosti v Európe sa v súčasnosti približuje úrovni pred krízou. Počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením sa začína znižovať. Oživenie však ešte stále nepreniklo do všetkých úrovní spoločnosti a hospodárstva. Čoraz viac členských štátov prijíma kroky na odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, na zlepšenie integrácie znevýhodnených skupín do trhu práce, ako aj na zvyšovanie kvality pracovných miest a pracovného prostredia.

Efektívnosť aktívnej politiky trhu práce je rozhodujúca z hľadiska znižovania dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí. Členské štáty by mali nezamestnaným osobám poskytovať pomoc a podporovať ich pri hľadaní zamestnania, odbornej príprave a rekvalifikácii, a zároveň by mali chrániť tých, ktorí sa nemôžu zapojiť do trhu práce. Mala by sa podporovať mobilita pracovnej sily na úrovni jednotlivých profesií, sektorov a lokalít, a to pri plnom dodržiavaní existujúcich práv. Členské štáty by mali zároveň zabezpečiť väčšiu účinnosť a adekvátnosť verejných služieb zamestnanosti. Komisia navrhne v tejto súvislosti niekoľko nových iniciatív vrátane zriadenia nového európskeho orgánu práce.

Členské štáty musia ľuďom pomáhať pri získavaní zručností, ktoré sa vyžadujú na trhu práce. Úroveň základných zručností v mnohých členských štátoch stagnuje alebo klesá. Nízka úroveň základných zručností v prípade dospelej populácie i naďalej vyvoláva obavy a je prekážkou hospodárskeho rastu. Ako príklad možno uviesť digitálne zručnosti, ktoré sa vyžadujú v prípade 90 % všetkých pracovných miest a ktoré podľa odhadov nemá až 44 % Európanov. Príliš veľa ľudí, najmä nízkokvalifikovaných, je nezamestnaných alebo má neisté pracovné miesto. Účasť na vzdelávaní dospelých stagnuje. Konkurencieschopnosť Európy a jej postavenie vo svetovom hospodárstve závisí od kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá má potrebné zručnosti. V tejto súvislosti je potrebné zvýšiť kvalitu a význam odbornej prípravy a kvalifikácie.

Kvalitné vzdelávanie a odborná príprava musia byť dostupné pre všetkých Študijné výsledky sú ešte stále úzko previazané so sociálno-ekonomickým prostredím. Preto je potrebné vyvinúť úsilie, ktorého cieľom bude zabezpečiť rovnosť príležitostí a prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave a následne zaistiť sociálnu inklúzia a lepšie hospodárske výsledky. Vyžiada si to investície tak do počiatočného, ako aj do ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy, a to najmä v členských štátoch, v ktorých existujú rozdiely vo výsledkoch vzdelávania a v prístupe k vzdelávaniu, najmä v prípade znevýhodnených skupín. Zároveň bude potrebné zaujať ambicióznejší postoj v otázke spolupráce s členskými štátmi, na čo sa poukazuje v oznámení s názvom „Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou 17 “. Ako sa uvádza v Novom programe v oblasti zručností pre Európu 18 , pozornosť bude treba venovať aj otázke modernizácie odborného vzdelávania a posilnenia učenia sa na pracovisku, a to aj formou kvalitnej učňovskej prípravy. Uľahčiť by mal aj proces uznávania zručností získavaných mimo rámca formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj proces poskytovania podpory dospelým.

Vytváranie pracovných miest a spravodlivé pracovné podmienky

Dynamické a inkluzívne trhy práce sú základným predpokladom vytvárania kvalitných pracovných miest, zabezpečenia sociálnej inklúzie, podnecovania k podnikaniu a poskytovania podpory pri zmenách postavenia na trhu práce. Inovatívne formy práce by mali zaručovať primeranú istotu zamestnania a prístup k systému sociálnej ochrany. Pokiaľ ide o pracovné podmienky, členské štáty by mali zabezpečiť spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie. V záujme zabezpečenia primeranej rovnováhy medzi flexibilitou a istotou na trhu práce je potrebné zamerať sa na problematiku segmentácie trhu práce, a to okrem iného aj podporou prechodu na neštandardné formy zamestnávania.

