EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 10. 2017

COM(2017) 616 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní programov Galileo a EGNOS a o činnosti Agentúry pre európsky GNSS

{SWD(2017) 346 final}

1.ÚVOD

Vedúci predstavitelia EÚ, Európskeho parlamentu a Európskej komisie sa pri príležitosti 60. výročia prijatia Rímskej zmluvy zaviazali, že budú plniť Rímsky program a sľúbili, že budú pracovať na tom, aby sa Európa stala bezpečnou a chránenou, prosperujúcou a udržateľnou, sociálnou Európou a silnejšou Európou na globálnej scéne. K plneniu Rímskeho programu prispievajú aj európske programy satelitnej navigácie EGNOS a Galileo.

V súlade so Stratégiou Únie v oblasti kozmického priestoru 1 a cieľmi nariadenia 2 o GNSS 3 sa programy Galileo a EGNOS zameriavajú na:

•maximálne začlenenie kozmického priestoru do európskej spoločnosti a hospodárstva prostredníctvom širšieho využívania technológií a aplikácií satelitnej navigácie na podporu verejných politík;

•presadzovanie globálne konkurencieschopného európskeho odvetvia kozmického priestoru, a to podporou výskumu, inovácií a podnikania pre rast a zamestnanosť vo všetkých členských štátoch;

•posilnenie synergií medzi civilnými a bezpečnostnými aktivitami v oblasti navigácie a zabezpečenie európskej autonómie;

•podporu úlohy Únie vo svete a otvorenie nových obchodných príležitostí pre európske odvetvie satelitnej navigácie.

Táto správa obsahuje predbežné hodnotenie európskych programov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS a hodnotenie Agentúry pre európsky GNSS („Agentúra GSA“) v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 34 nariadenia (EÚ) č. 1285/2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie („nariadenie o GNSS“) 4 a článku 26 nariadenia (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS („nariadenie o GSA“) 5 . Správu sprevádza pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom je podrobnejšie opísané hodnotenie založené na dôkazoch.

Predbežné hodnotenie sa zameriava na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2016. Týka sa pokroku, ktorý dosiahli európske programy GNSS Galileo a EGNOS v porovnaní s hodnotiacimi kritériami stanovenými v usmerneniach o lepšej právnej regulácii 6 : efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota EÚ, špecifické požiadavky zahrnuté do nariadenia o GNSS a celkové politické ciele Únie. Keďže Agentúre GSA bola na základe nariadenia o GNSS zverená kľúčová úloha pri vykonávaní európskych satelitných navigačných programov, Komisia sa domnievala, že je vhodné zhodnotiť činnosť Agentúry GSA spoločne s hodnotením programov.

2.HLAVNÉ ZISTENIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA EURÓPSKYCH PROGRAMOV GNSS

2.1.Relevantnosť programov Galileo a EGNOS

Európske systémy satelitnej navigácie Galileo a EGNOS, ktoré vlastní Európska únia, majú zásadný význam pre európske hospodárstvo i bezpečnosť. Signály určovania polohy a časovania, ktoré vysielajú systémy satelitnej navigácie, sa používajú v mnohých veľmi dôležitých oblastiach európskeho hospodárstva, ako sú napríklad mobilné telefónne siete, automobilová navigácia, riadenie dopravy, synchronizácia rozvodných sietí alebo elektronický obchod. Odhaduje sa, že služby satelitnej navigácie majú vplyv na takmer 11 % hospodárstva EÚ 7 . Je teda zrejmé, že EÚ musí udržiavať a prevádzkovať nezávislé programy satelitnej navigácie, aby zabezpečila dostupnosť uvedených aplikácií a služieb a zaručila celosvetové pokrytie vrátane oblasti okolo polárneho kruhu. Kozmické kapacity sú ďalej strategicky dôležité z hľadiska civilných, komerčných, bezpečnostných a obranných politických cieľov. Z tohto dôvodu Európa musí zabezpečiť nezávislý, bezpečný a nákladovo efektívny prístup do kozmického priestoru.

