52013PC0814

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Narúšanie základu dane z príjmov právnických osôb je veľmi dôležitou otázkou politickej agendy mnohých krajín EÚ aj mimo EÚ a zaoberali sa ňou na svojich stretnutiach aj krajiny G20 a G8[1]. V súčasnosti je veľmi vítaná pozornosť, ktorú otázke narúšania základu dane a presunu ziskov (base erosion and profit shifting, BEPS) venuje OECD[2].

Jednou z kľúčových oblastí v EÚ, v ktorej je potrebný bezodkladný a koordinovaný postup, je dvojité nezdanenie: ide o súčasť prebiehajúceho úsilia o zlepšenie riadneho fungovania vnútorného trhu prostredníctvom odstránenia medzier v daňovej oblasti vytvorených zneužívaním rozdielov v daňových systémoch jednotlivých štátov. Dvojité nezdanenie pripravuje členské štáty o značné príjmy a spôsobuje nekalú súťaž medzi podnikmi na jednotnom trhu.

Na osobitný príklad dvojitého nezdanenia poukázala skupina pre kódex správania pri zdaňovaní podnikov[3] a týkal sa určitých finančných hybridných nesúrodých opatrení. Odpovede zaslané v rámci verejnej konzultácie Komisie v roku 2012 venovanej dvojitému nezdaneniu[4] sa zhodovali v tom, že takéto nesúrodé opatrenia sú nežiaduce.

Hybridné úverové opatrenia sú finančnými nástrojmi, ktoré majú dlhové aj kapitálové vlastnosti. V dôsledku odlišnej daňovej klasifikácie, ktorú hybridným úverom (dlh alebo kapitál) pridelili členské štáty, sa k platbám vykonávaným v rámci cezhraničných hybridných úverov pristupuje ako k daňovo odpočítateľným výdavkom v jednom členskom štáte (členský štát platiteľa) a ako k rozdeleniu zisku oslobodenému od dane v druhom členskom štáte (členský štát príjemcu platby), čo spôsobuje vznik neúmyselného dvojitého nezdanenia.

Na účely vyriešenia tohto problému sa skupina pre kódex správania pri zdaňovaní podnikov dohodla na usmerneniach, podľa ktorých by sa prijímajúci členský štát mal pridržiavať daňovej klasifikácie platieb v rámci hybridných úverov pridelenej východiskovým členským štátom (t. j. platby v rámci hybridných úverov, ktoré sú odpočítateľné vo východiskovom členskom štáte, by nemali byť oslobodené od dane)[5].

Riešenie, na ktorom sa skupina pre kódex správania pri zdaňovaní podnikov dohodla, však nemôže byť riadne implementované v rámci smernice 2011/96 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch[6] (ďalej len „smernica o materských a dcérskych spoločnostiach“), ktorá bola zmenená z dôvodu pristúpenia Chorvátska[7]. V smernici o materských a dcérskych spoločnostiach sú členské štáty pri uplatnení rozličných podmienok oprávnenosti povinné oslobodiť od zdanenia (alebo poskytnúť dobropis na zdanenie v zahraničí) rozdelenia zisku prijaté materskými spoločnosťami od dcérskych spoločností v inom členskom štáte. Platí to aj v prípade, že sa k rozdeleniu zisku pristupovalo ako k daňovo odpočítateľnej platbe v členskom štáte, v ktorom má sídlo platiaca dcérska spoločnosť.

Európska rada vo svojich záveroch z marca 2012 a Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. apríla 2012 zdôraznili potrebu konkrétnych krokov na zlepšenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Európsky parlament žiadal revíziu smernice o materských a dcérskych spoločnostiach s cieľom odstrániť daňové úniky realizované pomocou hybridných finančných nástrojov v EÚ.