Dopyt po pracovnej sile by mal byť podporený aj presunom daňového zaťaženia z práce na iné formy zdaňovania. Cielené znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia práce môže jednoznačne prispieť k začleňovaniu skupín, ktoré sa nachádzajú na okraji trhu práce, ako sú napr. osoby s nízkym príjmom a dlhodobo nezamestnaní, a zároveň minimalizovať stratu príjmov.

Presadzovanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom má kľúčový význam z hľadiska zabezpečenia rodovej rovnosti a väčšej účasti žien na trhu práce. Dôležité je zabezpečiť, aby mali všetci prístup ku kvalitným službám, napr. v oblasti starostlivosti o deti alebo vzdelávania v ranom detstve. K väčšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom prispievajú aj daňové systémy, ktoré neznevýhodňujú druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, ako aj poskytovanie primeranej rodičovskej dovolenky a flexibilných foriem organizácie práce pre rodičov a opatrovateľov.

Mali by sa obmedziť prekážky zamestnávania, a to najmä v prípade znevýhodnených skupín vrátane domácností s jedným rodičom, osôb so zdravotným postihnutím, etnických menšín, utečencov a migrantov. Snahy o integráciu do trhu práce je potrebné prepojiť s podporou sociálnej integrácie, napríklad formou zabezpečenia starostlivosti o deti, prístupu k zdravotnej starostlivosti a bývaniu, ako aj s odstránením prekážok, akou je napr. diskriminácia na trhu práce. Lepšia komplementarita trhu práce a systémov sociálneho začlenenia pomôže všetkým zraniteľným skupinám, prinesie väčšiu prosperitu pre všetkých a posilní sociálnu súdržnosť. Rovnako dôležité je prispôsobiť pracovné prostredie osobám so zdravotným postihnutím a poskytovať im cielenú finančnú podporu, ktorá im pomôže plne sa začleniť do trhu práce a spoločnosti vo všeobecnosti.

Krátkodobé snahy o integráciu utečencov a migrantov na trhu práce by mali nahradiť komplexné, dlhodobé stratégie zamerané na zlepšovanie úrovne ich zručností a na ich integráciu do trhu práce. Prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave zlepší ich vyhliadky na získanie zamestnania, dôstojnú mzdu a začlenenie do spoločnosti. Tieto kroky zároveň zlepšia vyhliadky rastu hostiteľskej krajiny a umožnia EÚ zúročiť potenciál utečencov a ich rodín, ako aj ich silné odhodlanie stať sa aktívnym členom spoločnosti.

Sociálna ochrana a inklúzia ako prostriedky na znižovanie nerovnosti a chudoby

Systémy sociálnej ochrany by mali poskytovať primeranú a cielenú podporu príjmu, podporovať účasť na trhu práce a zabezpečovať rovnosť v prístupe ku kvalitným službám. Prioritou by malo byť znižovanie nerovností, a to aj pomocou vytvorenia primeraných daňovo-dávkový systémov na vnútroštátnej úrovni. Pri tvorbe a realizácii štrukturálnych politík je potrebné vziať do úvahy aj distribučný účinok reforiem. Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky počas primerane dlhého obdobia, ktoré nebudú znižovať ich motiváciu pracovať. V niektorých členských štátoch je potrebné vytvoriť progresívnejšie daňovo-dávkové systémy, ktoré sú spravidla univerzálnejšie a v prípade potreby viac závislé od majetkových pomerov. Systémy sociálnej ochrany by mali zabezpečiť právo na dávky na úrovni minimálneho príjmu pre tie osoby, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, a zároveň by mali podporovať sociálnu inklúziu podnecovaním všetkých k účasti na trhu práce a v spoločnosti.