2.2.Dosahovanie hlavných cieľov

2.2.1.Uvádzanie na trh

Uvádzanie na trh programov Galileo a EGNOS v období hodnotenia dobre napredovalo. Európske odvetvie GNSS rástlo a v roku 2015 dosiahlo podiel 25 % na celosvetovom trhu GNSS 8 . Európski výrobcovia tvorili väčšinu výrobcov pre trhové segmenty cestnej a námornej dopravy. Európski systémoví integrátori predstavovali väčšinu integrátorov pre trhový segment námornej dopravy, poľnohospodárstva a prieskumov.

Európa dosahuje dobré výsledky vo vývoji aplikácií s pridanou hodnotou, na ktorom sa podieľa niekoľko veľkých spoločností a veľa inovatívnych MSP a začínajúcich podnikov 9 .

Vývoj systému Galileo priniesol Európe mnohé výhody, napríklad rozvoj služieb. Po vydaní vyhlásenia o počiatočných službách systému Galileo mali výrobcovia čipových sád a prijímačov možnosť začať využívať výkonnejšie signály GNSS, a to najmä v smartfónoch a navigačných systémoch vozidiel. Do prevažnej väčšiny nových navigačných čipových sád je zahrnuté spracovanie signálov systému Galileo a tieto súpravy sa postupne integrujú do používateľských prijímačov v rôznych trhových segmentoch. Všetky nové výrobky dvoch najväčších výrobcov smartfónov obsahujú čipové sady kompatibilné so systémom Galileo, čo predstavuje skutočný dôkaz jeho úspechu. Regulačné opatrenia prijaté EÚ v automobilovom priemysle (eCall a digitálny tachograf) presadzujú zavádzanie riešení integrujúcich technológie založené na GNSS a zároveň zabezpečujú kompatibilitu so systémami Galileo a EGNOS. Je potrebné uviesť, že systému Galileo konkurujú iné systémy GNSS, ktoré sú podporené regulačnými opatreniami určenými na zavádzanie alebo stimuláciu týchto systémov.

Pokiaľ ide o systém EGNOS, už priniesol veľké sociálno-ekonomické výhody, predovšetkým v troch priemyselných odvetviach s najväčším prienikom na trh: letectve, poľnohospodárstve a prieskumoch. V ostatných sektoroch, ako je napríklad námorná a železničná doprava, agentúra GSA realizuje plány prenikania na trh. Uvádzanie na trh v týchto sektoroch je však pomalšie z dôvodu pomalšieho zavádzania nových technológií a existencie alternatívnych pozemných technológií.

2.2.2.Spúšťanie systému a služby

Program Galileo dosiahol hlavný cieľ stanovený na obdobie hodnotenia: systém je vyhlásený za funkčný a od decembra 2016 poskytuje počiatočné služby: prvú verejne prístupnú službu (OS), pátraciu a záchrannú podpornú službu (SAR) a verejne regulovanú službu (PRS).

Vesmírny segment systému Galileo bol rozšírený o 14 ďalších satelitov vynesených na obežnú dráhu v období hodnotenia; tieto satelity boli jedným z faktorov, ktoré umožnili vyhlásenie funkčnosti prvých služieb systému. V novembri 2016 boli prvýkrát spoločne vynesené štyri satelity systému Galileo na rakete Ariane-5. Vykonávanie komplexných technologicky náročných programov však so sebou nesie riziká. Program Galileo nie je výnimkou. Tieto riziká sa stali skutočnosťou v roku 2014, keď pri štarte rakety Sojuz došlo k problémom, v dôsledku ktorých boli dva satelity vypustené na nesprávnu obežnú dráhu. Potvrdili sa aj v podobe anomálie, ktorá zasiahla niektoré atómové hodiny na palube satelitov systému Galileo. V obidvoch prípadoch bola hlavná príčina zistená a boli prijaté potrebné zmierňujúce opatrenia. Oneskorenie plánu spúšťania spôsobené anomáliou pri štarte sa podarilo dohnať zrýchlením počiatočnej fázy budovania vesmírneho segmentu systému Galileo a dva satelity sa už používajú v rámci služby SAR. Pokiaľ ide o uvedené hodiny, pre satelity, ktoré sa majú vypustiť najbližšie, bol vykonaný program úprav a boli tiež vytvorené prevádzkové postupy pre satelity, ktoré sa už nachádzajú na obežnej dráhe. Zistené problémy nemali vplyv na kvalitu služieb, ktoré systém poskytuje, a výkon systému prekračuje očakávania.

