1.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/1

ČASŤ I.

Kapitola 1.

Kapitola 2.

2.1.

2.2.

2.3.

2.4.

2.5.

Kapitola 3.

3.1.

3.2.

3.3.

3.4.

3.5.

3.6.

3.7.

ČASŤ II.

Kapitola 1.

1.1.

1.1.1.

1.1.1.1.

1.1.1.2.

1.1.1.3.

1.1.1.4.

1.1.2.

1.1.3.

1.1.4.

1.1.5.

1.1.5.1.

1.1.5.2.

1.1.6.

1.1.7.

1.1.8.

1.1.9.

1.1.10.

1.1.10.1.

1.1.10.2.

1.1.10.3.

1.1.11.

1.2.

1.2.1.

1.2.1.1.

1.2.1.2.

1.2.1.3.

1.2.1.4.

1.2.1.5.

1.2.1.6.

1.2.1.7.

1.2.2.

1.2.2.1.

1.2.2.2.

1.3.

1.3.1.

1.3.2.

1.3.3.

1.3.4.

1.3.5.

1.3.6.

Kapitola 2.

2.1.

2.1.1.

2.1.2.

2.1.3.

2.1.4.

2.1.5.

2.1.6.

2.2.

2.3.

2.4.

2.5.

2.6.

2.7.

2.8.

2.8.1.

2.8.2.

2.8.3.

2.8.4.

2.8.5.

2.8.6.

2.9.

2.9.1.

2.9.2.

Kapitola 3.

3.1.

3.2.

3.3.

3.4.

3.5.

3.6.

3.7.

3.8.

3.9.

3.10.

3.11.

ČASŤ III.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

(1)

V článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) sa stanovuje, že „ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(2)

Napriek tomuto všeobecnému zákazu môže byť štátna pomoc potrebná na riešenie zlyhaní trhu v záujme zabezpečenia dobre fungujúceho a spravodlivého hospodárstva. Preto sa v zmluve ponecháva priestor na poskytnutie štátnej pomoci s prihliadnutím na niekoľko politických cieľov. S osobitným zreteľom na odvetvie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva je nevyhnutné, aby v prvom rade v súlade s článkom 107 ods. 2 písm. b) zmluvy bola pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami zlučiteľná s vnútorným trhom. Okrem toho na základe článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy môže Komisia považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom štátnu pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja poľnohospodárskeho a lesníckeho odvetvia, ako aj vidieckych oblastí za podmienky, že nemá nepriaznivý vplyv na podmienky obchodu.

(3)

Vzhľadom na špecifickosť odvetvia poľnohospodárstva sa okrem toho v článku 42 zmluvy stanovuje, že pravidlá hospodárskej súťaže sa uplatňujú na výrobu a obchod s poľnohospodárskymi výrobkami len v rozsahu, aký určia Európsky parlament a Rada.

(4)

Komisia v týchto usmerneniach stanovuje podmienky a kritériá, na základe ktorých možno považovať pomoc pre odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a pre vidiecke oblasti za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pričom vymedzuje kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 107 ods. 3 zmluvy. Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú podľa článku 107 ods. 2 písm. b), Komisia týmto stanovuje podmienky, ktoré sa overia s cieľom určiť, či sa uvedený článok skutočne vzťahuje na opatrenie predstavujúce pomoc na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami.

(5)

Štátna pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vidieckych oblastí je súčasťou širšej spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“). V rámci SPP poskytuje Únia finančnú podporu poľnohospodárskemu a lesníckemu odvetviu a vidieckym oblastiam. Keďže hospodárske účinky štátnej pomoci sa nemenia v závislosti od toho, či je pomoc (hoci len čiastočne) financovaná Úniou alebo či je financovaná iba členským štátom, Komisia zastáva názor, že medzi jej politikou, pokiaľ ide o kontrolu štátnej pomoci, a podporou poskytovanou na základe vlastnej spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie by v zásade mal byť súlad a jednotnosť. V dôsledku toho môže byť využívanie štátnej pomoci odôvodnené iba vtedy, ak je v súlade s cieľmi tejto politiky a predovšetkým so základnými cieľmi reformy SPP do roku 2020 (1). Preto pri uplatňovaní a výklade pravidiel uvedených v týchto usmerneniach, ktoré sa týkajú osobitných schém pomoci, Komisia prihliada na predpisy a politiky SPP.

(6)

Pre otázky štátnej pomoci v súvislosti s SPP majú osobitný význam tieto právne predpisy EÚ:

(7)

SPP stojí na dvoch pilieroch, pričom prvý z nich pozostáva z nástrojov súvisiacich s fungovaním poľnohospodárskych trhov a potravinového dodávateľského reťazca [nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, nariadenie (ES) č. 3/2008, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 a nariadenie (EÚ) č. 229/2013], ako aj s priamymi platbami [nariadenie (EÚ) č. 1307/2013], ktoré sú podmienené splnením zákonných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia, ako aj dobrým poľnohospodárskym a environmentálnym stavom. Uvedené opatrenia spoločne tvoria podstatu podpory poľnohospodárov v Únii, ako aj základy fungujúceho udržateľného poľnohospodárstva v rámci celej Únie. Opatrenia prvého piliera sú pre členské štáty povinné a až na niekoľko málo výnimiek v ňom neexistuje spolufinancovanie. Vďaka tomu sa zabezpečuje uplatňovanie spoločnej politiky v rámci vnútorného trhu. Druhým pilierom SPP je politika rozvoja vidieka, ktorá sa riadi nariadením (EÚ) č. 1305/2013, ktorého cieľom je zlepšovať konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, udržateľné spravovanie prírodných zdrojov, opatrenia na ochranu klímy, ako aj vyvážený územný rozvoj vidieckych oblastí. Opatrenia na rozvoj vidieka sú vo veľkej miere dobrovoľné, majú zmluvný charakter, sú spolufinancované a uskutočňované v rámci strategického rámca a vykonávajú sa prostredníctvom programov rozvoja vidieka, ktoré slúžia na dosahovanie priorít Únie v oblasti rozvoja vidieka na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

(8)

Podľa článku 39 ods. 1 zmluvy má SPP za cieľ zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva, zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, stabilizovať trhy a zabezpečiť riadne zásobovanie spotrebiteľov za primerané ceny. Podľa článku 39 ods. 2 zmluvy sa pri vypracovávaní SPP a osobitných metód na jej uplatňovanie musí zohľadňovať osobitná povaha poľnohospodárskej činnosti vyplývajúca zo sociálnej štruktúry poľnohospodárstva a zo štrukturálnych a prírodných rozdielov medzi rôznymi poľnohospodárskymi oblasťami, nevyhnutnosť postupného vykonávania vhodných zmien a skutočnosť, že poľnohospodárstvo predstavuje odvetvie úzko späté s celým hospodárstvom.

(9)

Poľnohospodárstvo sa musí prispôsobiť novým skutočnostiam a čeliť výzvam týkajúcim sa bezpečnosti potravín, životného prostredia, zmeny klímy a zachovania životaschopnosti vidieckeho hospodárstva. S cieľom riešiť tieto hlavné výzvy Komisia v oznámení venovanom rozvoju SPP do roku 2020 (10) navrhla tieto ciele SPP na roky 2014 – 2020: 1. životaschopná výroba potravín; 2. udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia v oblasti klímy a 3. vyvážený územný rozvoj.

(10)

Politika rozvoja vidieka v rokoch 2014 – 2020 bude ako neoddeliteľná súčasť SPP prispievať k dosiahnutiu týchto cieľov: 1. podporovať konkurencieschopnosť poľnohospodárstva; 2. zabezpečovať udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia v oblasti klímy; a 3. dosiahnuť vyvážený územný rozvoj vidieckych hospodárstiev a komunít vrátane vytvárania a udržiavania pracovných miest. Dosiahnutie týchto cieľov rozvoja vidieka sa uskutočňuje prostredníctvom týchto priorít Únie v oblasti rozvoja vidieka: 1. podpora prenosu znalostí a inovácií v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach; 2. posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch a presadzovanie inovačných poľnohospodárskych technológií a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov; 3. podpora organizácie potravinového reťazca vrátane spracovania poľnohospodárskych výrobkov a ich odbytu, dobrých podmienok zvierat a riadenia rizík v poľnohospodárstve; 4. obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom; 5. propagácia efektívneho využívania zdrojov a podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva; a 6. podpora sociálneho začleňovania, znižovania miery chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach (11).

(11)

Ciele SPP zároveň spadajú pod ciele stanovené v oznámení Komisie z 3. marca 2010„Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (12) a vzťahuje sa na ne jej hlavná iniciatíva za Európu efektívne využívajúcu zdroje (13), v ktorej sa stanovujú ciele v oblastiach, ako je napr. konkurencieschopnosť, klíma, energetika a biodiverzita.

(12)

Je nevyhnutné, aby bola politika štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach pevne ukotvená v rámci celkovej iniciatívy Komisie týkajúcej sa modernizácie štátnej pomoci. Komisia vo svojom oznámení o modernizácii štátnej pomoci (14) vytýčila tieto tri ciele, ktoré sa majú sledovať prostredníctvom modernizácie kontroly štátnej pomoci: 1. podporiť udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast na konkurenčnom vnútornom trhu, 2. zamerať kontroly ex ante uskutočnené Komisiou na prípady s najväčším vplyvom na vnútorný trh a súčasne posilňovať spoluprácu s členskými štátmi pri presadzovaní pravidiel štátnej pomoci a 3. racionalizovať pravidlá a urýchliť rozhodnutia. V oznámení sa vyzýva najmä k spoločnému prístupu k revízii jednotlivých usmernení a rámcov so zreteľom na posilňovanie vnútorného trhu, podporu zvyšovania účinnosti verejných výdavkov na základe lepšieho príspevku štátnej pomoci k cieľom spoločného záujmu, väčšej kontrole stimulačného účinku, obmedzeniu pomoci na minimum a predchádzaniu možným negatívnym účinkom pomoci na hospodársku súťaž a obchod. Podmienky zlučiteľnosti stanovené v týchto usmerneniach sú založené na daných spoločných zásadách posudzovania a sú uplatniteľné na schémy pomoci a na individuálnu pomoc, ktoré podliehajú notifikácii.

(13)

V súlade s článkom 42 zmluvy, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I k zmluve, sa pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci stanovené v článkoch 107 až 109 zmluvy uplatňujú len v rozsahu určenom Európskym parlamentom a Radou.

(14)

Ako všeobecné pravidlo v zmysle článku 211 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa pravidlá štátnej pomoci môžu uplatňovať na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchod s nimi. Existujú však rôzne výnimky z tejto všeobecnej zásady, ktoré sú okrem iného stanovené v článku 211 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, článku 13 ods. 6 nariadenia (ES) č. 3/2008, článku 23 nariadenia (EÚ) č. 228/2013 a článku 17 nariadenia (EÚ) č. 229/2013.

(15)

Pokiaľ ide o podporu rozvoja vidieka, v článku 81 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa uvádza všeobecná zásada uplatniteľnosti pravidiel štátnej pomoci v danom kontexte. V článku 81 ods. 2 a v článku 82 uvedeného nariadenia sa stanovuje, že pravidlá štátnej pomoci sa nevzťahujú na platby uskutočnené členskými štátmi na základe nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a v súlade s ním, ani na dodatočné vnútroštátne financovanie v rámci pôsobnosti článku 42 zmluvy.

(16)

Preto sa pravidlá štátnej pomoci nevzťahujú na spolufinancovanie podpory rozvoja vidieka (ako v prípade časti financovania z EPFRV, tak aj v prípade časti vnútroštátneho financovania), ani na dodatočné vnútroštátne financovanie poskytnuté k takejto podpore navyše, pokiaľ sa predmetné opatrenie týka poľnohospodárskej činnosti patriacej do rozsahu pôsobnosti článku 42 zmluvy a je súčasťou programu rozvoja vidieka.

(17)

Pravidlá štátnej pomoci sa však v plnom rozsahu uplatňujú na všetky spolufinancované opatrenia pomoci (tak v prípade časti financovania z EPFRV, ako aj v prípade časti vnútroštátneho financovania) a dodatočné vnútroštátne financovanie takýchto opatrení, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti článku 42 zmluvy a s ktorými sa počíta v nariadení (EÚ) č. 1305/2013 v týchto prípadoch: a) opatrenia na podporu činností vo vidieckych oblastiach a b) opatrenia v lesnom hospodárstve.

(18)

Ak má členský štát v úmysle financovať opatrenie, ktoré je koncipované do značnej miery v súlade s podmienkami určitého opatrenia na rozvoj vidieka („opatrenie podobné opatreniu na rozvoj vidieka“), výhradne z vnútroštátnych zdrojov (teda bez akéhokoľvek spolufinancovania z EPFRV), pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú v plnom rozsahu bez ohľadu na to, či dané opatrenie spadá do rozsahu pôsobnosti článku 42 zmluvy alebo nie.

(19)

Komisia uplatní tieto usmernenia na schémy pomoci a v prípade individuálnej pomoci.

(20)

Tieto usmernenia sa uplatňujú na štátnu pomoc pre poľnohospodársku prvovýrobu, spracovanie poľnohospodárskych výrobkov, ktorého výsledkom je iný poľnohospodársky výrobok, a pre odbyt poľnohospodárskych výrobkov.