Sociálna ochrana a politika trhu práce sa musia zároveň prispôsobiť vznikajúcim formám zamestnávania a väčšej mobilite pracovnej sily. Na viac ako polovicu príslušníkov slobodných povolaní v Európe sa nevzťahujú dávky v nezamestnanosti. Systémy sociálnej ochrany by sa mali prispôsobiť novým formám práce a zabezpečiť prenos nárokov z jedného pracovného miesta na druhé, zjednodušiť kumuláciu príspevkov z viacerých zamestnaní a zaistiť prechod z jedného pracovného miesta na druhé.

Členské štáty by mali zabezpečiť udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov pre všetkých. V tejto súvislosti bude potrebné zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých pracovníkov, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, pokiaľ ide o nárok na dôchodkové práva, a to aj v doplnkových schémach. Väčšina členských štátov už svoje dôchodkové systémy zreformovala, ďalšie úsilie však bude potrebné vynaložiť na doplnenie prijatých reforiem. Zároveň by sa mali zaviesť sprievodné opatrenia, ktoré zamedzia zrušeniu reforiem. K zvyšovaniu dôchodkových príjmov môže prispieť aj predlžovanie pracovného života, prepojenie dôchodkového veku so strednou dĺžkou života, zabránenie predčasnému odchodu z trhu práce, ale aj podpora iných doplnkových dôchodkových zdrojov. Členské štáty by mali zaviesť opatrenia, ktoré zabezpečia udržateľnosť verejných dôchodkových systémov, a to aj v nepriaznivých podmienkach.

Je potrebné uskutočniť reformy systémov zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, aby sa zabezpečila väčšia nákladová účinnosť, fiškálna udržateľnosť a kvalita týchto systémov, ako aj cenovo dostupný prístup k nim. Očakáva sa, že výdavky na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť budú rásť v dôsledku starnutia populácie, ako aj v dôsledku nedemografických faktorov, ktoré ovplyvňujú výšku nákladov, akými je napr. technologický pokrok v oblasti liekov a liečebných postupov. Z toho dôvodu je potrebné prijať opatrenia, ktoré umožnia zabezpečiť dobrý zdravotný stav obyvateľstva z dlhodobejšieho hľadiska. Ide predovšetkým o zvýšenie nákladovej účinnosti zdravotného systému a systému dlhodobej starostlivosti a zabezpečenie včasného prístupu k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti.

Inovácie a konkurencieschopnosť

Vytváranie trhov s produktmi a službami pre budúcnosť

Nové výrobné technológie a služby menia charakter európskeho priemyslu a jeho schopnosť rásť a konkurovať v globálnom meradle. Vytvárajú nové pracovné miesta a zabezpečujú väčšiu produktivitu a tvorbu hodnôt pre spotrebiteľov, z čoho má prospech celé hospodárstvo. Budúcnosť európskeho priemyslu závisí od jeho schopnosti prispôsobiť sa a zavádzať inovácie, a to prostredníctvom investovania do nových technológií a presadzovaním procesov digitalizácie a dekarbonizácie. Z hľadiska konkurencieschopnosti bude rozhodujúce, či bude priemysel schopný zabezpečiť väčšiu udržateľnosť, ako aj efektívnosť využívania zdrojov a zároveň využiť výhody, ktoré prinášajú digitálne technológie. Podnikateľské prostredie ako celok musí umožňovať inovácie a podporovať tvorbu pracovných miest.

Štrukturálne reformy, ktoré posilňujú pracovné a produktové trhy a podporujú inovácie, sú kľúčové pre zabezpečenie väčšej konkurencieschopnosti a odolnosti hospodárstiev EÚ Riadne fungujúce pracovné a produktové trhy umožňujú úpravy prostredníctvom hladkého prispôsobovania cien a podporujú konkurencieschopnosť založenú na inováciách, čo má pozitívny vplyv na dlhodobý rast a výsledky v sociálnej oblasti.