Služby EGNOS sa poskytujú nepretržite a v priebehu obdobia rokov 2014 – 2016 sa zlepšili. Systém EGNOS poskytuje najkvalitnejšie služby navádzania na pristátie, ktoré sú v súčasnosti dostupné pre leteckých dopravcov a prevádzkovateľov letísk, čo sa prejavilo vo zvýšení bezpečnosti letu aj pristávania a prinieslo výhody súvisiace s optimalizáciou spotreby paliva. Systém EGNOS okrem toho používa väčšia skupina používateľov: koncom roka 2016 ho pri postupoch navádzania na pristátie využívalo viac ako 230 letísk v 20 krajinách 10 .

Prioritou systému EGNOS naďalej zostáva pokrytie celého územia EÚ-28 službou EGNOS a rozšírenie pokrytia službou EGNOS na zvyšných 1,02 % územia EÚ-28 (východná časť Cypru, Azory a severná časť Nórska a Fínska).

2.2.3.Medzinárodná spolupráca

V oblasti medzinárodnej spolupráce bolo prijatých niekoľko opatrení s cieľom posilniť úlohu Európy ako medzinárodného subjektu v oblasti GNSS. Konkrétne v roku 2016 boli ukončené rokovania s Agentúrou pre bezpečnosť leteckej prevádzky v Afrike a na Madagaskare (ASECNA), v rámci ktorých boli stanovené podmienky poskytovania vesmírnych spresňujúcich systémov v Afrike založených na systéme EGNOS. V júni 2016 bola uzavretá dohoda o rozšírení vzájomnej spolupráce s Kóreou v oblasti GNSS.

2.3.Účinná realizácia – Riadenie

2.3.1.Rozpočet

V období rokov 2014 – 2020 Európska únia vyčlenila na programy Galileo a EGNOS finančné prostriedky v celkovej výške 7 071,73 milióna EUR. Toto finančné krytie zahŕňa aktivity súvisiace s riadením programov, spúšťaním a využívaním systému Galileo, aktivity v rámci využívania systému EGNOS a riziká, ktoré s nimi súvisia. Programy Galileo a EGNOS boli na konci roka 2016 na dobrej ceste k dodržaniu rozpočtových hraníc stanovených v nariadení o GNSS na obdobie rokov 2014 – 2020. Komisia dôsledne monitoruje rozpočet s cieľom zabezpečiť dodržanie stanovených limitov.

2.3.2.Mechanizmy realizácie

V období rokov 2014 – 2016 sa postupne zavádzala schéma riadenia prijatá v roku 2013. Boli uzavreté dohody o delegovaní právomocí medzi Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) o fáze spúšťania systému Galileo, ako aj dohody medzi Komisiou a Agentúrou pre európsky GNSS (GSA) o fázach využívania systémov Galileo a EGNOS. Rovnako boli uzavreté dohody o pracovných podmienkach medzi GSA a ESA pre oba programy: Galileo aj EGNOS. Postupne sa rozširuje úloha Agentúry GSA v rámci prevádzkového riadenia programov.

Nová schéma riadenia priniesla stabilnejšie riadiace postupy. Tieto postupy prispeli k udržaniu rozpočtových hraníc programov a zmierneniu rizík a vplyvu nepredvídaných udalostí v rámci programov.