(21)

Na základe všeobecných úvah opísaných časti I oddiele 2.1 týchto usmernení je s cieľom zabezpečiť súlad s politikou rozvoja vidieka a dosiahnuť zjednodušenie dodržiavania pravidiel štátnej pomoci vhodné zahrnúť do týchto usmernení aj niektoré opatrenia na rozvoj vidieka, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 42 zmluvy a sú spolufinancované z EPFRV alebo prostredníctvom dodatočného vnútroštátneho financovania, ako aj opatrenia podobné opatreniam na rozvoj vidieka financované výlučne z vnútroštátnych finančných prostriedkov. Okrem odvetvia poľnohospodárstva sa preto v týchto usmerneniach stanovujú kritériá zlučiteľnosti pre štátnu pomoc v odvetví lesného hospodárstva a pomoc podnikom pôsobiacim vo vidieckych oblastiach, ktoré inak nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 42 zmluvy.

(22)

Komisia bude pri analýze štátnej pomoci a jej zlučiteľnosti so všeobecnými zásadami poskytovania štátnej pomoci prihliadať v čo najväčšej miere na podmienky stanovené v nariadení (EÚ) č. 1305/2013 a v jeho vykonávacích ustanoveniach a delegovanom akte.

(23)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tieto usmernenia vzťahujú na tieto kategórie pomoci:

(24)

Tieto usmernenia sa môžu vzťahovať na pomoc pre miestny rozvoj LEADER uvedený v článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a v článkoch 42 až 45 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, ktorý zahŕňa špecifické projekty navrhnuté a vykonávané miestnymi partnerstvami na riešenie osobitných miestnych problémov, a to v takom rozsahu, v akom spĺňa podmienky týkajúce súvisiacich opatrení na rozvoj vidieka, ako sa stanovuje v týchto usmerneniach.

(25)

Tieto usmernenia sa v zásade vzťahujú na pomoc MSP a veľkým podnikom. Veľké podniky majú tendenciu menej podliehať zlyhaniam trhu ako malé a stredné podniky. V prípade veľkých podnikov pôsobiacich v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach okrem toho existuje väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú významnými hráčmi na trhu, a preto v osobitných prípadoch môže pomoc poskytnutá veľkým podnikom obzvlášť narušiť hospodársku súťaž a obchod na vnútornom trhu. Keďže pomoc veľkým podnikom v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach a iným veľkým podnikom môže potenciálne spôsobiť podobné narušenie hospodárskej súťaže, mali by sa pravidlá štátnej pomoci týkajúce sa veľkých podnikov uvedené v týchto usmerneniach zosúladiť so všeobecnými pravidlami pre poskytovanie štátnej pomoci a mali by podliehať spoločným zásadám posudzovania stanoveným v časti I kapitole 3 týchto usmernení. Bez toho, aby boli dotknuté uvedené spoločné zásady posudzovania, pokiaľ ide o opatrenia na rozvoj vidieka, mali by sa pravidlá štátnej pomoci pre veľké podniky na účely súladu a jednotnosti s politikou rozvoja vidieka zosúladiť s príslušnými pravidlami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. Pokiaľ ide o opatrenia pomoci týkajúce sa odvetvia chovu hospodárskych zvierat, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, Komisia trvá na svojom predchádzajúcom stanovisku, že veľké podniky by mali byť schopné financovať si náklady na tieto opatrenia samy. Preto by sa pomoc v odvetví chovu hospodárskych zvierat mala obmedzovať na malé a stredné podniky.

(26)

Podniky v ťažkostiach (15) sú v zásade vylúčené z rozsahu pôsobnosti týchto usmernení. Komisia sa domnieva, že ak sa podnik nachádza vo finančných ťažkostiach, nemožno ho vzhľadom na ohrozenie jeho samotnej existencie považovať za vhodný prostriedok na podporu iných cieľov verejnej politiky, a to dovtedy, kým sa nezabezpečí jeho životaschopnosť. Preto ak je príjemca pomoci vo finančných ťažkostiach v zmysle bodu (35).15, pomoc sa posúdi v súlade s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (16) v zmenenom alebo nahradenom znení. Táto zásada sa nevzťahuje na pomoc týkajúcu sa kompenzácie škôd spôsobených prírodnými katastrofami a mimoriadnymi udalosťami uvedenú v časti II oddieloch 1.2.1.1 a 2.1.3 týchto usmernení, ktorá je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 2 písm. b) zmluvy. Ak finančné ťažkosti podniku pôsobiaceho v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva nastali v dôsledku rizikovej udalosti uvedenej v časti II oddieloch 1.2.1.2, 1.2.1.3, 1.2.1.5, 2.1.3 alebo 2.8.5 týchto usmernení, pomoc na kompenzáciu alebo náhradu strát alebo škôd spôsobených takýmito rizikovými udalosťami a na pokrytie nákladov na eradikáciu škodcov rastlín sa môže poskytnúť v súlade s týmito usmerneniami a môže byť naďalej považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy. Okrem toho by sa z dôvodov ochrany verejného zdravia a s prihliadnutím na núdzovú situáciu nemala, pokiaľ ide o pomoc na odstránenie a likvidáciu mŕtvych hospodárskych zvierat uvedenú v oddiele 1.2.1.4 a pomoc na eradikačné opatrenia v prípade chorôb zvierat uvedenú v oddiele 1.2.1.3 bode (375) písm. c), za určitých okolností brať do úvahy hospodárska situácia podniku.

(27)

Pri posudzovaní pomoci poskytnutej podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, Komisia zohľadní výšku pomoci, ktorá sa ešte má vymôcť (17). To sa nevzťahuje na pomoc na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami podľa článku 107 ods. 2 písm. b) zmluvy.

(28)

Komisia neschváli pomoc na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, ktorá by priamo súvisela s vyvážanými množstvami, pomoc podmienenú uprednostnením domáceho tovaru pred dovážaným tovarom, ani pomoc na vytvorenie a prevádzkovanie distribučnej siete alebo na pokrytie iných výdavkov spojených s vývoznými činnosťami. Pomoc na krytie nákladov spojených s účasťou na veľtrhoch, so štúdiami alebo poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového alebo existujúceho výrobku na nový trh spravidla nepredstavuje pomoc na podporu vývozu.

(29)

Členským štátom sa pripomína, že systém financovania, napríklad parafiškálnymi daňami, by sa mal notifikovať v prípade, že tento systém tvorí neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci (pozri vec T-275/11, odseky 41 až 44) (18).

(30)

Komisia individuálne posúdi každé opatrenie pomoci, na ktoré sa nevzťahujú tieto usmernenia ani ďalšie príslušné pravidlá štátnej pomoci, a to priamo na základe článku 107 ods. 3 zmluvy a s prihliadnutím na pravidlá stanovené v článkoch 107, 108 a 109 zmluvy, spoločnú poľnohospodársku politiku a podľa možnosti analogicky k týmto usmerneniam. Členské štáty notifikujúce štátnu pomoc, na ktorú sa nevzťahujú tieto usmernenia, budú musieť preukázať, že predmetná štátna pomoc spĺňa spoločné zásady posudzovania, ako sa stanovuje časti I kapitole 3 týchto usmernení. Komisia také opatrenia schváli len vtedy, ak pozitívny prínos k rozvoju odvetvia jasne prevažuje nad rizikami narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a ovplyvňovania obchodu medzi členskými štátmi.

(31)

V záujme racionalizácie pravidiel štátnej pomoci a v dôsledku podobností medzi podnikmi pôsobiacimi v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach a inými podnikmi sú v prípade odvetví, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia, v zásade uplatniteľné všeobecné nástroje štátnej pomoci, v ktorých sa stanovujú kritériá zlučiteľnosti pomoci. Ide najmä o usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (19) v zmenenom alebo nahradenom znení, usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a v energetike na roky 2014 – 2020 (20) v zmenenom alebo nahradenom znení, usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (21) v zmenenom alebo nahradenom znení, usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií (22) v zmenenom alebo nahradenom znení, oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vzdelávania podliehajúcej individuálnej notifikačnej povinnosti (23) v zmenenom alebo nahradenom znení, oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci pre zamestnávanie znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím podliehajúcej individuálnej notifikačnej povinnosti (24) v zmenenom alebo nahradenom znení a nástroje súvisiace so službami všeobecného hospodárskeho záujmu (25).

(32)

Ak sa v týchto usmerneniach nestanovujú osobitné pravidlá, vzťahujú sa uvedené horizontálne nástroje na výrobu, spracovanie a odbyt poľnohospodárskych výrobkov. V týchto usmerneniach sa stanovujú osobitné opatrenia pomoci v oblasti životného prostredia, ako napríklad pomoc týkajúca sa záväzkov v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy, ako aj dobrých podmienok zvierat (časť II oddiel 1.1.5), pomoc týkajúca sa znevýhodnení v súvislosti s oblasťami sústavy Natura 2000 a rámcovou smernicou o vode (26) (časť II oddiel 1.1.6) a pomoc týkajúca sa ekologického poľnohospodárstva (časť II oddiel 1.1.8). Pomoc týkajúca sa investícií určených na environmentálne ciele v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby sa hodnotí podľa pravidiel uvedených v časti II oddiele 1.1.1.1 týchto usmernení. Pomoc týkajúca sa ochrany životného prostredia v prospech podnikov pôsobiacich v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a odbytu poľnohospodárskych výrobkov sa vyhlási za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak spĺňa podmienky uvedené v usmerneniach o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a v energetike na roky 2014 – 2020. Pomoc na investície do úspor energie, biopaliva a do energie z obnoviteľných zdrojov je vyňatá z rozsahu pôsobnosti časti II kapitol 2 a 3 týchto usmernení, keďže takáto pomoc by mala byť v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a v energetike na roky 2014 – 2020, a to okrem prípadov, keď je oslobodená od notifikačnej povinnosti. Pomoc na investície spojené s poľnohospodárskou prvovýrobou v súvislosti s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov alebo výrobou biopalív v poľnohospodárskych podnikoch však môže patriť do rozsahu pôsobnosti týchto usmernení za predpokladu, že takáto výroba nepresahuje priemernú ročnú spotrebu paliva alebo energie dotknutého poľnohospodárskeho podniku (oddiel 1.1.1.1).

(33)

Vzhľadom na špecifiká tohto odvetvia sa usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (27) neuplatňujú na pomoc pri výrobe výrobkov z poľnohospodárskej prvovýroby. Uplatňujú sa však na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a odbyt poľnohospodárskych výrobkov v rozsahu stanovenom v týchto usmerneniach.

(34)

Na podniky pôsobiace v odvetví lesného hospodárstva alebo vo vidieckych oblastiach sa môžu vzťahovať všeobecné pravidlá štátnej pomoci, ako aj konkrétnejšie ustanovenia uvedené v týchto usmerneniach. Pomoc pre podniky pôsobiace v odvetví lesného hospodárstva alebo vo vidieckych oblastiach sa prípadne môže považovať za zlučiteľnú aj za podmienok všeobecných pravidiel štátnej pomoci Únie (najmä usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020, rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie a usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a v energetike na roky 2014 – 2020) a v súlade s nimi.

(35)

Na účely týchto usmernení:

(36)

Ak sú splnené podmienky uvedené v článku 107 ods. 1 zmluvy, členské štáty musia Komisii notifikovať pomoc v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, pričom navrhované opatrenie, s výnimkou opatrení, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení o skupinových výnimkách, nesmú uviesť do účinnosti až dovtedy, kým tento postup nevyústi do konečného rozhodnutia.

(37)

Individuálna pomoc poskytnutá na základe schémy pomoci naďalej podlieha notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, ak pomoc presiahne tieto stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť:

(38)

V záujme posúdenia zlučiteľnosti notifikovaného opatrenia pomoci s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 zmluvy Komisia vypracuje všeobecnú analýzu návrhu opatrenia pomoci s cieľom overiť, či pozitívny vplyv pomoci na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu prevažuje nad jeho možnými negatívnymi účinkami na obchod a hospodársku súťaž.

(39)

V oznámení o modernizácii štátnej pomoci sa vyzýva k určeniu a vymedzeniu spoločných zásad, na základe ktorých Komisia posudzuje zlučiteľnosť všetkých opatrení pomoci. Na tento účel bude Komisia považovať opatrenie pomoci za zlučiteľné so zmluvou iba vtedy, ak spĺňa každé z týchto kritérií:

(40)

Celková vyváženosť určitých kategórií schém môže ďalej podliehať požiadavke hodnotenia ex post, ako je uvedené v bodoch (720) až (723). V takých prípadoch môže Komisia obmedziť trvanie týchto schém (zvyčajne na štyri roky alebo menej) s možnosťou neskoršieho opätovného notifikovania ich predĺženia.

(41)

Okrem toho, ak opatrenie štátnej pomoci alebo s ním spojené podmienky (vrátane metódy financovania, ak je neoddeliteľnou súčasťou opatrenia) predstavujú neoddeliteľné porušenie právnych predpisov Únie, pomoc nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom (38). Za pomoc predstavujúcu neoddeliteľné porušenie právnych predpisov EÚ sa považuje predovšetkým takáto pomoc:

(42)

Spoločné zásady posudzovania je potrebné vnímať v špecifickom kontexte SPP. Preto sa tieto všeobecné úvahy týkajúce sa politiky hospodárskej súťaže vzťahujú na každú pomoc poskytovanú podľa týchto usmernení, ak sa v časti I oddieloch 3.1 až 3.7 týchto usmernení vzhľadom na konkrétne aspekty uplatniteľné v odvetví poľnohospodárstva nestanovujú výnimky.

(43)

Cieľom pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach je zabezpečiť životaschopnú výrobu potravín a podporovať efektívne a udržateľné využívanie zdrojov s cieľom dosiahnuť inteligentný a udržateľný rast.

(44)

Pomoc v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach by mala byť v úzkom vzťahu s SPP, mala by byť v súlade s cieľmi rozvoja vidieka uvedenými v bode (10) týchto usmernení a mala by byť zlučiteľná s pravidlami o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami.