V akčnom pláne na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, ktorý Komisia prijala 6. decembra 2012[8], je odstránenie rozdielov medzi daňovými systémami uvedené ako jedna z akcií, ktorú je potrebné realizovať z krátkodobého hľadiska (v roku 2013). V tejto súvislosti sa v akčnom pláne uvádza: „Podrobné diskusie s členskými štátmi ukázali, že v konkrétnom prípade dohodnuté riešenie nie je možné dosiahnuť bez legislatívnej zmeny a doplnenia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach. Cieľom bude zabezpečiť, aby uplatňovanie smernice neúmyselne nebránilo účinnému boju proti dvojitému nezdaneniu v oblasti hybridných štruktúr úveru.“

V akčnom pláne bola naplánovaná aj revízia ustanovení proti zneužívaniu uvedených v smerniciach týkajúcich sa dane z príjmov právnických osôb vrátane smernice o materských a dcérskych spoločnostiach s cieľom implementovať zásady vychádzajúce z Odporúčania v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním[9]. V tomto odporúčaní sa členským štátom odporúča prijať všeobecné pravidlo proti zneužívaniu na účely boja proti praktikám agresívneho daňového plánovania.

Hoci súčasná smernica o materských a dcérskych spoločnostiach obsahuje ustanovenie proti zneužívaniu, toto ustanovenie nie je jasné a môže pôsobiť mätúco. Zahrnutie komplexnejšieho všeobecného pravidla proti zneužívaniu – adaptovaného na osobitné prvky smernice o materských a dcérskych spoločnostiach – a zásad uvedených v odporúčaní v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním by odstránilo tieto prekážky, zlepšilo by účinnosť vnútroštátnych opatrení na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v medzinárodnom meradle a súčasne by sa zlepšil koordinovaný postup členských štátov a zabezpečilo by sa dodržiavanie slobôd uvedených v zmluve, ako ich vykladá Súdny dvor Európskej únie.

Európsky parlament prijal 21. mája 2013 uznesenie[10], v ktorom na členské štáty nalieha, aby prijali akčný plán Komisie a v plnej miere implementovali Odporúčanie v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním. Európsky parlament takisto vyzval Komisiu, aby sa osobitne venovala riešeniu problému hybridných nesúrodých opatrení pri rozličných daňových systémoch používaných v členských štátoch a aby v roku 2013 predložila návrh revízie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach s cieľom revidovať ustanovenie proti zneužívaniu a odstrániť dvojité nezdaňovanie v EÚ, ku ktorému dochádza v prípade hybridných opatrení.

Európska rada vo svojich záveroch z 22. mája 2013 vzala na vedomie zámer Komisie predložiť návrh revízie smernice o materských a dcérskych spoločnostiach do konca roka.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Okrem konzultačnej práce vykonanej v súvislosti so skupinou pre kódex správania pri zdaňovaní podnikov a verejnej konzultácie o dvojitom nezdaňovaní (pozri oddiel 1), ktorú Komisia začala v roku 2012, zorganizovala Komisia v apríli 2013 technické stretnutia s členskými štátmi a zainteresovanými stranami.

Posúdenie vplyvu

Bolo vypracované posúdenie vplyvu zmeny smernice o materských a dcérskych spoločnostiach. Posudzujú sa v ňom rozličné možnosti zmeny smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, ktoré sa porovnávajú s možnosťou, keď sa neprijmú žiadne opatrenia alebo sa zachová status quo.

Dospelo sa k záveru, že postup proti dvojitému nezdaňovaniu v súvislosti s hybridnými finančnými opatreniami a agresívnym daňovým plánovaním bude mať pozitívny vplyv na daňové príjmy členských štátov, ktoré v prípade neprijatia opatrení vyberú celkovo menší objem daní od zapojených strán a sú zasiahnuté aj ďalším daňovým odpočítaním výdavkov na daňové plánovanie a príslušné opatrenia. V posúdení vplyvu nebolo možné kvantifikovať prínosy uprednostňovaných zmien. Príslušné číselné údaje však nie sú pre prijatie rozhodnutia o boji proti hybridným finančným opatreniam a zneužívaniu daňového systému nevyhnutne potrebné. Rozhodujúcu úlohu tu zohrávajú dôvody, ktoré pozitívne vplývajú na vnútorný trh, ako hospodárska súťaž, ekonomická efektívnosť, transparentnosť a spravodlivosť.