Nová schéma riadenia si od kľúčových aktérov (Európska komisia, ESA a GSA) vyžadovala prispôsobenie sa novej úlohe, ktorá nie je nevyhnutne v plnom súlade s ich vnútornou kultúrou, právomocami a/alebo štruktúrou. Toto prispôsobenie sa však viedlo k určitej neefektívnosti. Napríklad organizácia právomocí a kontrolných postupov si často vyžadovala zdĺhavé diskusie riadiacich subjektov, čím bola ovplyvnená reaktivita rozhodovacieho procesu. Okrem toho skutočnosť, že fáza spúšťania a fáza využívania prebiehajú paralelne s odlišnými schémami riadenia, si od obidvoch agentúr vyžadovala vykonávanie dodatočných aktivít na zaistenie zhody s Komisiou, pokiaľ ide o spôsob vykonávania úloh.

Očakáva sa, že krivka učenia sa zapojených subjektov a programov povedie k ďalšiemu zlepšeniu situácie v najbližších rokoch. Účinný rozhodovací proces je mimoriadne dôležitý pre operačné programy, ktoré sú vedené službami a potrebami používateľov, ako sú Galileo a EGNOS. V tejto súvislosti je nutné venovať osobitnú pozornosť interakcii medzi subjektom zodpovedným za spúšťanie (ESA) a subjektom zodpovedným za prevádzku (GSA).

Vyhlásenie o počiatočných službách systému Galileo a prekrývanie fázy spúšťania a fázy využívania viedlo k určitým problémom v oblasti bezpečnosti. Predovšetkým by sa malo zachovať nezávislé pôsobenie rôznych subjektov zodpovedných za vykonávanie a overovanie požiadaviek na bezpečnostnú ochranu (Európska komisia, GSA a ESA).

Súčasnú schému riadenia programov Galileo a EGNOS je však potrebné ďalej optimalizovať s cieľom zohľadniť začatie operačnej fázy týchto programov orientovaných na služby. To môže znamenať zníženie administratívnej záťaže pre kľúčových aktérov, ako aj zložitosti a dĺžky rozhodovacieho procesu. V konečnom dôsledku by to malo viesť k zohľadneniu nových bezpečnostných výziev, ako je kybernetická bezpečnosť, ako aj k jasnému definovaniu úloh a povinností aktérov zodpovedných za vykonávanie a overovanie bezpečnostných požiadaviek.

2.4.Pridaná hodnota EÚ

Program Galileo sa na základe vyhlásenia o počiatočných službách oficiálne posunul z testovacej fázy do fázy poskytovania reálnych služieb. Používatelia na celom svete využívajú informácie poskytované systémom Galileo na určovania polohy, navigáciu a časovanie 11 .

Niekoľko mesiacov po vyhlásení o počiatočných službách sa na masovom trhu objavilo viacero zariadení pripravených pre systém Galileo. Všetky hlavné čipové sady (ktoré predáva 17 veľkých dodávateľov na celom svete predstavujúcich 95 % trhu), ktoré sa používajú v smartfónoch, tabletoch, automobiloch, profesionálnych prieskumných zariadeniach atď. používajú systém Galileo.

Tieto čipové sady sú súčasťou spotrebných a profesionálnych výrobkov, ktoré si v súčasnosti môžeme kúpiť. Na základe hlavných predávaných výrobkov Agentúra GSA odhaduje, že medzi európskymi občanmi je viac ako 100 miliónov používateľských zariadení, ktoré môžu využívať služby systémov EGNOS a/alebo Galileo. Všetky nové modely automobilov predávané v Európskej únii sa od roku 2018 budú spoliehať na systémy EGNOS a Galileo pri výpočte polohy pri tiesňovom volaní v prípade dopravnej nehody.

Okrem toho sa očakáva zvýšenie počtu potenciálnych používateľov: predpokladá sa zvýšenie dodávok zariadení GNSS v Európskej únii z 210 miliónov jednotiek v roku 2015 na približne 290 miliónov v roku 2020 12 , čo predstavuje oveľa väčšiu základňu používateľov systémov EGNOS a Galileo.

Vykonávanie programov Galileo a EGNOS na úrovni EÚ teda prinieslo vysokú pridanú hodnotu v porovnaní s tým, čo by mohli dosiahnuť členské štáty na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Veľkosť a zložitosť programov si vyžaduje vykonávanie na úrovni EÚ, keďže neexistuje žiadna vhodná alternatíva na zabezpečenie primeranej návratnosti investícií. V dôsledku toho sa všetky zúčastnené strany zhodli, že pokračovanie vykonávanie programov na úrovni EÚ je podmienkou dosiahnutia cieľov systémov Galileo a EGNOS.