Osobitnú pozornosť treba venovať zavádzaniu nových technológií v malých a stredných podnikoch. Ich ťažkosti pri zavádzaní nových technológií a získavaní prístupu k čerstvému kapitálu sa prejavujú ešte výraznejšie v globalizovanom hospodárstve založenom na technológiách. Členské štáty môžu v tomto smere zohrať významnú úlohu, a to prostredníctvom zabezpečenia efektívnejšieho fungovania verejnej správy, zlepšenia podnikateľského prostredia, politík v oblasti zručností orientovaných na budúcnosť, mobility pracovnej sily a regionálneho rozvoja, ale aj prostredníctvom posilnenia postavenia spotrebiteľov. Treba tiež vytvoriť podmienky na konsolidáciu a rozvoj začínajúcich podnikov, čo je základným predpokladom na obnovenie výrobnej základne EÚ v čase oživenia hospodárstva.

Služby pre podniky majú pre konkurencieschopnosť podnikov čoraz väčší význam. Dopyt po týchto službách sa zvyšuje a tieto služby tvoria čoraz väčší podiel na pridanej hodnote zahrnutej do vyrobeného tovaru. Väčšia konkurencia v oblasti služieb pre podniky by bola prospešná pre hospodárstvo EÚ ako celok, pretože spracovateľský priemysel, ktorý sa vo väčšej miere opiera o tieto služby, dosahuje lepšie výsledky, pokiaľ ide o rast produktivity.

Väčšia konkurencia v oblasti distribučných služieb by spotrebiteľom umožnila viac využívať výhody, ktoré prinášajú inovácie a nové technológie. Konkurencieschopné retailové služby by mali spotrebiteľom umožniť, aby vo väčšej miere využívali výhody digitalizácie, účinnejších hodnotových reťazcov, väčšieho výberu a nižších cien. Náležité presadzovanie práv spotrebiteľov a právnych predpisov v oblasti bezpečnosti výrobkov by podporilo reálne využívanie týchto výhod.

Ďalšie odstraňovanie obmedzení na trhoch so službami by viedlo k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti, ako aj k tvorbe pracovných miest. V sektore služieb pretrvávajú regulačné a administratívne prekážky. V oblasti služieb pre podniky, stavebníctva, realitného sektora a cestovného ruchu ešte stále existujú v niektorých členských štátoch neprimerane vysoké požiadavky na vyhradené činnosti, ale aj prísne podmienky týkajúce sa formy právnickej osoby a akcionárskej štruktúry, či zložité požiadavky na získavanie povolení. Odstraňovanie obmedzení na trhoch so službami, a to aj v prípade kolaboratívnych modelov, by viedlo k väčšej konkurencii, vyššej produktivite, lacnejším službám a väčšiemu výberu pre spotrebiteľov, ako aj k väčšiemu počtu pracovných miest najmä pre mladých kvalifikovaných odborníkov.

Vnútorný trh EÚ predstavuje pre európske spoločnosti odrazový mostík pre rozšírenie ich podnikateľských činností do celého sveta. Najviac pracovných miest vzniká v sektore informačných a komunikačných služieb a administratívnych a podporných služieb, ako aj v oblasti odborných, vedeckých a technických činností. Celkom 85 % týchto nových pracovných miest vzniká v malých a stredných podnikoch. Sektor obrany je ďalšou z oblastí, v ktorej môže skutočný jednotný trh priniesť rýchle a hmatateľné výsledky. V praxi to znamená podnecovanie hospodárskej súťaže v oblasti priemyslu, podporu rastu produktivity, cezhraničný prístup a spoluprácu medzi MSP v rámci celého hodnotového reťazca, špecializáciu, úspory z rozsahu na strane dodávateľov, optimalizovanú výrobnú kapacitu, nižšie výrobné náklady a bezpečnosť dodávok.