Hybridné úverové nesúrodé opatrenia

V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že najlepšou možnosťou je odoprieť oslobodenie od dane podľa smernice o materských a dcérskych spoločnostiach pri platbách v rámci rozdelenia zisku, ktoré sú odpočítateľné vo východiskovom členskom štáte. Podľa toho by členské štáty prijímajúcej spoločnosti (materskej spoločnosti alebo stálej prevádzkarne materskej spoločnosti) mali zdaniť tú časť platieb v rámci rozdelenia zisku, ktorá je odpočítateľná v členskom štáte platiacej dcérskej spoločnosti.

Dospelo sa k záveru, že táto možnosť je najúčinnejšou možnosťou ako postupovať proti hybridným finančným opatreniam, pretože zaistí konzistentnosť v postupovaní pri týchto opatreniach v rámci EÚ. Táto možnosť pomôže dosiahnuť základný účel smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, ktorým je vytvorenie rovnakých podmienok medzi skupinami materských a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch a skupinami materských a dcérskych spoločností v tom istom členskom štáte. Žiadaným výsledkom je, aby realizované zisky všetkých podnikov boli zdanené v dotknutom členskom štáte EÚ a aby žiadna spoločnosť neunikla zdaneniu vďaka medzerám súvisiacim s hybridným cezhraničným financovaním. Cieľom je ukončiť používanie neakceptovateľných praktík, pri ktorých spoločnosti unikajú riadnemu zdaneniu.

Ustanovenie proti zneužívaniu

V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že najúčinnejším opatrením bude aktualizovať súčasné ustanovenia proti zneužívaniu v smernici o materských a dcérskych spoločnostiach vzhľadom na všeobecné pravidlá proti zneužívaniu navrhnuté v Odporúčaní v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním z decembra 2012 a zaviesť povinnosť pre členské štáty prijať spoločné pravidlo proti zneužívaniu.

Táto možnosť bude tou najúčinnejšou na zavedenie spoločného ustanovenia proti zneužívaniu zameraného na zabránenie zneužívaniu smernice o materských a dcérskych spoločnostiach. Spoločné ustanovenie proti zneužívaniu vo všetkých členských štátoch zabezpečí zrozumiteľnosť a istotu pre všetkých daňovníkov a daňové správy. Existujúce opatrenia proti zneužívaniu zavedené v členských štátoch sa vzťahujú na širokú škálu foriem a cieľov a boli navrhnuté vo vnútroštátnom kontexte tak, aby odstránili osobitné problémy daného členského štátu a črty jeho daňového systému.

Táto možnosť bude prínosná, pokiaľ ide o zrozumiteľnosť, pretože sa výslovne stanoví, že členské štáty na účely smernice o materských a dcérskych spoločnostiach prijmú pravidlo proti zneužívaniu. Zabezpečí sa tak teda, že opatrenia proti zneužívaniu prijaté a implementované v členských štátoch EÚ budú v súlade s právnymi predpismi EÚ. Okrem toho sa smernica EÚ bude uplatňovať rovnako a bez možnosti tzv. shoppingu (t. j. zabráni sa tomu, aby spoločnosti investovali prostredníctvom svojich dcérskych spoločností v členských štátoch, v ktorých sú ustanovenia proti zneužívaniu menej prísne alebo v ktorých žiadne takéto ustanovenia nie sú).

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Cieľom návrhu je bojovať proti hybridným finančným nesúrodým opatreniam v rozsahu uplatňovania smernice o materských a dcérskych spoločnostiach a zaviesť všeobecné pravidlo proti zneužívaniu s cieľom chrániť fungovanie tejto smernice.