Programy Galileo a EGNOS prispievajú k bezpečnosti a ochrane Európy, keďže sú zárukou európskej nezávislosti pri sprístupňovaní a využívaní kozmického priestoru v bezpečnom a chránenom prostredí, a predovšetkým pri konsolidácii a ochrane vlastnej infraštruktúry vrátane ochrany pred kybernetickými útokmi, ako aj pri posilňovaní synergie medzi civilnými a bezpečnostnými aktivitami v oblasti navigácie, komunikácie a sledovania vrátane využitia monitorovania hraníc a podmienok pevninskej a námornej bezpečnosti.

Programy Galileo a EGNOS tiež propagujú silnejšiu Európu na celosvetovej scéne. Vzhľadom na rastúcu konkurenciu ostatných systémov GNSS a SBAS je mimoriadne dôležité, aby Európa vyvinula svoje vlastné systémy s cieľom zapojiť sa do technologických pretekov a zachovať si postavenie aktéra na svetovej úrovni v kozmickom priestore a žiadaného partnera na medzinárodnej scéne.

3.HLAVNÉ ZISTENIA TÝKAJÚCE SA AGENTÚRY GSA

3.1.Vplyv a efektívnosť Agentúry GSA

Agentúra GSA v období rokov 2014 – 2016 úspešne dosiahla dôležité ciele v oblasti pokroku programov Galileo a EGNOS a rozvoja európskych nadväzujúcich trhov. K dosiahnutiu týchto cieľov pomohlo efektívne vykonávanie hlavných úloh, ktorými bola Agentúra GSA poverená priamo na základe nariadenia o GSA, ako aj úloh, ktoré na ňu delegovala Komisia prostredníctvom dohôd o delegovaní právomocí.

Medzi hlavné úspechy Agentúry GSA patrí predovšetkým vykonávanie skúšok, ktoré sú predpokladanou podmienkou vyhlásenia o počiatočných službách systému Galileo; ďalej prechod do fázy využívania systému Galileo, predovšetkým uzavretie dohody s operátorom služby Galileo (GSOp); bezproblémové vykonávanie 7. rámcového programu, programu Horizont 2020 a projektov výskumu a vývoja základných prvkov; ako aj rozvoj nadväzujúceho trhu prostredníctvom monitorovania, komunikácie a propagačných aktivít. Výsledky boli dosiahnuté v rámci stanoveného rozpočtu.

3.2.Efektívnosť z hľadiska plynulého fungovania, pracovných metód a využívania zdrojov

Z hľadiska plynulého fungovania, pracovných metód a využívania zdrojov bola agentúra v období rokov 2014 – 2016 celkovo efektívna.

Pokiaľ ide o plynulé fungovanie, procesy vykonávané Agentúrou GSA sú primárne vymedzené v právnom rámci, ktorým sa agentúra riadi a ktorý dodržiava. To prispelo k efektívnemu vykonávaniu programov.

Pokiaľ ide o pracovné metódy, Agentúra GSA aktívne pristupovala k zvyšovaniu efektívnosti a účinnosti realizačných postupov s cieľom náležite zvládnuť stále väčšiu zodpovednosť, ktorá sa na ňu kladie. V rámci uvedeného obdobia agentúra získala certifikáciu ISO-9001, ktorá je dôkazom zavedenia systému riadenia kvality.

Pokiaľ ide o využívanie zdrojov, Agentúra GSA musela riešiť otázku, ako prilákať príslušné zdroje a zručnosti. V období rokov 2014 až 2016 rástla zodpovednosť Agentúry GSA, a tým sa zvyšoval aj celkový objem rozpočtových prostriedkov, ktoré spravovala; rozpočet sa zvýšil o 85,9 % a počet zamestnancov o 22,1 %.