(45)

Pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci sa budú brať do úvahy ciele rozvoja vidieka spoločne so všeobecnými zásadami poskytovania štátnej pomoci.

(46)

Komisia vychádza z toho, že opatrenia vykonávané na základe nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a jeho vykonávacích predpisov a delegovaných aktov a v súlade s nimi alebo ako dodatočné vnútroštátne financovanie v rámci programu rozvoja vidieka sú samy o sebe v súlade s cieľmi rozvoja vidieka a prispievajú k ich dosiahnutiu.

(47)

Pokiaľ ide o opatrenia podobné opatreniam na rozvoj vidieka financované výhradne z vnútroštátnych prostriedkov, členské štáty by mali v záujme zabezpečenia súladu s opatreniami na rozvoj vidieka spolufinancovanými z EPFRV v rámci programov rozvoja vidieka preukázať, ako posudzovaná štátna pomoc zodpovedá príslušným programom rozvoja vidieka a či je s nimi v súlade. Takúto dokumentáciu je nutné pripojiť ku každej notifikácii.

(48)

Komisia sa domnieva, že zásada prínosu k dosiahnutiu cieľov rozvoja vidieka je splnená v prípade opatrení pomoci uvedených v časti II oddieloch 1.2, 1.3, 2.8 a 2.9 týchto usmernení, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti rozvoja vidieka, pretože Komisia nadobudla dostatočné skúsenosti, pokiaľ ide o prínos týchto opatrení k cieľom rozvoja vidieka.

(49)

Pri poskytovaní pomoci na investičné projekty na základe schémy podliehajúce individuálnej notifikácii musí orgán poskytujúci pomoc preukázať, že vybraný projekt prispeje k dosiahnutiu cieľa schémy, a teda aj k dosiahnutiu cieľov pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach. Na tento účel sa členské štáty môžu opierať o informácie, ktoré uvedie žiadateľ o pomoc a v rámci ktorých je potrebné opísať pozitívne účinky investície.

(50)

Aj napriek tomu, že pravidlá štátnej pomoci sú všeobecne uplatniteľné na odvetvie poľnohospodárstva (39), vzhľadom na špecifickosť tohto odvetvia ich uplatňovanie podlieha ustanoveniam nariadení v rámci prvého piliera SPP. Inými slovami, ak sa členské štáty rozhodnú využiť opatrenia štátnej pomoci, ich uplatňovanie nemôže mať prednosť pred ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (40). Z toho vyplýva, že Komisia neschváli štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s ustanoveniami upravujúcimi spoločnú organizáciu trhu alebo ktorá by narúšala riadne fungovanie spoločnej organizácie.

(51)

Ďalšie špecifické podmienky týkajúce sa dodržiavania zásad spoločnej organizácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami sú uvedené v časti II týchto usmernení, a to v oddiele 1.1.1.1 o investičnej pomoci poľnohospodárskym podnikom v súvislosti s poľnohospodárskou prvovýrobou, v oddiele 1.1.4 o pomoci na začatie činnosti pre skupiny a organizácie výrobcov a v oddiele 1.2.2 o pomoci týkajúcej sa uzavretia výrobnej kapacity.

(52)

V článku 11 zmluvy sa stanovuje, že „požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja“. Právnym základom kľúčových environmentálnych opatrení 1. a 2. piliera SPP je článok 11 zmluvy. V súlade s touto požiadavkou by sa pri dosahovaní priorít Únie v oblasti rozvoja vidieka mal rešpektovať rámec udržateľného rozvoja. Únia v rámci svojej podpory cieľa ochrany životného prostredia v súlade s článkom 11 zmluvy prihliada aj na zásadu „znečisťovateľ platí“ (41). Preto je potrebné venovať pri budúcich notifikáciách štátnej pomoci osobitnú pozornosť práve otázkam životného prostredia. Všetky notifikácie štátnej pomoci by v budúcnosti mali obsahovať posúdenie, či sa od činnosti, na ktorú sa vzťahuje pomoc, očakáva vplyv na životné prostredie. V prípadoch, kde dochádza k vplyvu na životné prostredie, by sa v notifikáciách štátnej pomoci mali uvádzať informácie preukazujúce, že v dôsledku opatrenia pomoci nedôjde k porušeniu uplatniteľných právnych predpisov Únie v oblasti ochrany životného prostredia. Napríklad v prípade schémy pomoci týkajúcej sa investícií, ktoré sú určené na zvýšenie výroby a v ktorých sa počíta so zvýšeným využívaním obmedzených zdrojov alebo nárastom znečistenia, bude potrebné preukázať, že v dôsledku danej schémy nedôjde k porušeniu príslušných právnych predpisov Únie vrátane právnych predpisov týkajúcich sa ochrany životného prostredia (42) či dodržiavania dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC) v rámci krížového plnenia podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. V prípade notifikácie štátnej pomoci, ktorá je súčasťou programu rozvoja vidieka, by environmentálna požiadavka týkajúca sa takéhoto opatrenia štátnej pomoci mala byť totožná s environmentálnou požiadavkou týkajúcou sa opatrenia na rozvoj vidieka.

(53)

S cieľom posúdiť, či je na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu potrebná štátna pomoc, je nevyhnutné najprv definovať problém, ktorý sa má riešiť. Štátna pomoc by sa mala zamerať na situácie, v ktorých môže priniesť podstatné zlepšenie, ktoré trh samotný dosiahnuť nemôže.

(54)

Opatrenia štátnej pomoci môžu za určitých podmienok skutočne korigovať zlyhania trhu, čím prispievajú k efektívnemu fungovaniu trhov a zlepšeniu konkurencieschopnosti. Okrem toho, ak trhy prinášajú efektívne výsledky, ale tieto výsledky sa považujú za neuspokojivé z hľadiska spravodlivého prístupu alebo súdržnosti, štátna pomoc sa môže použiť na dosiahnutie žiaducejších, vyrovnanejších výsledkov na trhu.

(55)

Na účely týchto usmernení Komisia vychádza z toho, že trh nedosahuje očakávané ciele bez štátnej intervencie týkajúcej sa opatrení pomoci, ktoré spĺňajú osobitné podmienky stanovené v časti II týchto usmernení. Preto by sa takáto pomoc mala považovať za potrebnú na dosiahnutie cieľov spoločného záujmu uvedených v časti I oddiele 3.1 týchto usmernení.

(56)

Navrhované opatrenie pomoci musí byť vhodným politickým nástrojom na dosiahnutie daného politického cieľa. Opatrenie pomoci sa nebude považovať za zlučiteľné, ak možno rovnaký pozitívny prínos k cieľom SPP, a najmä rozvoja vidieka, dosiahnuť inými menej rušivými nástrojmi politiky alebo inými menej rušivými druhmi pomoci. Je dôležité si uvedomiť, že na dosiahnutie uvedených cieľov môžu existovať aj iné, vhodnejšie nástroje, medzi ktoré patrí napríklad regulácia, trhovo orientované nástroje, rozvoj infraštruktúry a zlepšenie podnikateľského prostredia.

(57)

Komisia sa domnieva, že pomoc poskytovaná v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach, ktorá spĺňa osobitné podmienky stanovené v príslušných oddieloch časti II týchto usmernení, je vhodným politickým nástrojom.

(58)

Ak sa členský štát rozhodne zaviesť opatrenie pomoci podobné opatreniam na rozvoj vidieka financované výhradne z vnútroštátnych prostriedkov, a pritom v príslušnom programe rozvoja vidieka existuje rovnaké opatrenie, členský štát by mal preukázať výhody zvoleného nástroja vnútroštátnej pomoci v porovnaní s predmetným opatrením v rámci programu rozvoja vidieka.

(59)

Pomoc sa môže poskytovať v rôznych formách. Členský štát by však mal zabezpečiť, aby sa pomoc poskytla vo forme, v prípade ktorej je najmenšia pravdepodobnosť narušenia obchodu a hospodárskej súťaže.

(60)

Ak sa v prípade opatrenia pomoci opísaného v časti II týchto usmernení predpokladá osobitná forma, táto forma sa na účely týchto usmernení považuje za vhodný nástroj pomoci.

(61)

Pokiaľ ide o opatrenia na rozvoj vidieka, ktoré sú spolufinancované z EPFRV alebo sa na ne poskytujú prostriedky ako dodatočné financovanie takýchto spolufinancovaných opatrení na rozvoj vidieka, Komisia vchádza z toho, že pomoc poskytnutá vo forme stanovenej v príslušnom opatrení na rozvoj vidieka je vhodným nástrojom pomoci.

(62)

Pokiaľ ide o investičnú pomoc, na ktorú sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 a ktorá je súčasťou programu rozvoja vidieka alebo dodatočným financovaním takéhoto opatrenia na rozvoj vidieka, ak sa pomoc poskytne vo formách poskytujúcich priamu finančnú výhodu (napr. priame granty, oslobodenia od dane alebo zníženia daní, príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo iných povinných poplatkov atď.), členský štát musí preukázať, prečo sú menej vhodné iné potenciálne menej rušivé formy pomoci, napr. vratné preddavky alebo formy pomoci, ktoré sú založené na dlhových alebo kapitálových nástrojoch (napr. nízkoúročené úvery alebo bonifikácia úrokov, štátne záruky alebo náhradné poskytnutie kapitálu za výhodných podmienok).

(63)

So zreteľom na lesnícke opatrenia v časti II oddiele 2.8 týchto usmernení musia členské štáty preukázať, že ekologické, ochranné a rekreačné ciele, na ktoré sú tieto opatrenia zamerané, nemožno dosiahnuť pomocou lesníckych opatrení podobných opatreniam na rozvoj vidieka uvedených v časti II kapitolách 2.1 až 2.7 týchto usmernení.

(64)

V prípade niektorých kategórií pomoci, ako je pomoc týkajúca sa nákladov na činnosti prieskumu trhu, koncepciu a návrh výrobku a na prípravu žiadostí o uznanie systémov kvality, pomoc na prenos znalostí a informačné akcie, pomoc na poradenské služby, pomoc na služby týkajúce sa zastupovania pracovníkov v rámci poľnohospodárskeho podniku, pomoc na propagačné opatrenia, pomoc na kompenzáciu nákladov na prevenciu a eradikáciu chorôb zvierat a škodcov rastlín a pomoc na podporu odvetvia chovu hospodárskych zvierat, sa pomoc musí poskytnúť konečným príjemcom pomoci nepriamo, ako vecné plnenie prostredníctvom subvencovaných služieb. V týchto prípadoch sa pomoc vypláca poskytovateľovi príslušnej služby alebo činnosti.

(65)

Posúdením zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom nie sú dotknuté uplatniteľné pravidlá verejného obstarávania ani zásady týkajúce sa transparentnosti, otvorenosti a nediskriminácie v rámci výberu poskytovateľa služby.

(66)

Pomoc v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom len vtedy, ak má stimulačný účinok. Stimulačný účinok je prítomný, keď sa v dôsledku pomoci správanie podniku zmení tak, že sa podnik zapojí do ďalšej činnosti prispievajúcej k rozvoju odvetvia, do ktorej by sa bez tejto pomoci nezapojil alebo by sa do nej zapojil len obmedzene či iným spôsobom. Pomoc však nesmie slúžiť na subvencovanie nákladov na činnosť, ktoré by podniku vznikli v každom prípade, a nesmie slúžiť na kompenzáciu bežného podnikateľského rizika hospodárskej činnosti.

(67)

Ak nie sú v právnych predpisoch Únie ani v týchto usmerneniach výslovne stanovené výnimky, jednostranné opatrenia štátnej pomoci, ktorých cieľom je jednoducho zlepšenie finančnej situácie podnikov, ale ktoré žiadnym spôsobom neprispievajú k rozvoju odvetvia, a predovšetkým pomoc, ktorá sa poskytuje iba na základe ceny, množstva, jednotky výroby alebo jednotky výrobných prostriedkov, sa považujú za prevádzkovú pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Takáto pomoc okrem toho už svojou podstatou môže zasahovať do mechanizmov, ktorými sa reguluje organizácia vnútorného trhu.

(68)

Rovnaké dôvody viedli Komisiu k tomu, aby povolila pomoc na uľahčenie dodržiavania povinných noriem len do tej miery, v akej spĺňa ciele politiky rozvoja vidieka.

(69)

Z tých istých dôvodov by sa pomoc poskytnutá v súlade s časťou II oddielmi 1.2 a 2.8.5 týchto usmernení mala obmedziť na pomoc podnikom pôsobiacim v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré stoja pred rôznymi problémami napriek tomu, že vynaložili primerané úsilie na minimalizovanie takýchto rizík. Štátna pomoc by nemala viesť k navádzaniu podnikov na podstupovanie zbytočného rizika. Dôsledky neobozretného výberu výrobných metód alebo výrobkov by mali znášať samotné podniky pôsobiace v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

(70)

Z rovnakých dôvodov Komisia zastáva názor, že pomoc nemá na príjemcu stimulačný účinok v prípadoch, v ktorých sa práce na príslušnom projekte alebo činnosti začali vykonávať skôr, ako príjemca podal žiadosť o pomoc vnútroštátnym orgánom.

(71)

Žiadosť o pomoc musí obsahovať prinajmenšom meno/názov žiadateľa a informácie o veľkosti podniku, opis projektu alebo činnosti vrátane miesta, kde sa uskutočnia, dátumu začatia a ukončenia realizácie, výšku pomoci potrebnú na realizáciu a oprávnené náklady.