Tieto ciele si vyžadujú zmenu smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, a preto je jedinou vhodnou možnosťou predloženie návrhu Komisie na smernicu. Pokiaľ ide o priame zdanenie, príslušným právnym základom je článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), podľa ktorého môže Komisia vydávať smernice na aproximáciu zákonov členských štátov, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu.

Ciele iniciatívy nemožno v dostatočnej miere dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov. Práve odlišnosti vo vnútroštátnych zákonoch týkajúce sa daňovej klasifikácie hybridného financovania umožňujú daňovníkom, najmä skupinám podnikov, uplatňovať stratégie cezhraničného daňového plánovania, ktoré majú za následok narušenie kapitálových tokov a hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Okrem toho a vo všeobecnejšej rovine majú značné rozdiely v prístupoch členských štátov k boju proti zneužívaniu za následok právnu neistotu a bránia v dosiahnutiu cieľa smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, ktorým je odstránenie daňových prekážok pre cezhraničné zoskupovanie podnikov rozličných členských štátov. Je potrebné prijať kroky na úrovni EÚ s cieľom lepšie dosiahnuť účel iniciatívy. Navrhované zmeny sú preto v súlade so zásadou subsidiarity. Navrhované zmeny sú takisto v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračujú rámec toho, čo je potrebné na vyriešenie problémov, a teda na dosiahnutie cieľov zmlúv, najmä na dosiahnutie riadneho a účinného fungovania vnútorného trhu.

Zásada subsidiarity

Hybridné finančné nesúrodé opatrenia

Reakcia jednotlivých členských štátov na hybridné finančné nesúrodé opatrenia by nebola z hľadiska riešenia problému účinná, pretože problém je dôsledkom interakcie rozličných vnútroštátnych daňových systémov. Samostatné nekoordinované iniciatívy môžu mať za následok vznik ďalších rozdielov alebo nových daňových prekážok na vnútornom trhu.

Zmena dohovorov o dvojitom zdanení uzatvorených medzi členskými štátmi by nebola vhodným spôsobom na riešenie tohto problému, keďže každá dvojica štátov môže dospieť k rozdielnym riešeniam. Iné medzinárodné iniciatívy, ako sú iniciatívy podnikané OECD a týkajúce sa narúšania základu dane z príjmov právnických osôb, by nemohli riešiť osobitné problémy EÚ, pretože ich riešenie si vyžaduje zmenu existujúcich právnych predpisov EÚ.

Dohodu dosiahnutú na úrovni skupiny pre kódex správania pri zdaňovaní podnikov, podľa ktorej by členské štáty mali postupovať koordinovane, možno uplatniť až po zmene smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, ktorú členské štáty nemôžu vykonať bez návrhu Komisie.

Ustanovenie proti zneužívaniu

Súčasná smernica o materských a dcérskych spoločnostiach umožňuje členským štátom uplatňovať vnútroštátne ustanovenia alebo z dohôd vyplývajúce ustanovenia nevyhnutné k zamedzeniu daňových únikov a zneužívania daňového režimu. Toto ustanovenie však musí byť uplatňované tak, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie. Judikatúra Súdneho dvora EÚ stanovuje zásadu, že členské štáty nemôžu pri podnikaní krokov proti zneužívaniu prekročiť rámec všeobecnej zásady práva Spoločenstva. Uplatňovanie opatrení proti zneužívaniu nesmie viesť k takým výsledkom, ktoré by neboli v súlade so základnými slobodami stanovenými v zmluve.

Existujúce vnútroštátne opatrenia členských štátov zamerané proti zneužívaniu a sa vzťahujú na širokú škálu foriem a cieľov a boli navrhnuté vo vnútroštátnom kontexte tak, aby odstránili osobitné problémy daného členského štátu a črty jeho daňového systému. Súčasná situácia nie je pre daňovníkov a daňové správy dostatočné prehľadná.