3.3.Úloha Komisie pre bezpečnostnú certifikáciu (SAB) a riadenie bezpečnosti

Nariadením o GSA bola zriadená Komisia pre bezpečnostnú certifikáciu, ktorá je zodpovedná za otázky súvisiace s bezpečnostnou certifikáciou pre európske systémy GNSS. Pracuje nezávisle a nie je podriadená výkonnému riaditeľovi Agentúry GSA. Komisia pre bezpečnostnú certifikáciu funguje dobre, je však potrebné neustále ju sledovať v záujme zabezpečenia jej úplnej nezávislosti.

V rámci hodnotenia sa preukázalo, že v súčasnosti plne fungujú všetky relevantné orgány (napr. bezpečnostná organizácia v EK, ESA a GSA i SAB) a procesy (napr. identifikácia bezpečnostných požiadaviek, bezpečnostná certifikácia, identifikácia a riadenie bezpečnostných rizík, bezpečnosť prevádzky, monitorovanie bezpečnosti systému). To umožnilo príslušným subjektom plniť zadané úlohy a zabezpečilo certifikáciu všetkých vybudovaných prvkov európskych systémov GNSS, certifikáciu rakety Ariane 5 ako nosnej rakety pre satelity Galileo a vyhlásenie prvých služieb systému Galileo v decembri 2016.

Snahy o optimalizáciu bezpečnosti budú musieť pokračovať, najmä pokiaľ ide o vhodné riadenie kybernetických hrozieb a potrebu zlepšiť nezávislosť činností bezpečnostnej certifikácie od ostatných činností programu. Agentúra GSA bude musieť monitorovať svoju schopnosť zachovávať bezpečnostné postupy v priebehu fázy využívania.

4.ĎALŠÍ POSTUP

4.1.    Uvádzanie systémov Galileo a EGNOS na trh

Je mimoriadne dôležité naďalej posilňovať uvádzanie služieb Galileo a EGNOS na trh s cieľom zabezpečiť návratnosť investícií Únie do týchto programov a maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy, ktoré uvedené služby môžu vytvoriť. Je potrebné pokračovať v práci na zabezpečení príslušného regulačného rámca na zavádzanie služieb GNSS na trh. To si tiež bude vyžadovať posilnenie dostupných právnych mechanizmov.

Na úrovni EÚ je nutné zohľadniť v politikách EÚ prínosy služieb systémov Galileo a EGNOS v oblasti určovania polohy, navigácie a časovania, a to prostredníctvom konkrétnych opatrení vrátane regulačných opatrení, vypracovania noriem a budúcich sektorových stratégií. Je nutné klásť dôraz v prvom rade na hlavné sektory s najvyššou pridanou hodnotou, ako sú mobilné telefóny, internet vecí, autonómne a prepojené autá, letectvo a bezpilotné lietadlá (dróny) a kritická infraštruktúra používajúca synchronizáciu časovania. Komisia vydá európsky rádiový navigačný plán s cieľom uľahčiť zavádzanie aplikácií globálneho systému satelitnej navigácie do sektorových politík. Toto úsilie je potrebné podporiť aj na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom podpory používania služieb Galileo a EGNOS v rámci národných politík a štátnych aplikácií.

Zariadenia a aplikácie využívajúce systémy Galileo a EGNOS vyvíjajú MSP a začínajúce podniky. Európske spoločnosti čelia silnej konkurencii podnikov z USA a Číny a sú závislé od kritických súčastí a technológií, ktoré sa vyrábajú mimo Európy. Je potrebné zintenzívniť podporu zvyšovania konkurencieschopnosti európskych nadväzujúcich výrobných odvetví a zamerať sa na zlepšenie ich podielu na celosvetovom trhu a na vytváranie pracovných miest. Musí sa monitorovať podpora výskumných a vývojových činností, MSP a začínajúcich podnikov v oblasti satelitnej navigácie prostredníctvom programov financovania EÚ.