(72)

Veľké podniky musia okrem toho v žiadosti opísať situáciu, ktorá by nastala bez poskytnutia pomoci a ktorá sa označuje ako kontrafaktuálny scenár alebo alternatívny projekt či činnosť, a predložiť dokumentáciu na doloženie kontrafaktuálneho scenára opísaného v žiadosti.

(73)

Pri doručení žiadosti musí orgán poskytujúci pomoc vykonať kontrolu vierohodnosti kontrafaktuálneho scenára a potvrdiť, že pomoc má požadovaný stimulačný účinok. Kontrafaktuálny scenár sa považuje za vierohodný, ak je autentický a súvisí s faktormi rozhodovania prevládajúcimi v čase rozhodovania príjemcu o predmetnom projekte alebo činnosti.

(74)

Odchylne od bodov (70) až (73) sa pomoc vo forme daňových výhod poskytnutých MPS považuje za pomoc so stimulačným účinkom, ak sa v schéme pomoci stanovuje nárok na pomoc v súlade s objektívnymi kritériami a bez ďalšieho uplatnenia voľného uváženia členského štátu a ak schéma pomoci bola prijatá a nadobudla účinnosť pred začatím práce na projekte alebo činnosti, na ktoré sa pomoc poskytuje. Posledne uvedená požiadavka neplatí v prípade následných fiškálnych schém za predpokladu, že na danú činnosť sa už vzťahovali predchádzajúce schémy vo forme daňových výhod.

(75)

Odchylne od bodov (70) až (74) sa v prípade nasledujúcich kategórií pomoci uvedených v týchto usmerneniach nevyžaduje stimulačný účinok alebo sa považujú za kategórie pomoci, ktoré takýto účinok majú:

(76)

Okrem splnenia uvedených požiadaviek musí členský štát v prípade investičnej pomoci podliehajúcej individuálnej notifikácii poskytnúť jasný dôkaz o tom, že daná pomoc má na rozhodnutie o investícii skutočne vplyv. Aby bolo možné vykonať dôkladné posúdenie, členský štát musí poskytnúť nielen informácie o projekte, na ktorý sa žiada pomoc, ale aj podrobný opis kontrafaktuálneho scenára, podľa ktorého by žiadny verejný orgán príjemcovi pomoc neposkytol.

(77)

Členským štátom sa odporúča, aby vychádzali z dokumentov, ako sú úradné dokumenty správnej rady, posúdenia rizík vrátane posúdenia rizík spojených s lokalitou, finančné správy, interné podnikateľské plány, stanoviská odborníkov a iné štúdie týkajúce sa posudzovaného investičného projektu. Pri preukazovaní stimulačného účinku by mohli členským štátom pomôcť dokumenty obsahujúce informácie o prognózach dopytu, odhadoch nákladov, finančných prognózach, dokumenty, ktoré boli predložené investičnému výboru a v ktorých sa uvádzajú rôzne investičné scenáre, alebo dokumenty poskytnuté finančným inštitúciám.

(78)

V tejto súvislosti sa môže ohodnotiť úroveň ziskovosti na základe metodík, ktoré sa bežne používajú v príslušnom odvetví a ktoré môžu obsahovať metódy na zistenie čistej aktuálnej hodnoty projektu (net present value, NPV) (43), vnútornej miery návratnosti (internal rate of return, IRR) (44) alebo priemernej návratnosti investovaného kapitálu (return on capital employed, ROCE). Ziskovosť projektu sa porovná s bežnými mierami návratnosti, ktoré podnik uplatňuje v iných podobných investičných projektoch. Ak tieto miery nie sú k dispozícii, ziskovosť projektu sa porovná s kapitálovými nákladmi podniku ako celku alebo s mierami návratnosti bežne zaznamenanými v príslušnom odvetví.

(79)

Ak nie je známy žiadny konkrétny kontrafaktuálny scenár, stimulačný účinok možno predpokladať v prípade likvidnej medzery, teda keď investičné náklady presahujú čistú aktuálnu hodnotu predpokladaných prevádzkových ziskov investície na základe podnikateľského plánu ex ante.

(80)

Ak pomoc nezmení správanie príjemcu stimulovaním ďalších investícií, nemá žiadne pozitívne účinky na rozvoj príslušného odvetvia. Pomoc teda nebude schválená v prípadoch, keď sa zdá, že rovnaké investície by sa realizovali aj bez tejto pomoci.

(81)

Pomoc v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach sa považuje za proporcionálnu, ak je výška pomoci na príjemcu obmedzená na minimum potrebné na dosiahnutie spoločného vytýčeného cieľa.

(82)

V záujme proporcionality pomoci Komisia zastáva názor, že výška pomoci by mala byť v zásade nižšia ako výška oprávnených nákladov. Týmto nie sú dotknuté pravidlá týkajúce sa environmentálnych alebo iných verejných stimulov, ktoré sa výslovne uvádzajú v časti II oddieloch 1.1.3 a 1.2.2 týchto usmernení.

(83)

S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a rovnaké podmienky Komisia v týchto usmerneniach v prípade pomoci naďalej uplatňuje maximálne intenzity pomoci. Ak nie je možné určiť maximálnu intenzitu pomoci, napríklad v prípade pomoci mladým poľnohospodárom na začatie podnikateľskej činnosti a rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov, stanovuje sa v záujme zabezpečenia proporcionality pomoci maximálna výška pomoci definovaná v nominálnom vyjadrení.

(84)

V prípade správneho výpočtu oprávnených nákladov a pri dodržaní maximálnej intenzity pomoci alebo maximálnej výšky pomoci uvedenej v časti II týchto usmernení sa kritérium proporcionality považuje za splnené.

(85)

Maximálnu intenzitu pomoci a výšku pomoci na projekt musí orgán poskytujúci pomoc vypočítať pri poskytovaní pomoci. Oprávnené náklady je potrebné doložiť príslušnou dokumentáciou, ktorá by mala byť prehľadná, konkrétna a aktuálna. Na účely výpočtu intenzity pomoci a oprávnených nákladov sa musia použiť číselné údaje pred odpočítaním daní alebo iných poplatkov.

(86)

Daň z pridanej hodnoty (DPH) nepredstavuje oprávnené náklady na pomoc s výnimkou prípadu, ak nie je vratná podľa vnútroštátnych právnych predpisov o DPH.

(87)

Ak sa pomoc poskytuje inou formou ako formou grantu, výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci.

(88)

Pomoc splatná v niekoľkých splátkach je diskontovaná na svoju hodnotu v čase poskytnutia pomoci. Oprávnené náklady sú diskontované na svoju hodnotu v čase poskytnutia pomoci. Ako úroková miera na diskontné účely sa použije diskontná sadzba uplatniteľná v čase poskytnutia pomoci.

(89)

Ak sa pomoc poskytuje formou daňových zvýhodnení, diskontácia tranží pomoci sa uskutočňuje na základe diskontných sadzieb uplatniteľných vždy v tom čase, keď daňové zvýhodnenie nadobudlo účinnosť.

(90)

Pokiaľ ide o investičnú pomoc vo vidieckych oblastiach, maximálna intenzita pomoci pre veľké investičné projekty sa musí znížiť na upravenú výšku pomoci, ako sa vymedzuje v bode (35).31. Veľké investičné projekty navyše nemôžu využívať zvýšenú intenzitu pomoci pre MSP.

(91)

Ak sú záväzky podľa časti II oddielov 1.1.5.1, 1.1.8, 2.3 a 3.4 týchto usmernení vyjadrené v iných jednotkách, ako sú jednotky uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1305/2013, môžu členské štáty vypočítať platby na základe týchto iných jednotiek. V takýchto prípadoch musia členské štáty zabezpečiť, aby bola dodržaná maximálna ročná výška.

(92)

S výnimkou pomoci na záväzky týkajúce sa chovu miestnych plemien, ktorých chov je ohrozený, uvedené v oddiele 1.1.5.1, nemôže byť pomoc podľa časti II oddielov 1.1.5.1, 1.1.8, 2.3 a 3.4 týchto usmernení poskytnutá na dobytčiu jednotku. Prepočítavacie koeficienty rôznych kategórií zvierat na dobytčie jednotky sú uvedené v prílohe II k vykonávaciemu aktu k nariadeniu (EÚ) č. 1305/2013.

(93)

Členské štáty môžu stanoviť výšku pomoci pre opatrenia alebo druhy operácií uvedené v časti II oddieloch 1.1.5, 1.1.6, 1.1.7, 1.1.8, 2.3, 3.4 a 3.5 týchto usmernení na základe štandardných predpokladov ďalších nákladov a straty príjmu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby výpočty a príslušná pomoc a) obsahovali iba prvky, ktoré sú overiteľné, b) boli založené na číselných údajoch získaných náležitou expertízou, c) jednoznačne označovali zdroj použitých číselných údajov, d) boli diferencované tak, aby zohľadňovali regionálne alebo miestne podmienky lokalít a prípadne skutočné využívanie pôdy a e) neobsahovali prvky spojené s investičnými nákladmi.

(94)

Pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci bude Komisia prihliadať na všetky poistenia, ktoré príjemca pomoci uzavrel alebo mohol uzavrieť. Pokiaľ ide o pomoc na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodnej katastrofe, mala by sa z dôvodu prevencie rizika narušenia hospodárskej súťaže poskytnúť pomoc v maximálnej intenzite pomoci len takému podniku, ktorému sa takto spôsobené straty nemôžu uhradiť z poistného krytia. V záujme dosiahnutia ďalšieho zlepšenia riadenia rizík preto príjemcovia musia byť motivovaní uzatvoriť poistenie vždy, keď to je možné.

(95)

Investičná pomoc podliehajúca individuálnej notifikácii sa spravidla bude považovať za obmedzenú na minimum, ak výška pomoci zodpovedá čistým dodatočným nákladom na realizáciu investície v predmetnej oblasti v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom v prípade absencie pomoci. Podobne v prípade investičnej pomoci poskytovanej veľkým podnikom podľa notifikovaných schém musia členské štáty zabezpečiť, aby bola výška pomoci obmedzená na minimum na základe „prístupu s uplatnením čistých dodatočných nákladov“.

(96)

Výška pomoci by nemala presiahnuť minimum potrebné na zabezpečenie dostatočnej ziskovosti projektu, napríklad by nemala viesť k zvýšeniu jeho vnútornej miery návratnosti nad rámec bežných mier návratnosti, ktoré dotknutý podnik uplatňuje v iných podobných investičných projektoch alebo, ak tieto miery nie sú k dispozícii, k zvýšeniu jeho vnútornej miery návratnosti nad rámec kapitálových nákladov podniku ako celku alebo nad rámec mier návratnosti bežne zaznamenávaných v danom odvetví.

(97)

V prípade investičnej pomoci veľkým podnikom podľa notifikovaných schém musí členský štát zabezpečiť, aby výška pomoci zodpovedala čistým dodatočným nákladom na realizáciu investície v predmetnej oblasti v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom v prípade absencie pomoci. Metóda vysvetlená v bode (96) sa musí použiť na stanovenie stropu spolu s maximálnymi intenzitami pomoci.

(98)

V prípade investičnej pomoci podliehajúcej individuálnej notifikácii Komisia overí, či výška pomoci presahuje minimum potrebné na to, aby bol projekt dostatočne ziskový, a to pomocou metódy uvedenej v bode (96). Výpočty, ktoré sa použili pri analýze stimulačného účinku, sa môžu použiť aj pri posudzovaní proporcionality pomoci. Členský štát musí preukázať proporcionalitu na základe dokumentácie, ako napr. dokladov uvedených v bode (77). Táto požiadavka sa nevzťahuje na investičnú pomoc súvisiacu s poľnohospodárskou prvovýrobou.

(99)

Pomoc sa môže poskytovať súčasne podľa niekoľkých schém alebo sa môže kumulovať s pomocou ad hoc za predpokladu, že celková výška štátnej pomoci na činnosť alebo projekt nepresiahne stropy pomoci stanovené v týchto usmerneniach.

(100)

Pomoc s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi sa môže kumulovať s ktoroukoľvek inou štátnou pomocou, pokiaľ sa uvedené pomoci týkajú rozdielnych identifikovateľných oprávnených nákladov. Pomoc s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi možno kumulovať s ktoroukoľvek inou štátnou pomocou v súvislosti s rovnakými oprávnenými nákladmi, ktoré sa čiastočne alebo úplne prekrývajú, iba vtedy, ak takáto kumulácia nevedie k prekročeniu maximálnej intenzity pomoci alebo výšky pomoci uplatniteľnej na tento druh pomoci podľa týchto usmernení.

(101)

Pomoc bez identifikovateľných oprávnených nákladov podľa časti II oddielov 1.1.2 a 3.3 týchto usmernení sa môže kumulovať s ktorýmkoľvek iným opatrením štátnej pomoci s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi. Pomoc bez identifikovateľných oprávnených nákladov sa môže kumulovať s inou štátnou pomocou bez identifikovateľných oprávnených nákladov až do výšky najvyššieho príslušného celkového stropu financovania stanoveného za osobitných okolností každého prípadu v týchto usmerneniach alebo v iných usmerneniach o štátnej pomoci, v nariadení o skupinových výnimkách alebo rozhodnutí prijatom Komisiou.

(102)

Štátna pomoc v prospech odvetvia poľnohospodárstva by sa nemala kumulovať s platbami uvedenými v článkoch 81 ods. 2 a 82 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 v súvislosti s tými istými oprávnenými nákladmi, ak by v dôsledku takejto kumulácie intenzita pomoci alebo výška pomoci presiahla hodnotu stanovenú v týchto usmerneniach.