Pri zohľadnení týchto faktorov by samostatné opatrenia členských štátov neboli tak účinné ako opatrenia prijaté na úrovni EÚ.

Zásada proporcionality

Povinnosť zdaniť je obmedzená len na tú časť hybridných finančných platieb, ktorá je odpočítateľná vo východiskovom členskom štáte.

Navrhované všeobecné pravidlo proti zneužívaniu je v súlade so zásadou proporcionality, ako ju vykladá Súdny dvor EÚ v rámci svojej judikatúry.

Navrhované zmeny sú preto v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračujú rámec toho, čo je potrebné na vyriešenie daného problému.

Komentár k jednotlivým článkom

Cieľom návrhu je upraviť odôvodnenia, články 1 a 4 a aktualizovať časť A prílohy I súčasnej smernice o materských a dcérskych spoločnostiach. Úpravy a aktualizácia sú obsiahnuté v článku 1 návrhu.

Odôvodnenia

V navrhovanej zmene sa v odôvodneniach vysvetľuje, že na účely zabránenia tomu, aby cezhraničné skupiny materských a dcérskych spoločností využívali neúmyselné výhody, ktoré vnútroštátne skupiny nemajú, daňové oslobodenie by sa nemalo poskytnúť v prípade rozdelení ziskov, ktoré sú odpočítateľné vo východiskovom členskom štáte.

Základným účelom smernice o materských a dcérskych spoločnostiach je vytvorenie rovnakých podmienok medzi skupinami materských a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch a skupinami materských a dcérskych spoločností v tom istom členskom štáte.

V čase prijatia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach boli cezhraničné skupiny vo všeobecnosti v nevýhode v porovnaní s domácimi skupinami, pretože ich rozdelenia zisku podliehali dvojitému zdaneniu, pričom dvojstranné dohovory o dvojitom zdanení nepostačovali na vytvorenie podmienok v EÚ, ktoré by boli podobné podmienkam na vnútornom trhu.

Na dosiahnutie žiadanej neutrality bolo v smernici o materských a dcérskych spoločnostiach stanovené i) zrušenie zrážkovej dane pri rozdeľovaní ziskov a ii) zabránenie ekonomickému dvojitému zdaneniu rozdelených ziskov prostredníctvom oslobodenia od dane alebo daňových dobropisov v členských štátoch materských spoločností.

Odvtedy, a najmä čoraz viac v poslednom desaťročí, sa situácia zmenila.

Zvýšenie objemu cezhraničných investícií umožnilo cezhraničným skupinám využívať hybridné finančné nástroje, nadmerne využívať rozdiely medzi rôznymi vnútroštátnymi daňovými systémami a medzinárodné pravidlá zamerané na odstránenie dvojitého zdanenia. Táto situácia vedie v EÚ k narušeniu hospodárskej súťaže medzi cezhraničnými a vnútroštátnymi skupinami, čo je v rozpore so smernicou o materských a dcérskych spoločnostiach.

Článok 1

Navrhovaná smernica by členským štátom umožnila prijať opatrenia na zabránenie podvodom a daňovým únikom. Útvary Komisie v tejto súvislosti pripomenuli, že daňové podvody sú formou úmyselného daňového úniku, ktorý je všeobecne stíhateľný podľa trestného práva, a že daňový únik vo všeobecnosti zahŕňa nelegálne opatrenia, v rámci ktorých je povinnosť odviesť daň ukrytá alebo sa ignoruje[11].

Aby sa odstránilo riziko zneužívania, navrhuje sa aj nahradenie súčasného ustanovenia proti zneužívaniu vložením spoločného pravidla proti zneužívaniu založeného na podobnom ustanovení uvedenom v Odporúčaní v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním.

Článok 4

V rámci navrhovanej zmeny členský štát materskej spoločnosti a členský štát jeho stálej prevádzkarne odoprú oslobodenie od dane v prípade rozdelení ziskov, ktoré sú odpočítateľné dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti.