Služby Galileo a EGNOS sa musia ďalej rozvíjať na základe potrieb používateľov, aby poskytovali najmodernejšie služby satelitnej navigácie s vyššou spoľahlivosťou a novými inovatívnymi funkciami. To je zvlášť dôležité v čoraz konkurenčnejšom medzinárodnom prostredí, kde poskytovatelia ostatných konštelácií majú ambiciózne modernizačné plány. Komisia už pracuje na infraštruktúre systémov Galileo a EGNOS novej generácie, ktorá umožní modernizáciu služieb. V záujme usmernenia vývoja podľa potrieb používateľov, vrátane požiadaviek súvisiacich s bezpečnosťou, Komisia posilní postup konzultácií s používateľmi a zriadi používateľské platformy.

4.2.    Služby systémov Galileo a EGNOS

Komisia po skončení fázy počiatočných služieb zabezpečí postupné zlepšovanie služieb systému Galileo s cieľom dosiahnuť plnú prevádzkovú spôsobilosť do konca roka 2020. V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa bude naďalej budovať kozmická a pozemná infraštruktúra systému. Komisia obstará nutné služby súvisiace s vypúšťaním s cieľom zabezpečiť vypustenie všetkých obstaraných satelitov.

Komerčná služba programu Galileo bude takisto spustená do roku 2020 a bude pozostávať z inovatívnych prvkov s vysokou presnosťou a funkciami autentifikácie, pri ktorých sa predpokladá, že budú rozhodujúcimi prvkami pre prijatie systému Galileo používateľmi. Okrem toho Komisia začala práce na rozvoji systému, ktoré v plnom rozsahu konzultuje s členskými štátmi a komunitami koncových používateľov s cieľom zabezpečiť, aby budúce služby boli naďalej plne v súlade s ich potrebami.

Je tiež nutné klásť dôraz na kybernetickú bezpečnosť s cieľom zabezpečiť, aby sa zaviedli ochranné mechanizmy, ktoré budú zodpovedať vyvíjajúcim sa kybernetickým hrozbám.

Služby EGNOS sa poskytujú koncovým používateľom v Európe s vysokou mierou stability a výkonnosti. Hlavným používateľom systému EGNOS je sektor leteckej dopravy. V záujme zaručenia kontinuity služieb EGNOS sa budú naďalej realizovať pravidelné činnosti a pripravia sa aktualizácie systému. Komisia zabezpečí dosiahnutie plného pokrytia cieľovej oblasti v súlade s plánom vývoja služby EGNOS.

Zároveň je na dobrej ceste vývoj ďalšej generácie systému EGNOS. Nová verzia zlepší signály systémov GPS a Galileo na duálnych frekvenciách, vďaka čomu sa výrazne zlepšia služby systému EGNOS a zvýši sa využitie zo strany používateľov.

Nakoniec, aby bolo možné zaistiť odolnosť služieb, Komisia posúdi opatrenia na zaistenie poskytovania kritických súčastí pre obidva systémy satelitnej navigácie, najmä diverzifikáciou dodávateľského reťazca.

4.3.    Medzinárodná spolupráca

Propagácia a používanie služieb Galileo a EGNOS v celosvetovom meradle sú dôležité v záujme rozšírenia európskych technológií na celom svete a otvorenia nových trhových príležitostí pre európske spoločnosti. Očakáva sa, že technológie a služby EGNOS si osvoja na západnom Balkáne, v krajinách európskej susedskej politiky (ESP) a na africkom kontinente. Pokiaľ ide o systém Galileo, zameria sa na sľubné trhy, napríklad na Áziu a Južnú Ameriku, ktorým by jeho služby a aplikácie priniesli veľké výhody.

Programy Galileo a EGNOS slúžia tiež ako nástroje na posilnenie úlohy EÚ ako globálneho hráča. Je potrebné posilniť zastúpenie záujmov uvedených programov v medzinárodných organizáciách a fórach, najmä pokiaľ ide o otázky kompatibility a interoperability s ostatnými svetovými systémami satelitnej navigácie a otázky riadneho využívania frekvenčných pásem.

4.4.    Riadenie programov

Verejné riadenie programov uplatňované v období rokov 2014 – 2020 zabezpečuje bezproblémový prechod z fázy spúšťania do fázy využívania programu Galileo. Agentúra GSA si postupne osvojuje svoju novú úlohu v rámci prevádzkového riadenia programu Galileo.