(103)

Ak sa financovanie zo strany Únie, ktoré centrálne spravujú inštitúcie, agentúry, spoločné podniky alebo iné orgány Únie a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu, kombinuje so štátnou pomocou, tak sa pri zisťovaní toho, či sú dodržané stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť a maximálne intenzity a stropy pomoci, zohľadňuje len táto štátna pomoc, za predpokladu, že celková suma verejného financovania poskytnutá vo vzťahu k tým istým oprávneným nákladom nepresahuje najpriaznivejšiu mieru financovania stanovenú (najpriaznivejšie miery financovania stanovené) v uplatniteľných právnych predpisoch Únie.

(104)

Pomoc schválená v zmysle týchto usmernení by sa v súvislosti s tými istými oprávnenými nákladmi nemala kumulovať s pomocou de minimis, ak by výsledkom takejto kumulácie bola intenzita alebo výška pomoci presahujúca hodnoty stanovené v týchto usmerneniach.

(105)

Pomoc týkajúca sa investícií, ktorých cieľom je obnovenie potenciálu poľnohospodárskej výroby podľa bodu (143) písm. e) by sa nemala kumulovať s pomocou na náhradu materiálnych škôd podľa oddielov 1.2.1.1, 1.2.1.2 a 1.2.1.3 týchto usmernení.

(106)

Je potrebné vylúčiť dvojité financovanie poľnohospodárskych postupov, ktoré sú prospešné pre klímu a životné prostredie podľa časti II oddielov 1.1.5.1., 1.1.6, 1.1.8 a 3.5 týchto usmernení, ako aj rovnocenných postupov, ktoré sa uvádzajú v článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Doložkou o revízii uvedenou v bode (724) týchto usmernení by sa takisto malo zabrániť dvojitému financovaniu.

(107)

Pomoc na začatie činnosti pre skupiny a organizácie výrobcov v odvetví poľnohospodárstva uvedená v časti II oddiele 1.1.4 týchto usmernení by sa nemala kumulovať s pomocou na zakladanie skupín a organizácií výrobcov v odvetví poľnohospodárstva stanovenou v článku 27 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013. Pomoc mladým poľnohospodárom na začatie podnikateľskej činnosti a rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov uvedená v oddiele 1.1.2 by sa nemala kumulovať s pomocou na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov alebo rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov uvedenou v článku 19 ods. 1 písm. a) bodoch i) a iii) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, ak by v dôsledku takejto kumulácie výška pomoci presiahla hodnotu stanovenú v týchto usmerneniach.

(108)

Negatívne účinky opatrenia pomoci týkajúce sa narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi sa musia v záujme zlučiteľnosti pomoci obmedziť a vyvážiť pozitívnymi účinkami prispievajúcimi k dosiahnutiu cieľa spoločného záujmu.

(109)

Pri posudzovaní negatívnych účinkov opatrenia pomoci sa Komisia bude v rámci svojej analýzy týkajúcej sa narušení hospodárskej súťaže zameriavať na predvídateľný vplyv pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach na hospodársku súťaž medzi podnikmi na príslušných tovarových trhoch (45).

(110)

V prvom rade treba zdôrazniť, že ak je pomoc vhodne zameraná, proporcionálna a obmedzená na čisté dodatočné náklady, negatívny vplyv pomoci sa zmierni a riziko neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže vplyvom pomoci sa viac obmedzí. Okrem toho Komisia stanovuje maximálne intenzity pomoci. Tie predstavujú základnú požiadavku zlučiteľnosti, cieľom ktorej je predísť použitiu štátnej pomoci na projekty, v prípade ktorých sa pomer výšky pomoci k oprávneným nákladom považuje za veľmi vysoký a s veľkou pravdepodobnosťou rušivý. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že čím sú výraznejšie pozitívne účinky, ktoré sa vďaka podporovanému projektu pravdepodobne prejavia, a čím je väčšia pravdepodobná potreba pomoci, tým vyšší bude strop intenzity pomoci.

(111)

Aj v prípade, ak je pomoc nevyhnutná a proporcionálna, však môže spôsobiť takú zmenu správania príjemcov, ktorá naruší hospodársku súťaž. Táto situácia je pravdepodobnejšia v odvetví poľnohospodárstva, ktoré sa odlišuje od iných trhov osobitnou štruktúrou poľnohospodárskej prvovýroby, pre ktorú je charakteristický veľký počet v nej pôsobiacich malých podnikov. Riziko narušenia hospodárskej súťaže je na takýchto trhoch vysoké dokonca aj vtedy, keď sa poskytnú len malé výšky pomoci.

(112)

Pomoc pre odvetvie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a pre vidiecke oblasti môže byť príčinou dvoch hlavných potenciálnych narušení hospodárskej súťaže a obchodu. Ide o narušenie tovarového trhu a účinky na lokalitu. Oba druhy môžu viesť k neefektívnemu prideľovaniu zdrojov, ktoré oslabuje hospodársku výkonnosť vnútorného trhu, a k obavám v súvislosti s distribúciou, vzhľadom na to, že pomoc ovplyvňuje distribúciu hospodárskej činnosti medzi regiónmi.

(113)

Komisia sa v zásade vzhľadom na priaznivé účinky pomoci na rozvoj odvetvia domnieva, že ak pomoc spĺňa podmienky a nepresahuje príslušné maximálne intenzity pomoci stanovené v uplatniteľných oddieloch časti II týchto usmernení, negatívny účinok pomoci na hospodársku súťaž a obchod sa obmedzuje na minimum.

(114)

Keďže investičná pomoc podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a odbytu poľnohospodárskych výrobkov a podnikom, ktoré pôsobia v iných odvetviach, napr. v odvetví spracovania potravín (46), má tendenciu vyvolávať podobné rušivé účinky na hospodársku súťaž a obchod, mali by sa na všetky tieto odvetvia rovnako vzťahovať všeobecné aspekty politiky hospodárskej súťaže týkajúce sa účinkov na hospodársku súťaž a obchod. Preto sa, pokiaľ ide o investičnú pomoc na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a odbyt poľnohospodárskych výrobkov, v odvetví lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach, musia dodržiavať podmienky opísané v bodoch (115) až (127).

(115)

Schémy pomoci nesmú viesť k výrazným narušeniam hospodárskej súťaže a obchodu. Ide najmä o také situácie, kedy sa narušenia síce pokladajú za obmedzené na individuálnej úrovni (za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky pre investičnú pomoc), avšak schémy investičnej pomoci by kumulatívne mohli viesť k vysokým úrovniam narušenia. Takéto narušenia by sa mohli týkať odbytových trhov, na ktorých by spôsobili alebo zhoršili situáciu nadmernej kapacity, prípadne by sa v ich dôsledku vytvorila, zvýšila alebo zachovala značná trhová sila niektorých príjemcov takým spôsobom, ktorý negatívne ovplyvní dynamické stimuly. Pomoc dostupná v rámci schém investičnej pomoci by mohla viesť aj k významnému úbytku hospodárskej činnosti v iných oblastiach Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). V prípade schémy investičnej pomoci zameranej na určité odvetvia je riziko takýchto narušení dokonca ešte väčšie.

(116)

Dotknutý členský štát preto musí preukázať, že všetky negatívne účinky budú obmedzené na minimum s prihliadnutím napríklad na veľkosť príslušných projektov, individuálnu a kumulatívnu výšku pomoci, predpokladaných príjemcov, ako aj na charakter cieľových odvetví. S cieľom umožniť Komisii posúdiť možné negatívne účinky sa takýto členský štát vyzýva, aby predložil všetky posúdenia vplyvu, ktoré má k dispozícii, ako aj hodnotenia ex post vykonané v prípade podobných predchádzajúcich schém.

(117)

Pri posudzovaní negatívnych účinkov individuálnej investičnej pomoci Komisia kladie osobitný dôraz na negatívne účinky v súvislosti s hromadením nadmernej kapacity na upadajúcich trhoch, zabraňovaním odchodu z trhu a koncepciou značnej trhovej sily. Tieto negatívne účinky sú opísané v bodoch (118) až (127) a musia sa vyvážiť pozitívnymi účinkami pomoci.

(118)

V záujme identifikovania a posúdenia možných narušení hospodárskej súťaže a obchodu by členské štáty mali predložiť dôkazy, ktoré Komisii umožnia identifikovať príslušné tovarové trhy (teda trhy s výrobkami zasiahnutými zmenou správania príjemcu pomoci) a identifikovať dotknutých konkurentov a zákazníkov/spotrebiteľov.

(119)

Pri posudzovaní týchto možných narušení Komisia uplatňuje rôzne kritériá, napr. trhovú štruktúru príslušného výrobku, výkonnosť trhu (upadajúci alebo rastúci trh), proces výberu príjemcu pomoci, prekážky pri vstupe na trh a odchode z trhu, diferenciáciu výrobkov.

(120)

Systematická závislosť podniku od štátnej pomoci môže znamenať, že podnik samotný nie je schopný obstáť v konkurencii alebo že má v porovnaní so svojimi konkurentmi neoprávnené výhody.

(121)

Komisia rozlišuje dva hlavné zdroje možných negatívnych účinkov na tovarové trhy:

(122)

S cieľom posúdiť, či pomoc môže slúžiť na vytvorenie alebo zachovanie neefektívnych trhových štruktúr, Komisia zohľadní dodatočnú výrobnú kapacitu vytvorenú na základe projektu a to, či nejde o nedostatočne výkonný trh.

(123)

Ak príslušný trh rastie, spravidla býva menší dôvod na obavy, že pomoc negatívne ovplyvní dynamické stimuly alebo bude neprimerane brániť odchodu z trhu alebo vstupu na trh.

(124)

Viac obáv vzbudzuje situácia, keď sú trhy v úpadku. V tejto súvislosti Komisia rozlišuje medzi prípadmi, keď je z dlhodobého hľadiska relevantný trh v štrukturálnom úpadku (t. j. vykazuje zápornú mieru rastu), a prípadmi, keď je relevantný trh v relatívnom úpadku (t. j. vykazuje kladnú mieru rastu, ale neprekračuje referenčnú hodnotu miery rastu).

(125)

Nedostatočná výkonnosť trhu sa zvyčajne vyhodnotí na základe porovnania s HDP v EHP za posledné tri roky pred začiatkom projektu (referenčná hodnota), môže sa stanoviť aj na základe predpokladaných mier rastu v nasledujúcich troch až piatich rokoch. Medzi ukazovatele môže patriť predvídateľný budúci rast príslušného trhu a z neho vyplývajúce očakávané miery využitia kapacity, ako aj možný vplyv zvýšenia kapacity na konkurentov v dôsledku jej dosahu na ceny a ziskové marže.

(126)

V určitých prípadoch nemusí byť posudzovanie rastu príslušného tovarového trhu v EHP vhodným spôsobom celkového posúdenia účinkov pomoci, najmä v prípade celosvetového geografického trhu. V takýchto prípadoch Komisia posúdi účinok pomoci na dotknuté trhové štruktúry, predovšetkým jej potenciál vytlačiť výrobcov v EHP.

(127)

S cieľom zhodnotiť existenciu značnej trhovej sily Komisia zohľadní pozíciu príjemcu počas určitého obdobia pred poskytnutím pomoci a jeho očakávanú trhovú pozíciu po ukončení investície. Komisia zohľadní trhové podiely príjemcu, ako aj trhové podiely jeho konkurentov a ostatné relevantné činitele, napríklad aj trhovú štruktúru, s prihliadnutím na koncentráciu na trhu, možné prekážky pre vstup na trh (47), kúpnu silu (48) a prekážky expanzie na trhu alebo odchodu z trhu.

(128)

Členské štáty musia zabezpečiť, aby na webovej lokalite na celoštátnej alebo regionálnej úrovni s podrobnými údajmi o štátnej pomoci boli uverejnené tieto informácie:

(129)

V prípade schém pomoci vo forme daňových výhod môžu byť informácie o výške individuálnej pomoci poskytnuté v týchto pásmach (v miliónoch EUR): 0,06 – 0,5 len v prípade poľnohospodárskej prvovýroby; 0,5 – 1; 1 až 2; 2 až 5; 5 až 10; 10 až 30 a 30 a viac.

(130)

Ak individuálna pomoc patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a je buď spolufinancovaná z EPFRV alebo poskytovaná ako dodatočné vnútroštátne financovanie takýchto spolufinancovaných opatrení, dotknutý členský štát sa môže rozhodnúť, že informácie o nej neuverejní na webovej lokalite štátnej pomoci uvedenej v bode (128), a to za predpokladu, že k uverejneniu informácie o udelení individuálnej pomoci už došlo v súlade s článkami 111, 112 a 113 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. V takomto prípade by členský štát mal na webovej lokalite štátnej pomoci uvedenej v bode (128) uviesť odkaz na webovú lokalitu uvedenú v článku 111 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

(131)

Tieto informácie sa musia uverejniť po prijatí rozhodnutia o poskytnutí pomoci, musia sa uchovávať najmenej desať rokov a širokej verejnosti musia byť dostupné bez obmedzení (49). Od členských štátov sa do 1. júla 2016 nebude požadovať, aby uverejnili uvedené informácie (50).

(132)

Z dôvodu transparentnosti členské štáty musia predkladať správy a vykonávať revízie, ako sa vyžaduje v časti III kapitole 2 týchto usmernení.

(133)

Tento oddiel sa vzťahuje na investície do poľnohospodárskych podnikov, ktoré súvisia s poľnohospodárskou prvovýrobou, investície súvisiace so spracovaním poľnohospodárskych výrobkov a s odbytom poľnohospodárskych výrobkov.