V súlade s tým sa v ods. 1 písm. a) uvádza, že členský štát prijímajúcej spoločnosti (materskej spoločnosti alebo jej stálej prevádzkarne) upustí od zdanenia takýchto ziskov iba v rozsahu, v akom tieto zisky nie sú odpočítateľné vo východiskovom členskom štáte (t. j. v členskom štáte dcérskej spoločnosti rozdeľujúcej zisk). Členský štát prijímajúcej spoločnosti teda zdaní tú časť ziskov, ktorá je odpočítateľná vo východiskovom členskom štáte.

Na rozdelenia zisku dcérskou spoločnosťou sa neuloží zrážková daň, keďže platba v členskom štáte dcérskej spoločnosti sa bude pokladať za úhradu úrokov podľa smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch. V Rade čaká na schválenie návrh, ktorý má zosúladiť súčasnú 25 % výšku oprávneného podielu kapitálu stanovenú v smernici o úrokoch a licenčných poplatkoch s 10 % výškou uvedenou v smernici o materských a dcérskych spoločnostiach[12]. Okrem toho sa typické hybridné finančné opatrenia prijímajú v členských štátoch, ktoré podľa vnútroštátnych predpisov alebo ustanovení dohovorov o dvojitom zdaňovaní uplatňujú na výplatu úrokov nulovú zrážkovú daň.

Príloha I časť A

Navrhované zmeny sa vzťahujú aj na oprávnené podniky, ktoré boli zahrnuté do pôsobnosti obchodného práva členských štátov po prepracovaní znenia smernice. Komisia dostala od Rumunska žiadosť o aktualizáciu.

Na tento účel sa do písmena w) dopĺňajú tieto dva typy podnikov: „societăți în nume colectiv“, „societăți în comandită simplă“.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

2013/0400 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení smernica Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[13],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[14],

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Cieľom smernice Rady 2011/96/EÚ je vyňať vyplácanie dividend a iné rozdelenia zisku, ktoré sú vyplácané dcérskymi spoločnosťami ich materským spoločnostiam, zo zrážkovej dane a odstrániť dvojité zdanenie týchto príjmov na úrovni materskej spoločnosti.

(2)       Výhody plynúce zo smernice 2011/96/EÚ by nemali viesť k situáciám dvojitého nezdanenia, a teda neúmyselne daňovo zvýhodniť skupiny materských a dcérskych spoločností z rozličných členských štátov oproti skupinám spoločností z toho istého členského štátu.

(3)       Aby sa zabránilo situáciám dvojitého nezdanenia v dôsledku rozdielov medzi daňovou klasifikáciou rozdelení zisku v rámci daňových systémov členských štátov, členský štát materskej spoločnosti a členský štát jeho stálej prevádzkarne by nemali týmto spoločnostiam umožniť využitie oslobodenia od dane poskytovaného na prijaté rozdelené zisky, pokiaľ sú tieto zisky daňovo odpočítateľné dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti.

(4)       Aby sa zabránilo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu systému prostredníctvom umelých opatrení, je potrebné vložiť spoločné ustanovenie proti zneužívaniu sformulované špecificky na účely a ciele smernice 2011/96/EÚ.

(5)       Je potrebné zabezpečiť, aby táto smernica nebránila uplatňovaniu vnútroštátnych alebo z dohôd vyplývajúcich ustanovení nevyhnutných k zamedzeniu daňovým únikom.

(6)       Je vhodné aktualizovať časť A prílohy I k tejto smernici, aby zahŕňala formy podnikov, ktoré boli zavedené v práve obchodných spoločností Rumunska.