Skúsenosti s prevádzkovým riadením systému EGNOS ukazujú prístup, pri ktorom sa návrhy, konštrukcia, prevádzka a poskytovanie služieb najefektívnejšie realizujú v rámci plne integrovaného riadenia.

V prípade správy záležitostí súvisiacich s bezpečnosťou boli zavedené zodpovedajúce mechanizmy na zabezpečenie hladkého riadenia požiadaviek v období prekrývania sa fázy spúšťania a fázy využívania až do roku 2020. Je potrebné zachovať nezávislosť prevádzky organizácií zodpovedných za vykonávanie a overovanie bezpečnostných požiadaviek (Komisia, GSA a ESA) a takisto by ďalej mohla byť zlepšená nezávislosť činností bezpečnostnej certifikácie od ostatných činností programu.

Komisia bude monitorovať, a ak to bude nutné upravovať, vzájomné pôsobenie medzi GSA, ESA a ostatnými zúčastnenými stranami programu Galileo, predovšetkým s cieľom zabezpečiť uspokojenie potrieb fázy využívania programu Galileo.

Komisia pred predložením návrhov budúceho viacročného finančného rámca začne preskúmanie celkového riadenia s cieľom riešiť nedostatky zistené počas tohto hodnotenia.

5.ZÁVERY

Z dôkazov uvedených v predbežnom hodnotení vyplýva, že vykonávanie nariadenia o GNSS a nariadenia o GSA prinieslo celkovo dobré výsledky z hľadiska kritérií celkového hodnotenia a špecifických požiadaviek európskych programov GNSS. Programy Galileo a EGNOS dosiahli všetky medzníky stanovené pre dotknuté obdobie a úspešne napredujú pri dosahovaní všetkých cieľov vykonávania programov stanovených do roku 2020.

Cieľom Komisie do budúcnosti je poskytnúť dlhodobú víziu pre programy a umožniť partnerom a používateľom využívanie výhod európskych systémov satelitnej navigácie. V tejto súvislosti sa Komisia bude snažiť o dosiahnutie väčšej synergie medzi vesmírnymi a obrannými programami v súlade s nedávno prijatou Stratégiou pre Európu v oblasti kozmického priestoru a akčným plánom v oblasti európskej obrany.

Rast dopytu po presných informáciách o polohe v spojení so súčasným vývojom technológií satelitnej navigácie znamená, že sa rozšíri európsky trh pre používateľov systémov Galileo a EGNOS. Aj tradičný trh GNSS bude rozšírený o oblasť internetu vecí, inteligentné mestá a veľké dáta („Big Data“).

Najbližšie roky teda budú mať zásadný význam pre konsolidáciu doterajších výsledkov a prípravu ďalšieho rozvoja programov.

(1) COM(2016) 705 final, 26.10.2016.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1).

(3) Skratka GNSS znamená globálny systém satelitnej navigácie.

(4)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1).

(5)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 11).

(6)

   Lepšia právna regulácia. Usmernenia o hodnotení a kontrole vhodnosti
http://ec.europa.eu/smart-regulation/guidelines/ug_chap6_sk.htm (prístup: 2017-04-12).

(7) Analýza vplyvu GNSS na hospodárstvo EÚ, november 2016. Štúdia, ktorú vypracovali spoločnosti VVA, GMV, Kontor Qwentes a LS.

(8) Agentúra pre európsky GNSS: Správa o trhu GNSS, vydanie 5 (máj 2017), s. 13.

(9) Agentúra pre európsky GNSS: Správa o trhu GNSS, vydanie 5 (máj 2017), s. 13.

(10) Agentúra pre európsky GNSS: Zhrnutie úspechov za rok 2016, s. 6.
https://www.gsa.europa.eu/sites/default/files/2016_gsa_summary_report.pdf

(11) Agentúra pre európsky GNSS: Správa o trhu GNSS, vydanie 5 (máj 2017), s. 15.

(12) Agentúra pre európsky GNSS: Správa o trhu GNSS, vydanie 5 (máj 2017), s. 13.