(134)

Každá investičná pomoc podľa časti II oddielov 1.1.1.1, 1.1.1.2, 1.1.1.3 a 1.1.1.4 týchto usmernení musí spĺňať túto podmienku: v prípade, že spoločná organizácia trhov vrátane schém priamej podpory s financovaním z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) ukladá reštrikcie výroby alebo obmedzenia podpory Únie na úrovni jednotlivých podnikov, chovov alebo spracovateľských zariadení, štátna pomoc sa nesmie poskytnúť v prípade investícií, vďaka ktorým by sa zvýšila výroba nad rámec týchto reštrikcií alebo obmedzení.

(135)

Komisia bude pomoc na investície do hmotného majetku a nehmotného majetku poľnohospodárskych podnikov v súvislosti s poľnohospodárskou prvovýrobou považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach, všeobecnými podmienkami investičnej pomoci uvedenými v bode (134) týchto usmernení a týmito podmienkami.

(136)

Tento oddiel sa vzťahuje na pomoc na investície do hmotného majetku a nehmotného majetku poľnohospodárskych podnikov v súvislosti s poľnohospodárskou prvovýrobou. Investíciu uskutočňuje jeden alebo viacero príjemcov alebo sa týka hmotného alebo nehmotného majetku, ktorý využíva jeden alebo viacero príjemcov.

(137)

Tento oddiel sa vzťahuje aj na investície do hmotného majetku a nehmotného majetku súvisiaceho s výrobou biopalív alebo s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov v podnikoch, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

(138)

V prípade, že investíciu do výroby energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom uspokojovať vlastné energetické potreby alebo do výroby biopalív v rámci podniku uskutočňuje viac ako jeden poľnohospodársky podnik, priemerná ročná spotreba predstavuje sumu ekvivalentnú priemernej ročnej spotrebe všetkých príjemcov.

(139)

V prípade investícií do infraštruktúry energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá spotrebúva alebo vyrába energiu, musia členské štáty musia vyžadovať súlad s minimálnymi normami energetickej účinnosti, ak takéto normy existujú na vnútroštátnej úrovni.

(140)

Investície do zariadení, ktorých primárnym účelom je výroba elektrickej energie z biomasy, nie sú oprávnené získať pomoc, ak nedochádza k využívaniu minimálneho podielu tepelnej energie, ktorý určia členské štáty.

(141)

Členské štáty musia stanoviť prahové hodnoty maximálneho podielu obilnín a iných plodín s vysokým obsahom škrobu, cukornatých plodín a olejnín, ktoré sa využívajú v rôznych druhoch zariadení na výrobu bioenergie vrátane biopalív. Pomoc na projekty v oblasti bioenergie sa musí obmedzovať na bioenergiu, ktorá spĺňa platné kritériá udržateľnosti stanovené v právnych predpisoch Únie vrátane článku 17 ods. 2 až 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES.

(142)

Ak výrobná kapacita zariadenia prekračuje priemernú ročnú spotrebu príjemcu alebo príjemcov podľa bodov (137) a (138) týchto usmernení, členské štáty musia dodržiavať podmienky stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia a v energetike na roky 2014 – 2020, pokiaľ takáto pomoc nie je oslobodená od notifikačnej povinnosti.

(143)

Investície musia sledovať aspoň jeden z týchto cieľov:

(144)

Oprávnené náklady kryté z prostriedkov pomoci:

(145)

Pomoc sa nesmie poskytnúť na:

(146)

Odchylne od bodu (145) písm. c) sa pomoc môže poskytnúť na kúpu zvierat uskutočnenú na účely uvedené v bode (143) písm. e) týchto usmernení.

(147)

Odchylne od bodu (145) písm. c) sa pomoc môže poskytnúť na kúpu plemenných zvierat na zlepšenie genetickej kvality stáda za predpokladu, že spĺňa tieto podmienky:

(148)

Odchylne od bodu (145) písm. d) poskytnutie pomoci na splnenie noriem podlieha týmto podmienkam:

(149)

V prípade zavlažovania v nových a existujúcich zavlažovaných oblastiach sa za oprávnené náklady budú považovať iba investície, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

(150)

Plochy, na ktorých sa nevykonáva zavlažovanie, ale sa na nich v nedávnej minulosti aktívne využívalo zavlažovacie zariadenie a ktoré majú určiť a odôvodniť členské štáty, sa môžu považovať za zavlažované plochy na účely stanovenia čistého zväčšenia zavlažovanej plochy.

(151)

V prípade zavlažovania môžu pomoc od 1. januára 2017 vyplatiť iba členské štáty, ktoré v súvislosti s povodím, v ktorom sa investícia uskutočňuje, zabezpečia príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby v odvetví poľnohospodárstva v súlade s článkom 9 ods. 1 prvou zarážkou smernice 2000/60/ES, pričom podľa potreby prihliadnu na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky tejto úhrady, ako aj na geografické a klimatické podmienky dotknutého regiónu alebo regiónov.

(152)

Intenzita pomoci nesmie presiahnuť:

(153)

Ak maximálna kombinovaná pomoc nepresiahne 90 %, môžu sa miery intenzity pomoci uvedené v bode (151) zvýšiť o 20 percentuálnych bodov v prípade:

(154)

Pokiaľ ide o nevýrobné investície uvedené v bode (143) písm. d) a investície na obnovu výrobného potenciálu uvedené v bode (143) písm. e), nesmie maximálna intenzita pomoci presiahnuť 100 % oprávnených nákladov.

(155)

Pokiaľ ide o investície na účely prevencie uvedené v bode (143) písm. e), nesmie maximálna intenzita pomoci presiahnuť 80 %. Pomoc sa však môže zvýšiť až na 100 %, ak investíciu realizujú kolektívne viacerí príjemcovia.

(156)

Komisia bude pomoc na investície v prospech zachovania kultúrneho a prírodného dedičstva nachádzajúceho sa v poľnohospodárskych podnikoch považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania, všeobecnými podmienkami investičnej pomoci uvedenými v bode (134) týchto usmernení a týmito podmienkami.

(157)

Tento oddiel sa vzťahuje na podniky vyvíjajúce činnosť v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby.

(158)

Pomoc by sa mala poskytnúť v prípade kultúrneho a prírodného dedičstva v podobe prírodnej krajiny a budov, ktoré príslušné verejné orgány členského štátu formálne uznali za kultúrne alebo prírodné dedičstvo.

(159)

Oprávnené sú tieto náklady určené na zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva:

(160)

Uplatňujú sa tieto intenzity pomoci:

(161)

Komisia bude pomoc na investície týkajúce sa premiestnenia poľnohospodárskych budov považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach, všeobecnými podmienkami investičnej pomoci uvedenými v bode (134) a týmito podmienkami.

(162)

Tento oddiel sa vzťahuje na podniky vyvíjajúce činnosť v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby.

(163)

Premiestnenie poľnohospodárskej budovy musí sledovať cieľ verejného záujmu. Verejný záujem udávaný ako odôvodnenie poskytnutia pomoci podľa tohto oddielu musí byť špecifikovaný v príslušných ustanoveniach dotknutého členského štátu.

(164)

Uplatňujú sa tieto intenzity pomoci:

(165)

Komisia bude pomoc na investície v súvislosti so spracovaním poľnohospodárskych výrobkov a odbytom poľnohospodárskych výrobkov považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach, všeobecnými podmienkami investičnej pomoci uvedenými v bode (134) a týmito podmienkami.

(166)

S cieľom stimulovať prechod na výrobu vyspelejších foriem biopalív, ako sa stanovuje v horizontálnych pravidlách štátnej pomoci týkajúcej sa ochrany životného prostredia a energetiky, by sa podľa tohto oddielu nemala poskytovať pomoc na biopalivá získané z potravín.

(167)

Tento oddiel sa vzťahuje na pomoc týkajúcu sa investícií do hmotného majetku a nehmotného majetku v súvislosti so spracovaním poľnohospodárskych výrobkov a odbytom poľnohospodárskych výrobkov, ako sa uvádza v bode (35).11 a bode (35).12.

(168)

Členské štáty môžu poskytnúť pomoc na investície v súvislosti so spracovaním poľnohospodárskych výrobkov a odbytom poľnohospodárskych výrobkov, ak pomoc spĺňa všetky podmienky jedného z týchto nástrojov pomoci:

(169)

Oprávnené náklady podľa bodu (168) písm. c) sa musia obmedziť na:

(170)

Neoprávnené sú tieto náklady:

(171)

Maximálna intenzita pomoci podľa týchto usmernení nesmie presiahnuť:

(172)

Ak maximálna intenzita pomoci nepresiahne 90 %, môžu sa miery pomoci uvedené v bode (171) zvýšiť o 20 percentuálnych bodov v prípade operácií:

(173)

Individuálna pomoc presahujúca strop vymedzujúci notifikačnú povinnosť uvedený v bode (37) písm. a) musí byť notifikovaná Komisii v súlade s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

(174)

Komisia bude pomoc mladým poľnohospodárom na začatie podnikateľskej činnosti a rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach a spĺňa tieto podmienky.

(175)

Tento oddiel sa vzťahuje na podniky vyvíjajúce činnosť v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby.

(176)

Pomoc sa poskytuje mladým poľnohospodárom podľa vymedzenia v bode (35).29 týchto usmernení, ktorí predstavujú mikropodniky a malé podniky, alebo malým poľnohospodárskym podnikom. Pojem malé poľnohospodárske podniky musia členské štáty vymedziť na základe objektívnych kritérií a tento pojem sa musí týkať len mikropodnikov a malých podnikov.

(177)

Členské štáty musia stanoviť horné a dolné prahové hodnoty pokiaľ ide o výrobný potenciál poľnohospodárskeho podniku meraný ako štandardný výstup, ako sa vymedzuje v článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 1242/2008 (54), alebo jeho ekvivalent na prístup k pomoci mladým poľnohospodárom na začatie podnikateľskej činnosti a rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov. Dolná prahová hodnota na prístup k pomoci mladým poľnohospodárom na začatie podnikateľskej činnosti musí byť vyššia ako horná prahová hodnota na prístup k pomoci na rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov.

(178)

Ak sa pomoc poskytuje mladému poľnohospodárovi, ktorý zakladá podnik vo forme právnickej osoby, mladý poľnohospodár musí mať účinnú a dlhodobú kontrolu nad touto právnickou osobou, pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa jej riadenia, zisku a finančných rizík. Ak sa na kapitále alebo riadení tejto právnickej osoby zúčastňuje niekoľko fyzických osôb vrátane osôb, ktoré nie sú mladými poľnohospodármi, mladý poľnohospodár musí byť schopný vykonávať takúto účinnú a dlhodobú kontrolu buď samostatne, alebo spoločne s inými osobami. Ak právnickú osobu samostatne alebo spoločne kontroluje iná právnická osoba, uvedené požiadavky sa musia vzťahovať na všetky fyzické osoby, ktoré majú kontrolu na touto inou právnickou osobou.

(179)

Pomoc musí byť podmienená predložením podnikateľského plánu príslušnému orgánu dotknutého členského štátu, ktorý sa musí začať realizovať do deviatich mesiacov od dátumu prijatia rozhodnutia o poskytnutí pomoci.

(180)

V prípade pomoci pre mladých poľnohospodárov sa prostredníctvom podnikateľského plánu musí zabezpečiť, aby príjemca spĺňal vymedzenie pojmu aktívny poľnohospodár uvedené v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, a to do 18 mesiacov odo dňa založenia podniku.

(181)

Mladí poľnohospodári, ktorí nedisponujú primeranými zručnosťami a kompetenciami, sú oprávnení prijať pomoc za predpokladu, že sa zaviažu dané zručnosti a kompetencie získať do 36 mesiacov odo dňa prijatia rozhodnutia o poskytnutí pomoci. Tento záväzok sa musí uviesť v podnikateľskom pláne.

(182)

V podnikateľskom pláne sa musia uviesť aspoň tieto údaje:

(183)

Pomoc sa musí poskytnúť alebo vyplatiť najmenej v dvoch tranžiach alebo splátkach počas obdobia najviac päť rokov. V prípade mladých poľnohospodárov musí byť vyplatenie poslednej tranže pomoci alebo poslednej splátky pomoci podmienené správnou realizáciou podnikateľského plánu uvedeného v bode (179).

(184)

Maximálna výška pomoci sa musí obmedziť na 70 000 EUR na mladého poľnohospodára a 15 000 EUR na malý poľnohospodársky podnik. Členské štáty pri vymedzovaní výšky pomoci pre mladých poľnohospodárov musia zohľadniť aj sociálno-ekonomickú situáciu v dotknutej oblasti.

(185)

Komisia bude pomoc pri prevode poľnohospodárskych podnikov považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach a spĺňa tieto podmienky.

(186)

Tento oddiel sa vzťahuje na podniky pôsobiace v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby, ktoré trvale prevedú svoj poľnohospodársky podnik na iný podnik pôsobiaci v poľnohospodárskej prvovýrobe.

(187)

Pomoc sa poskytuje podnikom, ktoré sú oprávnené zúčastniť sa na režime pre malých poľnohospodárov zriadenom v hlave V nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a v čase predloženia žiadosti o pomoc boli oprávnené zúčastniť sa na tomto režime aspoň po dobu jedného roka a ktoré sa zaviažu, že trvale prevedú celý svoj poľnohospodársky podnik a zodpovedajúce platobné nároky na iný podnik.

(188)

Pomoc sa musí vyplatiť buď ako ročná platba alebo ako jednorazová platba.

(189)

Pomoc sa musí vyplatiť odo dňa prevodu poľnohospodárskeho podniku do 31. decembra 2020.

(190)

Pomoc zodpovedá 120 % ročnej platby, ktorú je príjemca oprávnený získať v rámci režimu pre malých poľnohospodárov.