4.Zodpovedné fiškálne politiky na podporu udržateľnosti a konvergencie

Prispôsobenie fiškálnych politík špecifickým podmienkam v jednotlivých krajinách

Po výraznej snahe o fiškálnu úpravu počas krízy prispelo k ďalšiemu zlepšovaniu stavu verejných financií oživenie hospodárstva Vo viacerých členských štátoch však naďalej pretrváva vysoká miera verejného dlhu, ktorú sa doteraz nepodarilo odstrániť. Po uvoľnení akomodačného nastavenia menovej politiky, a to najmä v eurozóne, budú dotknuté členské štáty pravdepodobne čeliť vyšším nákladom na financovanie. Vyššie náklady na financovanie si budú následne vyžadovať ďalšie fiškálne úsilie na obmedzenie zvyšovania miery dlhu. Je najvyšší čas prijať opatrenia, ktoré zabránia ešte vyšším nákladom na financovanie dlhu v budúcnosti, a zároveň vytvoriť fiškálne rezervy, ktoré pomôžu zvýšiť odolnosť našich hospodárstiev proti šokom a vytvoriť priestor pre ďalšie investície. Rámec EÚ pre správu hospodárskych záležitostí stanovuje pre členské štáty jasné pravidlá a súčasne poskytuje flexibilitu, ak je to potrebné a opodstatnené.

Fiškálne politiky musia byť prispôsobené špecifickým podmienkam v jednotlivých krajinách. V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť súlad s Paktom stability a rastu a zohľadniť potrebu stability a udržateľnosti. V členských štátoch, ktoré čelia rizikám v oblasti udržateľnosti verejných financií, by mal proces postupnej konsolidácie prebiehať v súlade s fiškálnymi pravidlami EÚ, pričom by sa mal zamerať na plnenie tých zámerov fiškálnej politiky, ktoré posilňujú prebiehajúce oživenie a zabezpečujú udržateľnosť verejných financií. Osobitnú pozornosť je potrebnú venovať štruktúre výdavkov a príjmov. Členské štáty, v ktorých existuje fiškálny priestor, by mali tento priestor využiť na zvýšenie potenciálneho rastu a domáceho dopytu, a to najmä prostredníctvom investícií.

Miera jadrovej inflácie zostane podľa odhadov nízka, čo vytvára priestor na vyšší rast bez spustenia inflačných tlakov. Výrazne kladné saldo zahraničného obchodu eurozóny okrem toho naznačuje, že existuje priestor na zvyšovanie súkromných investícií a spotreby. Nízke náklady na financovanie vytvárajú vhodné podmienky na to, aby vlády vďaka novým úverom predsunuli financovanie investičných programov, a to najmä v situácii, keď sú verejné investície na historickom minime a sú identifikované reálne potreby.

Na základe uvedených skutočností sa zdá, že pre eurozónu ako celok by boli v roku 2018 vhodné prevažne neutrálne zámery fiškálnej politiky. Očakáva sa, že hospodárska situácia sa bude ďalej zlepšovať, čo ešte viac opodstatňuje potrebu znižovania verejného dlhu a opätovného vytvorenia fiškálnych rezerv, a to najmä vo vysoko zadlžených krajinách. V záujme posilnenia potenciálu rastu hospodárstiev eurozóny by sa mal však objem verejných investícií zachovať a v niektorých členských štátoch dokonca zvýšiť.

Účinnejšie a spravodlivejšie daňové systémy a kvalitnejšie verejné výdavky

Zlepšovanie kvality verejných financií, najmä z hľadiska ich zloženia, a lepšie využívanie verejného obstarávania sú základným predpokladom na zabezpečenie efektívnosti verejných výdavkov. Reforma verejnej správy môže rýchlym spôsobom prispieť k výraznej úspore nákladov. Proces prispôsobovania sa meniacemu prostrediu si môže vyžiadať zásadnú zmenu, pokiaľ ide o úlohu, účel a organizáciu verejnej správy, ako aj o poskytovanie príslušných služieb. V balíku opatrení EÚ v oblasti verejného obstarávania 19 sú stanovené jasné priority na podporu verejného obstarávania v praxi, ako aj na podporu investícií v rámci EÚ. Uvádza sa v ňom mechanizmus pre veľké projekty v oblasti infraštruktúry a stanovujú odporúčania, ktoré sa týkajú profesionalizácie verejných kupujúcich. Je potrebné zaviesť opatrenia, ktoré zabránia korupcii a kolúzii medzi dodávateľmi a ktoré budú prísne riešiť prípady nepoctivého obstarávania.