(7)       Smernica 2011/96/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2011/96/EÚ sa mení takto:

1.           V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Táto smernica nebráni uplatňovaniu vnútroštátnych alebo z dohôd vyplývajúcich ustanovení nevyhnutných k zamedzeniu daňovým únikom.“

2.           Vkladá sa tento článok 1a:

„Článok 1a

1.      Členské štáty nebudú túto smernicu uplatňovať v prípade umelých opatrení alebo umelých súborov opatrení, ktoré boli zavedené iba na účely získania nepatričného daňového zvýhodnenia na základe tejto smernice, čo je v rozpore s cieľom, duchom a účelom príslušných daňových predpisov.

2.      Transakcia, schéma, opatrenie, operácia, dohoda, dohovor, prísľub alebo záväzok predstavujú umelé opatrenia alebo časť umelých súborov opatrení, ak neodrážajú ekonomickú realitu.

Na určenie toho, či sú opatrenia alebo súbor opatrení umelé, sa členské štáty presvedčia najmä o tom, či zahŕňajú jednu alebo viaceré z týchto situácií:

a)       právna charakteristika jednotlivých krokov, z ktorých sa opatrenie skladá, je v rozpore s právnou podstatou opatrenia ako celku;

b)      opatrenie sa realizuje spôsobom, ktorý by sa bežne nepoužil pri rozumnom podnikateľskom konaní;

c)       opatrenie zahŕňa prvky, ktoré majú vzájomný kompenzačný alebo rušivý účinok;

d)      uzavreté transakcie majú kruhový charakter;

e)       opatrenie má za následok značnú daňovú výhodu, čo sa však neodráža v podnikateľskom riziku, ktoré daňovník podstupuje, ani v jeho peňažných tokoch.

3.           V článku 4 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) upustí od zdanenia takýchto ziskov v rozsahu, v akom tieto zisky nie sú odpočítateľné dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, alebo“

4.           V časti A prílohy I sa písmeno w) nahrádza takto:

„w) spoločnosti podľa rumunského práva označované ako: ‘societăți pe acțiuni’, ‘societăți în comandită pe acțiuni’, ‘societăți cu răspundere limitată’, ‘societăți în nume colectiv’, ‘societăți în comandită simplă’;“

Článok 2

1.           Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2014. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Záverečné vyhlásenia vedúcich predstaviteľov krajín G20 vydané na stretnutí 18. – 19. júna 2012; komuniké ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 vydané na stretnutí 5. – 6. novembra 2012, 15. – 16. februára 2013 a 18. – 19. apríla 2013; spoločné vyhlásenie ministra financií Spojeného kráľovstva a ministra financií Nemecka zo stretnutia krajín G20 v novembri 2012; komuniké vedúcich predstaviteľov krajín G8 vydané na samite 17. – 18. júna 2013.

[2]               OECD, Addressing Base Erosion and Profit Shifting (Riešenie problému narúšania základu dane a presunu ziskov), 2013.

[3]               Kódex správania pri zdaňovaní podnikov bol stanovený v rámci záverov Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) 1. decembra 1997.

[4]               Komisia začala 29. februára 2012 konzultáciu s cieľom získať informácie o dvojitom nezdanení a jeho možnom dosahu na vnútorný trh.

[5]               „Ak sú platby v rámci hybridného úverového opatrenia kvalifikované ako daňovo odpočítateľné výdavky, členské štáty ich neoslobodia od dane ako rozdelenia zisku v rámci oslobodenia príjmov z majetkových účastí“ [Správa skupiny pre kódex správania pri zdaňovaní podnikov z 25. mája 2010 (č. dok. 10033/10, FISC 47), bod 31].

[6]               Smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011, s. 8).

[7]               Smernica Rady 2013/13/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2013, s.30).

[8]               COM(2012) 722.

[9]               C(2012) 8806.

[10]             Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom [2013/2060(INI)].

[11]             SWD(2012) 403, s. 9.

[12]             Návrh smernice Rady o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (prepracované znenie), KOM(2011) 714.

[13]             Ú. v. EÚ L, , s. .

[14]             Ú. v. EÚ L, , s. .