(191)

Komisia vníma pomoc na začatie činnosti pre skupiny a organizácie výrobcov pozitívne, pretože pôsobí ako stimul vedúci k spájaniu poľnohospodárov. Komisia preto bude pomoc na začatie činnosti pre skupiny a organizácie výrobcov považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach a spĺňa tieto podmienky.

(192)

Tento oddiel sa vzťahuje na celé odvetvie poľnohospodárstva (55).

(193)

Oprávnenými príjemcami pomoci sú iba skupiny alebo organizácie výrobcov úradne uznané príslušným orgánom dotknutého členského štátu na základe predloženia podnikateľského plánu.

(194)

Na poskytnutie pomoci na začatie činnosti sa musí vzťahovať povinnosť členského štátu overiť, že ciele uvedené v podnikateľskom pláne sa podarilo dosiahnuť v rámci obdobia piatich rokov odo dňa úradného uznania skupiny alebo organizácie výrobcov.

(195)

Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy prijaté v rámci skupiny alebo organizácie výrobcov musia byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže tak, ako sa uplatňujú na základe článkov 206 až 210 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(196)

Alternatívne k poskytnutiu pomoci na začatie činnosti skupinám alebo organizáciám výrobcov možno poskytnúť pomoc do rovnakej celkovej výšky priamo výrobcom s cieľom vykompenzovať ich príspevky na prevádzkové náklady skupín alebo organizácií počas obdobia prvých piatich rokov od vytvorenia danej skupiny alebo organizácie.

(197)

Členské štáty môžu naďalej poskytovať pomoc na začatie činnosti pre skupiny výrobcov aj potom, ako boli uznané za organizácie výrobcov na základe podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 1308/2013.

(198)

Pomoc sa musí obmedziť na skupiny a organizácie výrobcov, ktoré zodpovedajú vymedzeniu pojmu MSP (56). Komisia neschváli štátnu pomoc na náklady uvedené v tomto oddiele v prospech veľkých podnikov (57).

(199)

Na schémy pomoci schválené podľa tohto oddielu sa bude vzťahovať podmienka, podľa ktorej je potrebné upraviť tieto schémy pomoci tak, aby sa v nich zohľadnili všetky zmeny v nariadeniach upravujúcich spoločnú organizáciu trhov s poľnohospodárskymi výrobkami.

(200)

Oprávnené náklady môžu zahŕňať náklady na prenájom vhodných priestorov, nadobudnutie kancelárskeho vybavenia vrátane počítačového hardvéru a softvéru, náklady na administratívnych pracovníkov, režijné náklady, právne a administratívne poplatky. Pri kúpe priestorov musia byť oprávnené náklady na priestory obmedzené na náklady na prenájom podľa trhových sadzieb.

(201)

Pomoc sa nesmie poskytnúť:

(202)

Pomoc sa musí vyplácať ako paušálna pomoc v ročných splátkach počas prvých piatich rokov odo dňa, kedy bola daná skupina alebo organizácia výrobcov na základe svojho podnikateľského plánu úradne uznaná príslušným orgánom. Členské štáty môžu uhradiť poslednú splátku až po overení správnej realizácie podnikateľského plánu.

(203)

Pomoc, ktorá sa poskytuje skupinám alebo organizáciám výrobcov na pokrytie výdavkov, ktoré nesúvisia s nákladmi na začatie činnosti, medzi ktoré patria napríklad investície alebo propagačné činnosti, sa bude posudzovať podľa pravidiel, ktorými sa riadi takýto druh pomoci.

(204)

Intenzita pomoci sa musí obmedziť na 100 % oprávnených nákladov.

(205)

Celková výška pomoci sa musí obmedziť na 500 000 EUR. Pomoc musí byť degresívna.

(206)

Tento oddiel sa vzťahuje na podniky vyvíjajúce činnosť v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby.

(207)

Komisia bude pomoc týkajúcu sa záväzkov v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach a spĺňa tieto podmienky.

(208)

Tento oddiel sa vzťahuje na pomoc pre podniky a skupiny podnikov, ktoré sa dobrovoľne zaviažu vykonávať operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých záväzkov v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy na poľnohospodárskej pôde, ktorú určia členské štáty, okrem iného aj vrátane poľnohospodárskej plochy vymedzenej v bode (35).50 týchto usmernení.

(209)

Opatrenie musí byť zamerané na ochranu, ako aj na podporu potrebných zmien poľnohospodárskych postupov, ktoré pozitívne prispievajú k ochrane životného prostredia a klímy.

(210)

Pomoc sa bude týkať len tých dobrovoľných záväzkov, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem stanovených podľa hlavy VI kapitoly I nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, predmetných kritérií a minimálnych činností stanovených podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodu ii) a iii) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a príslušných minimálnych požiadaviek pre používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, ako aj ďalších príslušných povinných požiadaviek stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch. V notifikácii Komisii sa uvedú a opíšu všetky takéto povinné normy a požiadavky.

(211)

Členské štáty by mali vynaložiť úsilie s cieľom zabezpečiť, aby boli podnikom, ktoré sa zaviažu vykonať operácie v rámci tohto opatrenia, odovzdané poznatky a informácie potrebné na ich vykonanie, a to napríklad prostredníctvom odborného poradenstva súvisiaceho s danými záväzkami a/alebo podmienením pomoci v rámci tohto opatrenia získaním príslušnej odbornej prípravy.

(212)

Záväzky v rámci tohto opatrenia sa musia prijať na obdobie piatich až siedmich rokov. Aj je to však nevyhnutné na dosiahnutie alebo udržanie požadovaných environmentálnych prínosov, členské štáty môžu v prípade konkrétnych druhov záväzkov určiť dlhšie obdobie, a to aj tak, že po uplynutí počiatočného obdobia umožnia ich každoročné predlžovanie (58). V prípade nových záväzkov priamo nadväzujúcich na záväzky splnené v počiatočnom období môžu členské štáty určiť kratšie obdobie.

(213)

V relevantných prípadoch by mali byť dodržané pravidlá vzťahujúce sa na platby na plochu stanovené v článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a vo všetkých delegovaných aktoch prijatých podľa uvedeného ustanovenia.

(214)

Pomoc týkajúcu sa záväzkov v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy, ktorá je určená iným pôdohospodárom a iným skupinám príjemcov, ako sú poľnohospodárske podniky aktívne v odvetví poľnohospodárstva, možno poskytnúť podľa časti II oddielu 3.4 týchto usmernení.

(215)

Záväzky v rámci opatrenia v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy, ktoré sa týkajú rozšírenia chovu hospodárskych zvierat, musia spĺňať aspoň tieto podmienky:

(216)

Zo záväzkov v rámci opatrenia v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy týkajúcich sa chovu miestnych plemien, ktorých chov je ohrozený, alebo zachovania rastlinných genetických zdrojov ohrozených genetickou eróziou, musí vyplývať povinnosť:

(217)

Na získanie pomoci sú oprávnené tieto druhy hospodárskych zvierat: hovädzí dobytok, ovce, kozy, zvieratá z čeľade koňovitých, ošípané a vtáky.

(218)

Miestne plemená sa budú považovať za plemená, ktorých chov je ohrozený, ak sú splnené tieto podmienky, ktoré sú zároveň opísané a obsiahnuté v notifikácii Komisii:

(219)

Rastlinné genetické zdroje sa budú považovať za ohrozené genetickou eróziou pod podmienkou, že sa v notifikácii Komisii opíše a uvedie dostatočný dôkaz o genetickej erózii založený na vedeckých výsledkoch alebo ukazovateľoch týkajúcich sa zníženia výskytu krajových/primitívnych miestnych odrôd, ich populačnej rozmanitosti a v relevantných prípadoch zmien v prevládajúcich poľnohospodárskych postupoch na miestnej úrovni.

(220)

V prípade operácií, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia podľa bodov (208) až (219) tohto oddielu, sa môže pomoc poskytnúť na účely zachovania, udržateľného využívania a rozvoja genetických zdrojov v poľnohospodárstve.

(221)

S výnimkou pomoci na operácie zamerané na zachovanie genetických zdrojov uvedené v bode (220) sa pomoc vzťahuje na odškodnenie príjemcov za všetky dodatočné náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatých záväzkov alebo za ich časť. Pomoc sa musí poskytovať ročne.

(222)

V riadne odôvodnených prípadoch možno v prípade operácií týkajúcich sa ochrany životného prostredia poskytnúť pomoc vo forme paušálnej platby alebo jednorazovej platby na jednotku za záväzok vzdať sa komerčného využitia plôch, pričom sa táto pomoc vypočíta na základe vzniknutých dodatočných nákladov a straty príjmu.

(223)

V prípade potreby sa z prostriedkov pomoci môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za záväzky v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy. Ak záväzky prijímajú skupiny podnikov, maximálna úroveň musí byť 30 %.

(224)

Ak však chce niektorý členský štát kompenzovať transakčné náklady spôsobené prijatím záväzkov v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy, musí poskytnúť presvedčivý dôkaz o takýchto nákladoch, napríklad predložením porovnania nákladov s podnikmi, ktoré takéto záväzky neprijali. Komisia preto zvyčajne neschváli štátnu pomoc na transakčné náklady na pokračovanie záväzkov, ktoré už v minulosti boli prijaté, ak členský štát nepreukáže, že takéto náklady aj naďalej vznikajú alebo že vznikajú nové transakčné náklady.

(225)

Ak sa transakčné náklady vypočítavajú na základe priemerných nákladov a/alebo priemerných poľnohospodárskych podnikov, členské štáty by mali preukázať, že najmä v prípade veľkých podnikov nedochádza k nadmernej kompenzácii. Na účely výpočtu kompenzácie členské štáty musia zohľadniť, či príslušné transakčné náklady vznikli na podnik alebo na hektár.

(226)

V prípade záväzkov, na ktoré sa vzťahuje opatrenie ekologického poľnohospodárstva uvedené v časti II oddiele 1.1.8 týchto usmernení, nemožno poskytnúť žiadnu pomoc v rámci tohto opatrenia.

(227)

Pomoc na zachovanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve pokrýva náklady na tieto operácie:

(228)

S výnimkou pomoci na operácie zamerané na zachovanie genetických zdrojov uvedené v bode (220) sa pomoc musí obmedziť na túto maximálnu výšku: 600 EUR na hektár za rok v prípade jednoročných plodín; 900 EUR na hektár za rok v prípade špeciálnych viacročných plodín; 450 EUR na hektár za rok v prípade iného využitia pôdy; 200 EUR na dobytčiu jednotku za rok v prípade miestnych plemien, ktorých chov je ohrozený.

(229)

Tieto sumy sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch zvýšiť, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti, ktoré sa zdôvodnia v notifikácii Komisii.

(230)

V prípade zachovania lesných genetických zdrojov v poľnohospodárstve sa pomoc musí obmedziť na 100 % oprávnených nákladov.

(231)

Komisia bude pomoc týkajúcu sa záväzkov v súvislosti s dobrými podmienkami zvierat považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach a spĺňa tieto podmienky.

(232)

Tento oddiel sa vzťahuje na pomoc podnikom pôsobiacim v poľnohospodárskej prvovýrobe, ktoré sa dobrovoľne zaviažu vykonávať operácie pozostávajúce z jedného alebo viacerých záväzkov týkajúcich sa dobrých podmienok zvierat a ktoré sú aktívnymi poľnohospodármi.

(233)

Pomoc sa týka len tých záväzkov, ktoré prekračujú rámec príslušných povinných noriem stanovených podľa hlavy VI kapitoly I nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a iných príslušných povinných požiadaviek. Tieto príslušné požiadavky sa uvedú a opíšu v notifikácii Komisii.

(234)

Prostredníctvom záväzkov v súvislosti s dobrými podmienkami zvierat, ktoré sú oprávnené na získanie pomoci, sa musí zabezpečiť zlepšenie noriem výrobných metód v jednej z týchto oblastí:

(235)

Záväzky v súvislosti s dobrými podmienkami zvierat sa musia prijímať na obdobie jedného roka až siedmich rokov s možnosťou predĺženia.

(236)

Predĺženie zmluvy môže byť aj automatické, ak sú v zmluve uvedené jeho podrobnosti. Mechanizmus predĺženia záväzkov v súvislosti s dobrými podmienkami zvierat musia stanoviť členské štáty v súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi predpismi. Tento mechanizmus sa musí oznámiť Komisii ako súčasť notifikácie štátnej pomoci podľa tohto oddielu. Predĺženie musí byť vždy podmienené dodržiavaním podmienok, ktoré schválila Komisia v prípade pomoci podľa tohto oddielu.

(237)

Pomoc sa musí poskytovať ročne a môže podnikom pôsobiacim v poľnohospodárskej prvovýrobe kompenzovať všetky dodatočné náklady a stratu príjmu, ku ktorým došlo v dôsledku prijatých záväzkov, alebo ich časť.

(238)

V prípade potreby sa ňou môžu kryť aj transakčné náklady do výšky 20 % prémie vyplatenej za záväzky v súvislosti s dobrými podmienkami zvierat. Ak však chce niektorý členský štát kompenzovať transakčné náklady spôsobené prijatím záväzkov v súvislosti s dobrými podmienkami zvierat, musí poskytnúť presvedčivý dôkaz o takýchto nákladoch, napríklad predložením porovnania nákladov s podnikmi, ktoré takéto záväzky v súvislosti s dobrými podmienkami zvierat neprijali. Komisia preto zvyčajne neschváli štátnu pomoc na transakčné náklady na pokračovanie záväzkov v súvislosti s dobrými podmienkami zvierat, ktoré boli prijaté už v minulosti, ak členský štát nepreukáže, že takéto náklady aj naďalej vznikajú alebo že vznikajú nové transakčné náklady.