Účinné a spravodlivé daňové systémy sú neoddeliteľnou súčasťou udržateľných verejných financií. Väčšia transparentnosť a účinnosť môžu obnoviť dôveru verejnosti v daňové systémy a zlepšiť výber daní. Spravodlivé daňové systémy, ktoré sú priaznivé pre rast, môžu prispieť k znižovaniu nerovností a chudoby, podnecovaniu zamestnanosti, podpore súkromných investícií a zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Zabezpečenie rovnakých podmienok v tejto oblasti je kľúčové pre riešenie otázky niektorých nadnárodných spoločností, ktoré pri vykonávaní svojej činnosti na jednotnom trhu dosahujú zisk, avšak odvádzajú neprimerane nízke dane. EÚ zaviedla v tomto smere niektoré kľúčové opatrenia, ku ktorým patrí prijatie právne záväzných opatrení proti zneužívaniu daňových systémov, väčšia daňová transparentnosť, ako aj iniciatívy v oblasti reformy systému DPH a spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB). Komisia zároveň začala s realizáciou nového programu, ktorý je zameraný na spravodlivé a účinné zdaňovanie digitálneho hospodárstva. Boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam si vyžaduje koordinovaný prístup prostredníctvom iniciatív EÚ a politík na vnútroštátnej úrovni.

Ambiciózna, komplexná a pravidelná revízia výdavkov môže byť nástrojom na zlepšovanie kvality a štruktúry verejných výdavkov. Revízia výdavkov prispieva k dosahovaniu alebo udržiavaniu zodpovedných fiškálnych politík a k zostavovaniu rozpočtu, ktorý je priaznivý pre rast. Ponúka kritický pohľad na trendy vo vývoji verejných výdavkov a určuje rozumnejšie a efektívnejšie spôsoby vynakladania peňazí daňovníkov. Hoci sa táto iniciatíva využíva v členských štátoch čoraz častejšie, existuje značný priestor na zlepšenie spôsobu jej realizácie, a najmä na zvýšenie jej transformačného účinku na výdavkovú stranu verejných financií.

Väčší dôkaz na zloženie a účinnosť verejných výdavkov je dôležitý aj z hľadiska zabezpečenia lepšej realizácie kľúčových politických priorít EÚ. Členské štáty sa napríklad dohodli, že budú lepšie koordinovať svoje výdavky v oblasti obrany, čo by prispelo k zvyšovaniu účinnosti. Súčasný roztrieštený systém má vplyv na interoperabilitu obranného vybavenia. Zároveň môže viesť k nedostatočnej pripravenosti sa pohotovosti ozbrojených síl, ako aj k nedostatkom v obranných spôsobilostiach.

5.Ďalšie kroky

(1)

Zmena miery zamestnanosti medzi 3. kvartálom 2014 a 2. kvartálom 2017 (v čistom vyjadrení).

(2)

Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016. 

(3)

COM(2017) 291.

(4)

Dokument Rady 13129/17.

(5)

COM(2017) 2025.

(6)

COM(2017) 206, COM(2017) 240, COM(2017) 291, COM(2017) 315, COM(2017) 358.

(7)

COM(2017) 770.

(8)

COM(2017) 771.

(9)

COM(2017) 800.

(10)

COM(2017) 677.

(11)

COM(2017) 674.

(12)

COM(2017) 479.

(13)

Ročný porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície uvádza údaje týkajúce sa týchto faktorov s cieľom zlepšiť účinnosť vnútroštátnych systémov justície.

(14)

COM(2017) 335.

(15)

COM(2017) 487.

(16)

V septembri 2016 Komisia predložila návrh na posilnenie Európskeho fondu pre strategické investície a predĺženie jeho využívania až do roku 2020 [COM(2016) 597].

(17)

COM(2017) 673.

(18)

COM(2016) 381.

(19)

COM(2017) 572.