(239)

Ak sa transakčné náklady vypočítavajú na základe priemerných nákladov a/alebo priemerných poľnohospodárskych podnikov, členské štáty by mali preukázať, že najmä v prípade veľkých podnikov nedochádza k nadmernej kompenzácii. Na účely výpočtu kompenzácie členské štáty musia zohľadniť, či príslušné transakčné náklady vznikli na podnik alebo na hektár.

(240)

Pomoc sa musí obmedziť na 500 EUR na dobytčiu jednotku.

(241)

Komisia bude považovať pomoc týkajúcu sa znevýhodnení v súvislosti s oblasťami sústavy Natura 2000 a rámcovou smernicou o vode za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach a spĺňa tieto podmienky.

(242)

Tento oddiel sa vzťahuje na podniky vyvíjajúce činnosť v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby.

(243)

V súlade s ustanoveniami časti II oddielu 3.5 týchto usmernení možno v riadne odôvodnených prípadoch poskytnúť pomoc iným pôdohospodárom než sú podniky pôsobiace v odvetví poľnohospodárstva.

(244)

Pomoc sa vzťahuje na kompenzáciu príjemcom za dodatočné náklady a stratu príjmu v dôsledku znevýhodnení v príslušných oblastiach v súvislosti s vykonávaním smernice o biotopoch, smernice o vtákoch a rámcovej smernice o vode (59).

(245)

Pomoc v spojení so smernicou o biotopoch a smernicou o vtákoch sa môže poskytovať iba v súvislosti so znevýhodneniami v dôsledku požiadaviek, ktoré idú nad rámec dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, ktorý je stanovený v článku 94 a prílohe II k nariadeniu Rady (EÚ) č. 1306/2013, a príslušných kritérií a minimálnych činností stanovených podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodu ii) a iii) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

(246)

Pomoc súvisiaca s rámcovou smernicou o vode sa môže poskytovať iba v súvislosti s osobitnými požiadavkami, ktoré:

(247)

Požiadavky uvedené v bodoch (245) a (246) sa musia uviesť a opísať v notifikácii Komisii.

(248)

Na získanie pomoci sú oprávnené tieto oblasti:

(249)

Pomoc sa musí obmedziť na tieto sumy: maximálne 500 EUR na hektár za rok v počiatočnom období nepresahujúcom päť rokov a maximálne 200 EUR na hektár za rok po tomto období. Pomoc v súvislosti s rámcovou smernicou o vode musí dosahovať minimálne 50 EUR na hektár za rok.

(250)

Maximálne výšky pomoci 500 EUR a 200 EUR sa môžu vo výnimočných prípadoch zvýšiť s prihliadnutím na osobitné okolnosti, ktoré je potrebné odôvodniť. Minimálna výška 50 EUR v prípade pomoci súvisiacej s rámcovou smernicou o vode sa v náležite opodstatnených prípadoch môže znížiť s prihliadnutím na osobitné okolnosti, ktoré je potrebné odôvodniť.

(251)

Komisia bude považovať pomoc v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach a spĺňa tieto podmienky.

(252)

Tento oddiel sa vzťahuje na podniky vyvíjajúce činnosť v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby.

(253)

Pomoc môže byť poskytnutá podnikom, ktoré sa zaviažu uskutočňovať svoju poľnohospodársku činnosť v oblastiach vymedzených podľa článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a ktoré sú aktívnymi poľnohospodármi.

(254)

Pomoc sa vzťahuje na kompenzáciu podnikov pôsobiacich v poľnohospodárskej prvovýrobe za všetky dodatočné náklady a stratu príjmu, ku ktorým došlo v súvislosti s obmedzeniami poľnohospodárskej výroby v príslušnej oblasti, alebo ich časť. Členské štáty musia predmetné obmedzenia preukázať a poskytnúť dôkaz o tom, že výška kompenzácie, ktorá sa má vyplatiť, nepresahuje straty príjmov a dodatočné náklady vyplývajúce z týchto obmedzení.

(255)

Ďalšie náklady a strata príjmu sa musia vypočítať v porovnaní s oblasťami, ktoré nie sú postihnuté prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, pričom sa zohľadnia platby podľa hlavy III kapitoly 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

(256)

Pri výpočte dodatočných nákladov a straty príjmu môžu členské štáty v riadne odôvodnených prípadoch uplatňovať odlišnú úroveň platby s prihliadnutím na:

(257)

Pomoc sa bude poskytovať ročne na hektár poľnohospodárskej plochy.

(258)

Pomoc sa musí stanoviť v rozmedzí tejto minimálnej a maximálnej výšky: minimálne 25 EUR na hektár za rok na priemernú rozlohu plochy príjemcu, ktorý dostáva pomoc, a maximálne 250 EUR na hektár za rok. Maximálna výška však môže dosiahnuť 450 EUR na hektár za rok v horských oblastiach vymedzených v článku 32 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

(259)

Maximálne sumy sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch zvýšiť, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti, ktoré sa zdôvodnia v notifikácii Komisii.

(260)

Po prekročení prahovej úrovne plochy na poľnohospodársky podnik, ktorá sa musí určiť, členské štáty musia stanoviť degresívnosť pomoci s výnimkou prípadu, keď sa grant týka len minimálnej sumy na hektár za rok stanovenej v bode (258) týchto usmernení. Preto by sa v notifikáciách mala uvádzať veľkosť poľnohospodárskeho podniku, ktorý bude túto pomoc využívať.

(261)

V prípade právnickej osoby alebo skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť degresívnosť pomoci na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch pre jednotlivých členov stanovuje, aby prevzali práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúcich predstaviteľov podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich hospodársku, sociálnu a daňovú situáciu pod podmienkou, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr príslušných právnických osôb alebo skupín.

(262)

Okrem pomoci stanovenej v bode (253) môžu členské štáty poskytnúť pomoc v rámci tohto opatrenia od roku 2014 do roku 2020 príjemcom v oblastiach, ktoré boli oprávnené podľa článku 36 písm. a) bodu ii) nariadenia (ES) č. 1698/2005 (60) počas programového obdobia rozvoja vidieka 2007 – 2013. V prípade prijímateľov v oblastiach, ktoré podľa nového vymedzenia uvedeného v článku 32 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 už nie sú oprávnené, musí byť táto pomoc degresívna počas obdobia najviac štyroch rokov, pričom toto obdobie sa začína odo dňa dokončenia vymedzenia v súlade s článkom 32 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a najneskôr v roku 2018. Táto pomoc sa musí začať na úrovni maximálne 80 % priemernej platby stanovenej v programe rozvoja vidieka na obdobie 2007 – 2013 alebo, ak bolo opatrenie udelené výhradne z vnútroštátnych fondov, v príslušnom rozhodnutí o štátnej pomoci v súlade s článkom 36 písm. a) bodom ii) nariadenia (ES) č. 1698/2005, a musí sa skončiť najneskôr v roku 2020 na úrovni maximálne 20 %. Keď v dôsledku uplatňovania degresívnosti úroveň platby dosiahne 25 EUR, členský štát môže pokračovať v poskytovaní pomoci na tejto úrovni až do konca obdobia postupného ukončenia.

(263)

Príjemcovia v oblastiach, ktoré budú naďalej oprávnené, musia po dokončení vymedzenia dostať platbu v rámci tohto opatrenia v plnej výške.

(264)

Komisia bude pomoc týkajúcu sa ekologického poľnohospodárstva považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach a spĺňa tieto podmienky.

(265)

Tento oddiel sa vzťahuje na podniky vyvíjajúce činnosť v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby.

(266)

Pomoc na hektár poľnohospodárskej plochy sa môže poskytnúť podnikom alebo skupinám podnikov, ktoré dobrovoľne prijmú záväzok prejsť na postupy a metódy ekologického poľnohospodárstva alebo ich naďalej zachovávať tak, ako sa vymedzuje v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 (61) a ktoré sú aktívnymi poľnohospodármi.

(267)

Pomoc sa poskytuje len na záväzky idúce nad rámec týchto noriem a požiadaviek, ktoré musia byť uvedené a opísané v notifikácii Komisii:

(268)

Záväzky sa musia zrealizovať počas počiatočného obdobia trvajúceho päť až sedem rokov. V prípade poskytnutia pomoci na prechod na ekologické poľnohospodárstvo však členské štáty môžu určiť kratšie počiatočné obdobie, ktoré zodpovedá obdobiu prechodu. V prípade poskytnutia pomoci na udržanie ekologického poľnohospodárstva môžu členské štáty počiatočné obdobie po jeho uplynutí predĺžiť o ďalší rok. V prípade nových záväzkov týkajúcich sa udržania ekologického poľnohospodárstva, ktoré priamo nadväzujú na záväzky splnené v počiatočnom období, môžu členské štáty určiť kratšie obdobie.

(269)

V relevantných prípadoch by mali byť dodržané pravidlá vzťahujúce sa na platby na plochu stanovené v článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a delegované akty prijaté podľa uvedeného ustanovenia.

(270)

Pomoc sa vzťahuje na kompenzáciu príjemcov za všetky dodatočné náklady a straty príjmov, ku ktorým došlo v dôsledku prijatých záväzkov, alebo ich časť.

(271)

V prípade potreby pomoc môže kryť aj transakčné náklady najviac do výšky 20 % prémie vyplatenej za záväzok. Ak záväzky prijímajú skupiny podnikov, maximálna úroveň je 30 %. Pomoc sa poskytuje na ročnom základe.

(272)

Ak však chce niektorý členský štát kompenzovať transakčné náklady spôsobené prijatím záväzkov v oblasti ekologického poľnohospodárstva, musí poskytnúť presvedčivý dôkaz o takýchto nákladoch, napríklad predložením porovnania nákladov s podnikmi, ktoré takéto záväzky neprijali. Komisia preto zvyčajne neschváli štátnu pomoc na transakčné náklady na pokračovanie záväzkov v oblasti ekologického poľnohospodárstva, ktoré boli prijaté už v minulosti, ak členský štát nepreukáže, že takéto náklady aj naďalej vznikajú alebo že vznikajú nové transakčné náklady.

(273)

Ak sa transakčné náklady vypočítavajú na základe priemerných nákladov a/alebo priemerných poľnohospodárskych podnikov, členské štáty by mali preukázať, že najmä v prípade veľkých podnikov nedochádza k nadmernej kompenzácii. Na účely výpočtu kompenzácie by členské štáty mali zohľadniť, či príslušné transakčné náklady vznikli na poľnohospodársky podnik alebo na hektár.

(274)

Pomoc podľa tohto oddielu nemožno poskytnúť na záväzky, na ktoré sa vzťahujú opatrenia v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a klímy, alebo na náklady, na ktoré sa vzťahuje oddiel týkajúci sa pomoci na podporu zapojenia výrobcov poľnohospodárskych výrobkov do systémov kvality.

(275)

Pomoc na investície do prvovýroby a spracovania a odbytu ekologických výrobkov podlieha ustanoveniam oddielov týkajúcich sa investičnej pomoci.

(276)

Maximálna výška pomoci je: 600 EUR na hektár za rok v prípade jednoročných plodín; 900 EUR na hektár za rok v prípade špeciálnych viacročných plodín; 450 EUR na hektár za rok v prípade iného využitia pôdy.

(277)

Vo výnimočných prípadoch možno tieto stropy prekročiť, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti, ktoré sa musia odôvodniť.

(278)

Komisia bude považovať pomoc v prospech zapojenia výrobcov a skupín výrobcov poľnohospodárskych výrobkov do systémov kvality za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak je v súlade so spoločnými zásadami posudzovania uvedenými v týchto usmerneniach a spĺňa tieto podmienky.

(279)

Tento oddiel sa vzťahuje na výrobcov poľnohospodárskych výrobkov. Na získanie pomoci uvedenej v bode (280) písm. a) sú oprávnení len aktívni poľnohospodári.

(280)

Pomoc sa vzťahuje na tieto oprávnené náklady v súvislosti so systémami kvality uvedenými v bode (282) týchto usmernení:

(281)

Pomoc uvedená v bode (280) písm. a) a b) sa nesmie poskytnúť na náklady na kontroly uskutočňované samotnými príjemcami alebo ak sa v právnych predpisoch Únie stanovuje, že náklady na kontrolu majú znášať výrobcovia poľnohospodárskych výrobkov a ich skupiny, bez uvedenia skutočnej výšky poplatkov.

(282)

Systémy kvality uvedené v bode (280) písm. a) týchto usmernení musia byť:

(283)

Pomoc musí byť dostupná všetkým oprávneným podnikom v príslušnej oblasti na základe objektívne vymedzených podmienok.

(284)

Pomoc uvedená v bode (280) písm. b) a c) týchto usmernení nesmie zahŕňať priame platby príjemcom a musí sa vyplácať subjektu zodpovednému za kontrolné opatrenia, poskytovateľovi prieskumu alebo poradenstva.

(285)

Pomoc uvedená v bode (280) písm. a) sa môže poskytnúť na obdobie najviac piatich rokov a musí sa obmedziť na 3 000 EUR na príjemcu za rok. Musí sa poskytnúť vo forme ročného stimulu, ktorého úroveň sa určí podľa úrovne fixných nákladov vyplývajúcich zo zapojenia do systémov kvality.

(286)

Pomoc uvedená v bode (280) písm. b) a c) môže dosiahnuť 100 % skutočne vynaložených nákladov.

(287)

Tento oddiel sa vzťahuje na pomoc na poskytovanie technickej podpory v odvetví poľnohospodárstva s výnimkou pomoci na služby týkajúce sa zastupovania pracovníkov v rámci poľnohospodárskeho podniku, ktorú možno poskytnúť iba podnikom pôsobiacim v poľnohospodárskej prvovýrobe.